Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senátu zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: JUDr. O., správca konkurznej podstaty úpadcu A., T., IČO: X.,

proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. č. 63, Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/16662-

117280/2010/992517-r zo dňa 16.11.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -197 z 10. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -197 zo dňa 10. novembra 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca (správca

konkurznej podstaty úpadcu A.) domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia

ţalovaného, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I, č.

/Tar z 27.5.2010 a ktorým spoločnosti A. nebol priznaný nadmerný odpočet

za zdaňovacie obdobie júl 2005 vo výške 243 915, 49 Eur podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1

Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval nasledovné:

„Dňom 17.5.2005 začali zamestnanci Daňového úradu Košice I vykonávať

u daňového subjektu – A., T. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie – júl 2005. Okresný súd Košice I uznesením č. k. -601 zo dňa 28.5.2008

vyhlásil konkurz na majetok dlţníka A., T., IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty

ustanovil JUDr.O., M.. Kontrolné zistenia preukázali, ţe daňový subjekt uskutočňoval predaj

tovaru z colného skladu, pri ktorom nepriznal a neodviedol DPH. Hodnotu tovaru predaného

z colného skladu zahrnul do hodnoty vykázaného vývozu do tretích štátov. V kontrolovanom

zdaňovacom období daňový subjekt ďalej deklaroval vývoz tovaru do tretích štátov

oslobodený od DPH, ale nepreukázal uţ dodanie tovaru do miesta určenia na území tretieho

štátu. Tým zo strany daňového subjektu nedošlo k splneniu podmienok na oslobodenie od

dane podľa

Dôvody uvedené v ţalobe (v porovnaní s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti vyššie

uvedenému dodatočnému platobnému výmeru), vymedzil ţalobca do troch základných skupín

a tými sú 1/ procesná stránka vykonávania daňovej kontroly, otázka 2/ splnenia

hmotnoprávnych podmienok podľa § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH a 3/ absencia právomoci

správcu dane dodatočne určiť daňovému subjektu daňovú povinnosť, keďţe

sa v kontrolovanom prípade nejednalo o tovar spoločenstva, pričom na tento tovar

sa nevzťahujú predpisy o dani z pridanej hodnoty.

3

V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice I ţalobca

neuviedol námietku týkajúcu sa dĺţky daňového konania. Námietku nedodrţania lehoty

na vykonanie daňovej kontroly uvádza aţ v ţalobe. Preto ani ţalovaný sa s touto námietkou

nemohol v napadnutom rozhodnutí vysporiadať a neuviedol v ňom dôvody, ktoré

odôvodňovali ukončenie daňovej kontroly po jej prerušení v zákonom stanovenej lehote

do l roka. Z tohto istého dôvodu (neuvedenie námietky nedodrţania lehoty na vykonanie

daňovej kontroly v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane), potom ani

konajúci súd túto ţalobnú námietku nebude ţiadnym spôsobom hodnotiť.“

Zo zákonných ustanovení §§ 15, 47 ods. 1, 3, § 19 ods. 1 a 9 a § 8 ods. l písm. a/ zák.

č. podľa názoru krajského súdu jednoznačne vyplýva, ţe na uplatnenie

oslobodenia od dane pri vývoze tovaru vzniká zákonný nárok len vtedy, ak tovar bol

prepustený do colného reţimu vývoz a následne prepravený alebo odoslaný z tuzemska

na územie tretieho štátu, čo je daňový subjekt povinný preukázať písomným colným

vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, kde je príslušným colným orgánom

potvrdený výstup tovaru z územia spoločenstva a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru.

Je preto nepostačujúce, ak daňový subjekt v daňovom priznaní iba deklaruje vývoz tovaru

do tretích štátov, ale súčasne nepreukáţe dodanie tohto do miesta určenia na území tretieho

štátu.

V kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosť A. uskutočnila predaj tovaru

v colnom sklade bez dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť A. bola v čase tohto predaja

zdaniteľnou osobou. Tovar deklarovaný na faktúrach bol umiestnený v prenajatom colnom

sklade. V kaţdej obchodnej transakcii vystupuje na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

odberateľ, pričom identifikácia uvedených obchodných strán musí byť zrejmá z vystavených

faktúr a podľa prideleného identifikačného čísla je nezameniteľná. Vývoz tovaru, ktorý

kontrolovaný daňový subjekt deklaroval na colných vyhláseniach, nemoţno povaţovať za

preukázaný, pretoţe colné orgány štátov určenia – Ruska a Ukrajiny jednoznačne potvrdili, ţe

kontrolovaný daňový subjekt dovoz fakturovaného tovaru na ich územie nerealizoval.

Uvedené skutočnosti boli potvrdené jednotlivými odpoveďami Colného riaditeľstva SR zo

dňa 21.2.2007, 19.6.2007, 8.1.2009, 28.5.2009 a 4.5.2010. S výsledkami preverovania

Colného riaditeľstva SR bol ţalobca okrem materiálov vyhotovených výlučne pre potreby

kontrolóra, oboznámený dňa 24.5.2010, kedy bol prerokovaný protokol o výsledku daňovej

kontroly č. /Teg zo dňa 6.5.2010. Pokiaľ ide o daňovým subjektom

4

deklarované odberateľské spoločnosti (M., M., F.), tak na základe výsledkov medzinárodného

preverovania nič nenasvedčuje tomu, ţe by uvedené spoločnosti niekedy vykonávali v USA

obchodné aktivity a teda, ţe by ako reálne fungujúce spoločnosti existovali. O uvedených

spoločnostiach nie sú záznamy ani v obchodnej ani v daňovej správe USA, pričom adresy pri

nich uvádzané sú adresami registrovaných agentov – zástupcov pre účely prijímania

a odovzdávania právnych dokumentov a nie za účelom vykonávania obchodnej činnosti. Tieto

spoločnosti nebolo moţné preveriť ani cez bankové operácie z ich účtov, keďţe konateľ

kontrolovaného daňového subjektu – spoločnosti A. uviedol, ţe tieto platili za tovar

v hotovosti priamo v sídle spoločnosti A. a nepozná ani mená konkrétnych osôb, ktoré platbu

uskutočňovali.

Diferencovanie medzi tovarom spoločenstva a tovarom, ktorý nemá charakter tovaru

spoločenstva, na ktorý ţalobca poukazuje, je podstatné len z hľadiska colných predpisov.

uvedené reţimy nerozlišuje. Skutočnosť, ţe tovar bol z colného

skladu prepustený do reţimu vonkajší tranzit nemá vplyv na posúdenie toho, či predaj tovaru

v colnom sklade podlieha dani z pridanej hodnoty.

Ako zákonný hodnotí súd postup správcu dane, ktorý v záujme toho, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, poţiadal

o súčinnosť príslušné colné orgány s otázkou, či bol tovar, ktorý daňový subjekt deklaroval

ako vyvezený, v skutočnosti aj prepravený do miesta určenia na území tretieho štátu,

čo napokon týmto spôsobom preukázané nebolo.

Podľa ust. , predmetom dane je dodanie

tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby. Podľa , na účely tohto zákona

je tuzemskom územie Slovenskej republiky.

Podľa ust. , miestom dodania tovaru,

ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar

nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,

začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.

5

Predaj tovaru v colnom sklade podlieha dani z pridanej hodnoty. Podľa čl. 16 Šiestej

smernice Rady ES 77/388/ES resp. čl. 156 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006

majú členské štáty moţnosť oslobodiť od dane tam uvedené transakcie ako napr. dodanie

tovaru určeného na predloţenie k precleniu, prípadne umiestneného do dočasného skladu,

dodanie tovaru určeného na umiestnenie do slobodného pásma alebo do slobodného skladu,

dodanie tovaru určeného na prepustenie do reţimu colných skladov alebo do reţimu aktívny

zušľachťovací styk. Slovenská republika tento postup nesledovala a

dodanie tovaru určeného na prepustenie do reţimu colných skladov neoslobodila.

Podľa názoru krajského súdu, keďţe tvrdenie ţalobcu, ţe správca dane nemôţe

posudzovať predaj tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva v colnom sklade, ale, ţe tu môţu

konať len colné orgány, je neopodstatnené, právne irelevantná je aj námietka ţalobcu,

ţe právo dodatočne určiť daňovú povinnosť platiteľovi dane z pridanej hodnoty prislúcha

colným orgánom.

Podľa ust. , ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len „v medziach ţaloby“) dospel

k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade

so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.

Po preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj predchádzajúceho postupu

správnych orgánov prvého a druhého stupňa, krajský súd dospel k názoru, ţe dôkazy,

ktoré jednoznačne potvrdili skutkový stav tak, ako ho zistili tieto správny orgány, boli

zadováţené a vykonané v súlade s ustanovením a vyhodnotené

v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, čo nemal súd dôvod spochybňovať.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie, v ktorom podľa presvedčenia

ţalobcu prvostupňový súd pochybil, keď vydal rozhodnutie skôr, neţ by bol preskúmal

a ozrejmil všetky rozhodné skutočnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok

na oslobodenie od DPH pri vývoze tovaru, posúdenia, či predaj tovaru v colnom sklade

podlieha DPH a vykonal dôslednejší výklad príslušných právnych predpisov a tieţ

6

dôslednejšie hodnotenie dôkazov o tvrdeniach sporových strán vedúce k správnemu

právnemu posúdeniu veci.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobcom dodaný tovar bol v jeho mene

odoslaný do miesta určenia na území tretieho štátu, pričom ţalobca preukázal tak vývoz

tovaru (colným orgánom potvrdený JCD – jednotný colný doklad o výstupe tovaru z územia

ES), ako aj doklad o preprave tovaru (CMR). Ţiadne zákonné ustanovenie neupravuje

povinnosť ţalobcu preukazovať v daňovom konaní aj dovoz tovaru v treťom štáte. Súčasne

ţiaden právny predpis neukladá ţalobcovi deklarovať konkrétne miesto určenia na území

tretieho štátu, na daňové účely postačí, ak je nesporné, ţe miesto určenia sa nachádza mimo

územia ES a na území tretieho štátu, čo ţalobca nesporne preukázal.

Je nesporné, ţe krajský súd svoj záver o tom, ţe je nepostačujúce v danej veci splniť

iba zákonnú podmienku pri vývoze tovaru deklarovaním cez výstup tovaru prostredníctvom

CMR, JCD, ţe tovar opustil územie Slovenskej republiky, vôbec ničím neodôvodnil,

z uvedeného dôvodu je tento jeho záver nepreskúmateľný. Krajský súd dospel k uvedenému

záveru iba na základe citovania v rozhodnutí uvedených zákonných ustanovení, z ktorých

však nič iné nevyplýva (čo by mal ţalobca predloţiť) a ani súd v odôvodnení rozsudku

nekonkretizoval, čo chýbalo na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od DPH

pri vývoze. Je teda nesporné, ţe zo strany krajského súdu úplne absentovalo hmotnoprávne

posúdenie aplikácie a podmienok oslobodenia od dane pri vývoze (§ 47 ods. 1, 3) vo vzťahu

k ţalobným dôvodom.

V danom prípade je hmotnoprávnym predpokladom oslobodenia od DPH preukázanie

skutočnosti, ţe tovar bol skutočne vyvezený, pričom v súlade s komunitárnym právom sa táto

okolnosť preukazuje dokladom o vývoze, na ktorom prepustenie z colného reţimu potvrdzuje

štátom poverená autorita – príslušný colný orgán.

Za daných okolností vyţadovala zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve

na spravodlivé súdne konanie, zahŕňajúca poţiadavku, aby súdy zaloţili svoje rozhodnutia

na dostatočných a právne relevantných dôvodoch, aby krajský súd rozumne a v dostatočnej

miere odôvodnil výklad § 47 ods. 3 zákona o DPH, ktorý zvolil, z hľadiska splnenia

podmienok pre oslobodenie od DPH pri vývoze tovaru. Takéto odôvodnenie však

v napadnutom rozsudku krajského súdu úplne absentuje.

7

Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

III.

Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v medziach podaného odvolania limitovaného obsahom

relevantných dôvodov ţaloby a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie

je dôvodné vyhovieť.

Najvyšší súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom

na ustanovenie s tým, ţe verejné vyhlásenie rozhodnutia bolo oznámené

vopred v súlade s , ako aj na internetovej stránke www.nsud.sk.

Podľa ods. l odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí,

ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení

obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloţeného spisového materiálu

(administratívneho spisu a spisu súdu prvého stupňa) dospel k záveru, ţe skutkové okolnosti

predaja tovaru v colnom sklade spoločnostiam označeným v rozsudku krajského súdu

sú nesporné a vyplývajú z obsahu spisovej dokumentácie. Medze súdneho prieskumu

rozhodnutia ţalovaného stanovil krajský súd v súlade s ustanovením ,

t.j. v medziach, pokiaľ bola z konkrétnych skutkových a právnych dôvodov vyčerpaná

moţnosť podania opravného prostriedku v administratívnom konaní. Krajský súd tieto medze

ţaloby ustálil vo svojom rozsudku na str. 9 v ods. 4 a 5 a odvolací súd sa s takto vymedzeným

predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia stotoţňuje.

K dôvodom odvolania v bode III. preto odvolací súd len zdôrazňuje, ţe je v súlade

so zákonom postup krajského súdu, pokiaľ sa nezaoberal dôvodmi ţaloby, ktoré sa týkali

lehoty na skončenie daňovej kontroly. Hoci ţalobca v súdnom konaní tvrdí, ţe daňová

kontrola bola nezákonná v dôsledku porušenia zákonných ustanovení o lehotách na jej

8

vykonanie, odvolacie dôvody v administratívnom konaní toto tvrdenie neobsahujú. Podľa

odvolací orgán preskúma prvostupňové rozhodnutie správcu

dane vţdy v rozsahu poţadovanom v odvolaní; nemoţno preto súdny prieskum zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného ako druhostupňového správneho orgánu rozšíriť na také dôvody,

ktoré neboli predmetom odvolacieho konania v administratívnom konaní, pretoţe ţalobca

nevyuţil svoje oprávnenie podať z tohto dôvodu odvolanie. Právna argumentácia ţalobcu,

ţe sa vzťahuje len na rozhodnutia vydané v správnom konaní - podľa

správneho poriadku - , ktorý sa na daňové konanie nevzťahuje, nie v danej

súvislosti právne relevantné. Odhliadnuc od ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej správnym

konaním v zmysle V. časti Správne súdnictvo sa rozumie kaţdé konanie orgánu

verejnej správy, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby

v oblasti verejnej, a to bez ohľadu na to, či sa na také konanie a rozhodovanie vzťahuje

všeobecný predpis (Správny poriadok) alebo právny predpis upravujúci len konanie

a rozhodovanie špeciálneho orgánu (Zákon o správe daní a poplatkov), vţdy je podmienkou

moţného prieskumu rozhodnutia správneho orgánu (v ponímaní ako orgánu verejnej správy –

podľa ) vyuţitie opravného prostriedku v správnom konaní, pokiaľ je podľa

platí, ţe práve

dôvody odvolania pouţité v daňovom konaní tak určujú aj medze súdneho prieskumu

daňového rozhodnutia (na rozdiel napr. od konania podľa § 59 Správneho poriadku, v ktorom

správny orgán aj v odvolacom konaní bez ohľadu na medze odvolania preskúmava správne

rozhodnutie v celom rozsahu). Medze ţaloby, tak , ako ich má na mysli je

preto treba vykladať v súvislosti s a tak,

ţe relevantné sú len tie dôvody ţaloby (určujúce medze ţaloby), kde rozsah a dôvody ţaloby

korešpondujú s rozsahom a dôvodmi odvolania v daňovom konaní. Rozsudok krajského súdu

tomuto výkladu zákona zodpovedá.

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe mu nebolo sprístupnené na nahliadnutie vyjadrenie

Colného riaditeľstva SR z 26.4.2010 správcom dane, odvolací súd povaţuje tento postup

za takú vadu konania, ktorá sama osebe nemohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Správny orgán mal poskytnúť ţalobcovi takú časť z obsahu vyjadrenia colného orgánu,

ktorá sa vzťahovala k záverom obsiahnutým aj v samotnom protokole o kontrole a rozhodnutí

správcu dane , pričom odvolací súd pripomína, ţe ţalobca nevyuţil právne prostriedky

domáhať sa poskytnutia a sprístupnenia potrebnej a prístupnej informácie .

9

Prvostupňový súd neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, pretoţe vo veci

konal a rozhodol na riadnom ústnom pojednávaní; rozsudok krajského súdu reaguje na všetky

ţalobné dôvody vrátane tých, u ktorých nebolo splnená podmienka

pre preskúmanie zákonnosti.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne dôvody odvolania uvedené v časti I. odvolania odvolací

súd len pripomína, ţe JCD, ako aj doklady o preprave sú dôkazom v daňovom konaní tak,

ako ktorýkoľvek iný doklad; ak má správca dane pochybnosti o predloţených dokladoch je

oprávnený preveriť ich pravdivosť a vierohodnosť. Proces dokazovania neznamená,

ţe správca dane má bez výhrad akceptovať doklady predloţené daňovým subjektom,

ak so zreteľom na všetky okolnosti prípadu má pochybnosť o tom, či sa obchodná transakcia

uskutočnila spôsobom tvrdeným daňovým subjektom.

V súčinnosti s colným orgánom bolo v daňovej kontrole zistené, ţe skutočným

vývozcom tovaru nebola spoločnosť A. Svedčia o tom vyjadrenia colného orgánu, najmä

vyjadrenie zo dňa 26.4.2010. Podľa vyjadrenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 26.4.2010 je

preukázané, ţe tovar uvedený na preverovaných JCD preukázateľne vystúpil z colného

územia SR, avšak na prvej strane (bez čísla) citovaného vyjadrenia sa uvádza, ţe „Colná

správa Ukrajiny neeviduje v rokoch 2005-2006 dovozy predmetného tovaru na Ukrajinu, pri

ktorých by ako odosielateľ vystupovala slovenská firma A. Zároveň však ukrajinská colná

správa potvrdila, ţe z územia Slovenskej republiky bol na Ukrajinu dovezený tovar (domáce

spotrebiče), ktorého odosielateľom boli spoločnosti M.a M.. Z uvedeného vyjadrenia je

jednoznačné, ţe ţalobca, spoločnosť A. nebola vývozcom tovaru, preto nemá nárok na

oslobodenie od dane podľa Uvedené dáva dostatočné

dôvody pre pochybnosti, či obchodná transakcia prebehla podľa tvrdenia ţalobcu, alebo

napríklad tak, ţe tovar vyviezli odberatelia. Odvolací súd povaţuje za oprávnenú pochybnosť

správcu dane a ţalovaného, najmä ak ţalobca sám pripojil k odvolaniu proti dodatočnému

platobnému výmeru dokumenty označené ako Mapka s dokumentáciou, kde sú zahrnuté dve

faktúry. Faktúra č. 07027 05 zo dňa 14.7.2005 a faktúra č. 07014 05 zo dňa 8.7.2005, pre

odberateľov M.a F. na predaj tovaru. Ešte v ten istý deň odberatelia vystavili faktúry pre

odberateľa P. a odberateľa X.. Uvedenými dokladmi ţalobca sám deklaroval skutočnosti,

ktoré uvádzajú v odpovedi colné správy krajín určenia, ţe na ich územie nevstúpil tovar,

ktorého odosielateľom by bola spoločnosť A., ale jej odberatelia – zahraničné spoločnosti

M.a F., M., ktoré sú skutočnými vývozcami tovaru.

10

Závery správcu dane pokiaľ ide od posúdenie právneho významu JCD nie je v rozpore

ani s rozsudkom NS SR sp. zn. , na ktorý ţalobca poukázal; JCD je síce

hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie oslobodenia od DPH, ale v danom prípade boli

zistené skutočnosti, ktoré svedčia o nenaplnení materiálnej stránky vývozu tovaru ţalobcom.

Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom ţalovaného, ktorý poukázal na rozsudok ESD

z 28.5.2009 č. E-146/05 vo veci Albert Colleé, ţe uvedený rozsudok stanovil ako základnú

poţiadavku na oslobodenie od dane splnenie materiálnych poţiadaviek pred formálnymi,

ktorá však splnená nebolo, pretoţe ţalobca nebol skutočným vývozcom tovaru.

K dokladom o preprave tovaru – CMR je potrebné uviesť, ţe neboli všetky doklady

úplné, absentovalo na nich miesto dodania na území tretieho štátu, podpis osoby, ktorá tovar

prevzala. U osôb, ktoré boli označené ako prijímatelia tovaru bolo zistené, ţe ide

o neexistujúce osoby alebo o osoby, ktoré nie sú evidované v colnej databáze tretích štátov.

Takţe ani doklad o preprave tovaru nie je vierohodným dôkazom pre preukázanie splnenia

podmienok na oslobodenie od dane.

Ţalobca uskutočnil v kontrolovanom zdaňovacom období predaj tovaru v colnom

sklade, ku ktorému neuplatnil daň, čím porušil ust. a

V daňovej kontrole nebola sporná tá skutočnosť, ţe ţalobca disponoval ako vlastník tovarom,

ktorý bol dovezený na územie SR. Predmetom sporu nebolo posúdenie aplikácie ustanovení

týkajúce sa dovozu tovaru. Preto aj ţalobcom v odvolaní namietané

porušenie ust. a je vo vzťahu k súdenej veci bezpredmetné.

Tieţ je potrebné uviesť, ţe túto námietku uvádza ţalobca aţ v odvolaní proti rozsudku súdu.

V podanej ţalobe a ani v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru citovanými

ustanoveniami neargumentoval.

Preukázanou skutočnosťou je, ţe ţalobca tovar dovezený na územie SR umiestnil

v colnom sklade a v colnom sklade, teda na území SR, ho predal odberateľovi. V zmysle

tak došlo k dodaniu tovaru na území SR a toto dodanie tovaru

podlieha dani.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania uvedené v časti II. je nesporné, ţe ţalobca uskutočnil

predaj dovezeného tovaru v colnom sklade, ku ktorému neuplatnil daň a disponoval tovarom

11

ako vlastník. Predmetom sporu nebol dovoz tovaru. Preto aj ţalobcom v odvolaní namietané

porušenie ust. a je bezpredmetné, naviac ide o dôvody

uvedené aţ v odvolaní proti rozsudku súdu.

o dani z pridanej hodnoty bol harmonizovaný prostredníctvom

Šiestej smernice Rady ES 77/388/ES o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty. Podľa

článku 16 Šiestej smernice Rady ES 77/388/ES, resp. článku 156 Smernice Rady

2006/112/ES z 28.11.2006 členské štáty môţu oslobodiť od dane transakcie ako napr. dodanie

tovaru určeného na predloţenie k precleniu, prípadne umiestneného do dočasného skladu,

dodanie tovaru určeného na umiestnenie do slobodného pásma alebo do slobodného skladu,

dodanie tovaru učeného na prepustenie do reţimu colných skladov alebo do reţimu aktívny

zušľachťovací styk. Slovenská republika úpravou v túto moţnosť

nevyuţila a dodanie tovaru určeného na prepustenie do reţimu colných skladov neoslobodila

od dane. Uvedené znamená, ţe predaj tovaru v colnom sklade podlieha dani.

Podľa názoru odvolacieho súdu logický a vecne správny je aj záver krajského súdu,

ţe dôkazy vykonané v správnom konaní jednoznačne potvrdili skutkový stav zistený

správnymi orgánmi a preto je aj odvolací súd toho názoru, ţe ţalovaný nerozhodol v rozpore

so zákonom, ak dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdil. Odvolací súd odkazuje

na dôvody rozsudku krajského súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje a ktoré

nespochybnili ani dôvody podaného odvolania.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Trovy odvolacieho konania v súlade s á contr. odvolací súd

neúspešnému ţalobcovi nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2012

12

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková