Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/121/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G., zastúpenej JUDr. F. N.,

advokátom Advokátskej kancelárie F. N. & PARTNERS so sídlom v Bratislave, K., proti

ţalovanej Š., zastúpenej JUDr. Š. Š., advokátom

so sídlom v Nitre, Párovská ul. č. 42, o zaplatenie 6 227,05 €, na dovolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2010, sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. novembra

2010, sp.zn. vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 10. marca 2010, č.k. -235 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 897,59 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku (v časti o zaplatenie sumy 4 329,45 €) ţalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1, 2; § 517 ods. 1, 2; § 526

ods. 1, 2 a , o zdravotnom

poistení a zdravotných poisťovniach. Vykonaným dokazovaním zistil, ţe správca konkurznej

podstaty P., JUDr. T. K. vydal 25. marca 2003 platobný výmer č. 97/2003, ktorým V.

A. ako platiteľovi poistného (právnemu predchodcovi ţalovanej) uloţil povinnosť zaplatiť

dlţné poistné vo výške 47 639 Sk

a 24. mája 2003 vydal ďalší platobný výmer č.98/2003, ktorým tomu istému platiteľovi

poistného uloţil povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 133 568 Sk. Ďalej zistil,

2

ţe Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 7. júla 2005 došlo k postúpeniu predmetných

pohľadávok na Z., ktorá spoločnosť následne potom tieţ predmetnú pohľadávku Zmluvou o

postúpení pohľadávok

z 29. septembra 2006 postúpila na ţalobcu. Na základe týchto zistení, ako aj zistenia, ţe

právny predchodca ţalovanej dlţné poistné vo výške 47 639 Sk (Platobný výmer č. 97/2003

z 25. marca 2003) zaplatil aţ 16. novembra 2004, t.j. 600 dní po splatnosti, dospel k záveru,

ţe návrh v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 47 639 Sk,

čo predstavuje sumu 57 166,80 Sk (1 897,59 €) je dôvodný, keď ţalobca má na jeho

zaplatenie nárok v zmysle špeciálneho právneho predpisu, a to

Z.z. Za nedôvodný povaţoval návrh ţalobcu o zaplatenie poplatku z omeškania 0,5% denne

zo sumy 133 568 Sk za 1953 dní omeškania vo výške 130 429,15 Sk (4 329,45 € - Platobný

výmer č. 98/2003 z 24. mája 2003). Mal za to, ţe ţalobca nemá nárok na úrok z omeškania

ako príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky, pretoţe nie je moţné priznať úrok z omeškania

z poplatku z omeškania podľa a naviac, priznanie úroku

z omeškania z poplatku z omeškania by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi. O trovách

konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom

z 25. novembra 2010, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov

konania vo výške 436,04 € jej právnemu zástupcovi JUDr. Š. Š.. Dospel

k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v ţalovanou napadnutej vyhovujúcej časti

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci bolo potrebné podľa zmeniť

a návrh zamietnuť a v ţalobcom napadnutej zamietajúcej časti bolo potrebné napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ods. l potvrdiť. V prejednávanej veci

povaţoval za rozhodujúce posúdiť, či predmetné platobné výmery, vydané správcom

konkurznej podstaty 25. marca 2003 a 14. mája 2003, sú rozhodnutiami, na základe ktorých

moţno nimi deklarovaný nárok vymáhať. Konštatoval, ţe problematiku postavenia správcu

konkurznej podstaty - jeho oprávnenia a povinnosti boli uţ riešené judikatúrou, napr. aj

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 22. apríla 2009, sp.zn. , ku ktorému sa

priklonil. Poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ţe správca

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

3

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty (§ 14 ods. l písm. a/ zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinný v čase

vydania platobných výmerov, t.j. v roku 2003). Uviedol, ţe ak má úpadca pohľadávky,

správca konkurznej podstaty má právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať

ţalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť), nemá však oprávnenie

vydávať individuálne právne akty, pretoţe takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje.

Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len

právnou úpravou, ktorá by expresis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty

priznávala. Dospel preto k právnemu záveru, ţe platobné výmery, vydané správcom

konkurznej podstaty úpadcu P., JUDr. T. K., z ktorých si ţalobca uplatňoval svoje nároky,

boli vydané nepríslušným orgánom, ide teda o právne akty nulitné, ktoré nikoho nezaväzujú a

hľadí sa na ne akoby neexistovali. Z nulitného aktu potom nemoţno odvíjať ani ţiadne ďalšie

nároky - poplatok z omeškania a úrok z omeškania, ktorých sa ţalobca predmetným návrhom

domáhal. Ak súd prvého stupňa návrhu ţalobcu v časti o zaplatenie sumy 1 897, 59 €- -

poplatok z omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 47 639 Sk za 600 dní omeškania z

dôvodov v napadnutom rozhodnutí vyhovel, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov

rozsudok súdu prvého stupňa v tejto ţalovanou napadnutej časti podľa pre

nesprávne právne posúdenie zmenil

a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, ţe z nulitného aktu, ktorým je Platobný výmer

č. 97/2003 vydaný 25. marca 2003 správcom konkurznej podstaty JUDr. T. K.) nevyplývala

platiteľovi poistného - V.A. (právnemu predchodcovi ţalovanej) ţiadna povinnosť zaplatiť

dlţné poistné vo výške 47 639 Sk, a preto sa ani nemohol dostať do ţiadneho omeškania s

jeho platením. V ţalobcom napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny podľa , aj keď z čiastočne iných právnych (vyššie

uvedených) dôvodov, potvrdil. S právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe nie je moţné

priznať úrok z omeškania z poplatku z omeškania súhlasil, avšak v prejednávanej veci

právnym dôvodom zamietnutia ţaloby bola skutočnosť, ţe svoj nárok ţalobca odvíjal od

nulitného právneho aktu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1

Proti prvému výroku (zmeňujúcemu) a tretiemu výroku (náhrade trov konania)

rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť dovolania odôvodnil

ustanovením tvrdiac, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nečakane zaloţil

na iných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, čím mu odňal moţnosť namietať

správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. Uviedol,

ţe odvolací súd k odlišnému právnemu záveru dospel bez toho, aby účastníkov konania

vyzval k pouţitiu iných právnych ustanovení ako pouţil súd prvého stupňa. Taktieţ mal za to,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241

ods. 2 písm. c) Namietal, ţe svoj nárok si uplatňoval výlučne na základe ustanovení

zákona o zdravotnej poisťovni a nie na základe predmetných platobných výmerov. Zároveň

poukázal na dôvody, prečo platobné výmery nepovaţoval za nulitné. Navrhol, aby dovolací

súd rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bola ţalovaná zaviazaná zaplatiť

ţalobcovi 1897,59 € potvrdil a ţalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia, alebo rozsudok

odvolacieho súdu zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaná sa stotoţnila s právnym posúdením rozsudku odvolacieho súdu, navrhla

rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť a uplatnila si aj náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

So zreteľom na ustanovenie dovolací súd skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe mu

v prejednávanej veci bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa ; podľa dovolacieho súdu totiţ postupom

odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania, môţe súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa

k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy k ,

bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa

v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého

ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo

na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať

a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Princíp tzv. „predbeţného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2

súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby

účastníci konania dostali príleţitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho

posúdenia veci. Tým by sa mohol predbeţný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo

vyvrátiť ().

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej (poučovacej)

povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať

pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj

po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď

odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v prejednávanej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje

rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2

a , o zdravotnom poistení

a zdravotných poisťovniach. Dospel k záveru, ţe právny predchodca ţalovanej dlţné poistné

vo výške 47 639 Sk, s poukazom na platobný výmer č. 97/2003 z 25.marca 2003, zaplatil aţ

16. novembra 2004, t.j. 600 dní po splatnosti, a preto ţaloba v časti o zaplatenie poplatku

z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 47 639 Sk, čo je suma 57 166, 80 Sk (1 897,59 €)

je dôvodná, keď ţalobca má na jeho zaplatenie nárok v zmysle špeciálneho právneho

predpisu, a to

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa s odvolaním sa na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009, sp.zn.

konštatoval, ţe platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu

JUDr. T. K., z ktorých si ţalobca uplatňoval svoje nároky, boli vydané nepríslušným

orgánom, ide teda o právne akty nulitné, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa

na ne akoby neexistovali. Z nulitného aktu potom nemoţno odvíjať ani ţiadne ďalšie nároky -

poplatok z omeškania a úrok z omeškania, ktorých sa ţalobca predmetnou ţalobou domáhal.

Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd zaloţil svoje

rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch neţ súd prvého

stupňa; pričom ţalobca v danej procesnej situácii nemal moţnosť namietať správnosť

„nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací

súd nepostupoval podľa a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto

ustanovenia nesplnil. Tým ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2

(v znení účinnom od 15. októbra 2008), aby sa vyjadrili

k moţnému pouţitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní

veci nebolo pouţité, a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce,

odňal účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať v zmysle (pozn.

tento záver bol prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

dňa 16. mája 2011, pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra

2010 sp.zn. ).

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaní napadnutých výrokoch podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Dovolací súd záverom poznamenáva, ţe na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

z 20. januára 2011 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená ţalobcom

G. (postupca) na N. (postupník), o ktorom návrhu bude potrebné rozhodnúť ( č.l. 275 spisu).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová