Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/121/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci ţalobcov: 1/ Ing. P., bytom V.Č., 2/ Mgr. D., bytom tamtieţ, obaja právne zastúpení

JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom v Brezne, Nám. M. R. Štefánika č. 11, proti

ţalovanej: Správa katastra Liptovský Mikuláš, Kollárova č. 3, Liptovský Mikuláš, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. C 8/2010 zo dňa 6.9.2010, o odvolaní

ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -50 zo dňa

31.5.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -50 zo dňa 31.5.2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovanej č. C 8/2010

zo dňa 6.9.2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ trovy konania v sume 784,60 € k rukám

ich právneho zástupcu JUDr. Stanislava Rešutíka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

zamietol podľa ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. C 8/2010

zo dňa 6.9.2010, ktorým ţalovaná zamietla návrh ţalobcov „na vydanie rozhodnutia

vydrţaním podľa “ k pozemku v k. ú. V., na pkn. parc. č.

X., uvedenú v pkn. vloţke č. X.. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu

ţalovanej nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe ţalovaná správne a úplne

zistila skutkový stav a rozhodla v súlade so zákonom, keď návrh ţalobcov na postup podľa

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom (ďalej len „zákon“) zamietla, pretoţe neboli splnené podmienky

na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním podľa zákona. Zdôraznil, ţe ţalobcovia

poukazujú na uzavretie riadnych kúpnych zmlúv, ktorými mali nadobudnúť aj vlastníctvo

k spornej nehnuteľnosti, pričom samotná táto skutočnosť vylučuje moţnosť vydrţania

pozemku.

Krajský súd však zároveň povaţoval tvrdenia ţalobcov, ţe v rokoch 1994 a 1996

odkúpili aj sporný pozemok, za nepravdivé, pretoţe z identifikácie parciel, ktorú si súd

v prieskumnom konaní vyţiadal, vyplýva, ţe ţalobca 1/ a jeho syn sú vlastníkmi pozemkov

s parc. č. X. o výmere 14 593 m², parc. č. X. o výmere 2 966 m², X. o výmere 249 m², X.

o výmere 493 m², X. o výmere 1 221 m² a X. o výmere 488 m² - výmera týchto pozemkov

činí 20 010 m², čo súhlasí s výmerou pozemkov, ktoré ţalobca skutočne na základe kúpnych

zmlúv získal. V kúpnych zmluvách bola výmera riadne uvedená, zameraná geometrickými

plánmi a bolo nepochybné, ktoré pozemky ţalobca kupoval. Išlo pritom o pozemky

v evidencii (katastri) nehnuteľností, nie o pozemnokniţné parcely. Vlastníctvo k všetkým

kúpeným pozemkom bolo riadne zavkladované. Krajský súd preto nepovaţoval za dôvodnú

argumentáciu ţalobcov, ţe kúpnymi zmluvami odkúpili celú PK parc. č. X. vrátane časti

leţiacej pod štátnou cestou. Z geometrických plánov jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca 1/

3

v roku 1994 kúpil novovytvorené parcely č. X. a č. X., ktoré nezasahujú pod cestu. V roku

1996 kúpil ţalobca 1/ pozemok s parc. č. X. o výmere 14 594 m², ktorý je v súčasnosti vedený

ako KN parc. č. X. a nezasahuje pod cestu – nie je teda pravdou, ţe bola kupovaná

pozemnokniţná parcela č. X. s celkovou rozlohou 22 588m². Ďalej krajský súd poukázal na

to, ţe uţ v čase uzavierania kúpnych zmlúv existoval pozemok s parc. č. X.X., ktorý nebol

predmetom ţiadnej z kúpnych zmlúv a podľa identifikácie parciel zo dňa 11.1.2011 CKN

parc. č. X.X., cesta, o výmere 1 878 m², bola vytvorená z parc. č. X. podľa geometrického

plánu z roku 1947. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe ţalobca nekúpil pozemok pod cestou

pôvodne vedený v pozemkovej knihe ako časť PK parc. č. X. a v súčasnosti v súbore

popisných informácií EKN ako parc. č. X. o výmere 1 838 m² na LV č. X..

K námietkam ţalobcov o pochybeniach správneho orgánu uviedol, ţe tieto neboli

spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko išlo len o formálne

vady. K vytýkanej formulácii ţalovanej, ţe predmet ţiadosti nebol spôsobilým predmetom

vydrţania z dôvodu nepodloţenia dobrej viery konkrétnymi okolnosťami, z ktorých by sa

dalo usúdiť, ţe presvedčenie drţiteľov bolo po celú dobu dôvodné, uviedol, ţe správny orgán

síce pouţil pojem „nespôsobilý predmet“ v nesprávnom význame, čo však nič nemení

na skutočnosti, ţe podmienky vydrţania splnené neboli. Za formálnu vadu označil krajský súd

aj absenciu poučenia o preskúmateľnosti správneho rozhodnutia súdom, pretoţe ţalobcovia sa

včas podanou ţalobou obrátili na súd a teda k ţiadnej ujme na ich právach opomenutím

ţalovanej nedošlo.

Ţalobcovia včas podaným odvolaním ţiadali rozsudok krajského súdu zmeniť

a správne rozhodnutie zrušiť alebo alternatívne zrušiť rozsudok krajského súdu a vrátiť

mu vec na ďalšie konanie. Trvali na svojom presvedčení, ţe splnili podmienky

na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním, pretoţe predmetnú nehnuteľnosť fakticky

ovládali po celú dobu od 19.3.1996, nakladali s ňou ako so svojou a svoju dobrú vieru

preukazovali kúpnymi zmluvami, najmä zmluvou zo dňa 19.3.1996, na základe ktorej „J.

v 4/6 a B. v 2/6 odpredávajú touto zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel, teda v celosti

pozemok v k. ú. V., zapísaný v katastri nehnuteľností pod KN parc. č. X. ako trvalý trávny

4

porast“. Preto podľa ich názoru nadobudli tento pozemok v celosti. Uviedli, ţe k tejto parcele

nebol zaloţený ţiadny iný list vlastníctva, z ktorého by bolo moţné usudzovať

nenadobudnutie celej parcely. K spochybňovaniu ich dobrej viery správnym orgánom tým, ţe

v zmluve bola určená výmera, uviedli, ţe na základe zmluvy bol odkúpený pozemok v celosti,

vedený ako KN parc. č. X., TTP – teda účastníci zmluvy zrozumiteľne a jasne vyjadrili svoj

úmysel previesť vlastníctvo k celému pozemku. Nesúhlasili s argumentáciou súdu, ţe

samotným prevodom na základe kúpnej zmluvy je vylúčené nadobudnutie pozemku

vydrţaním, pretoţe podľa ich názoru kúpnou zmluvou preukazujú svoju dobrú vieru v to, ţe

im vec patrí a ţe na základe kúpnej zmluvy sa stali oprávnenými drţiteľmi veci. To, ţe nie sú

vlastníkmi nehnuteľnosti sa dozvedeli aţ po začatí konania ROEP. Na podporu svojej

argumentácie poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej

oprávnená drţba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol

domnelý právny dôvod, pričom drţiteľ bol dobromyseľný v tom, ţe mu takýto titul prislúchal.

Oprávnená drţba sa zakladá na omyle drţiteľa, ktorý sa domnieva, ţe je vlastníkom drţanej

veci a skutkovým omylom môţe byť aj uchopenie sa drţby väčšej výmery parcely, neţ bola

v skutočnosti odkúpená. Ţalobcovia nesúhlasili s odôvodnením krajského súdu, ţe chýbajúce

poučenie v správnom rozhodnutí a chybná argumentácia boli len formálnou vadou. Na záver

poukázali na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého neboli hodnoverné a záväzné

údaje o výmere pozemku.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalobcov 1/ a 2/ je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.5.2012 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

5

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobcovia

podaním zo dňa 10.5.2010 vzniesli námietky voči návrhu ROEP v k. ú. V.. Zároveň navrhli,

aby im príslušný orgán priznal vlastnícke právo k novonavrhovanej parc. č. X., ktorá bola

súčasťou pôvodnej parc. č. X., a to s vyuţitím o

niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“) pretoţe

boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním.

Správa katastra rozhodnutím č. C 8/2010 zo dňa 6.9.2010 zamietla návrh ţalobcov

podľa § 11 ods. 8 písm. a/ zákona z dôvodu, ţe na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním neboli

splnené podmienky. Ţalovaná v rozhodnutí konštatovala, ţe Ing. P. nadobudol na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.1994 pozemky parc. č. X., TTP, vo výmere 1 709 m² a parc. č. X.,

TTP, vo výmere 3 708 m², ktoré boli vytvorené geometrickými plánmi č. 244-204-0457-94

a č. 31562388-0752/94 z pôvodnej E-KN parc. č. X.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa

19.3.1996 nadobudol pozemok KN parc. č. X., TTP, vo výmere 14 594 m². Spolu teda

nadobudol 20 011 m² a preto bolo zrejmé, ţe predmetom zmlúv nebola zvyšná výmera parc.

č. X., ktorá je zastavaná štátnou cestou. Ďalej dôvodil tým, ţe predmet žiadosti nebol

spôsobilým predmetom vydržania, pretože pre existenciu dobrej viery držiteľa nestačí

iba jeho tvrdenie, že mu vec patrí, ale je potrebné toto tvrdenie podložiť konkrétnymi

okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu

dôvodné. Poukázala na ustanovenia (ďalej len „“), v zmysle

ktorých musí byť držba oprávnená, nepretržitá a predmetom musí byť vec spôsobilá

vydržania. Dodal, že v danom prípade nebola preukázaná dobromyseľná držba, keďže

išlo o pozemok ležiaci pod štátnou cestou, ktorej užívateľom je SR.

Podľa § 11 zákona správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej

len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, ţe navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku

6

vydrţaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania

je aj dedič oprávneného drţiteľa (ods. 1).

Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ

nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním (ods. 2).

Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 moţno podať len na účely konania

a najneskôr s podaním námietok /§ 7 ods. 2/ (ods. 3).

Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydrţania ustanovených

osobitným predpisom, pričom

a) navrhovateľ si môţe započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu,

b) prekáţkou vydrţania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v uţívaní

poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je

pozemok v čase podania návrhu v nájme (ods. 4).

Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy,

ktoré sú mu známe (ods. 5).

Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom

a s priloţenými dôkazmi predloţí návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie (ods. 6).

Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak

a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa tohto zákona,

b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke

právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu (ods. 8).

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemoţno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu (ods. 9).

7

Rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa

domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu (ods. 10).

Nadobudnutie vlastníctva vydrţaním na základe rozhodnutia vydaného podľa

odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia

vlastníctva na súde (ods. 11).

Podľa § 5 ods. 1 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie

neupravujú osobitné predpisy.

Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Podľa § 47 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní

(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje

v plnom rozsahu (ods. 1).

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon (ods. 2).

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako

použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia (ods. 3).

8

Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo

či sa moţno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde moţno

odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie moţno preskúmať súdom (ods. 4).

Predmetom tohto konania je prieskum rozhodnutia ţalovanej č. C 8/2010 zo dňa

6.9.2010, ktorým zamietla „návrh na vydanie rozhodnutia vydrţaním podľa § 11 ods. 1

Mgr. D., ... a Ing. P., ..., k pozemku v kat. území V., na pkn. parcelu

č. X. uvedenú v pkn. vloţke č. X. v k. ú. V., pretoţe nie sú splnené podmienky na

nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa tohto zákona.“ Rozhodnutie ţalovaná odôvodnila

tým, ţe podľa výmer vyplýva, ţe ţalobca kúpil 20 011 m², teda predmetom kúpnych zmlúv

nebola zvyšná výmera parcely č. X.. Ďalej tým, ţe predmet ţiadosti nebol spôsobilým

predmetom vydrţania, pretoţe pre existenciu dobrej viery drţiteľa nestačí iba jeho tvrdenie,

ţe mu vec patrí, ale je potrebné toto tvrdenie podloţiť konkrétnymi okolnosťami, z ktorých

moţno usudzovať, ţe presvedčenie drţiteľa bolo po celú dobu dôvodné. Poukázala na

ustanovenia (ďalej len „“), v zmysle ktorých musí byť drţba

oprávnená, nepretrţitá a predmetom musí byť vec spôsobilá vydrţania. Podľa ţalovanej v

danom prípade nebola preukázaná dobromyseľná drţba, keďţe išlo o pozemok leţiaci pod

štátnou cestou, ktorej uţívateľom je SR.

Ţalobcovia v ţalobe smerujúcej k preskúmaniu rozhodnutia správy katastra napádali

predovšetkým jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Tvrdili, ţe z odôvodnenia

rozhodnutia nemoţno vyvodiť záver o tom, prečo sa ich návrhu nevyhovelo. Namietali záver

správneho orgánu o nespôsobilosti predmetu ţiadosti byť predmetom vydrţania, hoci ide

o nehnuteľnosť a skutočnosť, ţe je na nej postavená cesta, nebráni tomu, aby takýto pozemok

vlastnil iný subjekt. V súvislosti s tým nesúhlasili ani so záverom správy katastra

o neexistencii svojej dobrej viery. Namietali tieţ absenciu riadneho poučenia

o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom.

Krajský súd v rozsudku pripustil, ţe argumentácia ţalovanej ohľadne nespôsobilosti

predmetu vydrţania nebola správna, no podľa jeho záveru to nič nemenilo na skutočnosti,

9

ţe podmienky vydrţania v danom prípade splnené neboli. Krajský súd v podstate svojim

rozsudkom nahradil argumentáciu správneho orgánu, keď sa dopodrobna zaoberal inštitútom

vydrţania a jednotlivými podmienkami v nevyhnutnými pre potvrdenie nadobudnutia

vlastníctva vydrţaním.

V správnom súdnictve sa však vykonáva prieskum rozhodnutí správnych orgánov

a preto sa od konajúceho súdu neočakáva, ţe bude v rámci svojej prieskumnej pôsobnosti

doplňovať chýbajúce právne závery alebo ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom

odôvodnení nevyslovil, hoci ich vysloviť mal. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore

s článkom 2 ods. 2 .

Podľa názoru odvolacieho súdu je uţ samotná nedostatočnosť dôvodov v právnych

záveroch preskúmavaného rozhodnutia zásadnou prekáţkou pre pokračovanie súdneho

prieskumu a súčasne je dôvodom, pre ktorý mal prvostupňový súd z úradnej povinnosti

(postupom podľa ) rozhodnutie ţalovanej bez prihliadnutia na ďalšie

námietky ţalobcu zrušiť ako nepreskúmateľné.

Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej súd preskúmava

zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ako aj zákonnosť jemu

predchádzajúceho správneho alebo osobitného konania. Aby súd mohol uvedenú úlohu splniť,

musí byť výrok rozhodnutia riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je

moţné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať (napr. ,

).

Kaţdé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí obsahovať logickú, právnu

a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, aby z rozhodnutia bolo zrejmé,

na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený

skutkový stav. Na rozdiel od záveru krajského súdu podľa názoru odvolacieho súdu toto

rozhodnutie nemá zákonom poţadované náleţitosti.

10

V prvom rade nie je celkom zrozumiteľný ani samotný výrok rozhodnutia (zamieta

návrh na vydanie rozhodnutia vydrţaním k pozemku...). Argumentácia ţalovanej v rozhodnutí

vzbudzuje dojem, ţe ak je na pozemku postavená stavba (cesta), ktorej správcom je Slovenská

republika – Slovenská správa ciest, nemôţe byť takýto pozemok spôsobilým predmetom

vydrţania a zároveň tento fakt spochybňuje dobromyseľnosť drţiteľov. Podľa ţalovanej

týmto na strane ţalobcov nebola splnená podmienka dobromyseľnosti drţiteľa. Takéto

odôvodnenie je absolútne nelogické vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovia si nenárokovali

vlastníctvo k stavbe (ceste), ale k pozemku pod ňou a toto odvodzovali predovšetkým

zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.1996, podľa ktorej kúpili od predávajúcich uvedený

pozemok v celosti. Navyše poučenie v rozhodnutí ţalovanej nebolo úplné – absentuje

poučenie o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom, keďţe v zásade kaţdé právoplatné

rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu na základe ţaloby ( ).

s výnimkou rozhodnutí z prieskumu výslovne vylúčených ( ).

Ţalovaná v rozhodnutí vôbec neobjasnila obsah a rozsah inštitútu vydrţania,

a následná činnosť krajského súdu potom zákonite smerovala k tomu, ţe nepreskúmateľnosť

záverov správneho orgánu sa krajský súd snaţil konvalidovať svojimi argumentmi.

Odôvodnenie rozsudku krajského súdu však nemá podklad v skutkových zisteniach

a právnych záveroch ţalovanej - krajský súd síce skonštatoval nesprávnu argumentáciu

ţalovanej, no zároveň dospel k záveru, ţe išlo len o formálnu vadu konania a preto ţalobu

ţalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú. Pritom však krajský súd sám nahradil a doplnil chybnú

a chýbajúcu argumentáciu ţalovanej a to v rozpore s kasačným princípom preskúmavacieho

súdneho konania.

Konanie a rozhodovanie o ţalobe podanej proti rozhodnutiu ţalovanej je však

konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti a nie pokračovaním

administratívneho konania. Preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať vecnú či právnu

argumentáciu rozhodnutia ţalovanej, ani dopĺňať dokazovanie o skutočnostiach, ktorých

zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu v administratívnom konaní pred vydaním

rozhodnutia.

11

Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec

na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne

rozhodnutie zmeniť tak, ţe sa rozhodnutie ţalovanej zrušuje z dôvodov podľa § 250j ods. 2,

písm. d/ a vec sa jej vracia na nové konanie ( veta prvá ).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ,

tak, ţe ţalovanú zaviazal nahradiť úspešným ţalobcom trovy konania,

ktoré pozostávajú z trov konania pred krajským súdom a z trov odvolacieho konania, teda

celkom v sume 784,60 €, podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom ţalobcov (č. l. 63).

Trovy konania pozostávajú z:

- odmeny za 4 úkony právnej sluţby určené podľa § 11 ods. 3 vyhlášky MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb, ďalej len „vyhl.“:

príprava a prevzatie veci dňa 18.10.2010 ................ 120,23 €

podanie ţaloby na súd dňa 20.10.2010......................120,23 €

účasť na pojednávaní dňa 31.5.2011..........................123,50 €

podanie odvolania dňa 29.6.2011 .............................123,50 €

- prislúchajúceho reţijného paušálu - 2x po 7,21 € a 2x po 7,41 €

- náhrady za stratu času cestou na pojednávanie a späť (Brezno - Ţilina) 10 polhodín

po 12,35 € (1/60 výpočtového základu) ........... 123,50 €

- náhrady výdavkov za cestovné v sume 47,57 € (náhrada za pouţitie motorového

vozidla – 0,183 x 131km x 2 = 47,94 € a náhrada pohonných hmôt pri priemernej

spotrebe 7,9l na 100 km – 7,9l x 1,472 €/ l PH x 262 km = 30,46 €)

- zaplateného súdneho poplatku v sume 66 €.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 15. mája 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová