Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/186/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. I. O., bývajúceho

v B., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 12. novembra 2009 č.k. -25 zamietol

ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť mu náhradu škody

vo výške 740,-- Sk (24,56 Eur) s 8% úrokom z omeškania od 6. júna 2006 a nemajetkovú

ujmu vo výške 5 000,-- Sk (165,96 Eur) s 8% úrokom z omeškania odo dňa podania ţaloby

do zaplatenia a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

ţe ţalobca nepredloţil ţiadne relevantné dôkazy svedčiace o nesprávnom úradnom postupe

orgánu verejnej moci, nebol preukázaný nesprávny úradný postup policajného orgánu

pri vyšetrovaní priestupku a nebol tak preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil veta prvá a nedostatkom vzniku trov na strane ţalovanej.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. novembra 2010 sp. zn.

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

s poukazom na ustanovenie V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe policajný

orgán vykonávajúci objasňovanie priestupku záznamom z 20. decembra 2005 vec odloţil

2

z dôvodu, ţe sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, ţe priestupok spáchala

konkrétna osoba. Tento postup orgánu vykonávajúceho objasňovanie priestupku nemoţno

povaţovať za nesprávny. Úspešnej ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretoţe jej v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca z dôvodu, ţe

postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedol, ţe oznámenie, ako

„podklad k trestnému (priestupkovému) konaniu sa vlieklo od júna 2004 a hoci bola prítomná

aj svedkyňa, ani ju, ani oznamovateľa a poškodeného nepovaţovali za potrebné vypočuť“

a v súdnom konaní tieto nedostatky neboli odstránené.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) ktorý má právnické vzdelanie

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

3

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je

podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie

by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia

odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno

začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní namietaná vada konania v zmysle § 237

písm. f/ , ku ktorej (vychádzajúc z jeho obsahu - ) malo dôjsť tým, ţe

súdy niţších stupňov nevykonali dokazovanie, ktoré malo byť vykonané uţ orgánmi činnými

v trestnom konaní (por. č.l. 42).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho právach alebo povinnostiach.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď ).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi (viď ). Z toho vyplýva, ţe súd nemusí rozhodovať v súlade

s právnym názorom účastníka konania.

Predmetná dovolacia námietka sa týka postupu vedeného v priestupkovom konaní,

pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava 1, keď v tomto konaní, podľa

názoru dovolateľa, nebolo náleţite vykonané dokazovanie v predmetnej priestupkovej veci

a neboli vypočutí svedkovia a poškodený.

Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe uvedené dôkazy mali vykonať súdy niţšieho stupňa

v predmetnom konaní, dovolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorá uvádza, ţe i keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

5

zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ţiadne pravidlá pre prípustnosť

dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti zaujal právny

názor, ţe význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je

zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami,

právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz

na jeho vykonanie ().

V zmysle sa v civilnom konaní uplatňuje prejednacia

zásada. Rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná, určí súd. Účastníci sú povinní

prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky

potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (por. ) a sú povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K procesným právam účastníka ale nepatrí,

aby bol súdom vykonaný kaţdý dôkaz, ktorý účastník povaţuje za významný. Rozhodovanie

o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi

konania (, ). Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky

navrhované dôkazy, nezakladá tým vadu konania v zmysle

(por. R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000); tento jeho postup môţe prípadne viesť

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ uţ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa uvádzal, ţe nemal

moţnosť oboznámiť sa s postupom orgánov ministerstva vnútra a vyjadriť sa k nim (por. č.l.

35), dovolací súd dáva do pozornosti zápisnicu z pojednávania na súde prvého stupňa

z 12. novembra 2009 z ktorej o.i. vyplýva, ţe súd prvého stupňa v rámci tohto pojednávania

oboznámil obsah pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava 1, na čo následne prítomní účastníci uviedli, ţe nemajú návrhy na doplnenie

dokazovania (por. č.l. 23). Súdy niţších stupňov nemali povinnosť (ani nemohli) dopĺňať

dokazovanie vykonané v priestupkovom konaní, a pokiaľ ţalobca v tomto súdnom konaní

ţiadne návrhy na dokazovanie nenavrhol, v takomto postupe súdov niţších stupňov nemoţno

vidieť vadu konania namietanú dovolateľom ( ).

6

Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie a preukázateľné trovy jej nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová