Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/197/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. A. K., bývajúceho

v T., zastúpeného JUDr. R. G., advokátom so sídlom vo T., 2/ Ing. V. K., bývajúceho v B.,

3/ Ing. R. M., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. E. Š. advokátom so sídlom v B., 4/ O. P.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. R. G., advokátom so sídlom v T., 5/ Slovenskej

republiky – Obvodného úradu Bratislava, so sídlom v Bratislave, Staromestská č. 6,

IČO: 42 131 111, proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, IČO: 00 166 073,

2/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaniach ţalobcov 1/, 3/ a 4/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a .

Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa v konaní ako spoločníci obchodnej spoločnosti R., s.r.o. domáhali

náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorá im v celkovej

výške 2 107 185 Sk mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov

pri vyšetrovaní trestnej činnosti bývalých konateľov tejto obchodnej spoločnosti.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. októbra 2008 č.k. -991 ţalobu

zamietol s odôvodnením, ţe vykonaným dokazovaním nebol preukázaný nesprávny úradný

postup orgánov štátu, ani príčinná súvislosť medzi úradným postupom orgánov štátu

a škodou, náhrady, ktorej sa domáhajú ţalobcovia. Ujma ţalobcov bola aj podľa tvrdení ich

samotných spôsobená nie orgánmi štátu, ale konateľmi obchodnej spoločnosti R., s.r.o.

uzatváraním fiktívnych zmlúv. Vzhľadom na nedostatok zákonných predpokladov vzniku

zodpovednosti štátu za škodu súd prvého stupňa ţalobu voči ţalovanému 1/ zamietol. Ţalobu

voči ţalovanému 2/ zamietol s odôvodnením, ţe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

nie je v danom prípade oprávnené konať za Slovenskú republiku. Náhradu trov konania

procesne úspešným ţalovaným nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia 1/ aţ 5/

odvolanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. októbra 2009 sp. zn

napadnutý rozsudok potvrdil; ţalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, ţe rozhodol bez nariadenia pojednávania, v celom rozsahu sa stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa sa obmedzil len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Stotoţnil sa so záverom súdu

prvého stupňa o nepreukázaní tak nesprávneho úradného postupu, ako aj nedostatku príčinnej

súvislosti medzi postupom orgánov štátu a ujmou ţalobcov. Za neopodstatnenú povaţoval

aj námietku ţalobcov, ţe dokazovanie na zistenie skutočnej škody nebolo vykonané

dostatočne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd poukázaním na § 224

ods. 1 v spojení s a

Na dovolanie ţalobcov 1/, 3/ a 4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

zo 16. decembra 2010 sp. zn. uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dôvodom pre toto rozhodnutie dovolacieho súdu

bola procesná vada konania v zmysle (zo spisu nevyplývajúce riadne

oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu).

Krajský súd v Bratislave na to rozsudkom z 30. marca 2011 sp. zn.

odvolaním ţalobcov 1/ aţ 5/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; ţalovaným

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil obsahovo

rovnako, ako svoj skorší potvrdzujúci rozsudok v tejto veci. O trovách odvolacieho

a dovolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p, § 243d ods. l v spojení s § 142

ods. 1

Aj v poradí druhý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/, 3/

a 4/ samostatnými, avšak obsahovo a argumentačne obdobnými dovolaniami. Prípustnosť

svojich mimoriadnych opravných prostriedkov vyvodzovali z a ich

dôvodnosť z ustanovení a Namietali, ţe postupom odvolacieho

súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom, lebo odvolací súd „nemá vykázané

doručenie výzvy na pojednávanie dňa 30. marca 2011“. V konaní došlo k inej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie ( ) tým, ţe súdy nevykonali nimi

navrhnuté dôkazy. Skutkové zistenia súdov nemajú oporu v listinných dôkazov

preukazujúcich škodu na majetku spoločnosti R., s.r.o. vo výške, ktorú zistili orgány činné

v trestnom konaní. Podľa názoru ţalobcov nebolo hodnotenie dôkazov súdmi niţších stupňov

vykonané v súlade so zákonom a pravidlami logického myslenia. Uviedli tieţ, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p) prehliadajúcom skutočnosť, ţe právo ţalobcov na náhradu škody

sa stalo nevymoţiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

orgánov štátu v trestnom konaní. Nesprávny je aj právny záver odvolacieho súdu, ţe trestnými

skutkami konateľov, ktoré mali byť správne kvalifikované ako podvody podľa § 250 ods. 1

a ods. 5 , nevznikla obchodnej spoločnosti a ţalobcom škoda. Poznamenali,

ţe odvolací súd uviedol nesprávnu výšku nimi uplatnenej náhrady škody. V ďalších

rozsiahlych častiach dovolaní spochybňovali správnosť a zákonnosť hodnotenia dôkazov

a tieţ správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov niţšieho stupňa. Ţiadali napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobca 1/ sa stotoţnil s dovolaním ţalobcu 3/; ostatní účastníci sa k dovolaniam

písomne nevyjadrili. Dovolací súd poznamenáva, ţe do práv a povinností pôvodného

ţalobcu 5/ Ing. G. P., ktorý zomrel 12. februára 2010, vstúpil jeho právny nástupca uvedený

v záhlaví tohto uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolania podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátmi (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V danom prípade ţalobcovia 1/, 3/ a 4/ napadli dovolaniami taký rozsudok odvolacieho

súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť ich dovolaní

preto z ustanovení aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Dovolania ţalobcov 1/, 3/ a 4/ by vzhľadom na to mohli byť procesne prípustné, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolatelia existenciu procesných vád v zmysle aţ e/ a

netvrdili a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

So zreteľom na dovolateľmi vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral

na posúdenie, či postupom súdov nebola týmto účastníkom odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne

nesprávny, zákonu sa priečiaci postup súdu majúci za následok znemoţnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad práva zúčastniť

sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Dovolatelia vyvodzujú odňatie ich moţnosti konať pred súdom z toho, ţe „Krajský

súd v Bratislave nemá vykázané doručenie výzvy na pojednávanie dňa 30. marca 2011“.

Dovolací súd pripomína, ţe podľa v znení ,

ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu

vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214

ods. 2 ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v ) môţe odvolací

súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia

vyplýva, ţe a/ odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa a ţe z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej

veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý

verejný záujem. Odvolací súd mohol preto v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho

pojednávania.

Zo spisu, konkrétne zo zápisnice o vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu spísanej

30. marca 2011 (č.l. 1336 spisu) vyplýva, ţe 30. marca 2011 odvolací súd vyhlásil rozsudok

v predmetnej právnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania. V zmysle

o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní

pred jeho vyhlásením.

Z ustanovenia vyplýva, ţe vo veciach v ktorých odvolací súd

rozhoduje vo veci samej rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania ( ),

nemá súd povinnosť adresne predvolávať účastníkov konania na verejné vyhlásenie rozsudku;

povinnosťou súdu je len všeobecne a neadresne oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na svojej úradnej tabuli. Túto povinnosť v danom prípade odvolací súd splnil

(viď „Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku“ pripojené k č.l. 1335 spisu, ktoré

potvrdzuje, ţe oznámenie bolo na úradnej tabuli tohto súdu vyvesené 24. marca 2011 a z nej

zvesené 31. marca 2011). Uvedený postup odvolacieho súdu sa nepriečil zákonu, preto ním

nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti dovolateľov konať pred súdom. Neopodstatnená

je v dôsledku toho námietka dovolateľov, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

K námietke dovolateľov, ţe súdy nevykonali všetky nimi navrhované dôkazy

preukazujúce výšku škody vzniknutej obchodnej spoločnosti R., s.r.o., dovolací súd uvádza,

ţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na

spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale ţiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo

spôsob, ktorým majú byť posúdené. Posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (viď § 120 ods. 1

), a nie účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ

v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie

určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú

vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, ţe ak súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné,

lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Vzhľadom na argumentáciu dovolateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza,

ţe súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Pri hodnotení

dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti

a dôleţitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu,

ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môţe byť prípadne z tohto dôvodu

vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Pre úplnosť k problematike hodnotenia dôkazov treba uviesť, ţe do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993).

Z dovolaní vyplýva tieţ názor ţalobcov 1/, 3/ a 4/, ţe súdy nezistili v potrebnom

rozsahu skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale

procesnou vadou konania v zmysle (výlučne ktorá by, ako uţ bolo uvedené,

mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolaní). Ţalobcami 1/, 3/ a 4/ vytýkaná

neúplnosť alebo nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania

v zmysle , vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolatelia zastávajú názor, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny

(náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým však moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2

písm. c/ ); samo nesprávne právne posúdenie veci nie je totiţ procesnou vadou konania

v zmysle

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcov 1/, 3/ a 4/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

ich dovolania podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

V dovolacom konaní neboli dovolatelia procesne úspešní a právo na náhradu trov

tohto konania vzniklo procesne úspešným ţalovaným ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková