Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bac/385185.1735da.pdf
PDF · 142.16 KB
No categories available
4Sžf/4/2012
Najvyšší súd 4Sžf/4/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senátu zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: JUDr. O., správca konkurznej podstaty úpadcu A., T., IČO: X.,
proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. č. 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/16662-
117280/2010/992517-r zo dňa 16.11.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 6S/19/2011-197 z 10. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/19/2011-197 zo dňa 10. novembra 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca (správca
konkurznej podstaty úpadcu A.) domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
ţalovaného, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I, č.
695/230/44028/10/Tar z 27.5.2010 a ktorým spoločnosti A. nebol priznaný nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie júl 2005 vo výške 243 915, 49 Eur podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1
Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval nasledovné:
„Dňom 17.5.2005 začali zamestnanci Daňového úradu Košice I vykonávať
u daňového subjektu – A., T. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie – júl 2005. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 31K/13/2008-601 zo dňa 28.5.2008
vyhlásil konkurz na majetok dlţníka A., T., IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty
ustanovil JUDr.O., M.. Kontrolné zistenia preukázali, ţe daňový subjekt uskutočňoval predaj
tovaru z colného skladu, pri ktorom nepriznal a neodviedol DPH. Hodnotu tovaru predaného
z colného skladu zahrnul do hodnoty vykázaného vývozu do tretích štátov. V kontrolovanom
zdaňovacom období daňový subjekt ďalej deklaroval vývoz tovaru do tretích štátov
oslobodený od DPH, ale nepreukázal uţ dodanie tovaru do miesta určenia na území tretieho
štátu. Tým zo strany daňového subjektu nedošlo k splneniu podmienok na oslobodenie od
dane podľa § 47 zákona č. 22/2004 Z.z.
Dôvody uvedené v ţalobe (v porovnaní s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti vyššie
uvedenému dodatočnému platobnému výmeru), vymedzil ţalobca do troch základných skupín
a tými sú 1/ procesná stránka vykonávania daňovej kontroly, otázka 2/ splnenia
hmotnoprávnych podmienok podľa § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH a 3/ absencia právomoci
správcu dane dodatočne určiť daňovému subjektu daňovú povinnosť, keďţe
sa v kontrolovanom prípade nejednalo o tovar spoločenstva, pričom na tento tovar
sa nevzťahujú predpisy o dani z pridanej hodnoty.
V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice I ţalobca
neuviedol námietku týkajúcu sa dĺţky daňového konania. Námietku nedodrţania lehoty
na vykonanie daňovej kontroly uvádza aţ v ţalobe. Preto ani ţalovaný sa s touto námietkou
nemohol v napadnutom rozhodnutí vysporiadať a neuviedol v ňom dôvody, ktoré
odôvodňovali ukončenie daňovej kontroly po jej prerušení v zákonom stanovenej lehote
do l roka. Z tohto istého dôvodu (neuvedenie námietky nedodrţania lehoty na vykonanie
daňovej kontroly v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane), potom ani
konajúci súd túto ţalobnú námietku nebude ţiadnym spôsobom hodnotiť.“
Zo zákonných ustanovení §§ 15, 47 ods. 1, 3, § 19 ods. 1 a 9 a § 8 ods. l písm. a/ zák.
č. 222/2004 Z.z. podľa názoru krajského súdu jednoznačne vyplýva, ţe na uplatnenie
oslobodenia od dane pri vývoze tovaru vzniká zákonný nárok len vtedy, ak tovar bol
prepustený do colného reţimu vývoz a následne prepravený alebo odoslaný z tuzemska
na územie tretieho štátu, čo je daňový subjekt povinný preukázať písomným colným
vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, kde je príslušným colným orgánom
potvrdený výstup tovaru z územia spoločenstva a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru.
Je preto nepostačujúce, ak daňový subjekt v daňovom priznaní iba deklaruje vývoz tovaru
do tretích štátov, ale súčasne nepreukáţe dodanie tohto do miesta určenia na území tretieho
štátu.
V kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosť A. uskutočnila predaj tovaru
v colnom sklade bez dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť A. bola v čase tohto predaja
zdaniteľnou osobou. Tovar deklarovaný na faktúrach bol umiestnený v prenajatom colnom
sklade. V kaţdej obchodnej transakcii vystupuje na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
odberateľ, pričom identifikácia uvedených obchodných strán musí byť zrejmá z vystavených
faktúr a podľa prideleného identifikačného čísla je nezameniteľná. Vývoz tovaru, ktorý
kontrolovaný daňový subjekt deklaroval na colných vyhláseniach, nemoţno povaţovať za
preukázaný, pretoţe colné orgány štátov určenia – Ruska a Ukrajiny jednoznačne potvrdili, ţe
kontrolovaný daňový subjekt dovoz fakturovaného tovaru na ich územie nerealizoval.
Uvedené skutočnosti boli potvrdené jednotlivými odpoveďami Colného riaditeľstva SR zo
dňa 21.2.2007, 19.6.2007, 8.1.2009, 28.5.2009 a 4.5.2010. S výsledkami preverovania
Colného riaditeľstva SR bol ţalobca okrem materiálov vyhotovených výlučne pre potreby
kontrolóra, oboznámený dňa 24.5.2010, kedy bol prerokovaný protokol o výsledku daňovej
kontroly č. 695/321/37830/2010/Teg zo dňa 6.5.2010. Pokiaľ ide o daňovým subjektom
deklarované odberateľské spoločnosti (M., M., F.), tak na základe výsledkov medzinárodného
preverovania nič nenasvedčuje tomu, ţe by uvedené spoločnosti niekedy vykonávali v USA
obchodné aktivity a teda, ţe by ako reálne fungujúce spoločnosti existovali. O uvedených
spoločnostiach nie sú záznamy ani v obchodnej ani v daňovej správe USA, pričom adresy pri
nich uvádzané sú adresami registrovaných agentov – zástupcov pre účely prijímania
a odovzdávania právnych dokumentov a nie za účelom vykonávania obchodnej činnosti. Tieto
spoločnosti nebolo moţné preveriť ani cez bankové operácie z ich účtov, keďţe konateľ
kontrolovaného daňového subjektu – spoločnosti A. uviedol, ţe tieto platili za tovar
v hotovosti priamo v sídle spoločnosti A. a nepozná ani mená konkrétnych osôb, ktoré platbu
uskutočňovali.
Diferencovanie medzi tovarom spoločenstva a tovarom, ktorý nemá charakter tovaru
spoločenstva, na ktorý ţalobca poukazuje, je podstatné len z hľadiska colných predpisov.
Zákon č. 222/2004 Z.z. uvedené reţimy nerozlišuje. Skutočnosť, ţe tovar bol z colného
skladu prepustený do reţimu vonkajší tranzit nemá vplyv na posúdenie toho, či predaj tovaru
v colnom sklade podlieha dani z pridanej hodnoty.
Ako zákonný hodnotí súd postup správcu dane, ktorý v záujme toho, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, poţiadal
o súčinnosť príslušné colné orgány s otázkou, či bol tovar, ktorý daňový subjekt deklaroval
ako vyvezený, v skutočnosti aj prepravený do miesta určenia na území tretieho štátu,
čo napokon týmto spôsobom preukázané nebolo.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., predmetom dane je dodanie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., na účely tohto zákona
je tuzemskom územie Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., miestom dodania tovaru,
ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,
začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.
Predaj tovaru v colnom sklade podlieha dani z pridanej hodnoty. Podľa čl. 16 Šiestej
smernice Rady ES 77/388/ES resp. čl. 156 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
majú členské štáty moţnosť oslobodiť od dane tam uvedené transakcie ako napr. dodanie
tovaru určeného na predloţenie k precleniu, prípadne umiestneného do dočasného skladu,
dodanie tovaru určeného na umiestnenie do slobodného pásma alebo do slobodného skladu,
dodanie tovaru určeného na prepustenie do reţimu colných skladov alebo do reţimu aktívny
zušľachťovací styk. Slovenská republika tento postup nesledovala a zákonom č. 222/2004 Z.z.
dodanie tovaru určeného na prepustenie do reţimu colných skladov neoslobodila.
Podľa názoru krajského súdu, keďţe tvrdenie ţalobcu, ţe správca dane nemôţe
posudzovať predaj tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva v colnom sklade, ale, ţe tu môţu
konať len colné orgány, je neopodstatnené, právne irelevantná je aj námietka ţalobcu,
ţe právo dodatočne určiť daňovú povinnosť platiteľovi dane z pridanej hodnoty prislúcha
colným orgánom.
Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len „v medziach ţaloby“) dospel
k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade
so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.
Po preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj predchádzajúceho postupu
správnych orgánov prvého a druhého stupňa, krajský súd dospel k názoru, ţe dôkazy,
ktoré jednoznačne potvrdili skutkový stav tak, ako ho zistili tieto správny orgány, boli
zadováţené a vykonané v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 511/1992 Zb. a vyhodnotené
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, čo nemal súd dôvod spochybňovať.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie, v ktorom podľa presvedčenia
ţalobcu prvostupňový súd pochybil, keď vydal rozhodnutie skôr, neţ by bol preskúmal
a ozrejmil všetky rozhodné skutočnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok
na oslobodenie od DPH pri vývoze tovaru, posúdenia, či predaj tovaru v colnom sklade
podlieha DPH a vykonal dôslednejší výklad príslušných právnych predpisov a tieţ
dôslednejšie hodnotenie dôkazov o tvrdeniach sporových strán vedúce k správnemu
právnemu posúdeniu veci.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobcom dodaný tovar bol v jeho mene
odoslaný do miesta určenia na území tretieho štátu, pričom ţalobca preukázal tak vývoz
tovaru (colným orgánom potvrdený JCD – jednotný colný doklad o výstupe tovaru z územia
ES), ako aj doklad o preprave tovaru (CMR). Ţiadne zákonné ustanovenie neupravuje
povinnosť ţalobcu preukazovať v daňovom konaní aj dovoz tovaru v treťom štáte. Súčasne
ţiaden právny predpis neukladá ţalobcovi deklarovať konkrétne miesto určenia na území
tretieho štátu, na daňové účely postačí, ak je nesporné, ţe miesto určenia sa nachádza mimo
územia ES a na území tretieho štátu, čo ţalobca nesporne preukázal.
Je nesporné, ţe krajský súd svoj záver o tom, ţe je nepostačujúce v danej veci splniť
iba zákonnú podmienku pri vývoze tovaru deklarovaním cez výstup tovaru prostredníctvom
CMR, JCD, ţe tovar opustil územie Slovenskej republiky, vôbec ničím neodôvodnil,
z uvedeného dôvodu je tento jeho záver nepreskúmateľný. Krajský súd dospel k uvedenému
záveru iba na základe citovania v rozhodnutí uvedených zákonných ustanovení, z ktorých
však nič iné nevyplýva (čo by mal ţalobca predloţiť) a ani súd v odôvodnení rozsudku
nekonkretizoval, čo chýbalo na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od DPH
pri vývoze. Je teda nesporné, ţe zo strany krajského súdu úplne absentovalo hmotnoprávne
posúdenie aplikácie a podmienok oslobodenia od dane pri vývoze (§ 47 ods. 1, 3) vo vzťahu
k ţalobným dôvodom.
V danom prípade je hmotnoprávnym predpokladom oslobodenia od DPH preukázanie
skutočnosti, ţe tovar bol skutočne vyvezený, pričom v súlade s komunitárnym právom sa táto
okolnosť preukazuje dokladom o vývoze, na ktorom prepustenie z colného reţimu potvrdzuje
štátom poverená autorita – príslušný colný orgán.
Za daných okolností vyţadovala zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve
na spravodlivé súdne konanie, zahŕňajúca poţiadavku, aby súdy zaloţili svoje rozhodnutia
na dostatočných a právne relevantných dôvodoch, aby krajský súd rozumne a v dostatočnej
miere odôvodnil výklad § 47 ods. 3 zákona o DPH, ktorý zvolil, z hľadiska splnenia
podmienok pre oslobodenie od DPH pri vývoze tovaru. Takéto odôvodnenie však
v napadnutom rozsudku krajského súdu úplne absentuje.
Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
III.
Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v medziach podaného odvolania limitovaného obsahom
relevantných dôvodov ţaloby a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie
je dôvodné vyhovieť.
Najvyšší súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom
na ustanovenie § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe verejné vyhlásenie rozhodnutia bolo oznámené
vopred v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p., ako aj na internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p. ak sa odvolací súd
v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení
obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloţeného spisového materiálu
(administratívneho spisu a spisu súdu prvého stupňa) dospel k záveru, ţe skutkové okolnosti
predaja tovaru v colnom sklade spoločnostiam označeným v rozsudku krajského súdu
sú nesporné a vyplývajú z obsahu spisovej dokumentácie. Medze súdneho prieskumu
rozhodnutia ţalovaného stanovil krajský súd v súlade s ustanovením § 247 ods. 2 O.s.p.,
t.j. v medziach, pokiaľ bola z konkrétnych skutkových a právnych dôvodov vyčerpaná
moţnosť podania opravného prostriedku v administratívnom konaní. Krajský súd tieto medze
ţaloby ustálil vo svojom rozsudku na str. 9 v ods. 4 a 5 a odvolací súd sa s takto vymedzeným
predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia stotoţňuje.
K dôvodom odvolania v bode III. preto odvolací súd len zdôrazňuje, ţe je v súlade
so zákonom postup krajského súdu, pokiaľ sa nezaoberal dôvodmi ţaloby, ktoré sa týkali
lehoty na skončenie daňovej kontroly. Hoci ţalobca v súdnom konaní tvrdí, ţe daňová
kontrola bola nezákonná v dôsledku porušenia zákonných ustanovení o lehotách na jej
vykonanie, odvolacie dôvody v administratívnom konaní toto tvrdenie neobsahujú. Podľa
§ 48 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. odvolací orgán preskúma prvostupňové rozhodnutie správcu
dane vţdy v rozsahu poţadovanom v odvolaní; nemoţno preto súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného ako druhostupňového správneho orgánu rozšíriť na také dôvody,
ktoré neboli predmetom odvolacieho konania v administratívnom konaní, pretoţe ţalobca
nevyuţil svoje oprávnenie podať z tohto dôvodu odvolanie. Právna argumentácia ţalobcu,
ţe § 247 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje len na rozhodnutia vydané v správnom konaní - podľa
správneho poriadku - zák. č. 71/1967 Zb., ktorý sa na daňové konanie nevzťahuje, nie v danej
súvislosti právne relevantné. Odhliadnuc od ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej správnym
konaním v zmysle V. časti O.s.p. Správne súdnictvo sa rozumie kaţdé konanie orgánu
verejnej správy, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby
v oblasti verejnej, a to bez ohľadu na to, či sa na také konanie a rozhodovanie vzťahuje
všeobecný predpis (Správny poriadok) alebo právny predpis upravujúci len konanie
a rozhodovanie špeciálneho orgánu (Zákon o správe daní a poplatkov), vţdy je podmienkou
moţného prieskumu rozhodnutia správneho orgánu (v ponímaní ako orgánu verejnej správy –
podľa § 247 ods. 1 O.s.p.) vyuţitie opravného prostriedku v správnom konaní, pokiaľ je podľa
zákona prípustný. Osobitne a špeciálne pre konanie podľa zák. č. 511/1992 Zb. platí, ţe práve
dôvody odvolania pouţité v daňovom konaní tak určujú aj medze súdneho prieskumu
daňového rozhodnutia (na rozdiel napr. od konania podľa § 59 Správneho poriadku, v ktorom
správny orgán aj v odvolacom konaní bez ohľadu na medze odvolania preskúmava správne
rozhodnutie v celom rozsahu). Medze ţaloby, tak , ako ich má na mysli § 250j ods. 1 O.s.p. je
preto treba vykladať v súvislosti s § 247 ods. 2 O.s.p. a § 48 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. tak,
ţe relevantné sú len tie dôvody ţaloby (určujúce medze ţaloby), kde rozsah a dôvody ţaloby
korešpondujú s rozsahom a dôvodmi odvolania v daňovom konaní. Rozsudok krajského súdu
tomuto výkladu zákona zodpovedá.
Pokiaľ ţalobca namietal, ţe mu nebolo sprístupnené na nahliadnutie vyjadrenie
Colného riaditeľstva SR z 26.4.2010 správcom dane, odvolací súd povaţuje tento postup
za takú vadu konania, ktorá sama osebe nemohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Správny orgán mal poskytnúť ţalobcovi takú časť z obsahu vyjadrenia colného orgánu,
ktorá sa vzťahovala k záverom obsiahnutým aj v samotnom protokole o kontrole a rozhodnutí
správcu dane , pričom odvolací súd pripomína, ţe ţalobca nevyuţil právne prostriedky
domáhať sa poskytnutia a sprístupnenia potrebnej a prístupnej informácie .
Prvostupňový súd neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, pretoţe vo veci
konal a rozhodol na riadnom ústnom pojednávaní; rozsudok krajského súdu reaguje na všetky
ţalobné dôvody vrátane tých, u ktorých nebolo splnená podmienka § 247 ods. 2 O.s.p.
pre preskúmanie zákonnosti.
Pokiaľ ide o hmotnoprávne dôvody odvolania uvedené v časti I. odvolania odvolací
súd len pripomína, ţe JCD, ako aj doklady o preprave sú dôkazom v daňovom konaní tak,
ako ktorýkoľvek iný doklad; ak má správca dane pochybnosti o predloţených dokladoch je
oprávnený preveriť ich pravdivosť a vierohodnosť. Proces dokazovania neznamená,
ţe správca dane má bez výhrad akceptovať doklady predloţené daňovým subjektom,
ak so zreteľom na všetky okolnosti prípadu má pochybnosť o tom, či sa obchodná transakcia
uskutočnila spôsobom tvrdeným daňovým subjektom.
V súčinnosti s colným orgánom bolo v daňovej kontrole zistené, ţe skutočným
vývozcom tovaru nebola spoločnosť A. Svedčia o tom vyjadrenia colného orgánu, najmä
vyjadrenie zo dňa 26.4.2010. Podľa vyjadrenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 26.4.2010 je
preukázané, ţe tovar uvedený na preverovaných JCD preukázateľne vystúpil z colného
územia SR, avšak na prvej strane (bez čísla) citovaného vyjadrenia sa uvádza, ţe „Colná
správa Ukrajiny neeviduje v rokoch 2005-2006 dovozy predmetného tovaru na Ukrajinu, pri
ktorých by ako odosielateľ vystupovala slovenská firma A. Zároveň však ukrajinská colná
správa potvrdila, ţe z územia Slovenskej republiky bol na Ukrajinu dovezený tovar (domáce
spotrebiče), ktorého odosielateľom boli spoločnosti M.a M.. Z uvedeného vyjadrenia je
jednoznačné, ţe ţalobca, spoločnosť A. nebola vývozcom tovaru, preto nemá nárok na
oslobodenie od dane podľa § 47 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Uvedené dáva dostatočné
dôvody pre pochybnosti, či obchodná transakcia prebehla podľa tvrdenia ţalobcu, alebo
napríklad tak, ţe tovar vyviezli odberatelia. Odvolací súd povaţuje za oprávnenú pochybnosť
správcu dane a ţalovaného, najmä ak ţalobca sám pripojil k odvolaniu proti dodatočnému
platobnému výmeru dokumenty označené ako Mapka s dokumentáciou, kde sú zahrnuté dve
faktúry. Faktúra č. 07027 05 zo dňa 14.7.2005 a faktúra č. 07014 05 zo dňa 8.7.2005, pre
odberateľov M.a F. na predaj tovaru. Ešte v ten istý deň odberatelia vystavili faktúry pre
odberateľa P. a odberateľa X.. Uvedenými dokladmi ţalobca sám deklaroval skutočnosti,
ktoré uvádzajú v odpovedi colné správy krajín určenia, ţe na ich územie nevstúpil tovar,
ktorého odosielateľom by bola spoločnosť A., ale jej odberatelia – zahraničné spoločnosti
M.a F., M., ktoré sú skutočnými vývozcami tovaru.
10 4Sţf/4/2012
Závery správcu dane pokiaľ ide od posúdenie právneho významu JCD nie je v rozpore
ani s rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sţf/14/2010, na ktorý ţalobca poukázal; JCD je síce
hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie oslobodenia od DPH, ale v danom prípade boli
zistené skutočnosti, ktoré svedčia o nenaplnení materiálnej stránky vývozu tovaru ţalobcom.
Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom ţalovaného, ktorý poukázal na rozsudok ESD
z 28.5.2009 č. E-146/05 vo veci Albert Colleé, ţe uvedený rozsudok stanovil ako základnú
poţiadavku na oslobodenie od dane splnenie materiálnych poţiadaviek pred formálnymi,
ktorá však splnená nebolo, pretoţe ţalobca nebol skutočným vývozcom tovaru.
K dokladom o preprave tovaru – CMR je potrebné uviesť, ţe neboli všetky doklady
úplné, absentovalo na nich miesto dodania na území tretieho štátu, podpis osoby, ktorá tovar
prevzala. U osôb, ktoré boli označené ako prijímatelia tovaru bolo zistené, ţe ide
o neexistujúce osoby alebo o osoby, ktoré nie sú evidované v colnej databáze tretích štátov.
Takţe ani doklad o preprave tovaru nie je vierohodným dôkazom pre preukázanie splnenia
podmienok na oslobodenie od dane.
Ţalobca uskutočnil v kontrolovanom zdaňovacom období predaj tovaru v colnom
sklade, ku ktorému neuplatnil daň, čím porušil ust. § 19 a § 69 zákona č. 222/2004 Z.z.
V daňovej kontrole nebola sporná tá skutočnosť, ţe ţalobca disponoval ako vlastník tovarom,
ktorý bol dovezený na územie SR. Predmetom sporu nebolo posúdenie aplikácie ustanovení
zákona č. 222/2004 Z.z. týkajúce sa dovozu tovaru. Preto aj ţalobcom v odvolaní namietané
porušenie ust. § 12 a § 21 zákona č. 222/2004 Z.z. je vo vzťahu k súdenej veci bezpredmetné.
Tieţ je potrebné uviesť, ţe túto námietku uvádza ţalobca aţ v odvolaní proti rozsudku súdu.
V podanej ţalobe a ani v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru citovanými
ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. neargumentoval.
Preukázanou skutočnosťou je, ţe ţalobca tovar dovezený na územie SR umiestnil
v colnom sklade a v colnom sklade, teda na území SR, ho predal odberateľovi. V zmysle
zákona č. 222/2004 Z.z. tak došlo k dodaniu tovaru na území SR a toto dodanie tovaru
podlieha dani.
Pokiaľ ide o dôvody odvolania uvedené v časti II. je nesporné, ţe ţalobca uskutočnil
predaj dovezeného tovaru v colnom sklade, ku ktorému neuplatnil daň a disponoval tovarom
11 4Sţf/4/2012
ako vlastník. Predmetom sporu nebol dovoz tovaru. Preto aj ţalobcom v odvolaní namietané
porušenie ust. § 12 a § 21 zák. č. 222/2004 Z.z. je bezpredmetné, naviac ide o dôvody
uvedené aţ v odvolaní proti rozsudku súdu.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bol harmonizovaný prostredníctvom
Šiestej smernice Rady ES 77/388/ES o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty. Podľa
článku 16 Šiestej smernice Rady ES 77/388/ES, resp. článku 156 Smernice Rady
2006/112/ES z 28.11.2006 členské štáty môţu oslobodiť od dane transakcie ako napr. dodanie
tovaru určeného na predloţenie k precleniu, prípadne umiestneného do dočasného skladu,
dodanie tovaru určeného na umiestnenie do slobodného pásma alebo do slobodného skladu,
dodanie tovaru učeného na prepustenie do reţimu colných skladov alebo do reţimu aktívny
zušľachťovací styk. Slovenská republika úpravou v zákone č. 222/2004 Z.z. túto moţnosť
nevyuţila a dodanie tovaru určeného na prepustenie do reţimu colných skladov neoslobodila
od dane. Uvedené znamená, ţe predaj tovaru v colnom sklade podlieha dani.
Podľa názoru odvolacieho súdu logický a vecne správny je aj záver krajského súdu,
ţe dôkazy vykonané v správnom konaní jednoznačne potvrdili skutkový stav zistený
správnymi orgánmi a preto je aj odvolací súd toho názoru, ţe ţalovaný nerozhodol v rozpore
so zákonom, ak dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdil. Odvolací súd odkazuje
na dôvody rozsudku krajského súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje a ktoré
nespochybnili ani dôvody podaného odvolania.
Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Trovy odvolacieho konania v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. á contr. odvolací súd
neúspešnému ţalobcovi nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2012
12 4Sţf/4/2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková