Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-103-2013.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, I., práv. zast. JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o, so sídlom Z. XX, I., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ-ZA-KDI- SK-60/2013 zo dňa 16.07.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2013 zo dňa 16.07.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát Žilina rozhodnutím Č.p.: ORP-P-153/ ODI-2013-II zo dňa 14.05.2013 rozhodol, že obvinený z priestupku X. X. v čase okolo 06:28 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, ev. č. ZA-592CV v obci Žilina po ul. Mateja Bela v smere jazdy od sídliska Hájik smerom ku križovatke ulíc Hôrecká cesta - Mateja Bela, kde na ul. Mateja Bela neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla dávaný zdvihnutým zastavovacím terčom vyhýbaním sa do protismerného jazdného pruhu a následným pokračovaním jazdy ďalej smerom na ul. Hôreckú. Vzhľadom k tejto skutočnosti hliadka ODI ORPZ Žilina začala toto vozidlo prenasledovať so zapnutými zvláštnymi výstražnými svetlami (majákmi), zvukovým znamením a rozsvieteným nápisom „STOP“ na služobnom motorovom vozidle. Následne vodič X. X. s vozidlom Citroen Berlingo na križovatke ul. Hôrecká a Školská v meste Žilina, časť Závodie pri pravom okraji vozovky zastavil. Po zastavení bol X. X. kontrolovaný hliadkou ODI ORPZ Žilina a následne vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky, pričom vykonanou dychovou skúškou u neho nebolo zistené požitie alkoholických nápojov. Na mieste mu bol zadržaný vodičský preukaz a ďalšia jazda vozidlom mu bola zakázaná. Týmto svojím konaním porušil § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Uložila sa mu pokuta vo výške 100 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov. V odôvodnení správny orgán uviedol, že pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, zápisu o dychovej skúške, potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu, úradného záznamu členov hliadky ODI ORPZ Žilina - práp. P. K. zo dňa 28.02.2013 a ppráp. P. O. z toho istého dňa. Tieto úradné záznamy preukazujú skutkový dej tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Ďalej vychádzal z fotodokumentácie z miesta priestupku, z náčrtu miesta priestupku, výpisu z elektronickej karty vodiča X. X. a záznamu z komunikácie medzi rádiostanicami v okrese Žilina (REDAT), z fotodokumentácie vozovky a zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.04.2014,
na ktorom vypovedali obvinený z priestupku, ako aj príslušníci ODI ORPZ Žilina - práp. P. K. a ppráp. Bc. P. O.. V zmysle § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Keďže bolo preukázané toto porušenie zo strany obvineného z priestupku, spáchal tým priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písm. a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Účastník konania tvrdí, že vozidlo, ktoré pred ním na pokyn policajta zastavilo, bolo Škoda Octavia a skutočnosť potvrdili aj členovia policajnej hliadky. Zo skutočnosti všeobecne známej správny orgán vie, že vozidlo Škoda Octavia je vozidlo osobné a teda jeho výška nie je tak veľká, aby vodič idúci za takýmto vozidlom nemohol vidieť dospelého človeka primeraného vzrastu stojaceho pred takýmto vozidlom. Naviac druhý člen policajnej hliadky stál vľavo v smere jazdy účastníka. Obidvaja boli oblečení v reflexnej bunde. Účastník sám uviedol, že policajné vozidlo, ako aj policajta v reflexnom odeve po svojej ľavej strane videl. Mal teda povinnosť svoje vozidlo zastaviť. Nedôvodné sú aj námietky účastníka týkajúce sa postupu policajtov po spáchaní priestupku. Účastník konania na ústnom pojednávaní žiadal zistiť totožnosť vodiča Škoda Octavia striebornej farby, ktorý jazdil pred ním. Tohto účastníka cestnej premávky však samotný účastník žiadnym spôsobom neidentifikoval a teda ide o nezistiteľnú skutočnosť. Čo sa týka výšky sankcií, za uvedený priestupok je možné v zmysle § 22 ods. 2 písm. e) Zákona o priestupkoch uložiť pokutu vo výške od 60 do 300 Eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, ktorá v uvedenom prípade dosahovala závažný spôsob, čo je ustanovené v § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z.
V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal najmä to, že bol nesprávne zistený skutkový stav, pretože podľa neho policajt mu nedával žiadny signál na zastavenie jeho auta. Nemal dôvod nezastaviť policajnej hliadke, nakoľko si bol vedomý, že je poctivý šofér a čo sa týka dokladov a osobného stavu, všetko má v absolútnom poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu je založené na protichodných výpovediach príslušníkov PZ - práp. P. K. a ppráp. P. O.. Porovnal ich písomnú výpoveď v úradnom zázname z 28.02.2013 a na ústnom pojednávaní zo dňa 25.04.2013. Podľa jeho názoru existuje rozpor v týchto výpovediach, a to u každého z týchto svedkov. Svedok K. najprv vôbec neuvádzal vo svojej výpovedi 28.02.2013, že zastavoval striebornú Škodu Octáviu, vo svojej výpovedi z 25.04.2013 uviedol, že strieborná Škoda Octávia nebola zastavená a že išlo o pomaly idúce auto, ďalší svedok P. O. taktiež 28.02.2013 vôbec neuviedol vo svojej výpovedi striebornú Škodu Octáviu a vo svojej výpovedi z 25.04.2013 už uviedol, že kolega K. zastavuje vozidlo Škoda Octávia a že vozidlo bolo zastavené. Ďalej podľa neho existuje rozpor v otázke miesta, kde údajne mal práp. K. ho zastavovať. Navrhol vypočuť vodiča motorového vozidla idúceho v poradí ako druhé vozidlo za ním, ktorý by preukázal, že okrem neho prechádzalo uvedeným miestom v čase, keď P. K. zastavil striebornú Škodu Octáviu min. ďalších 4-5 áut bez toho, aby boli zastavované policajtom. Ide o svedka L. V., ktorého generálie uviedol. Predložil aj čestné prehlásenie uvedenej osoby zo dňa 04.06.2013.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. KRPZ-ZA-KDI- SK-60/2013 zo 16.07.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Odvolací orgán sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, preto, aby zbytočne neopakoval pre účastníka konania známe fakty z prejednávanej veci, odkázal na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o priestupku. Prvostupňový správny orgán správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, dostatočne preukázal spáchanie, ako aj zavinenie priestupku účastníkom konania a svojím konaním mu neodoprel žiadne procesné práva a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy. Dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupkov vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že účastník konania sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. j) priestupkového zákona. Účastník konania svedka L. V. v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom neuvádzal. K dodatočnému doloženia čestného prehlásenia L. V. odvolací orgán uviedol, že čestné vyhlásenie podľa § 39 ods. 1 Správneho poriadku môže urobiť len účastník konania - § 14 Správneho poriadku, nie napr. zúčastnená osoba, svedok atď. Okrem toho čestné vyhlásenie musí mať osobitnú náležitosť, a to vyhlásenie, že účastník konania si je vedomý právnych následkov nepravdivého čestného vyhlásenia. Ďalej sa odvolací orgán zaoberal určovaním druhu sankcie a jej výmery, pričom skonštatoval, že sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu v tom rozsahu, ako zdôvodnil uloženie sankcií. Ďalej poukazuje na jednotlivé ustanovenie právnych predpisov - § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 34 ods. 3
Správneho poriadku, § 2 ods. 1 priestupkového zákona, § 3 priestupkového zákona a taktiež poukazuje na represívny i výchovný charakter ukladania sankcií, ako i na ich preventívny účel na správanie sa dotknutej osoby.
Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že správny orgán rozhodol v rozpore so skutkovým stavom. Podľa neho policajt zastavil len vodiča pred ním, pričom stál tesne pred autom, ktoré išlo pred ním. On nemal šancu vidieť policajta skôr, ako na úrovni zastavovaného auta. Policajt mu nedával žiadny signál na zastavenie jeho auta. Rozhodnutie správneho orgánu je založené na protichodných výpovediach príslušníkov PZ - práp. P. K. a ppráp. P. O.. Tento rozpor v ich výpovediach je podstatný a súvisí s uvedeným skutkom. Podľa žalobcu pred ním jazdiaca strieborná Škoda Octávia bola svedkom K. zastavená, tento svedok bol presunutý zo stredovej čiary jeho jazdného pruhu ku zadnej časti striebornej Škody Octávia a teda nemohol stáť pri stredovej čiare. Rozpor medzi tvrdením svedka K. a svedka O. ohľadom okolnosti, kde mal stáť svedok K. v čase, keď ho údajne zastavoval, je 1,765 metra. Je to viditeľná okolnosť a na tejto sa zrejme svedkovia vopred nedohodli. Na okolnosť, že práp. K. mu nedával pokyn na zastavenie, navrhol vypočuť vodiča motorového vozidla idúceho v poradí ako druhé vozidlo za ním, a to L. V., bytom O. X, I.. Výsluch tohto svedka žalobca navrhoval v správnom konaní, pričom nevykonanie tohto výsluchu považoval žalobca za vadu, pretože nebol dostatočne zistený skutkový stav. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.10.2013. Zotrval na svojom právnom posúdení, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z týchto dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 16.07.2013, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)
4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov na základe námietok účastníkov správneho konania, ktorí sa cítia byť týmito rozhodnutiami na svojich právach alebo oprávnených záujmoch dotknutí. Vo všeobecnosti platí, že predpokladom pre tento prieskum je, aby svoje námietky účastníci konania formulovali už v odvolacom konaní pred druhostupňovým správnym orgánom, aby bola naplnená zásada subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k správnemu konaniu, čo znamená, že k odstráneniu
prípadných nedostatkov, ktoré vznikli v správnom konaní, má prioritne dôjsť v správnom konaní, a nie až v konaní pred súdom.
V danom prípade táto podmienka splnená bola, pretože všetky žalobné námietky žalobca už predložil na posúdenie i odvolaciemu správnemu orgánu. Tento sa mal týmito námietkami v konkrétnostiach zaoberať. Uvedené vyplýva okrem všeobecných ustanovení Správneho poriadku o riadnom zistení skutkového stavu veci aj z § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý zakotvuje náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia. Jednou z týchto náležitostí je i vyrovnanie sa s námietkami účastníka správneho konania, teda danie odpovedí na otázky, ktoré účastník nastolil vo svojom odvolaní, resp. zdôvodnenie, prečo tieto námietky nebolo potrebné meritórne posudzovať, napr. ak nesúvisia s prejednávanou vecou.
Táto náležitosť však v napadnutom rozhodnutí absentuje. Druhostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s právnymi závermi a skutkovými zisteniami uvedenými v prvostupňovom správnom odôvodnení. Takéto odôvodnenie však vzhľadom na dikciu § 47 ods. 3 Správneho poriadku v účinnom znení nepostačuje. Odvolací správny orgán sa nemôže len stotožniť s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia, pretože uvedené oprávnenie odvolacieho správneho orgánu nie je v správnom konaní zakotvené (ako je to napr. zakotvené pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní). Bolo teda potrebné, aby žalovaný konkrétne vyhodnotil námietky účastníka konania a zaujal k nim konkrétne stanovisko. Jedná sa o námietky ohľadom tvrdených rozporov medzi obsahom úradných záznamov práp. K. a ppráp. O. s ich svedeckými výpoveďami na ústnom pojednávaní, najmä či vôbec tieto rozpory boli zistené a ak áno, aký majú vplyv na zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom. Čo sa týka dôkazného návrhu účastníka uvedeného v odvolaní, a to výsluch svedka V., taktiež nebolo v napadnutom rozhodnutí ozrejmené, prečo prvostupňový správny orgán tento výsluch nevykonal. V správnom konaní platí zásada jednotnosti prvostupňového a odvolacieho konania a vykonávať dôkazy môže ako prvostupňový, tak i druhostupňový správny orgán. Účastník správneho konania môže navrhovať dôkazy aj v odvolacom konaní. Vo všeobecnosti platí, že vykonávanie dokazovania patrí správnemu orgánu (§34 ods. 4 Správneho poriadku), preto právomoc rozhodovať o tom, ktorý dôkaz vykonaná a ktorý nie, má len správny orgán. Ak nedošlo k vykonaniu tohto dôkazu, je však potrebné, aby správny orgán, ktorému bol návrh na vykonanie dôkazu smerovaný, zdôvodnil, prečo k vykonaniu tohto dôkazu nedošlo.
Súd v preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. teda posudzuje zákonnosť správneho rozhodnutia, medzi iným i to, akým spôsobom sa žalovaný správny orgán vysporiadal s odvolacími námietkami účastníka konania. Súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nemôže doplňovať chýbajúce právne závery alebo dôvody, ktoré správny orgán vo svojom odôvodnení nevyslovil, hoci ich vysloviť mal. Samotná nedostatočnosť dôvodov v právnych záveroch preskúmavaného rozhodnutia je zásadnou prekážkou pre pokračovanie súdneho prieskumu (rovnako rozhodnutie NS SR 1Sžr/121/2011). V danom prípade chýba základný predpoklad na meritórne preskúmanie tohto rozhodnutia, a to vyhodnotenie odvolacích námietok žalovaným správnym orgánom v odôvodnení svojho rozhodnutia. Preto ani súd nemohol meritórne preskúmať žalobné body, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami, keďže pre meritórne preskúmanie napadnutého rozhodnutia nemá dostatočné východiská, ktoré mali byť uvedené práve v druhostupňovom rozhodnutí. Preto bolo nevyhnutné zrušiť napadnuté rozhodnutie bez meritórneho preskúmania veci podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p. Žalobca síce bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov konania, súd mu však náhradu trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v skutkových okolnostiach daného prípadu spočívajúcich vo formulovaní žalobných bodov, ako ich uviedol žalobca vo svojej žalobe. Všetky žalobné body namietajú nedostatočne zistený skutkový stav a v konečnom dôsledku tvrdia, že sa skutok, ktorý je kladený za vinu žalobcovi, vôbec nestal. Namietajú teda meritórne posúdenie konania žalobcu ako priestupku. Jediným dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia však bol nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa nevysporiadania sa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca však túto okolnosť v žalobe vôbec nenamietal. Naopak, žiadal, aby súd zaujal právny názor k meritórnemu posúdeniu veci ako priestupku, čo však nie je možné bez
toho, aby k tvrdeniam žalobcu k tomuto bodu zaujal právny názor žalovaný správny orgán. K zrušeniu napadnutého rozhodnutia teda došlo z diametrálne odlišných dôvodov, ako ich uviedol žalobca v žalobe. Súd tiež uvádza, že žalobca v žalobe uviedol ako dôvod zrušenia aj § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. (okrem iného aj § 250j ods. 2 písm. a), c) a e) O.s.p.). Súdna prax je jednotná v tom, že na odôvodnenie žaloby nepostačuje len uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého má byť podľa žalobcu rozhodnutie zrušené, ale je potrebné aplikáciu tohto ustanovenia zdôvodniť konkrétnymi žalobnými námietkami, ako to priamo vyplýva z § 249 ods. 2 O.s.p. (náležitosti žaloby). Preto nestačí, keď žalobca v žalobe len vo všeobecnosti uviedol aj písm. d) § 250j ods. 2 O.s.p., keď dôvod zrušenia podľa tohto ustanovenia skutkovo nevymedzil. Z týchto dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky.