Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/53/2011

Najvyšší súd 3 Sţo/53/2011 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobcu: ppor. PhDr. P. K., nar. X., P., L., právne zastúpený JUDr. T. G., Advokátska kancelária G. a spol., s.r.o., Ž. K., proti ţalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Námestie Štefana Kluberta 7, 054 28 Levoča, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 zo dňa 01. februára 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -79 zo dňa 29. septembra 2011, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -79 zo dňa 29. septembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 zo dňa 01. februára 2011 podľa , z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa domáhal

ţalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 01. februára 2011 č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 a nepriznal mu náhradu trov konania.

Uvedeným rozhodnutím ţalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu, ktorý podľa ods. l písm. b/ o štátnej sluţbe príslušníkov

2

Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uloţil ţalobcovi – ppor. PhDr. P. K., zaradenému v stálej štátnej sluţbe vo funkcii samostatný stráţny na úseku stráţnej a eskortnej činnosti oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. disciplinárne opatrenie, zníţenie sluţobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov tak, ţe pôvodne identifikované porušenie základných povinností príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe uvedené v , , a zúţil na porušenie ustanovenia tohto zákona.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní administratívneho spisu

a vyhodnotenia dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k právnemu záveru totoţnému so závermi správnych orgánov oboch stupňov a síce, ţe konanie, ktoré bolo ţalobcovi kladené za vinu bolo v správnom konaní dostatočným spôsobom preukázané. Pri vyvodzovaní skutkového záveru vychádzal z porovnávania obsahu skorších vyjadrení ţalobcu a práp. S. s ich neskoršími vyjadreniami a zistil, ţe si v podstatných bodoch odporujú, preto aj dôvody, ktoré viedli práp. S. k predloţeniu „čestného vyhlásenia“ napísaného ţalobcom k svojmu odvolaniu proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania (č. ÚVTOSaÚVV-71/1-2010 zo dňa 02.09.2010) nemoţno hodnotiť inak, ako účelové. Ţalobca potom vyhlásením skutočností obsiahnutých v čestnom vyhlásení porušil povinnosti uloţené mu v ustanovení . Námietku ţalobcu týkajúcu sa prejudikovania veci povaţuje súd za irelevantnú, nakoľko o prejudikovaní moţno hovoriť len v prípade, ak by určité právne závery vyslovil orgán oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, a z nich by následne vychádzalo aj meritórne rozhodnutie, čo sa v danom prípade nestalo. Po preskúmaní splnenia formálnych náleţitostí správneho rozhodnutia súd konštatoval, ţe tvrdenia ţalobcu o tom, ţe rozhodnutie neobsahuje odtlačok pečiatky so štátnym znakom sa javí ako nedôvodné tak, ako aj námietka o nedodrţaní lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia v zmysle , pretoţe 30 dňová subjektívna lehota začala plynúť dňa 05. októbra 2010, kedy sa správny orgán dozvedel o disciplinárnom previnení ţalobcu a disciplinárne opatrenie bolo uloţené dňa 04. novembra 2010.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol,

aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. zo dňa 01. februára 2011 č. k. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 a disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia ochrany a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. č. 3 zo dňa 04.11.2010, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania pre nedostatočne zistený skutkový stav. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe podstatou správnych rozhodnutí je, ţe mal účelovo a ako dôkaz pre disciplinárne konanie iného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe vystaviť klamlivé čestné vyhlásenie, ktoré bolo v rozpore s objektívnym stavom, čím sa dopustil nečestného konania, a to porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej disciplíny v zmysle , za čo mu bolo uloţené disciplinárne opatrenie spočívajúce v zníţení sluţobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov. Namietal, ţe čestným vyhlásením nikdy nechcel tvrdiť, aký bol objektívny stav vzniknutej konfliktnej situácie, ale len to, ţe mu to pán S. neoznámil, a dozvedel sa o tom od svojho zástupcu ppor. R.. Podstatou celého čestného vyhlásenia bolo teda len jeho tvrdenie ako sa o konfliktnej situácii dozvedel, nie kedy a ako situácia vznikla a ako sa zachoval práp. S.. Fakt, ţe samotné čestné vyhlásenie nie je v súlade s objektívnym stavom vzniknutej konfliktnej situácie ešte neznamená, ţe je z jeho hľadiska nečestné a klamlivé. Ak ho ţalovaný za takéto povaţoval, mal v prvom rade zisťovať, či jeho tvrdenie je pravdivé alebo

3

nie. Ţalovaný to neskúmal, ani to ako sa o celej situácii dozvedel, kedy sa stala, či tam v danom čase mohol byť alebo nie. Ţalovaný nevykonal ţiadne dokazovanie, iba z kontextu záznamov o disciplinárnom konaní pána S. vytrhol dve nepriamo podané a napísané vety, ktoré mal údajne povedať, a ktoré sú v rozpore s jeho neskorším čestným vyhlásením, a svoje tvrdenie o klamlivosti čestného vyhlásenia oprel o vlastné vyprodukované záznamy, navyše vykonané v celkom inom disciplinárnom konaní. Ţalovaný mal tieţ zistiť, kedy presne sa konflikt odohral, kto bol v tom čase na pracovisku, vypočuť zamestnanca spoločnosti S., s.r.o., pána N. a odsúdenú Š. a doţiadaním zistiť, či bol u zubného lekára a kedy, a na overenie pravdivosti jeho tvrdenia a zástupcu ppor. R. vykonať napr. aj konfrontáciu, čo však neurobil. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe sa stotoţnil so skutkovým stavom zisteným v správnom konaní a nevyhodnotil jediný priamy dôkaz (vyhlásenie pána N.) o tom, ţe pán R. a pán S. boli prítomní, keď sa po konflikte ospravedlnil odsúdenej Š..

Záverom uviedol, ţe nesprávny je aj názor krajského súdu týkajúci sa 30 dňovej

lehoty, v rámci ktorej je správny orgán oprávnený uloţiť disciplinárne opatrenie. Ţalovaný sám priznáva, ţe o čestnom vyhlásení vedel uţ dňa 02.09.2010, čo vyplýva z rozhodnutia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v L. zo dňa 01.02.2011. Keďţe čestné vyhlásenie je zo dňa 22.09.2010 a disciplinárne opatrenie bolo uloţené aţ dňa 04.11.2010, znamená to, ţe bolo uloţené po zákonnej 30 dňovej lehote (§ 57 zákone o štátnej sluţbe). Z týchto dôvodov je postup ţalovaného v rozpore s § 241 zákona o štátnej sluţbe a ustanoveniami správneho poriadku.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom stanovisku

uvedenom vo vyjadrení k ţalobe zo dňa 06. mája 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu ( , ) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá , vetá druhá ) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe ţalovaný

napadnutým rozhodnutím zmenil skutkové vymedzenie disciplinárneho deliktu, ktorý zúţil tak, ţe ţalobca sa svojím konaním dopustil porušenia sluţobnej disciplíny a tým aj sluţobnej prísahy, čo je v rozpore s ustanovením

o štátnej sluţbe v ustanovení upravuje štátnu sluţbu

príslušníkov Policajného zboru a tretia časť zákona v ustanovení § 47 a nasledujúcich sluţobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc.

Podľa policajt je povinný,

f/ zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby

s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

4

h/ dodržiavať služobnú disciplínu, i/ vykonávať štátnu službu nestranne.

Podľa , disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníţenie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

Správne orgány v tomto konkrétnom prípade usúdili, ţe konanie ţalobcu spočívajúce

v tom, ţe vydal „čestné vyhlásenie“, ktoré nadriadené orgány vyhodnotili ako nepravdivé, má za následok porušenie sluţobnej prísahy a dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný dôvod podľa na uloţenie disciplinárneho opatrenia. Ţalobca sa svojím konaním dopustil porušenia sluţobnej disciplíny a tým aj sluţobnej prísahy, čo je v rozpore s ustanovením

Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli podľa jeho názoru

zadováţené a vykonané v súlade s , a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle citovaného zákona, a ktoré jednoznačne potvrdili, ţe skutok sa stal tak, ako to uviedli správne orgány.

Podstatou argumentácie ţalobcu v odvolaní je nedostatočne zistený skutočný stav,

ktorý vidí v tom, ţe za účelom prešetrenia nečestnosti a klamlivosti čestného vyhlásenia správny orgán nevykonal ţiadne dokazovanie a oprel sa len o vlastné vyprodukované záznamy spísané v inom disciplinárnom konaní, ktoré nemohol ovplyvniť, prečítať, opraviť a autentickosť potvrdiť svojím podpisom, ďalej, ţe nezistil, či skutočne v čase konfliktu bol na pracovisku a za tým účelom nevykonal konfrontáciu s jeho zástupcom a nakoniec, ţe disciplinárne opatrenie mu bolo uloţené po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty.

Z obsahu spisu je nesporné, ţe disciplinárna zodpovednosť napadnutým rozhodnutím

ţalovaného bola voči ţalobcovi vyvodená ako dôsledok nepravdivého jeho čestného vyhlásenia.

Za týchto okolností povaţuje najvyšší súd za rozhodujúce objasnenie právnej povahy

čestného vyhlásenia, okruhu právnych situácií, v ktorých čestné vyhlásenie môţe nahradiť dôkaz a právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia je upravená v § 39 ods. 1 zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správny orgán môţe namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie

je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale aţ na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môţe čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jeho pripustení). Čestné vyhlásenie podľa správneho poriadku zákona môţe urobiť iba účastník konania. Na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia musí

5

správny orgán účastníka upozorniť (§ 39 ods. 3 Správneho poriadku). Z tohto ustanovenia implicitne vyplýva, ţe upozornenie sa musí urobiť vopred.

Podľa § 39 ods. 3 správneho poriadku, v čestnom vyhlásení je účastník povinný

uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Všeobecné čestné vyhlásenie podľa Správneho poriadku však nemoţno pouţiť

v konaniach podľa , ktorý v ustanovení pôsobnosť Správneho poriadku vylučuje. Čestné vyhlásenie podľa je upravené ako osobitný inštitút, ktorým sa preukazujú zákonom ustanovené skutočnosti (napr. v prijímacom konaní do sluţobného pomeru - alebo v prípade majetkového priznania - ). Okruh právnych situácii, v ktorých moţno pouţiť čestné vyhlásenie podľa je ustanovený taxatívne. Čestné vyhlásenie moţno pouţívať vo veciach sluţobného pomeru iba v prípadoch ustanovených

Písomnosť označenú ako „Čestné vyhlásenie“ zo dňa 22.09.2010, ktoré predloţil

ţalobca moţno povaţovať iba za návrh na vykonanie výsluchu svedka na v ňom identifikované skutočnosti. Právne následky nepravdivých údajov sú však podľa zákona spájané aţ s nepravdivou svedeckou výpoveďou. Nejde o čestné vyhlásenie v zmysle Správneho poriadku, ani o čestné vyhlásenie v zmysle

Podľa policajt je povinný dodrţiavať

sluţobnú disciplínu.

Podľa za porušenie sluţobnej povinnosti

sa povaţuje, ak policajt úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odsekov 8 a 11.

Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe výslovne kvalifikuje ako

porušenie sluţobnej disciplíny úmyselné uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení podľa § 48a ods. 8 a 11. Toto ustanovenie sa na prípad ţalobcu nevzťahuje.

Podľa Sluţobná disciplína policajtov spočíva

v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa prvá veta , pred uložením disciplinárneho

opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel senát

odvolacieho súdu k záveru, ţe ţalovaný sa vyššie citovanými ustanoveniami neriadil a preto bolo rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

6

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie

ÚS SR č. k. -21 zo dňa 06. júna 2007) úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. -79 zo dňa 29. septembra 2011 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-36/1-2011 zo dňa 01.02.2011 podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude ţalovaný postupovať v naznačenom smere, dôsledne

sa vysporiada s námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu ( ), náleţite odôvodní.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení

s a veta prvá tak, ţe ţalobcovi, aj keď mal v konaní úspech, ich náhradu nepriznal. Ţalobca v lehote stanovenej v veta druhá vyčíslenie trov konania nepredloţil, preto súd postupoval podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. mája 2012

JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková