Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/8/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd 2 Tost 8/2012

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti

obvinenému Ing. F. F. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 9. mája 2012

v Bratislave o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len Špecializovaný trestný súd) z 11. januára

2012, sp. zn. BB , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť prokurátorky Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor podal 11. októbra 2011 na Špecializovaný trestný súd obžalobu

na Ing. F. F. a spol. pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a pokračujúci zločin podvodu

(v bodoch -7 až 10 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.) podľa § 221 ods. 1, ods. 4

písm. a/ , b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v citovanej obžalobe.

Špecializovaný trestný súd uznesením z 11. januára 2012, sp. zn. BB ,

obžalobu predbežne prejednal a uznesením podľa ju postúpil na

prejednanie a rozhodnutie vecne a miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Košice I.

Svoj postup odôvodnil tým, že pri preskúmaní veci zistil, že z doposiaľ vykonaného

vyšetrovania a dôkazov nazhromaždených v spise nie je možné konanie obvinených

po právnej stránke kvalifikovať ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

2

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pretože absentujú na to potrebné zákonné znaky

ako jej štruktúrovanosť, hierarchické znaky a vzťahy nadriadenosti či podriadenosti v rámci

zoskupenia osôb, ktoré takúto skupinu mali tvoriť.

Na základe týchto skutočností Špecializovaný trestný súd potom uzatvoril, že na

prejednanie predmetnej trestnej veci v zmysle ustanovenia - k/ nie

je príslušný a vec postúpil na prejedanie a rozhodnutie vecne a miestne príslušnému súdu,

ktorým v tomto prípade je Okresný súd Košice I.

Proti tomuto uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v zákonom stanovenej lehote

podal prokurátor sťažnosť.

V písomných dôvodoch uviedol, že so záverom, ku ktorému došiel Špecializovaný

trestný súd sa nestotožňuje, pretože tento pri svojich úvahách prekročil rámec skúmania

zákonných podmienok vecnej príslušnosti, ktoré možno jednoznačne vyhodnotiť až po

vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Či sú, alebo nie sú naplnené znaky

žalovaného trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §

296 Tr. zák. by súd mohol uzatvoriť len v prípade, keď by nazhromaždené dôkazy

poskytovali k tomu dostatočný skutkový podklad. V opačnom prípade, čo je aj v súlade s

doterajšou súdnou praxou, mu neprináleží nezvratne uzatvárať skutkové zistenia a tieto

subsumovať pod niektorú skutkovú podstatu osobitnej časti .

Vzhľadom k uvedenému žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a

prikázal Špecializovanému trestnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade uvedenej sťažnosti podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie ktoré mu

predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby súd postúpi

vec príslušnému súdu ak nie je sám na jej prejedanie príslušný.

Podľa , pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu (okrem

iného) sa vzťahuje na trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a

3 2 Tost 8/2012

trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny a podľa § 14 písm. j/ aj

na obzvlášť závažné zločiny spáchané takouto skupinou.

Okrem toho pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje aj na trestné činy

majetkové podľa štvrtej hlavy a hospodárske trestné činy podľa piatej hlavy

, ak škoda resp. majetkový prospech nimi spôsobený dosiahol najmenej

dvadsaťpäťtisíc násobok malej škody, t.j. viac ako 6 650 000 eur (§ 14 písm. k/ Tr. zák.).

V práve prejednávanom prípade výška škody vyčíslená v obžalobe prokurátora túto

výšku nedosahuje, a preto nemôže zakladať príslušnosť Špecializovaného trestného súdu.

V predmetnej trestnej veci rozhodujúcou otázkou pre posúdenie, či na prejednanie veci

je, alebo nie je príslušný Špecializovaný trestný súd je odôvodnenosť právnej kvalifikácie

skutkov v obžalobe prokurátora ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm.

a/, b/ Tr. zák., t.j. spáchaného vo veľkom rozsahu nebezpečným zoskupením - zločineckou

skupinou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní doposiaľ predloženého spisového

materiálu, v súlade so zisteniami prvostupňového súdu, dospel k záveru, že konanie

obžalovaných nenaplňuje znaky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho

uznesenia na základe doposiaľ nazhromaždených dôkazov v spise podrobne a presvedčivo

rozviedol, že v rámci zoskupenia osôb (obžalovaných) absentovala štruktúrovanosť a hoci ich

činnosť mala určité znaky plánovitosti a koordinovanosti konania za účelom dosiahnutia

cieľa, ich činnosť bola založená len na báze dobrovoľnosti a nie na báze prísnych pravidiel

typických pre zločineckú skupinu ako najvyššej formy organizovaného zločinu. Preto v

danom prípade by skutky mohli byť posúdené len ako spáchané organizovanou skupinou

podľa § 129 ods. 1 Tr. zák. ako nižšou formou zoskupenia osôb - páchateľov trestnej činnosti.

Tou sa tiež rozumie spolčenie najmenej troch osôb s určitou deľbou úloh, a teda aj určitou

plánovitosťou a koordináciou ich činnosti, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť úspešného

spáchania trestného činu.

Najvyšší súd sa preto s odôvodnením postupu Špecializovaného trestného súdu

uvedeného v jeho rozhodnutí plne stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.

4 2 Tost 8/2012

V nadväznosti naň len dodáva, že v definuje pojem skupina osôb

a organizácia, a v odseku 2 konkrétne organizovanú skupinu a v odseku 4 zločineckú skupinu.

Z ich zákonného vymedzenia vyplýva, že u oboch skupín ide i spolčenie najmenej troch osôb,

ktoré pre uľahčenie spáchania trestnej činnosti konajú s určitou plánovitosťou,

koordinovanosťou, a teda deľbou úloh v ich rámci.

Nad tento spoločný rámec oproti organizovanej skupine, zločineckú

skupinu definuje aj ako skupinu existujúcu počas určitého obdobia s cieľom spáchať jeden,

alebo viac zločinov, alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Tr.

zák., trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy, tretieho oddielu , a ktorá

je charakteristická svojou štruktúrovanosťou.

Je teda zrejmé, že z dikcie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že u zločineckej

skupiny ide o oveľa závažnejšiu - najvyššiu formu organizovaného zločinu, ako to napokon

správne konštatuje vo svojom uznesení aj Špecializovaný trestný súd.

Uvedený záver vyplýva z toho, že dosiahnutie cieľa takouto skupinou (oproti

organizovanej skupine) je podmienené ďaleko sofistikovanejším riadením porovnateľným s

riadením stabilných organizácii a podnikateľských subjektov.

Pre odlíšenie týchto skupín teda celkom oprávnene treba vychádzať z obecných

poznatkov teórie riadenia, ktorá sa zaoberá formami usporiadania častí do celku, organizáciou

a riadením týchto celkov za účelom dosiahnutia stanovených cieľov. Pritom je celkom

irelevantné, či ide o ciele legálne, či nelegálne, ktoré sú predmetom záujmu Trestného práva,

pretože obecné princípy riadenia u oboch sú totožné.

Potom z hľadiska aplikácie poznatkov tejto vedy je to práve znak štruktúrovanosti

zločineckej skupiny a formy jej riadenia, ktoré v podstatnej miere zvyšujú nebezpečenstvo jej

konania (pravdepodobnosť úspešného dosiahnutia cieľa). Zároveň majú podstatný vplyv na

jej relatívnu stabilitu v čase, čo predstavuje ďalší zo znakov zákonného vymedzenia

zločineckej skupiny na rozdiel od organizovanej skupiny.

Ide totiž o to, že práve štruktúra tejto skupiny (inak aj organizačná štruktúra) ako

usporiadanie jej častí do celku tvorí kostru, ktorá spolu so sofistikovaným riadením umožňuje

veľmi efektívne dosahovať cieľ. Pritom na rozdiel od organizovanej skupiny zločinecká

5 2 Tost 8/2012

skupiny je organizačne členitejšia, hlavne vertikálne a ďaleko formálnejšia v zmysle vzťahov

nadriadenosti a podriadenosti jej zložiek bez ohľadu na existenciu nejakých písomných

noriem, ako je tomu u organizácii pôsobiacich v rámci zákona.

Uvedená štruktúra teda spolu so sofistikovaným riadením, medzi ktoré patrí dôsledné

plánovanie činnosti (na rozdiel od organizovanej skupiny hlavne dlhodobé a strategické),

operatívne riadenie zložiek štruktúry pre dosiahnutie už konkrétnych cieľov (na rozdiel

od organizovanej skupiny), kontrola zložiek skupiny a spätná väzba na vyvodenie dôsledkov

a opatrení pre jej ďalšiu činnosť do budúcna (plánovanie a zvyšovanie jej úspešnosti) sú tie

zásadné rozdiely, ktoré túto skupinu odlišujú z hľadiska formy a obsahu od riadenia

organizovanej skupiny, t.j. nižšej formy organizovaného zločinu.

Dá sa teda zhrnúť, že zločinecká skupina je stabilná skupina najmenej troch osôb,

ktorej cieľom je páchať trestnú činnosť vo forme zločinov a vymedzených trestných činov -

charakteristická predovšetkým (na rozdiel od organizovanej skupiny) vertikálnou

organizačnou štruktúrou s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci (resp.

i jej časti) a so sofistikovaným riadením.

Tieto zákonné znaky organizovanej resp. zločineckej skupiny musia byť preto

predmetom dokazovania v každom štádiu trestného konania, pričom dôkazné bremeno

vo fáze podania obžaloby v uvedenom zmysle jednoznačne ťaží prokurátora. Trestný proces

je ovládaný v konaní pred súdom zásadou kontradiktórnosti konania dvoch strán pričom

prokurátor je tou stranou v konaní, ktorá predkladá všetky dostupné dôkazy svedčiace

pre vinu a len on je oprávnený podať na konkrétnu osobu obžalobu (§ 231 písm. a/ Tr. zák.)

s náležitosťami podľa medzi ktoré patrí aj právna kvalifikácia skutku.

Z práve uvedeného potom vyplýva, že právna kvalifikácia skutku prokurátorom

v podanej obžalobe musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, a to prinajmenšom do takej

miery, aby pri nezmenenej dôkaznej situácii v konaní pred súdom ovládaným zásadou

kontradiktórnosti mohol tento aspoň reálne uvažovať pri rozhodovaní o vine o právnej

kvalifikácii skutku obsiahnutej v obžalobe.

Pokiaľ pri predbežnom prejednaní takto podanej obžaloby, súd zistí, že tomu tak nie je

(ako v tomto prípade) a právna kvalifikácia skutku v obžalobe prokurátora evidentne

nezodpovedá vykonaným dôkazom nazhromaždeným v prípravnom konaní (ale zároveň táto

6 2 Tost 8/2012

právna kvalifikácia zakladá vecnú príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, alebo iného

súdu) rozhodne súd podľa , t.j. postúpi vec na prejednanie

príslušnému súdu.

V takomto prípade je potrebné sťažnostnú námietku prokurátora v zmysle, že v konaní

pred súdom sa môže dôkazná situácia zmeniť, považovať za neopodstatnenú. Takáto jeho

abstraktná úvaha je v rozpore s tým, že prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena už

v obžalobe je povinný označiť všetky dôkazy dostupné k času podania obžaloby a nečakať len

na iracionálnu možnosť, že nejaký iný dôkaz podporí jej závery tým, že sa objaví až v konaní

pred súdom.

Platnosť uvedenej úvahy prokurátora by koniec - koncov znamenala jeho právo,

označením hoci aj skutkov celkom neodôvodnenej právnej kvalifikácie, nezvratne založiť

vecnú príslušnosť určitého súdu, čo je evidentne neprípustné.

Vzhľadom na uvedené a pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne

pochybenie Špecializovaného trestného súdu o sťažnosti prokurátora rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. mája 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková