Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
546/383967.a726d5.pdf
PDF · 122.13 KB
No categories available
2Obdo/7/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 7/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. L. D., Š., IČO: X.,
právne zastúpeného JUDr. Ľ. R., advokátom, N., proti ţalovanému: K., akciová spoločnosť,
B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. Ľ. S., advokátom, Š. o zaplatenie 13 512,79 Eur
(407 086,20 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 24. novembra 2010 č. k. 3Cob/247/2009-425, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II. v Bratislave rozsudkom zo dňa 26. 05. 2009 č. k.
19C/128/2004-400 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 12 046,53 Eur spolu
s úrokom z omeškania 9,91% ročne zo súm: 428,66 Eur do 13. 07. 2003 do zaplatenia,
2 323,57 Eur od 13. 09. 2003 do zaplatenia, 2 323,57 Eur od 13. 10. 2003 do zaplatenia,
2 323,57 Eur od 13. 11. 2003 do zaplatenia, 2 323,57 Eur od 13. 12. 2003 do zaplatenia
a 2 323,57 Eur od 24. 01. 2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania 602,-- Eur za zaplatený
súdny poplatok a 2 099,40 Eur za trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, ţe ţalobca si ţalobou podanou na súd 12. 05. 2004 uplatnil voči ţalovanému právo
na zaplatenie ţalovanej sumy s príslušenstvom titulom nezaplatenia odmeny za poskytovanie
právnych sluţieb. Ţalobca svoj návrh spresnil písomným podaním doručeným súdu
18. 05. 2007, v ktorom uviedol, ţe predmetom ţalobného návrhu sú faktúry vo výške 70 000,-
Sk za poskytovanie právnych sluţieb za mesiace august aţ december a čiastočne faktúra
za mesiac jún, z ktorej ţalobca uplatňuje sumu 12 913,80 Sk. Faktúry za mesiace január aţ
máj 2003 a čiastočne i faktúra za mesiac jún 2003, boli uhradené jednostranným započítaním
vzájomných pohľadávok a faktúra za júl 2003 bola uhradená bankovým prevodom na účet
ţalobcu 02. 01. 2004.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 19. 02. 2008 č. k. 19C 128/2004-333 návrh
ţalobcu zamietol a zaviazal ho i na náhradu trov konania ţalovaného. Proti tomuto rozsudku
podal ţalobca odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. 01. 2009 č. k.
3Cob 173/2008-359 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní dňa 07. 04. 2009 ţalobca vzal svoj návrh v časti o zaplatenie 57 086,-- Sk
späť a zároveň svoj návrh rozšíril o sumu 12 913,80 Sk. Taktieţ poţiadal o pripustenie zmeny
návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne na 9,91% ročne. Súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 07. 04. 2009 č. k. 19C 128/2004-378 zastavil konanie v časti istiny
57 086,20 Sk, pripustil zmenu návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne na 9,91%
ročne a pripustil rozšírenie ţaloby o sumu 12 913,80 Sk na mesiac jún 2003.
Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 556
ods. 1, 2, § 567 ods. 1, 2 a 3, § 569, § 571 ods. 2 a § 575 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
s tým, ţe ţalobca ako mandatár uzavrel so ţalovaným ako mandantom, mandátnu zmluvu
o poskytovaní právnych sluţieb, podľa ktorej sa ţalobca zaviazal vymáhať pre ţalovaného
pohľadávky, ktorých výška nepresahuje 1 000 000,-- Sk v súdnych konaniach a tieţ
zastupovať ţalovaného v konkurzných a exekučných konaniach a tomuto poskytovať
i konzultačné sluţby. Ţalovaný sa zaviazal v tejto zmluve poskytovať ţalobcovi paušálnu
odmenu vo výške 70 000,-- Sk mesačne a podľa čl. II ods. 3 zmluvy i v prípade neúspechu
v spore. Z faktúr č. AK-D-27/03, 33/03, 35/03, 37/03, 39/03, 42/03 a 03/04 súd prvého stupňa
zistil, ţe nimi fakturoval ţalobca odmenu za poskytovanie právnych sluţieb za mesiace jún,
august aţ december 2003. K faktúre za mesiac jún 2003 si ţalovaný započítal svoju
pohľadávku v sume 57 086,20 Sk, pričom zvyšnú časť pohľadávky vo výške 12 193,80 Sk si
ţalobca uplatnil v tomto konaní. Suma 350 000,-- Sk predstavuje nezaplatenie faktúr
za mesiace august aţ december 2003, čo mu ţalovaný nezaplatil s odôvodnením, ţe ţalobca
nevykonával riadne povinnosti mandatára. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe neúspech
ţalovaného v konaniach zastupovaných ţalobcom nie je moţné povaţovať za nekvalitné
právne zastúpenie, pričom ţalovaný nepreukázal, ţe práve konanie ţalobcu bolo toho
príčinou. Preto ţalobe ako dôvodnej vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O. s. p.
Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie
súdu prvého stupňa a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť na náhradu trov odvolacieho
konania ţalobcu sumu 349,95 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. konštatoval vecnú správnosť rozsudku súdu prvého
stupňa a v podrobnostiach odkázal na jeho odôvodnenie. K odvolaniu ţalovaného odvolací
súd doplnil, ţe súd prvého stupňa sa presne riadil právnym názorom odvolacieho súdu
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, vykonal dokazovanie a vec posúdil tak, ako mu
to uloţil odvolací súd v zrušujúcom uznesení pôvodného rozsudku. Odvolací súd zdôraznil,
ţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalobca vykonával činnosť mandatára, a preto mu prislúcha
za túto činnosť i riadne dohodnutá odmena. Ak v konaniach, v ktorých ţalovaného zastupoval
ţalobca, vznikla ţalovanému škoda, túto si môţe ţalovaný uplatniť samostatným nárokom, čo
i v niektorých prípadoch uţ urobil. Nemoţno však odoprieť zaplatenie odmeny v dohodnutej
mandátnej zmluve, nakoľko v tejto bolo dojednané, ţe táto bude ţalobcovi vyplatená
i v prípade neúspechov v súdnych sporoch. Krajský súd v Bratislave preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. a o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom napadol
rozsudok krajského súdu s poukazom na to, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm.
f/ O. s. p., nakoľko ţalovanému ako účastníkovi konania bola odňatá moţnosť konať
pred súdom. Dovolateľ poukázal na uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 04. 2009 č. k.
19C/128/2004-378, v ktorom uznesení sa nesprávne uvádza, ţe k zmene návrhu ţalobcu došlo
podaním zo dňa 18. 05. 2007. Dovolateľ má za to, ţe k zmene návrhu došlo aţ dňa
06. 04. 2009, kedy boli prekvalifikované úroky z omeškania z pôvodne občianskoprávneho
záväzku na obchodnoprávny záväzok, čím došlo k premlčaniu príslušenstva pohľadávky.
Dotknuté uznesenie o zmene ţalobného návrhu bolo ţalovanému doručené aţ po tom, ako
súdy o ţalobnom návrhu konali a rozhodli, čím ţalovaný nemal moţnosť vyjadriť sa k zmene
právnej kvalifikácie nároku ţalobcu. Dovolateľ je toho názoru, ţe týmto bola ţalovanému
odňatá moţnosť konať pred súdom, a to z toho dôvodu, ţe mu bola zmarená moţnosť vzniesť
námietku premlčania.
Dovolateľ namietol odňatie moţnosti konať pred súdom aj spôsobom konania
a rozhodovania odvolacieho súdu. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe odvolací súd
v prvom odvolacom konaní nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania,
avšak v druhom konaní o odvolaní ţalovaného uţ dokazovanie nedopĺňal a ani nenariaďoval
pojednávanie. Podľa dovolateľa, ak by odvolací súd po vykonanom dokazovaní, ktoré
nasledovalo po odvolaní ţalobcu, rozhodol tak, ţe by napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zo dňa 19. 02. 2008 zmenil, ţalovaný by mal v zmysle ust. § 238 O. s. p. moţnosť napadnúť
rozsudok odvolacieho súdu. Dovolateľ podotkol, ţe v konaní v podstate rozhodoval iba jeden
zo súdov, a to Krajský súd v Bratislave, ktorý súd prvého stupňa zaviazal svojím právnym
názorom a následne takto vydané rozhodnutie potvrdil. Týmto spôsobom bola podľa
dovolateľa porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Preto navrhuje rozhodnutia
oboch súdov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, pričom dovolateľ
navrhol vydať aj rozhodnutie o odklade vykonateľnosti dotknutých rozhodnutí.
Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v ust.
§ 238.
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo
na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, ţe
dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených
v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,
v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p.,
prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.).
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa
odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol
rozsudok prvostupňového súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pričom
odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie
prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie nie je prípustné.
Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238
O. s. p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.
Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto ich
opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či
postupom odvolacieho súdu nebola ţalovanému odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O. s. p.).
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu
za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom
a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok
priznáva. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť
navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu
i k právnej stránke veci. Dovolateľ predovšetkým namietal, ţe uznesenie o zmene ţalobného
návrhu bolo ţalovanému doručené aţ po tom, ako súdy o ţalobnom návrhu konali a rozhodli,
čím ţalovaný nemal moţnosť vyjadriť sa k zmene právnej kvalifikácie nároku ţalobcu,
z ktorého dôvodu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.
Podľa § 80 písm. b/ O. s. p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo
z porušenia práva. Takýto návrh sa nazýva aj ţalobou o plnenie. Podstatnou náleţitosťou
návrhu, okrem identifikačných údajov účastníkov konania a súdu, opisu skutočností
významných pre rozhodnutie vo veci a označenia dôkazov, je najmä vymedzenie povinnosti,
splnenia ktorej sa ţalobca domáha. Ţalobcova právna kvalifikácia nároku nemusí byť
v ţalobe uvedená, a ak ţalobca ţalované plnenie právne kvalifikuje, súd nie je takýmto
právnym posúdením veci viazaný. Z obsahovej stránky ţaloby je podstatné, aký druh plnenia,
prípadne v akom rozsahu ţalobca poţaduje (petit). Súd je viazaný navrhovaným petitom, nie
však tým, ako účastník sám svoj nárok právne posúdil.
V posudzovanej veci ţalobca pôvodne v ţalobe ţiadal priznať peňaţné plnenie
s úrokom omeškania vo výške 0,025% denne, o ktorom ţalobnom návrhu súd prvého stupňa
rozhodol rozsudkom zo dňa 19. 02. 2008 č. k. 19C 128/2004-333, ktorý rozsudok Krajský súd
v Bratislave uznesením zo dňa 28. 01. 2009 č. k. 3Cob 173/2008-359 zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne ţalobca upravil svoj návrh okrem iného tak, ţe
poţiadal o pripustenie zmeny pôvodného návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne
na 9,91% ročne. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 07. 04. 2009 č. k. 19C 128/2004-378
túto zmenu pripustil.
Z ust. § 95 ods. 1 O. s. p. vyplýva procesné oprávnenie ţalobcu meniť za konania
so súhlasom súdu ţalobu; zmenenú ţalobu treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných
rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa ust. § 95 ods. 2 veta prvá O. s. p. súd nepripustí zmenu ţaloby, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Zo spisu sa zisťuje, ţe ţalobca podaním zo dňa 06. 04. 2009 ţiadal, aby súd prvého
stupňa upravil petit jeho návrhu tak, ţe vzal svoj návrh v časti o zaplatenie 57 086,-- Sk späť
a zároveň svoj návrh rozšíril o sumu 12 913,80 Sk. Taktieţ poţiadal o pripustenie zmeny
návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne na 9,91% ročne. O čiastočnom späťvzatí
návrhu, ako aj o zmene ţalobného návrhu bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa
na pojednávaní dňa 07. 04. 2009 za prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníkov
konania, ktoré rozhodnutie bolo vyhlásené a odôvodnené s daním poučenia o opravnom
prostriedku. Dovolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa len nedopatrením v uznesení zo dňa
07. 04. 2009 č. k. 19C/128/2004-378 uviedol, ţe zmena ţaloby bola uplatnená písomným
podaním zo dňa 18. 05. 2007 vzhľadom na skutočnosť, ţe obsah tohto podania ţalobcu nie je
totoţný s obsahom jeho podania zo dňa 06. 04. 2009, resp. s pripustenou zmenou ţalobného
návrhu.
Dovolací súd s poukazom na dovolanie ţalovaného konštatuje, ţe procesný postup
súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o zmene ţaloby na pojednávaní konanom dňa
07. 04. 2009, na ktorom boli prítomní účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia, bol
v súlade s § 95 ods. 1 O. s. p. Je potrebné zdôrazniť, ţe uznesenie o pripustení zmeny
a rozšírení ţaloby nebolo potrebné doručiť účastníkom konania do vlastných rúk, keďţe
na pojednávaní, konanom dňa 07. 04. 2009 boli prítomní ich právni zástupcovia (druhá veta
ust. § 95 ods. 1 O. s. p.). Preto odňatie moţnosti pred súdom konať nemoţno vidieť ani
v námietke dovolateľa ohľadom nedoručenia predmetného uznesenia a následného „zmarenia
podania námietky premlčania“.
Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa o pripustení
zmeny (a rozšírenia) ţaloby nešlo o postup, ktorým by súd účastníkovi znemoţnil realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. Ak má byť splnený
predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., musí zo strany súdu dôjsť
k porušeniu konkrétneho procesného práva účastníka, ktorého bezprostredným následkom je
odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom. Teda o vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. ide
len vtedy, ak z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
záväznými právnymi predpismi, išlo o nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavil v priebehu
konania; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
V danej veci súd prvého stupňa v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku (§ 95) rozhodol o ţalobcom navrhovanej zmene (a rozšírení) ţaloby
uznesením (§ 167 O. s. p.) tak, ţe ju pripustil a po takomto rozhodnutí ďalej konal o ţalobe
a o nej rozhodol.
Námietku ţalovaného, ţe odvolací súd pochybil, keď v konaní o odvolaní ţalobcu
nenariadil pojednávanie dovolací súd nemohol povaţovať za dôvodnú. V zmysle ust. § 214
v danej veci súd neopakoval ani nedoplňoval dokazovanie a neboli splnené ani ustanovenia
písm. b/ a c/, preto nebolo potrebné nariadiť vo veci pojednávanie.
Za zjavne nedôvodnú povaţoval dovolací súd aj námietku dovolateľa ohľadom
porušenia zásady dvojinštančnosti súdneho konania, keďţe o ţalobnom návrhu rozhodoval
v prvom stupni vecne príslušný Okresný súd Bratislava II. a následne odvolací súd, Krajský
súd v Bratislave.
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalovaným
tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna
iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe
prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa ust.
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní bol úspešným účastníkom ţalobca, ktorému podľa ust. § 243b
ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo voči ţalovanému právo
na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale ţalobcovi nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová