Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da5/383973.1f7ccd.pdf
PDF · 102.74 KB
No categories available
4Cdo/77/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 77/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T.B., zastúpeného
JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom v T., Bradlanská 2, proti odporcovi M. T.B.,
zastúpenému JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom v Bratislave, Líščie Nivy 23,
o vypratanie nebytových priestorov, vedenej na Okresnom súde T. pod sp.zn.
16 C 86/2008, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v T. z 10. novembra 2010,
sp.zn. 24 Co 229/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
128,82 € do rúk JUDr. Dušana Slaninu, advokáta v T., Bradlanská 2, do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd T. rozsudkom z 1. apríla 2010 č.k. 16 C 86/2008-155 uložil odporcovi
povinnosť vypratať nebytové priestory vo výmere x m2, tzn. predajňu o výmere x m2 a x m2,
miestnosti skladov vo výmere x m2, x m2 a x m2, sociálne miestnosti o výmere x m2, x m2, x
m2 a x m2, ktoré sú zapísané na LV č. X., kat. úz. T. ako iný nebytový priestor č. 1,
nachádzajúci sa v bytovom dome
č. súp. x na pozemku parc. č. x v k.ú. T., x, do troch dní. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania 99,59 € a zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia
vo výške 982,58 € do troch dní. Rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenie § 9 ods. 1
zákona č. 116/1990 Zb. a odôvodnil ho tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na obdobie
od 1. decembra 1991, po postupnom predlžovaní nájmu, do 1. decembra 2006. Od uvedenej
doby nedošlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy a teda odporca užíva priestory bez
právneho dôvodu, pričom neplatí nájomné. Dražba, na základe ktorej získal odporca právo
predmetné nehnuteľnosti užívať, bola dražbou, na základe ktorej si odporca vydražil iba
hnuteľné veci a právo prevádzkovať obchodnú jednotku, ale nevydražil si nehnuteľnosť.
V súlade s tým sám požiadal o uzavretie nájomnej zmluvy na obdobie najprv 5 rokov
od 1. decembra 1991 do 1. decembra 1996 a podpísal aj všetky ďalšie dodatky, ktoré sa týkajú
predĺženia nájomného vzťahu o ďalších 10 rokov a zvyšovania nájomného. Počas celého
obdobia užívania nehnuteľnosti odporcom, resp. nájmu totiž došlo dodatkami nájomnej
zmluvy č. 1 až č. 8 postupne k zvyšovaniu nájomného, pričom posledná čiastka predstavuje
sumu 8 270 Sk. Odporca dňa 30. augusta 2006 požiadal o ďalšie predĺženie nájomnej zmluvy,
pričom navrhovateľ mu predložil návrh novej nájomnej zmluvy, na ktorý návrh odporca už
nereagoval. Dňa 1. decembra 2006 si síce odporca podal žiadosť u navrhovateľa o prevod
nebytového priestoru do jeho vlastníctva, ale tejto žiadosti vyhovené nebolo. Predmetné
nehnuteľnosti v súčasnosti nie sú využívané, nájom nebytových priestorov skončil
1. decembra 2006 a odporca ich navrhovateľovi (ku dňu rozhodnutia súdu) neodovzdal. Preto
mal súd za to, že odporca užíva prenajaté priestory bez právneho dôvodu a uložil mu
povinnosť tieto vypratať, nakoľko dochádza k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v T. rozsudkom z 10. novembra 2010 sp.zn. 24 Co
229/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti náhrady trov konania
ho zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1 082,17 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk zástupcu navrhovateľa. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 62,70 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa. V dôvodoch
rozhodnutia vo veci samej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Formálnu zmenu rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania
odôvodnil tým, aby jeho znenie bolo v súlade so zákonnou úpravou, tzn., že odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v súhrnnej výške 1 082,17 € do rúk
právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 O.s.p.) do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(§ 160 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, žiadal ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho navrhol zmeniť tak,
aby bol na základe dražby konanej dňa 19. októbra 1991 určený za vlastníka predmetného
nebytového priestoru, z ktorého dôvodu by nebol povinný tento nebytový priestor vypratať.
Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu
vytkol, že svoje zistenie a právne závery riadne neodôvodnil, obmedzil sa vo svojich záveroch
na konštalácie výsledkov jeho hodnotenia, bez správnej aplikácie v tom čase platných
právnych ustanovení, bez dôsledného, odborného a správneho posúdenia skutočnosti v merite
veci (vlastníctva) a zameral sa na veci relevantné (zmluvy medzi odporcom
a navrhovateľom). Podľa názoru odporcu je rozsudok odvolacieho súdu nesprávny,
nezrozumiteľný a nepresvedčivý a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého
výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania. S poukazom na skutkové
okolnosti dovolateľ uviedol, že vec mala byť správne posúdená podľa zákona č. 427/1990 Zb.
o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.
Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol dovolanie odporcu odmietnuť alebo zamietnuť ako
nedôvodné. Uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 128,82 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť odvolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky), je nepochybné, že
prípustnosť dovolania odporcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ však žiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej existencia
v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je
prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ si v dovolacom konaní uplatnil náhradu trov tohto
konania za dva úkony právnej služby poskytnutej advokátom v celkovej sume 128,82 €.
Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcu z odmeny advokáta
za dva úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k dovolaniu
(§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb)] á 57 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) + režijný paušál
(§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) za rovnaký počet úkonov právnej služby á 7,41 €, čo predstavuje
spolu 128,82 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová