Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
487/384404.471c07.pdf
PDF · 174.87 KB
No categories available
3Sžo/53/2011
Najvyšší súd 3 Sţo/53/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobcu: ppor. PhDr. P. K., nar. X., P., L., právne zastúpený JUDr. T. G., Advokátska kancelária G. a spol., s.r.o., Ž. K., proti ţalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Námestie Štefana Kluberta 7, 054 28 Levoča, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 zo dňa 01. februára 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/43/2011-79 zo dňa 29. septembra 2011, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/43/2011-79 zo dňa 29. septembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 zo dňa 01. februára 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa domáhal
ţalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 01. februára 2011 č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 a nepriznal mu náhradu trov konania.
Uvedeným rozhodnutím ţalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorý podľa § 53 ods. l písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) uloţil ţalobcovi – ppor. PhDr. P. K., zaradenému v stálej štátnej sluţbe vo funkcii samostatný stráţny na úseku stráţnej a eskortnej činnosti oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. disciplinárne opatrenie, zníţenie sluţobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov tak, ţe pôvodne identifikované porušenie základných povinností príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe uvedené v § 48 ods. 3 písm. f/, g/, h/ a i/ zákona č. 73/1998 Z.z. zúţil na porušenie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. h/ tohto zákona.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní administratívneho spisu
a vyhodnotenia dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k právnemu záveru totoţnému so závermi správnych orgánov oboch stupňov a síce, ţe konanie, ktoré bolo ţalobcovi kladené za vinu bolo v správnom konaní dostatočným spôsobom preukázané. Pri vyvodzovaní skutkového záveru vychádzal z porovnávania obsahu skorších vyjadrení ţalobcu a práp. S. s ich neskoršími vyjadreniami a zistil, ţe si v podstatných bodoch odporujú, preto aj dôvody, ktoré viedli práp. S. k predloţeniu „čestného vyhlásenia“ napísaného ţalobcom k svojmu odvolaniu proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania (č. ÚVTOSaÚVV-71/1-2010 zo dňa 02.09.2010) nemoţno hodnotiť inak, ako účelové. Ţalobca potom vyhlásením skutočností obsiahnutých v čestnom vyhlásení porušil povinnosti uloţené mu zákonom č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 48 ods. 3. Námietku ţalobcu týkajúcu sa prejudikovania veci povaţuje súd za irelevantnú, nakoľko o prejudikovaní moţno hovoriť len v prípade, ak by určité právne závery vyslovil orgán oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, a z nich by následne vychádzalo aj meritórne rozhodnutie, čo sa v danom prípade nestalo. Po preskúmaní splnenia formálnych náleţitostí správneho rozhodnutia súd konštatoval, ţe tvrdenia ţalobcu o tom, ţe rozhodnutie neobsahuje odtlačok pečiatky so štátnym znakom sa javí ako nedôvodné tak, ako aj námietka o nedodrţaní lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretoţe 30 dňová subjektívna lehota začala plynúť dňa 05. októbra 2010, kedy sa správny orgán dozvedel o disciplinárnom previnení ţalobcu a disciplinárne opatrenie bolo uloţené dňa 04. novembra 2010.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol,
aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. zo dňa 01. februára 2011 č. k. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 a disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia ochrany a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. č. 3 zo dňa 04.11.2010, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania pre nedostatočne zistený skutkový stav. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe podstatou správnych rozhodnutí je, ţe mal účelovo a ako dôkaz pre disciplinárne konanie iného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe vystaviť klamlivé čestné vyhlásenie, ktoré bolo v rozpore s objektívnym stavom, čím sa dopustil nečestného konania, a to porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej disciplíny v zmysle § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., za čo mu bolo uloţené disciplinárne opatrenie spočívajúce v zníţení sluţobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov. Namietal, ţe čestným vyhlásením nikdy nechcel tvrdiť, aký bol objektívny stav vzniknutej konfliktnej situácie, ale len to, ţe mu to pán S. neoznámil, a dozvedel sa o tom od svojho zástupcu ppor. R.. Podstatou celého čestného vyhlásenia bolo teda len jeho tvrdenie ako sa o konfliktnej situácii dozvedel, nie kedy a ako situácia vznikla a ako sa zachoval práp. S.. Fakt, ţe samotné čestné vyhlásenie nie je v súlade s objektívnym stavom vzniknutej konfliktnej situácie ešte neznamená, ţe je z jeho hľadiska nečestné a klamlivé. Ak ho ţalovaný za takéto povaţoval, mal v prvom rade zisťovať, či jeho tvrdenie je pravdivé alebo
nie. Ţalovaný to neskúmal, ani to ako sa o celej situácii dozvedel, kedy sa stala, či tam v danom čase mohol byť alebo nie. Ţalovaný nevykonal ţiadne dokazovanie, iba z kontextu záznamov o disciplinárnom konaní pána S. vytrhol dve nepriamo podané a napísané vety, ktoré mal údajne povedať, a ktoré sú v rozpore s jeho neskorším čestným vyhlásením, a svoje tvrdenie o klamlivosti čestného vyhlásenia oprel o vlastné vyprodukované záznamy, navyše vykonané v celkom inom disciplinárnom konaní. Ţalovaný mal tieţ zistiť, kedy presne sa konflikt odohral, kto bol v tom čase na pracovisku, vypočuť zamestnanca spoločnosti S., s.r.o., pána N. a odsúdenú Š. a doţiadaním zistiť, či bol u zubného lekára a kedy, a na overenie pravdivosti jeho tvrdenia a zástupcu ppor. R. vykonať napr. aj konfrontáciu, čo však neurobil. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe sa stotoţnil so skutkovým stavom zisteným v správnom konaní a nevyhodnotil jediný priamy dôkaz (vyhlásenie pána N.) o tom, ţe pán R. a pán S. boli prítomní, keď sa po konflikte ospravedlnil odsúdenej Š..
Záverom uviedol, ţe nesprávny je aj názor krajského súdu týkajúci sa 30 dňovej
lehoty, v rámci ktorej je správny orgán oprávnený uloţiť disciplinárne opatrenie. Ţalovaný sám priznáva, ţe o čestnom vyhlásení vedel uţ dňa 02.09.2010, čo vyplýva z rozhodnutia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. zo dňa 01.02.2011. Keďţe čestné vyhlásenie je zo dňa 22.09.2010 a disciplinárne opatrenie bolo uloţené aţ dňa 04.11.2010, znamená to, ţe bolo uloţené po zákonnej 30 dňovej lehote (§ 57 zákone o štátnej sluţbe). Z týchto dôvodov je postup ţalovaného v rozpore s § 241 zákona o štátnej sluţbe a ustanoveniami správneho poriadku.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom stanovisku
uvedenom vo vyjadrení k ţalobe zo dňa 06. mája 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., § 250ja ods. 3 vetá druhá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe ţalovaný
napadnutým rozhodnutím zmenil skutkové vymedzenie disciplinárneho deliktu, ktorý zúţil tak, ţe ţalobca sa svojím konaním dopustil porušenia sluţobnej disciplíny a tým aj sluţobnej prísahy, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje štátnu sluţbu
príslušníkov Policajného zboru a tretia časť zákona v ustanovení § 47 a nasledujúcich sluţobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc.
Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný,
f/ zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h/ dodržiavať služobnú disciplínu, i/ vykonávať štátnu službu nestranne.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníţenie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
Správne orgány v tomto konkrétnom prípade usúdili, ţe konanie ţalobcu spočívajúce
v tom, ţe vydal „čestné vyhlásenie“, ktoré nadriadené orgány vyhodnotili ako nepravdivé, má za následok porušenie sluţobnej prísahy a dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný dôvod podľa § 53 ods. 1 písm. b/ na uloţenie disciplinárneho opatrenia. Ţalobca sa svojím konaním dopustil porušenia sluţobnej disciplíny a tým aj sluţobnej prísahy, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli podľa jeho názoru
zadováţené a vykonané v súlade s § 238 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 238 ods. 4 citovaného zákona, a ktoré jednoznačne potvrdili, ţe skutok sa stal tak, ako to uviedli správne orgány.
Podstatou argumentácie ţalobcu v odvolaní je nedostatočne zistený skutočný stav,
ktorý vidí v tom, ţe za účelom prešetrenia nečestnosti a klamlivosti čestného vyhlásenia správny orgán nevykonal ţiadne dokazovanie a oprel sa len o vlastné vyprodukované záznamy spísané v inom disciplinárnom konaní, ktoré nemohol ovplyvniť, prečítať, opraviť a autentickosť potvrdiť svojím podpisom, ďalej, ţe nezistil, či skutočne v čase konfliktu bol na pracovisku a za tým účelom nevykonal konfrontáciu s jeho zástupcom a nakoniec, ţe disciplinárne opatrenie mu bolo uloţené po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty.
Z obsahu spisu je nesporné, ţe disciplinárna zodpovednosť napadnutým rozhodnutím
ţalovaného bola voči ţalobcovi vyvodená ako dôsledok nepravdivého jeho čestného vyhlásenia.
Za týchto okolností povaţuje najvyšší súd za rozhodujúce objasnenie právnej povahy
čestného vyhlásenia, okruhu právnych situácií, v ktorých čestné vyhlásenie môţe nahradiť dôkaz a právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia je upravená v § 39 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správny orgán môţe namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie
je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale aţ na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môţe čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jeho pripustení). Čestné vyhlásenie podľa správneho poriadku zákona môţe urobiť iba účastník konania. Na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia musí
správny orgán účastníka upozorniť (§ 39 ods. 3 Správneho poriadku). Z tohto ustanovenia implicitne vyplýva, ţe upozornenie sa musí urobiť vopred.
Podľa § 39 ods. 3 správneho poriadku, v čestnom vyhlásení je účastník povinný
uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
Všeobecné čestné vyhlásenie podľa Správneho poriadku však nemoţno pouţiť
v konaniach podľa zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý v ustanovení § 247a pôsobnosť Správneho poriadku vylučuje. Čestné vyhlásenie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je upravené ako osobitný inštitút, ktorým sa preukazujú zákonom ustanovené skutočnosti (napr. v prijímacom konaní do sluţobného pomeru - § 14 ods. 4 alebo v prípade majetkového priznania - § 48a ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z.). Okruh právnych situácii, v ktorých moţno pouţiť čestné vyhlásenie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je ustanovený taxatívne. Čestné vyhlásenie moţno pouţívať vo veciach sluţobného pomeru iba v prípadoch ustanovených zákonom a rovnako vyvodzovať právne následky z jeho nepravdivosti. Nie je prípustné pouţiť ho v disciplinárnom konaní namiesto dôkazu a ani ho nemoţno pouţiť namiesto dôkazov v konaní o povolenie obnovy konania podľa zákona č. 73/1998 Z.z.
Písomnosť označenú ako „Čestné vyhlásenie“ zo dňa 22.09.2010, ktoré predloţil
ţalobca moţno povaţovať iba za návrh na vykonanie výsluchu svedka na v ňom identifikované skutočnosti. Právne následky nepravdivých údajov sú však podľa zákona spájané aţ s nepravdivou svedeckou výpoveďou. Nejde o čestné vyhlásenie v zmysle § 39 Správneho poriadku, ani o čestné vyhlásenie v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z.
Podľa § 48 ods. 3 písm. h/ zák. č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dodrţiavať
sluţobnú disciplínu.
Podľa § 48a ods. 12 písm. b/ zák. č. 73/1998 Z.z. za porušenie sluţobnej povinnosti
sa povaţuje, ak policajt úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odsekov 8 a 11.
Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe zákon č. 73/1998 Z.z. výslovne kvalifikuje ako
porušenie sluţobnej disciplíny úmyselné uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení podľa § 48a ods. 8 a 11. Toto ustanovenie sa na prípad ţalobcu nevzťahuje.
Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. Sluţobná disciplína policajtov spočíva
v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
Podľa § 56 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho
opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel senát
odvolacieho súdu k záveru, ţe ţalovaný sa vyššie citovanými ustanoveniami neriadil a preto bolo rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie
ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21 zo dňa 06. júna 2007) úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/43/2011-79 zo dňa 29. septembra 2011 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 zo dňa 01.02.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude ţalovaný postupovať v naznačenom smere, dôsledne
sa vysporiada s námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.), náleţite odôvodní.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, aj keď mal v konaní úspech, ich náhradu nepriznal. Ţalobca v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyčíslenie trov konania nepredloţil, preto súd postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 10. mája 2012
JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková