Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
891/384234.35238b.pdf
PDF · 141.17 KB
No categories available
1Sžp/6/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžp/6/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK,
IČO: 313 03 862, so sídlom Tulčík č. 27, 082 13 Prešov, zast.: JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou so sídlom Štúrova ul. č. 20, Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, so sídlom námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. decembra 2008 č. k. 2S 170/2008-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 10. decembra 2008 č. k. 2S 170/2008-73 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 46/2008-rozkl. z 26.06.2008 v spojení s rozhodnutím č. 3644/2008-2.1/KD z 21.04.2008
z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100,-.
O d ô v o d n e n i e :
1. Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych
konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych
2
zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, vstupu do chránených území alebo
pouţitia chemických prípravkov, resp. osobitných postupov v týchto lokalitách.
2. Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na povolenie výnimky
z ochrany chránených ţivočíchov) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil ţalovanému svoju
účasť a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania odvolávajúc sa na § 14
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj na článok 9 Dohovoru
o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod por. č. 43/2006 (na účely tohto rozsudku ďalej
len „Aarhuský dohovor“).
3. Rozhodnutím č. 46/2008-rozkl. z 26.06.2008 ţalovaný správny orgán zamietol
rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným na prvom stupni, ktorým ţalobcovi
nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.
4. Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne
obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,
právne zhodné ţaloby.
5. Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý
ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,
ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné a preto ich zamietol,
ţalobca namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a tieţ, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) svojim pôvodným
rozhodnutím sp. zn. 5Sţp 28/2009 z 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a zároveň
ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
3
7. Ţalobca následne podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný
súd“) sťaţnosť vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom
pod sp. zn. 5Sţp 28/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009. Táto sťaţnosť bola pôvodne
vedená pod sp. zn. Rvp 1725/09. Uznesením Ústavného súdu č. k. II. ÚS 129/2010-16
z 18. marca 2010 boli sťaţnosti pôvodne vedené pod sp. zn. Rvp 1655/09,
sp. zn. Rvp 1685/09, sp. zn. Rvp 1725/09, sp. zn. Rvp 1729/09 a sp. zn. Rvp 1831/09 prijaté
na ďalšie konanie a po spojení na spoločné konanie boli ďalej vedené
pod sp. zn. II. ÚS 129/2010. Ústavný súd svojim nálezom II. ÚS 129/2010-61
zo dňa 3. novembra 2011 rozhodol, ţe základné právo ţalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sţp 32/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009, v konaní
vedenom pod sp. zn. 3Sţp 6/2009 a jeho rozsudkom z 11. júna 2009, v konaní vedenom
sp. zn. 5Sţp 28/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009, v konaní vedenom
pod sp. zn. 5Sţp 35/2009 a jeho rozsudkom z 2. júna 2009 a v konaní vedenom
pod sp. zn. 3Sţp 15/2009 a jeho rozsudkom z 27. augusta 2009 boli porušené, a uvedené
rozsudky Najvyššieho súdu zrušil a vrátil na ďalšie konania. Zároveň uloţil Najvyššiemu
súdu povinnosť zaplatiť náhradu trov konania.
8. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v ďalšom konaní opätovne
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212
v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu v intenciách
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011 jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j
ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.
rozsudok zmenil tak, ţe s uplatnením § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie
4
ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť
na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
9. Nakoľko odvolanie podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky
pod sp. zn. 5Sţp 28/2009, ako aj pod sp. zn. 5Sţp 41/2009 aţ 5Sţp 101/2009 sa týkali
rovnakých účastníkov, obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal
z povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej
častí krajiny) a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu
ako účastníka správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím
na zásadu hospodárnosti obsiahnutú v § 6 O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia
účastníkov s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany
ich práv) a na tú skutočnosť, ţe z titulu totoţnosti dôvodov, ktoré ho viedli k záveru
o vyhovení odvolaniu, podrobne objasnil v rozsudku sp. zn. 5Sţp 41/2009 (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 166/2008), zvolil takú procesnú ekonómiu,
ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené
rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii (na základe uvedeného nie je zaloţený dôvod
na postup v zmysle citačného ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.), resp. je dostupné
na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://www.nsud.sk/.
10. V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo
o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené
verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie
o vyhlásení rozsudku splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3 O.s.p.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c
ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) neprípustné opravné prostriedky, potom
nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
5
12. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.
Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
Podľa § 151 ods. 1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí,
že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote
podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Právna zástupkyňa ţalobcu svojím podaním zo dňa 25.05.2012 navrhovala priznať
náhradu trov konania za uvedené úkony právneho zastúpenia v celkovej sume 242,78 €.
Náhradu iných trov konania nepoţadovala. Na základe uvedeného je vo výroku uvedená
iba náhrada trov právneho zastúpenia.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy
právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhradu účastníkovi priznáva.
14. Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia
právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 záver O.s.p., tzn. aplikoval obdobne ako Ústavný súd napríklad v náleze
IV. ÚS 108/2010-69 čiastočné priznanie poţadovanej náhrady. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré Najvyšší súd uplatnil pri svojom rozhodovaní, vidí najmä v tom,
ţe v prejednávanej veci ide o jedno z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo
veľmi obdobné s totoţnou právnou otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu
v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného
ţalobcu, čo do rozsahu argumentov ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania.
Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho
konania prihliadol na povinnosť právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu
najmä pri dodrţiavaní lehôt a pokynov súdu.
6
Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto
prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého
konania vo výške 100 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne
náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 29. mája 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová