Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. L. D., Š., IČO: X.,

právne zastúpeného JUDr. Ľ. R., advokátom, N., proti ţalovanému: K., akciová spoločnosť,

B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. Ľ. S., advokátom, Š. o zaplatenie 13 512,79 Eur

(407 086,20 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 24. novembra 2010 č. k. -425, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. v Bratislave rozsudkom zo dňa 26. 05. 2009 č. k.

-400 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 12 046,53 Eur spolu

s úrokom z omeškania 9,91% ročne zo súm: 428,66 Eur do 13. 07. 2003 do zaplatenia,

2 323,57 Eur od 13. 09. 2003 do zaplatenia, 2 323,57 Eur od 13. 10. 2003 do zaplatenia,

2 323,57 Eur od 13. 11. 2003 do zaplatenia, 2 323,57 Eur od 13. 12. 2003 do zaplatenia

a 2 323,57 Eur od 24. 01. 2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania 602,-- Eur za zaplatený

súdny poplatok a 2 099,40 Eur za trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe ţalobca si ţalobou podanou na súd 12. 05. 2004 uplatnil voči ţalovanému právo

na zaplatenie ţalovanej sumy s príslušenstvom titulom nezaplatenia odmeny za poskytovanie

právnych sluţieb. Ţalobca svoj návrh spresnil písomným podaním doručeným súdu

18. 05. 2007, v ktorom uviedol, ţe predmetom ţalobného návrhu sú faktúry vo výške 70 000,-

Sk za poskytovanie právnych sluţieb za mesiace august aţ december a čiastočne faktúra

za mesiac jún, z ktorej ţalobca uplatňuje sumu 12 913,80 Sk. Faktúry za mesiace január aţ

máj 2003 a čiastočne i faktúra za mesiac jún 2003, boli uhradené jednostranným započítaním

vzájomných pohľadávok a faktúra za júl 2003 bola uhradená bankovým prevodom na účet

ţalobcu 02. 01. 2004.

2

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 19. 02. 2008 č. k. -333 návrh

ţalobcu zamietol a zaviazal ho i na náhradu trov konania ţalovaného. Proti tomuto rozsudku

podal ţalobca odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. 01. 2009 č. k.

-359 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní dňa 07. 04. 2009 ţalobca vzal svoj návrh v časti o zaplatenie 57 086,-- Sk

späť a zároveň svoj návrh rozšíril o sumu 12 913,80 Sk. Taktieţ poţiadal o pripustenie zmeny

návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne na 9,91% ročne. Súd prvého stupňa

uznesením zo dňa 07. 04. 2009 č. k. -378 zastavil konanie v časti istiny

57 086,20 Sk, pripustil zmenu návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne na 9,91%

ročne a pripustil rozšírenie ţaloby o sumu 12 913,80 Sk na mesiac jún 2003.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 556

ods. 1, 2, , a , , a a

s tým, ţe ţalobca ako mandatár uzavrel so ţalovaným ako mandantom, mandátnu zmluvu

o poskytovaní právnych sluţieb, podľa ktorej sa ţalobca zaviazal vymáhať pre ţalovaného

pohľadávky, ktorých výška nepresahuje 1 000 000,-- Sk v súdnych konaniach a tieţ

zastupovať ţalovaného v konkurzných a exekučných konaniach a tomuto poskytovať

i konzultačné sluţby. Ţalovaný sa zaviazal v tejto zmluve poskytovať ţalobcovi paušálnu

odmenu vo výške 70 000,-- Sk mesačne a podľa čl. II ods. 3 zmluvy i v prípade neúspechu

v spore. Z faktúr č. AK-D-27/03, 33/03, 35/03, 37/03, 39/03, 42/03 a 03/04 súd prvého stupňa

zistil, ţe nimi fakturoval ţalobca odmenu za poskytovanie právnych sluţieb za mesiace jún,

august aţ december 2003. K faktúre za mesiac jún 2003 si ţalovaný započítal svoju

pohľadávku v sume 57 086,20 Sk, pričom zvyšnú časť pohľadávky vo výške 12 193,80 Sk si

ţalobca uplatnil v tomto konaní. Suma 350 000,-- Sk predstavuje nezaplatenie faktúr

za mesiace august aţ december 2003, čo mu ţalovaný nezaplatil s odôvodnením, ţe ţalobca

nevykonával riadne povinnosti mandatára. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe neúspech

ţalovaného v konaniach zastupovaných ţalobcom nie je moţné povaţovať za nekvalitné

právne zastúpenie, pričom ţalovaný nepreukázal, ţe práve konanie ţalobcu bolo toho

príčinou. Preto ţalobe ako dôvodnej vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142

ods. 1

Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť na náhradu trov odvolacieho

konania ţalobcu sumu 349,95 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd

3

s poukazom na ust. konštatoval vecnú správnosť rozsudku súdu prvého

stupňa a v podrobnostiach odkázal na jeho odôvodnenie. K odvolaniu ţalovaného odvolací

súd doplnil, ţe súd prvého stupňa sa presne riadil právnym názorom odvolacieho súdu

v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, vykonal dokazovanie a vec posúdil tak, ako mu

to uloţil odvolací súd v zrušujúcom uznesení pôvodného rozsudku. Odvolací súd zdôraznil,

ţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalobca vykonával činnosť mandatára, a preto mu prislúcha

za túto činnosť i riadne dohodnutá odmena. Ak v konaniach, v ktorých ţalovaného zastupoval

ţalobca, vznikla ţalovanému škoda, túto si môţe ţalovaný uplatniť samostatným nárokom, čo

i v niektorých prípadoch uţ urobil. Nemoţno však odoprieť zaplatenie odmeny v dohodnutej

mandátnej zmluve, nakoľko v tejto bolo dojednané, ţe táto bude ţalobcovi vyplatená

i v prípade neúspechov v súdnych sporoch. Krajský súd v Bratislave preto napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. a o trovách konania

rozhodol podľa ust. v spojení s ust.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom napadol

rozsudok krajského súdu s poukazom na to, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm.

f/ , nakoľko ţalovanému ako účastníkovi konania bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Dovolateľ poukázal na uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 04. 2009 č. k.

-378, v ktorom uznesení sa nesprávne uvádza, ţe k zmene návrhu ţalobcu došlo

podaním zo dňa 18. 05. 2007. Dovolateľ má za to, ţe k zmene návrhu došlo aţ dňa

06. 04. 2009, kedy boli prekvalifikované úroky z omeškania z pôvodne občianskoprávneho

záväzku na obchodnoprávny záväzok, čím došlo k premlčaniu príslušenstva pohľadávky.

Dotknuté uznesenie o zmene ţalobného návrhu bolo ţalovanému doručené aţ po tom, ako

súdy o ţalobnom návrhu konali a rozhodli, čím ţalovaný nemal moţnosť vyjadriť sa k zmene

právnej kvalifikácie nároku ţalobcu. Dovolateľ je toho názoru, ţe týmto bola ţalovanému

odňatá moţnosť konať pred súdom, a to z toho dôvodu, ţe mu bola zmarená moţnosť vzniesť

námietku premlčania.

Dovolateľ namietol odňatie moţnosti konať pred súdom aj spôsobom konania

a rozhodovania odvolacieho súdu. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe odvolací súd

v prvom odvolacom konaní nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania,

avšak v druhom konaní o odvolaní ţalovaného uţ dokazovanie nedopĺňal a ani nenariaďoval

pojednávanie. Podľa dovolateľa, ak by odvolací súd po vykonanom dokazovaní, ktoré

nasledovalo po odvolaní ţalobcu, rozhodol tak, ţe by napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

4

zo dňa 19. 02. 2008 zmenil, ţalovaný by mal v zmysle ust. moţnosť napadnúť

rozsudok odvolacieho súdu. Dovolateľ podotkol, ţe v konaní v podstate rozhodoval iba jeden

zo súdov, a to Krajský súd v Bratislave, ktorý súd prvého stupňa zaviazal svojím právnym

názorom a následne takto vydané rozhodnutie potvrdil. Týmto spôsobom bola podľa

dovolateľa porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Preto navrhuje rozhodnutia

oboch súdov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, pričom dovolateľ

navrhol vydať aj rozhodnutie o odklade vykonateľnosti dotknutých rozhodnutí.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 238.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je moţné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, ţe

dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

5

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pričom

odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie nie je prípustné.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238

, ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto ich

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola ţalovanému odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci. Dovolateľ predovšetkým namietal, ţe uznesenie o zmene ţalobného

návrhu bolo ţalovanému doručené aţ po tom, ako súdy o ţalobnom návrhu konali a rozhodli,

6

čím ţalovaný nemal moţnosť vyjadriť sa k zmene právnej kvalifikácie nároku ţalobcu,

z ktorého dôvodu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.

Podľa návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva. Takýto návrh sa nazýva aj ţalobou o plnenie. Podstatnou náleţitosťou

návrhu, okrem identifikačných údajov účastníkov konania a súdu, opisu skutočností

významných pre rozhodnutie vo veci a označenia dôkazov, je najmä vymedzenie povinnosti,

splnenia ktorej sa ţalobca domáha. Ţalobcova právna kvalifikácia nároku nemusí byť

v ţalobe uvedená, a ak ţalobca ţalované plnenie právne kvalifikuje, súd nie je takýmto

právnym posúdením veci viazaný. Z obsahovej stránky ţaloby je podstatné, aký druh plnenia,

prípadne v akom rozsahu ţalobca poţaduje (petit). Súd je viazaný navrhovaným petitom, nie

však tým, ako účastník sám svoj nárok právne posúdil.

V posudzovanej veci ţalobca pôvodne v ţalobe ţiadal priznať peňaţné plnenie

s úrokom omeškania vo výške 0,025% denne, o ktorom ţalobnom návrhu súd prvého stupňa

rozhodol rozsudkom zo dňa 19. 02. 2008 č. k. -333, ktorý rozsudok Krajský súd

v Bratislave uznesením zo dňa 28. 01. 2009 č. k. -359 zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne ţalobca upravil svoj návrh okrem iného tak, ţe

poţiadal o pripustenie zmeny pôvodného návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne

na 9,91% ročne. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 07. 04. 2009 č. k. -378

túto zmenu pripustil.

Z ust. vyplýva procesné oprávnenie ţalobcu meniť za konania

so súhlasom súdu ţalobu; zmenenú ţalobu treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných

rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa ust. veta prvá súd nepripustí zmenu ţaloby, ak by výsledky

doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Zo spisu sa zisťuje, ţe ţalobca podaním zo dňa 06. 04. 2009 ţiadal, aby súd prvého

stupňa upravil petit jeho návrhu tak, ţe vzal svoj návrh v časti o zaplatenie 57 086,-- Sk späť

a zároveň svoj návrh rozšíril o sumu 12 913,80 Sk. Taktieţ poţiadal o pripustenie zmeny

návrhu v časti úrokov z omeškania z 0,025% denne na 9,91% ročne. O čiastočnom späťvzatí

7

návrhu, ako aj o zmene ţalobného návrhu bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa

na pojednávaní dňa 07. 04. 2009 za prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníkov

konania, ktoré rozhodnutie bolo vyhlásené a odôvodnené s daním poučenia o opravnom

prostriedku. Dovolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa len nedopatrením v uznesení zo dňa

07. 04. 2009 č. k. -378 uviedol, ţe zmena ţaloby bola uplatnená písomným

podaním zo dňa 18. 05. 2007 vzhľadom na skutočnosť, ţe obsah tohto podania ţalobcu nie je

totoţný s obsahom jeho podania zo dňa 06. 04. 2009, resp. s pripustenou zmenou ţalobného

návrhu.

Dovolací súd s poukazom na dovolanie ţalovaného konštatuje, ţe procesný postup

súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o zmene ţaloby na pojednávaní konanom dňa

07. 04. 2009, na ktorom boli prítomní účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia, bol

v súlade s Je potrebné zdôrazniť, ţe uznesenie o pripustení zmeny

a rozšírení ţaloby nebolo potrebné doručiť účastníkom konania do vlastných rúk, keďţe

na pojednávaní, konanom dňa 07. 04. 2009 boli prítomní ich právni zástupcovia (druhá veta

ust. ). Preto odňatie moţnosti pred súdom konať nemoţno vidieť ani

v námietke dovolateľa ohľadom nedoručenia predmetného uznesenia a následného „zmarenia

podania námietky premlčania“.

Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa o pripustení

zmeny (a rozšírenia) ţaloby nešlo o postup, ktorým by súd účastníkovi znemoţnil realizáciu

tých procesných práv, ktoré mu priznáva . Ak má byť splnený

predpoklad prípustnosti dovolania podľa , musí zo strany súdu dôjsť

k porušeniu konkrétneho procesného práva účastníka, ktorého bezprostredným následkom je

odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom. Teda o vadu podľa ide

len vtedy, ak z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími

záväznými právnymi predpismi, išlo o nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavil v priebehu

konania; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

V danej veci súd prvého stupňa v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku (§ 95) rozhodol o ţalobcom navrhovanej zmene (a rozšírení) ţaloby

uznesením ( ) tak, ţe ju pripustil a po takomto rozhodnutí ďalej konal o ţalobe

a o nej rozhodol.

8

Námietku ţalovaného, ţe odvolací súd pochybil, keď v konaní o odvolaní ţalobcu

nenariadil pojednávanie dovolací súd nemohol povaţovať za dôvodnú. V zmysle ust. § 214

v danej veci súd neopakoval ani nedoplňoval dokazovanie a neboli splnené ani ustanovenia

písm. b/ a c/, preto nebolo potrebné nariadiť vo veci pojednávanie.

Za zjavne nedôvodnú povaţoval dovolací súd aj námietku dovolateľa ohľadom

porušenia zásady dvojinštančnosti súdneho konania, keďţe o ţalobnom návrhu rozhodoval

v prvom stupni vecne príslušný Okresný súd Bratislava II. a následne odvolací súd, Krajský

súd v Bratislave.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalovaným

tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna

iná vada uvedená v ust. , dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe

prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa ust.

v spojení s ust. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní bol úspešným účastníkom ţalobca, ktorému podľa ust. § 243b

ods. 4 v spojení s ust. a vzniklo voči ţalovanému právo

na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale ţalobcovi nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová