Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d50/383908.3dfb3a.pdf
PDF · 165.47 KB
No categories available
1Sžr/121/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/121/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci ţalobcov: 1/ Ing. P., bytom V.Č., 2/ Mgr. D., bytom tamtieţ, obaja právne zastúpení
JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom v Brezne, Nám. M. R. Štefánika č. 11, proti
ţalovanej: Správa katastra Liptovský Mikuláš, Kollárova č. 3, Liptovský Mikuláš, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. C 8/2010 zo dňa 6.9.2010, o odvolaní
ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/132/2010-50 zo dňa
31.5.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č. k. 20S/132/2010-50 zo dňa 31.5.2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovanej č. C 8/2010
zo dňa 6.9.2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ trovy konania v sume 784,60 € k rukám
ich právneho zástupcu JUDr. Stanislava Rešutíka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. C 8/2010
zo dňa 6.9.2010, ktorým ţalovaná zamietla návrh ţalobcov „na vydanie rozhodnutia
vydrţaním podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.“ k pozemku v k. ú. V., na pkn. parc. č.
X., uvedenú v pkn. vloţke č. X.. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu
ţalovanej nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe ţalovaná správne a úplne
zistila skutkový stav a rozhodla v súlade so zákonom, keď návrh ţalobcov na postup podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom (ďalej len „zákon“) zamietla, pretoţe neboli splnené podmienky
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním podľa zákona. Zdôraznil, ţe ţalobcovia
poukazujú na uzavretie riadnych kúpnych zmlúv, ktorými mali nadobudnúť aj vlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti, pričom samotná táto skutočnosť vylučuje moţnosť vydrţania
pozemku.
Krajský súd však zároveň povaţoval tvrdenia ţalobcov, ţe v rokoch 1994 a 1996
odkúpili aj sporný pozemok, za nepravdivé, pretoţe z identifikácie parciel, ktorú si súd
v prieskumnom konaní vyţiadal, vyplýva, ţe ţalobca 1/ a jeho syn sú vlastníkmi pozemkov
s parc. č. X. o výmere 14 593 m², parc. č. X. o výmere 2 966 m², X. o výmere 249 m², X.
o výmere 493 m², X. o výmere 1 221 m² a X. o výmere 488 m² - výmera týchto pozemkov
činí 20 010 m², čo súhlasí s výmerou pozemkov, ktoré ţalobca skutočne na základe kúpnych
zmlúv získal. V kúpnych zmluvách bola výmera riadne uvedená, zameraná geometrickými
plánmi a bolo nepochybné, ktoré pozemky ţalobca kupoval. Išlo pritom o pozemky
v evidencii (katastri) nehnuteľností, nie o pozemnokniţné parcely. Vlastníctvo k všetkým
kúpeným pozemkom bolo riadne zavkladované. Krajský súd preto nepovaţoval za dôvodnú
argumentáciu ţalobcov, ţe kúpnymi zmluvami odkúpili celú PK parc. č. X. vrátane časti
leţiacej pod štátnou cestou. Z geometrických plánov jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca 1/
3
v roku 1994 kúpil novovytvorené parcely č. X. a č. X., ktoré nezasahujú pod cestu. V roku
1996 kúpil ţalobca 1/ pozemok s parc. č. X. o výmere 14 594 m², ktorý je v súčasnosti vedený
ako KN parc. č. X. a nezasahuje pod cestu – nie je teda pravdou, ţe bola kupovaná
pozemnokniţná parcela č. X. s celkovou rozlohou 22 588m². Ďalej krajský súd poukázal na
to, ţe uţ v čase uzavierania kúpnych zmlúv existoval pozemok s parc. č. X.X., ktorý nebol
predmetom ţiadnej z kúpnych zmlúv a podľa identifikácie parciel zo dňa 11.1.2011 CKN
parc. č. X.X., cesta, o výmere 1 878 m², bola vytvorená z parc. č. X. podľa geometrického
plánu z roku 1947. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe ţalobca nekúpil pozemok pod cestou
pôvodne vedený v pozemkovej knihe ako časť PK parc. č. X. a v súčasnosti v súbore
popisných informácií EKN ako parc. č. X. o výmere 1 838 m² na LV č. X..
K námietkam ţalobcov o pochybeniach správneho orgánu uviedol, ţe tieto neboli
spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko išlo len o formálne
vady. K vytýkanej formulácii ţalovanej, ţe predmet ţiadosti nebol spôsobilým predmetom
vydrţania z dôvodu nepodloţenia dobrej viery konkrétnymi okolnosťami, z ktorých by sa
dalo usúdiť, ţe presvedčenie drţiteľov bolo po celú dobu dôvodné, uviedol, ţe správny orgán
síce pouţil pojem „nespôsobilý predmet“ v nesprávnom význame, čo však nič nemení
na skutočnosti, ţe podmienky vydrţania splnené neboli. Za formálnu vadu označil krajský súd
aj absenciu poučenia o preskúmateľnosti správneho rozhodnutia súdom, pretoţe ţalobcovia sa
včas podanou ţalobou obrátili na súd a teda k ţiadnej ujme na ich právach opomenutím
ţalovanej nedošlo.
Ţalobcovia včas podaným odvolaním ţiadali rozsudok krajského súdu zmeniť
a správne rozhodnutie zrušiť alebo alternatívne zrušiť rozsudok krajského súdu a vrátiť
mu vec na ďalšie konanie. Trvali na svojom presvedčení, ţe splnili podmienky
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním, pretoţe predmetnú nehnuteľnosť fakticky
ovládali po celú dobu od 19.3.1996, nakladali s ňou ako so svojou a svoju dobrú vieru
preukazovali kúpnymi zmluvami, najmä zmluvou zo dňa 19.3.1996, na základe ktorej „J.
v 4/6 a B. v 2/6 odpredávajú touto zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel, teda v celosti
pozemok v k. ú. V., zapísaný v katastri nehnuteľností pod KN parc. č. X. ako trvalý trávny
4
porast“. Preto podľa ich názoru nadobudli tento pozemok v celosti. Uviedli, ţe k tejto parcele
nebol zaloţený ţiadny iný list vlastníctva, z ktorého by bolo moţné usudzovať
nenadobudnutie celej parcely. K spochybňovaniu ich dobrej viery správnym orgánom tým, ţe
v zmluve bola určená výmera, uviedli, ţe na základe zmluvy bol odkúpený pozemok v celosti,
vedený ako KN parc. č. X., TTP – teda účastníci zmluvy zrozumiteľne a jasne vyjadrili svoj
úmysel previesť vlastníctvo k celému pozemku. Nesúhlasili s argumentáciou súdu, ţe
samotným prevodom na základe kúpnej zmluvy je vylúčené nadobudnutie pozemku
vydrţaním, pretoţe podľa ich názoru kúpnou zmluvou preukazujú svoju dobrú vieru v to, ţe
im vec patrí a ţe na základe kúpnej zmluvy sa stali oprávnenými drţiteľmi veci. To, ţe nie sú
vlastníkmi nehnuteľnosti sa dozvedeli aţ po začatí konania ROEP. Na podporu svojej
argumentácie poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej
oprávnená drţba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol
domnelý právny dôvod, pričom drţiteľ bol dobromyseľný v tom, ţe mu takýto titul prislúchal.
Oprávnená drţba sa zakladá na omyle drţiteľa, ktorý sa domnieva, ţe je vlastníkom drţanej
veci a skutkovým omylom môţe byť aj uchopenie sa drţby väčšej výmery parcely, neţ bola
v skutočnosti odkúpená. Ţalobcovia nesúhlasili s odôvodnením krajského súdu, ţe chýbajúce
poučenie v správnom rozhodnutí a chybná argumentácia boli len formálnou vadou. Na záver
poukázali na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého neboli hodnoverné a záväzné
údaje o výmere pozemku.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalobcov 1/ a 2/ je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.5.2012 po tom, čo deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
5
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1
a 3 OSP).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobcovia
podaním zo dňa 10.5.2010 vzniesli námietky voči návrhu ROEP v k. ú. V.. Zároveň navrhli,
aby im príslušný orgán priznal vlastnícke právo k novonavrhovanej parc. č. X., ktorá bola
súčasťou pôvodnej parc. č. X., a to s vyuţitím § 11 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“) pretoţe
boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním.
Správa katastra rozhodnutím č. C 8/2010 zo dňa 6.9.2010 zamietla návrh ţalobcov
podľa § 11 ods. 8 písm. a/ zákona z dôvodu, ţe na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním neboli
splnené podmienky. Ţalovaná v rozhodnutí konštatovala, ţe Ing. P. nadobudol na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.1994 pozemky parc. č. X., TTP, vo výmere 1 709 m² a parc. č. X.,
TTP, vo výmere 3 708 m², ktoré boli vytvorené geometrickými plánmi č. 244-204-0457-94
a č. 31562388-0752/94 z pôvodnej E-KN parc. č. X.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa
19.3.1996 nadobudol pozemok KN parc. č. X., TTP, vo výmere 14 594 m². Spolu teda
nadobudol 20 011 m² a preto bolo zrejmé, ţe predmetom zmlúv nebola zvyšná výmera parc.
č. X., ktorá je zastavaná štátnou cestou. Ďalej dôvodil tým, ţe predmet žiadosti nebol
spôsobilým predmetom vydržania, pretože pre existenciu dobrej viery držiteľa nestačí
iba jeho tvrdenie, že mu vec patrí, ale je potrebné toto tvrdenie podložiť konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu
dôvodné. Poukázala na ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle
ktorých musí byť držba oprávnená, nepretržitá a predmetom musí byť vec spôsobilá
vydržania. Dodal, že v danom prípade nebola preukázaná dobromyseľná držba, keďže
išlo o pozemok ležiaci pod štátnou cestou, ktorej užívateľom je SR.
Podľa § 11 zákona správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej
len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, ţe navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku
6
vydrţaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania
je aj dedič oprávneného drţiteľa (ods. 1).
Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ
nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním (ods. 2).
Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 moţno podať len na účely konania
a najneskôr s podaním námietok /§ 7 ods. 2/ (ods. 3).
Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydrţania ustanovených
osobitným predpisom, pričom
a) navrhovateľ si môţe započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu,
b) prekáţkou vydrţania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v uţívaní
poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je
pozemok v čase podania návrhu v nájme (ods. 4).
Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy,
ktoré sú mu známe (ods. 5).
Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom
a s priloţenými dôkazmi predloţí návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie (ods. 6).
Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak
a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa tohto zákona,
b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke
právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu (ods. 8).
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemoţno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu (ods. 9).
7
Rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa
domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu (ods. 10).
Nadobudnutie vlastníctva vydrţaním na základe rozhodnutia vydaného podľa
odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia
vlastníctva na súde (ods. 11).
Podľa § 5 ods. 1 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie
neupravujú osobitné predpisy.
Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Podľa § 47 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v plnom rozsahu (ods. 1).
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon (ods. 2).
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia (ods. 3).
8
Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo
či sa moţno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde moţno
odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie moţno preskúmať súdom (ods. 4).
Predmetom tohto konania je prieskum rozhodnutia ţalovanej č. C 8/2010 zo dňa
6.9.2010, ktorým zamietla „návrh na vydanie rozhodnutia vydrţaním podľa § 11 ods. 1
zákona č. 180/1995 Z.z. Mgr. D., ... a Ing. P., ..., k pozemku v kat. území V., na pkn. parcelu
č. X. uvedenú v pkn. vloţke č. X. v k. ú. V., pretoţe nie sú splnené podmienky na
nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa tohto zákona.“ Rozhodnutie ţalovaná odôvodnila
tým, ţe podľa výmer vyplýva, ţe ţalobca kúpil 20 011 m², teda predmetom kúpnych zmlúv
nebola zvyšná výmera parcely č. X.. Ďalej tým, ţe predmet ţiadosti nebol spôsobilým
predmetom vydrţania, pretoţe pre existenciu dobrej viery drţiteľa nestačí iba jeho tvrdenie,
ţe mu vec patrí, ale je potrebné toto tvrdenie podloţiť konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
moţno usudzovať, ţe presvedčenie drţiteľa bolo po celú dobu dôvodné. Poukázala na
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorých musí byť drţba
oprávnená, nepretrţitá a predmetom musí byť vec spôsobilá vydrţania. Podľa ţalovanej v
danom prípade nebola preukázaná dobromyseľná drţba, keďţe išlo o pozemok leţiaci pod
štátnou cestou, ktorej uţívateľom je SR.
Ţalobcovia v ţalobe smerujúcej k preskúmaniu rozhodnutia správy katastra napádali
predovšetkým jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Tvrdili, ţe z odôvodnenia
rozhodnutia nemoţno vyvodiť záver o tom, prečo sa ich návrhu nevyhovelo. Namietali záver
správneho orgánu o nespôsobilosti predmetu ţiadosti byť predmetom vydrţania, hoci ide
o nehnuteľnosť a skutočnosť, ţe je na nej postavená cesta, nebráni tomu, aby takýto pozemok
vlastnil iný subjekt. V súvislosti s tým nesúhlasili ani so záverom správy katastra
o neexistencii svojej dobrej viery. Namietali tieţ absenciu riadneho poučenia
o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom.
Krajský súd v rozsudku pripustil, ţe argumentácia ţalovanej ohľadne nespôsobilosti
predmetu vydrţania nebola správna, no podľa jeho záveru to nič nemenilo na skutočnosti,
9
ţe podmienky vydrţania v danom prípade splnené neboli. Krajský súd v podstate svojim
rozsudkom nahradil argumentáciu správneho orgánu, keď sa dopodrobna zaoberal inštitútom
vydrţania a jednotlivými podmienkami v nevyhnutnými pre potvrdenie nadobudnutia
vlastníctva vydrţaním.
V správnom súdnictve sa však vykonáva prieskum rozhodnutí správnych orgánov
a preto sa od konajúceho súdu neočakáva, ţe bude v rámci svojej prieskumnej pôsobnosti
doplňovať chýbajúce právne závery alebo ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom
odôvodnení nevyslovil, hoci ich vysloviť mal. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore
s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa názoru odvolacieho súdu je uţ samotná nedostatočnosť dôvodov v právnych
záveroch preskúmavaného rozhodnutia zásadnou prekáţkou pre pokračovanie súdneho
prieskumu a súčasne je dôvodom, pre ktorý mal prvostupňový súd z úradnej povinnosti
(postupom podľa § 250j ods. 3 OSP) rozhodnutie ţalovanej bez prihliadnutia na ďalšie
námietky ţalobcu zrušiť ako nepreskúmateľné.
Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej súd preskúmava
zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ako aj zákonnosť jemu
predchádzajúceho správneho alebo osobitného konania. Aby súd mohol uvedenú úlohu splniť,
musí byť výrok rozhodnutia riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je
moţné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať (napr. 5Sţi/1/2009,
Kaţdé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí obsahovať logickú, právnu
a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, aby z rozhodnutia bolo zrejmé,
na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený
skutkový stav. Na rozdiel od záveru krajského súdu podľa názoru odvolacieho súdu toto
rozhodnutie nemá zákonom poţadované náleţitosti.
10
V prvom rade nie je celkom zrozumiteľný ani samotný výrok rozhodnutia (zamieta
návrh na vydanie rozhodnutia vydrţaním k pozemku...). Argumentácia ţalovanej v rozhodnutí
vzbudzuje dojem, ţe ak je na pozemku postavená stavba (cesta), ktorej správcom je Slovenská
republika – Slovenská správa ciest, nemôţe byť takýto pozemok spôsobilým predmetom
vydrţania a zároveň tento fakt spochybňuje dobromyseľnosť drţiteľov. Podľa ţalovanej
týmto na strane ţalobcov nebola splnená podmienka dobromyseľnosti drţiteľa. Takéto
odôvodnenie je absolútne nelogické vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovia si nenárokovali
vlastníctvo k stavbe (ceste), ale k pozemku pod ňou a toto odvodzovali predovšetkým
zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.1996, podľa ktorej kúpili od predávajúcich uvedený
pozemok v celosti. Navyše poučenie v rozhodnutí ţalovanej nebolo úplné – absentuje
poučenie o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom, keďţe v zásade kaţdé právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu na základe ţaloby (§ 247 OSP).
s výnimkou rozhodnutí z prieskumu výslovne vylúčených (§ 248 OSP).
Ţalovaná v rozhodnutí vôbec neobjasnila obsah a rozsah inštitútu vydrţania,
a následná činnosť krajského súdu potom zákonite smerovala k tomu, ţe nepreskúmateľnosť
záverov správneho orgánu sa krajský súd snaţil konvalidovať svojimi argumentmi.
Odôvodnenie rozsudku krajského súdu však nemá podklad v skutkových zisteniach
a právnych záveroch ţalovanej - krajský súd síce skonštatoval nesprávnu argumentáciu
ţalovanej, no zároveň dospel k záveru, ţe išlo len o formálnu vadu konania a preto ţalobu
ţalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú. Pritom však krajský súd sám nahradil a doplnil chybnú
a chýbajúcu argumentáciu ţalovanej a to v rozpore s kasačným princípom preskúmavacieho
súdneho konania.
Konanie a rozhodovanie o ţalobe podanej proti rozhodnutiu ţalovanej je však
konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP a nie pokračovaním
administratívneho konania. Preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia ţalovanej, ani dopĺňať dokazovanie o skutočnostiach, ktorých
zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu v administratívnom konaní pred vydaním
rozhodnutia.
11
Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec
na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne
rozhodnutie zmeniť tak, ţe sa rozhodnutie ţalovanej zrušuje z dôvodov podľa § 250j ods. 2,
písm. d/ OSP a vec sa jej vracia na nové konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c,
§ 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalovanú zaviazal nahradiť úspešným ţalobcom trovy konania,
ktoré pozostávajú z trov konania pred krajským súdom a z trov odvolacieho konania, teda
celkom v sume 784,60 €, podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom ţalobcov (č. l. 63).
Trovy konania pozostávajú z:
- odmeny za 4 úkony právnej sluţby určené podľa § 11 ods. 3 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb, ďalej len „vyhl.“:
príprava a prevzatie veci dňa 18.10.2010 ................ 120,23 €
podanie ţaloby na súd dňa 20.10.2010......................120,23 €
účasť na pojednávaní dňa 31.5.2011..........................123,50 €
podanie odvolania dňa 29.6.2011 .............................123,50 €
- prislúchajúceho reţijného paušálu - 2x po 7,21 € a 2x po 7,41 €
- náhrady za stratu času cestou na pojednávanie a späť (Brezno - Ţilina) 10 polhodín
po 12,35 € (1/60 výpočtového základu) ........... 123,50 €
- náhrady výdavkov za cestovné v sume 47,57 € (náhrada za pouţitie motorového
vozidla – 0,183 x 131km x 2 = 47,94 € a náhrada pohonných hmôt pri priemernej
spotrebe 7,9l na 100 km – 7,9l x 1,472 €/ l PH x 262 km = 30,46 €)
- zaplateného súdneho poplatku v sume 66 €.
12
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 15. mája 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová