Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
47e/384076.5d5598.pdf
PDF · 113.41 KB
No categories available
5Sžo/14/2012
Najvyšší súd 5Sžo/14/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A., bytom H., proti
odporcovi Mestu Sabinov, so sídlom Námestie slobody 57, Sabinov, o preskúmanie
rozhodnutia odporcu z 30. septembra 2010, číslo: 1614-4/2010, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. decembra 2011, č. k. 2S/12/2011-23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 29. decembra 2011, č. k. 2S/12/2011-23 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250p
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odmietol bez toho, aby skúmal jeho
dôvodnosť, ako oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporcu z 30. septembra 2010, číslo: 1614-4/2010, ktorým odporca rozhodol podľa § 4 ods. 3
písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“) a článku 3 Všeobecne záväzného nariadenia mesta č. 2/2005
o usmerňovaní ekonomickej a podnikateľskej činnosti zo dňa 22. marca 2005 tak, že určil
prevádzkový čas v prevádzke D., ktorá je prevádzkovaná na ulici J. s účinnosťou od 01.
októbra 2010 na dobu určitú do 30. apríla 2014 čas prevádzky v dňoch pondelok až nedeľa
denne od 20:00 hod. do 02:00 hod.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom
na § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP. Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi
doručené do vlastných rúk dňa 05. novembra 2010.
Krajský súd skúmajúc, či sú splnené podmienky konania podľa tretej hlavy piatej časti
OSP, citujúc ustanovenia § 250m ods. 1 a 2 OSP, § 27 ods. 2 a § 4 ods. 3 písm. i/ zákona
o obecnom zriadení a § 57 ods. 1 až 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo nesprávne poučenie, dospel k záveru,
že opravný prostriedok zo dňa 02. júna 2011, ktorý navrhovateľ odovzdal na poštovú
prepravu podľa odtlačku pečiatky pošty na obálke dňa 05. júna 2011, bol podaný po uplynutí
lehoty stanovenej na podanie opravného prostriedku, a teda oneskorene.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2
OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu krajského súdu odvolanie
v ktorom uviedol, že rozhodnutie Mesta Sabinov – Mestský úrad Sabinov mu bolo doručené
05. novembra 2010, proti tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok v zákonom
stanovenej lehote na Mestský Úrad Sabinov dňa 08. novembra 2010, aj napriek skutočnosti,
že uvedené rozhodnutie obsahovalo nesprávne poučenie, a to „Na rozhodovanie o určenie
času prevádzky sa nevťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
sa nemožno odvolať“.
Dňa 10. decembra 2010 mu Mesto Sabinov, Mestský úrad Sabinov oznámilo
predĺženie vybavenia jeho odvolania o 20 dní z dôvodu komplikovaného právneho
a skutkového stavu. Odpoveď na odvolanie obdržal dňa 10. januára 2011, ktorá
ho neuspokojila a dňa 10. januára 2011 opätovne požiadal o prehodnotenie uvedeného
rozhodnutia. Dňa 24. februára 2011 obdržal odpoveď, ktorá nepodala žiadne vysvetlenie
k jeho odvolaniu a ani vysvetlenie, prečo Mesto Sabinov vo svojom rozhodnutí uvádza,
že proti jeho rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Svojím odvolaním podaným Krajskému súdu
v Prešove poukázal na skutočnosť, že Mesto Sabinov vydalo rozhodnutie, ktoré nemá
dostatočné odôvodnenie, prečo mení rozhodnutie zo dňa 14. augusta 2008, prečo v rozhodnutí
uvádza, že je to na jeho žiadosť, aj keď on žiadnu nepodal, prečo v poučení uvádza,
že sa proti rozhodnutiu nemôže odvolať.
Navrhovateľ poukázal na to, že na rozhodnutie sa vzťahujú podľa § 27 ods. 2 zákona
o správnom konaní všeobecné predpisy, pričom o opravnom prostriedku je prípustné
odvolanie, o ktorom rozhoduje súd.
Proti uzneseniu Krajského súdu Prešov podáva odvolanie z dôvodu, že súd neskúmal
dôvody „oneskoreného“ podania odvolania, pretože vôbec nebral do úvahy, že medzi ním
a Mestom Sabinov bola písomná komunikácia v zákonných lehotách, čo považoval za prvé
kroky zo svojej strany k dosiahnutiu dohody medzi ním a mestom. Podanie dal na krajský súd
až po neúspešnej komunikácii s mestom v presvedčení, že zákonom stanovená lehote začína
plynúť až po odpovedi mesta na moje odvolanie.
Zároveň poznamenal, že v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie na Mesto
Sabinov, keďže v kompetencii mesta nie je rozhodovať o odvolaní, je ho odvolanie malo
mesto postúpiť príslušnému súdu, čo mesto neurobilo, a tým poškodilo jeho právo na podanie
opravného prostriedku proti rozhodnutiu mesta.
Naďalej sa cíti poškodený, pretože mesto nemôže nanútiť prevádzkový čas
podnikateľskému subjektu, bez možnosti vyjadriť sa k danej skutočnosti.
Na základe vyššie uvedeného žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky o preskúmanie
uznesenia Krajského súdu v Prešove a zrušenie sporného rozhodnutia Mesta Sabinov.
Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, že jeho názor na odvolanie
navrhovateľa je totožný s právnym názorom Krajského súdu v Prešove, ktorý odmietol
opravný prostriedok navrhovateľa z dôvodu zmeškania lehoty, ktorú zákon stanovuje
pre prípad nesprávneho poučenia podľa ustanovenia § 250m ods. 1 OSP. Mal za to, že súd
postupoval zákonným spôsobom, keď v súlade s ustanovením § 250p OSP opravný
prostriedok uznesením odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Predmetom konania v danej veci je rozhodovanie o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu správneho orgánu v zmysle tretej hlavy piatej časti - § 250l až § 250s OSP.
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu sa podáva na príslušnom
súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
niečo iné, pričom návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol v lehote podaný na orgáne, ktorý
rozhodnutie vydal (§ 250m ods. 2 OSP).
V preskúmavanej veci z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd
Slovenskej republiky na rozdiel od zistení krajského súdu mal preukázané, že navrhovateľ
proti rozhodnutiu odporcu z 30. septembra 2010, číslo: 1614-4/2010, ktoré prevzal dňa
05. novembra 2010, podal dňa 10. novembra 2010 na Mestský úrad v Sabinove ako na orgán
odporcu v zmysle § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení a § 250m ods. 2 OSP odvolanie,
v ktorom namietal správnosť rozhodnutia o skrátení času prevádzky a žiadal o vydanie
nového rozhodnutia.
Odporca na toto odvolanie navrhovateľovi odpovedal listom z 10. decembra 2010
oznamujúc mu predĺženie lehoty na jeho vybavenie o 20 dní z dôvodu komplikovaného
právneho a skutkového stavu a listom z 28. decembra 2010 mu zaslal odpoveď, že vzhľadom
na to, že proti uvedenému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, toto podanie
navrhovateľa berie ako podnet a v nasledujúcich vetách mu odpovedá, že oprávnenie
samospráv, a teda aj Mesta Sabinov určiť čas prevádzky jednotlivých prevádzkarní na území
mesta je daná § 4 ods. 3 písm. i/ zákona o obecnom zriadení, ktorý vyslovene splnomocňuje
obce a mestá, aby svojim všeobecne záväzným nariadením určili pravidlá času predaja
v obchode a času prevádzky služieb. V podmienkach mesta Sabinov je týmto všeobecne
záväzným nariadením nariadenie č. 2/2005 o usmerňovaní ekonomickej a podnikateľskej
činnosti zo dňa 22. marca 2005. Toto nariadenie bolo novelizované všeobecne záväzným
nariadením č. 10/2009 a v jeho zmysle bolo navrhovateľovi vydané aj predmetné rozhodnutie.
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o obecnom zriadení výslovne zveril právomoc
rozhodovať o určení času prevádzky do rúk samospráv, na takto vydané rozhodnutia
sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Ďalej odporca uviedol, že v tejto
mesto Sabinov čelilo návrhom na preskúmanie zákonnosti postupu orgánu verejnej moci,
avšak vo všetkých prípadoch boli konania zastavené, čím fakticky došlo k potvrdeniu
správnosti jeho postupu. Záverom uviedol, že ak navrhovateľ naďalej pociťujete zásah
do svojich práv a právom chránených záujmov a má pocit, že to bolo spôsobené nezákonným
postupom mesta, môže sa v zmysle § 250m a nasl. OSP obrátiť na súd.
Bez ohľadu na zhora uvedené bolo však povinnosťou odporcu postúpiť vec
na rozhodnutie príslušnému súdu.
Podľa § 250p OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň
nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo
ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.
Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení nebolo preto
možné v danom prípade opravný prostriedok navrhovateľa považovať za podaný oneskorene
a pokiaľ Krajský súd v Prešove jeho opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný,
odňal tým navrhovateľov v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možnosť konať
pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté
uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP
a 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na margo názoru odporcu vysloveného v jeho „odpovedi“ na odvolanie navrhovateľa
Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v rámci
správneho súdnictva v zmysle § 244 ods. 1 až 3 OSP sú rozhodnutia a postupy orgánov
verejnej správy, ktorými sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy,
orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, ako aj ďalšie právnické
osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy
a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení.
Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia
a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších
kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené,
pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny, či záväzné
stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu
ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach „termín správny akt znamená v súlade
s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov
každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom,
ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Musí teda ísť o individuálny
správny akt vo vzťahu k subjektom práva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne
sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto subjektov. Podľa platnej právnej úpravy
a ustálenej súdnej praxe rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými
v správnom súdnictve sa rozumejú individuálne správne akty, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb priamo dotknuté. Adresát individuálneho správneho aktu môže
proti nemu brojiť podávaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, môže žiadať
o jeho preskúmanie prostredníctvom správneho súdnictva a v určitých prípadoch môže proti
nemu namietať aj sťažnosťou podanou ústavnému súdu (čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky). To, že by sa na rozhodnutie orgánu verejnej správy nevzťahovali predpisy
správneho práva procesného podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov neznamená samé o sebe, že takého rozhodnutie
nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti OSP.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že správne
súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku
s jednotlivcom a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Zmyslom a účelom
platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným
subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva
je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní;
ide o právny inštitút ktorý umožňuje, aby sa každá osoba ktorá sa cíti byť rozhodnutím,
či postupom orgánu verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie,
ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.
V intenciách vyššie uvedeného bude krajský súd postupovať v ďalšom konaní
pri posudzovaní opravného prostriedku navrhovateľa a jeho prípustnosti.
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd opäť aj o náhrade trov konania, vrátane
konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková