Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/47/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého v právnej veci ţalobcu: M. C., nar. X., bytom v N., zastúpeného advokátom

JUDr. Milošom Cimrákom, AK so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, proti ţalovanému:

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom v Banskej Bystrici, Národná 12,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. Z 4109/2007 zo dňa

27. novembra 2007, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -23 zo dňa 1. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -23 zo dňa 1. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. -23 zo dňa

1. júna 2011 podľa ustanovenia zamietol ţalobu

2

ţalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. Z 4109/2007 zo dňa

27. novembra 2007, ktorým bolo potvrdené oznámenie dekanky Ekonomickej fakulty

Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (ďalej aj len „EF UMB“) č. 414/ŠO zo dňa

23. októbra 2007 o určení výšky školného v akademickom roku 2007/2008 na tejto fakulte

v sume 10.500,--Sk (348,53 €) a ţiadosť ţalobcu o preskúmanie tohto rozhodnutia bola

zamietnutá.

Krajský súd rozhodol v senáte zloţenom z JUDr. Milana Segeča ako predsedu senátu

a JUDr. Drahomíry Mikulajovej a Ľudovíta Bradáča ako členov senátu, tak aby zloţenie

senátu zodpovedalo uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 17. apríla 2008, teda bol zloţený zo sudcov, ktorí neboli vylúčení z prejednania

a rozhodnutia predmetnej právnej veci.

Krajský súd uviedol, ţe z ustanovenia o vysokých

školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) vyplýva, ţe na určenie školného sa Správny poriadok nevzťahuje.

Ţalobca súbeţne študoval na Právnickej fakulte a na Ekonomickej fakulte UMB. Päťročné

štúdium na právnickej fakulte ukončil v roku 2007; päťročné štúdium na ekonomickej fakulte

študoval šesť rokov. Šiesty rok bol v akademickom roku 2007/2008. Ţalobca bol prijatý

na štúdium na EF UMB v akademickom roku 2002/2003 rozhodnutím č. 1572/2002 zo dňa

7. júna 2002, pričom nový nadobudol účinnosť

dňom 1. apríla 2002, preto sa ţalobca nemohol dovolávať aplikácie

o vysokých školách na jeho prípad. Povinnosť platiť školné pri prekročení štandardnej dĺţky

štúdia na vysokej škole bola upravená uţ aj 7. júna 2002, kedy bol

ţalobca prijatý na vysokoškolské štúdium, a to v ustanovení § 92 ods. 4 citovaného zákona.

Zámer spočívajúci v zavedení povinnosti platiť školné bol uskutočnený takými prostriedkami,

ktoré nadväzovali na zavedenú prax a moţno ich v právnom štáte povaţovať na základe

rozumnej úvahy za vhodné, a teda primerané. Aj napriek tomu, ţe päťročné inţinierske

štúdium bolo zavedené , platenie školného poznal uţ aj tento zákon.

Nejde o retroaktívne pôsobenie (účinného od 1. apríla 2002), pretoţe

ţalobca bol prijatý na vysokoškolské štúdium za účinnosti

Štandardná dĺţka štúdia na vysokej škole ekonomickej je päť rokov. Ţalobca študoval na tejto

fakulte šesť rokov, preto bol povinný platiť školné podľa

3

Krajský súd poukázal na to, ţe určenie školného nie je vnútorným predpisom verejnej

vysokej školy. Nebolo preto potrebné, aby smernicu o výbere školného schvaľoval

akademický senát vysokej školy. V aţ písm. l/

sú taxatívne vymenované vnútorné predpisy vysokej školy, medzi ktorými sa nenachádza

schvaľovanie školného. Rektorka UMB je štatutárnym orgánom univerzity, je oprávnená

vydávať rozhodnutia a nariadenia, ktoré patria do jej kompetencie. Nemoţno súhlasiť

s názorom ţalobcu, ţe platenie školného je sankciou za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia,

školné predstavuje len časť nákladov za predĺţenie štandardnej dĺţky štúdia na vysokej škole.

Ţalobca mal moţnosť v priebehu piatich rokov súbeţne študovať na dvoch vysokých školách,

čo sa aj stalo, a len na jednej vysokej škole si predĺţil štúdium zo štandardnej dĺţky štúdia päť

rokov na šesť rokov. Práva na vzdelanie sa moţno domáhať len v medziach zákona. Nejde

preto o právo aplikovateľné priamo na základe , ale ide o právo,

ktorého uplatnenie je moţné len v súlade s beţným zákonodarstvom.

Krajský súd sa nestotoţnil ani s argumentom ţalobcu, ţe sa malo naňho vzťahovať

ustanovenie posledná veta , nakoľko toto ustanovenia sa

vzťahuje na študentov, ktorí boli prijatí a študovali pred účinnosťou ,

t.j. pred 1. aprílom 2002. Ţalobca bol na vysokú školu prijatý dňa 7. júna 2002. Na ţalobcu sa

nemôţe vzťahovať ani výnimka ustanovená v § 113a ods. 9 citovaného zákona, pretoţe

ţalobca kumulatívne nesplnil podmienky „bol prijatý a nezapísal sa na štúdium“

pred 1. septembrom 2007 aj po tomto termíne. Ţalobca bol po 1. septembri 2007 zapísaný

do posledného šiesteho ročníka – do nadštandardnej dĺţky štúdia. Ustanovenie § 113a ods. 9

chráni študentov, ktorí ukončili štúdium pred 1. septembrom 2007, pred dôsledkami novej

právnej úpravy a zbavuje ich povinnosti doplatiť školné za prípadné paralelné, súbeţné alebo

následné štúdium.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a jeho ţalobe vyhovieť, alebo rozsudok krajského súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si náhradu trov konania vo výške 753,46 €.

Podľa jeho názoru v ustanovení je jednoznačne

uvedené, ţe študenti odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov dokončia štúdium

podľa predchádzajúcich predpisov. Nie je smerodajné, kedy bol študent na takýto odbor

prijatý, ale ide o to, či študijný odbor bol zriadený podľa alebo podľa

4

ţalobca sa prihlásil na prijímacie konanie v odbore „Financie,

bankovníctvo a investovanie“ do konca februára 2002, teda ešte pred účinnosťou zákona

č. ; v čase prijatia ţalobcu na štúdium na Fakulte financií UMB neexistoval

študijný odbor zriadený podľa Podporne k tomu moţno uviesť aj

ustanovenia , ktorý pracuje s pojmami bakalárske, magisterské,

inţinierske a doktorský študijný program a nie študijný odbor.

(okrem výnimky v § 53 ods. 3) nepozná moţnosť zlúčiť tieto dva stupne do jedného

trvajúceho napríklad päť rokov ako pri ţalobcovi. Dotiahnuté ad absurdum, sa ţalobca síce

prihlásil na študijný odbor podľa , ale dňa 7. júna 2002 bol prijatý

na študijný program (nie odbor), ktorý v tom čase evidentne ešte neexistoval, pretoţe nemal

akreditáciu. Podľa ţalobcu došlo k nezákonnej transformácii jeho štúdia na študijný program

podľa , a to v priamom rozpore s jeho znením.

Z. z. pamätal aj na odbory zriadené podľa a nikde neuvádza ich

automatickú premenu na nové študijné programy.

Ţalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

341/09-40, ktorým bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky povinnosť zaoberať

sa výkladom Krajský súd podľa ţalobcu vôbec

neodôvodnil, prečo sa na ţalobcu nevzťahuje táto výnimka a chýba akákoľvek logická

a právna úvaha, ktorá by bola v súlade s uvedeným názorom ústavného súdu, a citácia

dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. Podľa ţalobcu je rozsudok krajského súdu v tejto

časti nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Ţalobca v odôvodnení citoval dôvodovú správu

k , ktorým bolo zavedené ustanovenie . Podľa ţalobcu

poţiadavka „nebol prijatý a nezapísali sa“ na štúdium je kumulatívna, pričom krajský súd

pracuje so znením „boli prijatý a nezapísali sa na štúdium“, čo je v rozpore so znením zákona.

Ţalobca ďalej uviedol, ţe krajský súd si zjavne odporuje, pretoţe ak sa ţalobcu netýka

výnimka podľa § 113a ods. 9, nemôţe sa naňho vzťahovať ani § 113a ods. 10, pričom

ţalovaný sa vo svojich rozhodnutiach opiera o Ţalobca mal byť

posudzovaný podľa Tu podľa ţalobcu nastal problém

v samotnom zákone. Ak by pripustil platnosť § 113a ods. 10, znamená to, ţe by bola

v platnosti výnimka podľa a to, ţe aţ ods. 8

sa na ţalobcu nevzťahuje. Ale práve v týchto ustanoveniach je uvedené, akým spôsobom sa

5

má školné vypočítať. Teda ţalobca je povinný zaplatiť školné, ale spôsob výpočtu ani výška

školného, ktorá by sa vzťahovala na ţalobcu, nie je v zákone uvedená. Ţalovaný však nemôţe

určiť výšku školného bez opory v zákone a to aj v spojení s Slovenskej

republiky. Za nejednoznačný výklad zákona nenesie zodpovednosť ţalobca a v prípade

potreby si ţalovaný môţe ţiadať náhradu škody od štátu, resp. od národnej rady. Ţalobca

namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal s otázkou zákonnosti postupu ţalovaného

pri určovaní výšky školeného. Ak nie je odstránená nezákonnosť určenia výšky školného,

ktorá bola určená neoprávnenou osobou (ţalovaným), nemoţno povaţovať za zákonné uloţiť

povinnosť ţalobcovi uhradiť školné pod sankciou vylúčenia zo školy. Krajský súd tieţ

neuviedol, aká je štandardná dĺţka ţalobcovho štúdia. Krajský súd nevykonal dokazovanie

štatútom UMB alebo fakulty, pretoţe by bolo zrejmé, ţe ţalobca bol prijatý na Fakultu

financií UMB a nie na Ekonomickú fakultu UMB, s ktorou bola zlúčená aţ v roku 2005.

Ţalobca namietal, ţe krajský súd rozhodol na základe neúplného administratívneho spisu.

Ţalobca sa v závere odvolania ospravedlnil za asertívny tón odvolania, ale

neodbornosť a laxnosť, s akou súdy pristupujú k riešeniu problémov, ho nemohli nechať

chladným. Toto konanie je príkladom nepochopenia základných právnych princípov, čo by sa

na vyšších súdoch nemalo stávať. Keby súdy pristupovali k svojej otázke zodpovednejšie, aj

úrady a inštitúcie by si aspoň ten zákon, podľa ktorého sa majú riadiť, moţno aj dôkladnejšie

prečítali.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu potvrdiť. Uviedol, ţe prechodné ustanovenia upravujú

transformáciu študijných odborov, ktoré vznikli pred účinnosťou

a ako prechodné ustanovenie rieši štúdium študentov vysokých škôl, ktorí v čase prijatia

a účinnosti boli študentmi vysokých škôl. Je logické, ţe takmer

všetky študijné odbory, na ktoré sa zapisovali študenti prijatí na štúdium v akademickom roku

2002/2003 vznikli pred účinnosťou a posledná veta len

určuje, ţe študenti študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov

a študenti doktorandského štúdia vo vedných odboroch alebo umeleckých odboroch

zriadených podľa predchádzajúcich predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich

predpisov. Aj študijný odbor „Financie, bankovníctvo a investovanie“ bol zriadený

pred účinnosťou a prechodné ustanovenie upravovalo

6

podmienky štúdia študentov aj tohto študijného odboru. Avšak, ţalobca ku dňu účinnosti

(t.j. k 1. aprílu 2002) nebol študentom Fakulty financií UMB, bol len

uchádzačom o štúdium. Uchádzač sa stáva študentom vysokej školy aţ dňom zápisu

na štúdium – v ţalobcovom prípade aţ po účinnosti Ţalovaný sa

nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe nie je dôleţité, kedy bol ţalobca na štúdium prijatý, ale

na aký študijný odbor bol prijatý. pozná aj pojem „študijný odbor“

(§ 50) aj pojem „študijný program“ (§ 51). Akékoľvek iné invektívy zo strany ţalobcu

ţalovaný povaţuje za nedôstojné.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe spochybňovanie legitímnosti študijného programu, ktorý

ţalobca vyštudoval, je zároveň spochybňovaním legitímnosti jeho dosiahnutého vzdelania.

Štúdium na UMB si ţalobca zvolil sám a dobrovoľne, na tejto univerzite ukončil štúdium

na dvoch fakultách – právnickej a ekonomickej; ţalobca uhradil určenú výšku školného

za prekročenie štandardnej dĺţky štúdia. Pričom štandardná dĺţka štúdia je upravená v § 52

a Ţalobca študoval príslušný študijný program na EF UMB

(predtým Fakulta financií UMB) šesť rokov, prekročil teda štandardnú dĺţku štúdia na EF

UMB. Ţalobca ukončil štúdium na Právnickej fakulte UMB ešte pred účinnosťou zákona

č. Ţalovaný zdôraznil, ţe platenie školného je jednou z povinností študenta,

ktorú mu určuje priamo Túto povinnosť by si mal študent, ktorého sa

povinnosť týka, splniť v prvom rade sám. Zo strany ţalovaného neboli porušené základné

práva ţalobcu, najmä nie jeho právo na vzdelanie. Ţalobca mal právo skončiť svoje štúdium

v riadnom termíne, a to bez povinnosti platiť školné, rovnako ako ktorýkoľvek iný študent,

ktorý neprekročí štandardnú dĺţku štúdia. Keďţe ţalobca prekročil štandardnú dĺţku štúdia,

bol povinný zaplatiť školné za šiesty rok štúdia určené ţalovaným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá

veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( Občianskeho

súdneho poriadku), s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3

v spojení s prvá veta ).

7

Podľa občania majú právo na bezplatné

vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a moţností

spoločnosti aj na vysokých školách. Toto ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s čl. 51

ods. 1 , podľa ktorého sa moţno domáhať práva podľa len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, teda v predmetnej právnej veci

podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe ţalobca bol rozhodnutím dekana Fakulty financií

Univerzity Mateja Bela č. 1572/2002 zo 7. júna 2002 prijatý na štúdium na vysokej škole

v akademickom roku 2002/2003 formou denného štúdia v odbore „Financie, bankovníctvo

a investovanie“, a to podľa ustanovenia Ţalobca bol

imatrikulovaný na Fakulte financií Univerzity Mateja Bela v študijnom odbore Financie,

bankovníctvo a investovanie (imatrikulačný list č. FBI/18/1/2002 z 15. novembra 2002).

Ţalobca študoval na vysokej škole v uvedenom študijnom odbore v akademických rokoch

2002/2003, 2003/2004 (od 16. februára 2004 do 30. júna 2004 ţalobca na základe súhlasu

dekana č. ŠO 69/2004 z 10. februára 2004 študoval podľa individuálneho študijného plánu;

ţalobca mal na základe ďalšieho súhlasu dekana č. 1844/2004 z 15. júna 2004 predĺţené

obdobie pre hodnotenie známkou za uvedený akademický rok do 31. augusta 2004),

2004/2005, 2005/2006, 2006/2007 (od 1. apríla 2007 do 31. augusta 2007 ţalobca na základe

súhlasu prodekana pre pedagogickú činnosť č. 66/ŠO z 27. marca 2007 študoval podľa

individuálneho študijného plánu) a 2007/2008, teda celkovo šesť rokov.

Dekanka Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela listom č. 414/ŠO z 23. októbra

2007 určila ţalobcovi výšku školného v akademickom roku 2007/2008 z dôvodu prekročenia

štandardnej dĺţky štúdia študijného programu podľa § 53 ods. 3 o dobu jeden rok.

Postupovala podľa Smernice č. 7/2006 UMB o výbere školného na Univerzite Mateja Bela

v akademickom roku 2007/2008 a a

Pokračovanie v štúdiu v akademickom roku 2007/2008 je podmienené preukázaním úhrady

školného hodnoverným spôsobom v zmysle § 92 ods. 4 a § 71 ods. 3 písm. b/ zákona

č. je študent povinný uhradiť školné vysokej škole. Porušenie tejto povinnosti

bude povaţované za disciplinárny priestupok v zmysle

8

Rektorka Univerzity Mateja Bela rozhodla rozhodnutím č. Z 4109/2007 (spis 1880-

2007-SR) z 27. novembra 2007 tak, ţe potvrdila oznámenie dekanky Ekonomickej fakulty

UMB č. 414/ŠO z 23. októbra 2007 o určení výšky školného v akademickom roku 2007/2008

na tejto fakulte a ţalobcovu ţiadosť o preskúmanie tohto oznámenia zamietla.

Z oznámenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 2/2008-OK/sťaţ.

z 28. apríla 2008 (na základe sťaţnosti ţalobcu na postup ţalovaného) vyplýva, ţe Smernicu

č. 7/2006 o výbere školného na Univerzite Mateja Bela v akademickom roku 2007/2008

vydala verejná vysoká škola – Univerzita Mateja Bela – a nie jej organizačná zloţka

Ekonomická fakulta. Verejná vysoká škola v súlade s

v znení účinnom v čase vydania smernice v predpísanej lehote zverejnila školné a poplatky

spojené so štúdiom na nasledujúci akademický rok. Ministerstvo školstva Slovenskej

republiky poukázalo na a zdôraznilo, ţe ţalobca študuje

päťročný študijný program šiesty rok, prekračuje teda štandardnú dĺţku štúdia. Okrem toho

ţalobca je absolventom Právnickej fakulty UMB, ktorú súbeţne študoval so štúdiom

na Ekonomickej fakulte UMB a denné magisterské štúdium na Právnickej fakulte UMB

ukončil štátnou záverečnou skúškou 28. mája 2007 – z toho vyplýva, ţe od 1. septembra 2002

na dvoch fakultách absolvoval desať rokov vysokoškolského štúdia a jedenásty rok ešte

študuje. Ustanovenia o povinnosti uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa § 92

sa vzťahujú na študentov, ktorí boli na štúdium prijatí po 1. apríli

2002 (§ 113 ods. 3 citovaného zákona), teda aj na ţalobcu. Ministerstvo sa v oznámení

o vybavení sťaţnosti venovalo aj disciplinárnemu konaniu ţalobcu, ktoré je pre predmetnú

právnu vec irelevantné, preto na ňu Najvyšší súd Slovenskej republiky neodkazuje. V závere

Ministerstvo školstva vyhodnotilo sťaţnosť ţalobcu na činnosť ţalovaného v zmysle zákona

č. o sťaţnostiach ako neopodstatnenú.

Univerzita Mateja Bela vydala 20. decembra 2006 Smernicu č. 7/2006 o výbere

školného na Univerzite Mateja Bela v akademickom roku 2007/2008 (v znení dodatkov),

ktorú schválila rektorka univerzity prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., pričom maximálna suma

pre študentov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky bola stanovená na 42.000,--Sk

(1394,14 €). Podľa dodatku č. 1/2007 z 5. februára 2007 k Smernici č. 7/2006 výšku školného

v študijných programoch uskutočňovaných na fakulte si určí fakulta osobitným predpisom.

Smernica bola vydaná v súlade s aţ ods. 3,

9

a neboli ňou rozšírené zákonné povinnosti študenta platiť školné, pretoţe povinnosť platiť

školné je zakotvená v a Smernica bola vydaná na základe

ods. 1 aţ ods. 3, ods. 11 , čo je v súlade s

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe zloţenie senátu Krajského súdu

v Banskej Bystrici, ktorý vo veci konal a rozhodol (JUDr. Milan Segeč, JUDr. Drahomíra

Mikulajová a Ľudovít Bradáč), je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 17. apríla 2008. Podľa citovaného uznesenia

z konania vo veci neboli vylúčení sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Milan

Segeč, JUDr. Drahomíra Mikulajová a Ľudovít Bradáč. Konanie o námietke zaujatosti voči

ostatným sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici (okrem iných aj voči JUDr. Jánovi

Škvarkovi, ako štvrtému členovi senátu 23S) bolo zastavené. Nedošlo preto k odňatiu ţalobcu

a ţalovaného ich zákonnému sudcovi, resp. senátu.

Ako bolo uvedené vyššie ţalobca bol prijatý na štúdium na vysokej škole

v akademickom roku 2002/2003 podľa ustanovenia dňa

7. júna 2002. Jednoznačne a nepochybne sa naňho vzťahuje Študijný

odbor „Financie, bankovníctvo a investovanie“ bol zriadený pred účinnosťou zákona

č. a prechodné ustanovenie upravovalo podmienky štúdia študentov aj

tohto študijného odboru. Avšak, ţalobca ku dňu účinnosti

(t.j. k 1. aprílu 2002) nebol študentom Fakulty financií UMB, bol len uchádzačom o štúdium.

Uchádzač sa stáva študentom vysokej školy aţ dňom zápisu na štúdium – v ţalobcovom

prípade aţ po účinnosti

Zákonodarca v prechodných ustanoveniach citovaného zákona - § 109 a nasl. – riešil

transformáciu existujúcich študijných odborov, tak aby po uplynutí zákonom stanovenej doby

bolo štúdium na všetkých vysokých školách na Slovensku jednotné. Transformácia študijných

odborov predstavuje jeden zo základných kameňov reformy vysokého školstva. Zákon

č. dôsledne rozlišuje medzi študijnými odbormi a študijným programom.

Podľa ustanovenia vysoké školy môţu

od akademického roka 2005/2006 prijímať študentov len na štúdium študijných programov

10

podľa tohto zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové

usmernenie podľa § 62 ods. 4. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku

2004/2005 môţu vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov

zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať štátne skúšky.

V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môţu vysoké školy

a externé vzdelávacie inštitúcie prijímať študentov na doktorandské štúdium vo vedných

odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak

majú v nich právo konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať

vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti. Študenti študijných

odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia

vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich

predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov.

Z uvedeného (ako aj z dôvodovej správy k ) vyplýva, ţe

na transformáciu vzdelávacích aktivít vrátane akreditácie nových študijných programov

a prechodu na kreditový systém zákon poskytuje vysokým školám lehotu do konca roku 2003,

pretoţe od akademického roka 2004/2005 budú môcť prijímať študentov len na štúdium

študijných odborov zriadených podľa tohto zákona. V prechodnom období, teda

v akademických rokoch 2002/2003 a 2003/2004 budú môcť vysoké školy prijímať študentov

aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa doterajších predpisov, ak majú v nich

právo konať štátne skúšky. Zákon ustanovil, ţe doteraz priznané práva pre tieto študijné

odbory zanikajú v termíne vychádzajúcom z ustanovenia, ţe v akademickom roku 2003/2004

bude moţné naposledy prijať na štúdium týchto študijných odborov študentov. To konkrétne

znamená, ţe práva konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia priznané

podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti zanikajú

31. decembra 2008, práva konať štátne skúšky v študijných odboroch magisterského

a inţinierskeho štúdia, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác zanikajú 31. decembra

2010, atď., ak z iných dôvodov nezanikli pred týmito dátumami.

definitívne ukončil štúdium na neakreditovaných študijných odboroch a v akademickom roku

2002/2003 uţ nesmie vysoká školy na neakreditované študijné odbory prijímať študentov.

Študent podľa , ktorý v akademickom roku

2002/2003 študoval v študijnom odbore zriadenom podľa doterajších predpisov, môţe

11

v tomto odbore študovať len za podmienky, ţe vysoká škola má právo v nich vykonávať

štátne skúšky (aj to len do 31. decembra 2008). Teda jediná podmienka, ktorú zákon kládol,

bola akreditácia študijného programu a zároveň určil lehotu, do kedy je platná akreditácia

študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich právnych predpisov.

V čase prijatia ţalobcu na štúdium (7. júna 2002) bolo účinné znenie ustanovenia § 92

ods. 3, podľa ktorého študenti v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe

druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 (§ 2 ods. 5), ktorí neprekročili

štandardnú dĺţku štúdia (§ 51 ods. 4 písm. h/) ustanovenú pre študijný program, školné

neplatia. Z uvedeného vyplýva, ţe uţ v čase prijatia si mal byť ţalobca vedomý, ţe ak

prekročí štandardnú dĺţku štúdia ustanovenú pre jeho študijný program, je povinný platiť

školné. Prekročenie štandardnej dĺţky štúdia musel v tom čase preukazovať napríklad

zdravotnými dôvodmi alebo inými váţnymi dôvodmi. v období

do 31. augusta 2007 určoval platenie školného len v dvoch prípadoch (§ 92 ods. 3 aţ ods. 6

):

- prekročenie štandardnej dĺţky štúdia ustanovenej pre študijný program bez váţneho

dôvodu,

- štúdium cudzincov.

Iné poplatky ako školné (§ 92 ods. 7 aţ ods. 10 citovaného zákona) boli platené:

- uchádzačmi o štúdium v súvislosti s materiálnym zabezpečením prijímacieho konania,

- v súvislosti so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce,

- za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom

magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku,

- za vydanie dokladov o štúdiu a podobne.

Štandardná dĺţka ţalobcovho inţinierskeho študijného programu (resp. „študijného odboru“

podľa predchádzajúceho právneho predpisu) bola päť rokov. Ţalobca ţiadnym spôsobom

nepreukázal, prečo by mala byť štandardná dĺţka jeho inţinierskeho študijného programu

šesťročná (napríklad prostredníctvom povolenia ministerstva, vyjadrenia akreditačnej komisie

a podobne). V administratívnom spise sa nenachádza údaj o tom, ţe ţalobcov inţiniersky

študijný program by mal trvať šesť rokov, práve naopak.

Ţalobca v akademickom roku 2007/2008 študoval šiesty rok v inţinierskom študijnom

programe, teda o jeden rok prekročil štandardnú dĺţku štúdia ustanovenej pre tento študijný

12

program, bol teda povinný zaplatiť školné podľa ,

účinného do 31. augusta 2007 ako aj podľa účinného

od 1. septembra 2007. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza obe zákonné ustanovenia

najmä z dôvodu prehľadnosti, teda aby bolo zrejmé, ţe povinnosť študenta platiť školné

v prípade prekročenia štandardnej dĺţky štúdia v študijnom programe existovala uţ v čase

prijatia ţalobcu na vysokoškolské štúdium, a ţe táto povinnosť ţalobcovi nezanikla ani

po účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa

o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), od 1. septembra

2007.

v značnej miere rozšíril povinnosť študentov platiť školné

v porovnaní s právnym stavom účinným pred 1. septembrom 2007. Od 1. septembra 2007

naďalej zostala povinnosť platiť školné študentom, ktorí prekročili štandardnú dĺţku štúdia

(§ 92 ods. 4) a cudzincom (§ 92 ods. 9); okrem toho bolo od 1. septembra 2007 zavedené

ročné školné pre jednotlivé študijné programy, ktoré sa vzťahujú na konkrétny akademický

rok, a to tak pre dennú ako aj externú formu štúdia. Takisto bola zavedená povinnosť

študenta, ktorý študuje súbeţne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných

programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, platiť školné

v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku (§ 92

ods. 5). Keďţe sa mohol rozšíriť okruh platiacich študentov z uţ existujúcich študentov

(čo bol aj prípad ţalobcu) zákonodarca upravil prechodné ustanovenia tak, aby bol v ich

prípade zachovaný princíp, ţe povinnosť uhradiť školné sa na nich vzťahuje aţ prekročením

štandardnej dĺţky štúdia. Inými slovami, študentom prijatým na štúdium pred 1. septembrom

2007 nevznikne ďalšia (nová) povinnosť platiť školné, neţ tomu bolo v čase ich prijatia

na štúdium na vysokú školu, teda pred 1. septembrom 2007. Ţalobca bol prijatý

na vysokoškolské štúdium 7. júna 2002, teda pred 1. septembrom 2007 a v tomto čase

existovala povinnosť platiť školné len v prípade prekročenia štandardnej dĺţky štúdia

a v prípade cudzincov, preto ani ţalobcovi nemohla vzniknúť povinnosť platiť školné z iných,

nových dôvodov, ktoré v čase jeho prijatia na štúdium neexistovali, ale len z dôvodu

prekročenia štandardnej dĺţky štúdia.

13

Zákonodarca na túto situáciu pamätal aj v prechodnom ustanovení § 113a zákona

č. účinného od 1. septembra 2007. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia sa

ustanovenia § 92 ods. 3 aţ 8 nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred

1. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí

a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne. Z uvedeného vyplýva, ţe podmienky „neboli

prijatí a nezapísali sa“ musia byť splnené kumulatívne, čo je vyjadrené spojkou „a“, ktorú

z logického, systematického a teleologického hľadiska nemoţno vykladať ako spojku

alternatívnu. Preto platí, ţe čo ak len jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená (teda či

uţ študent bol prijatý alebo sa zapísal na štúdium aj po 1. septembri 2007), vzťahujú sa naňho

ustanovenia aţ ods. 8 v znení účinnom od 1. septembra

2007. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu vyplýva, ţe má ísť o študenta, ktorý uţ

jeden študijný program študuje a zároveň bol prijatý a zapísaný od akademického roka

2007/2008 (rozhodnutie o prijatí bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona) na štúdium

bakalárskeho študijného programu, pričom štandardné dĺţky oboch študijných programov sa

zrátavajú. Prekročením štandardnej dĺţky oboch štúdií vzniká študentovi povinnosť platiť

školné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tejto časti stotoţnil so ţalobcom, pretoţe

krajský súd nesprávne spájal pojmy „boli prijatí a nezapísali sa“, pričom správne a zákonne

malo byť „neboli prijatí a nezapísali sa“. Táto nesprávnosť však nemala za následok

nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu ako celku.

Štandardná dĺţka ţalobcovho štúdia bola desať rokov (päť rokov v študijnom odbore

právo a päť rokov v študijnom odbore financie, bankovníctvo a investovanie); ţalobca však

v akademickom roku 2007/2008 prekročil štandardnú dĺţku štúdia o jeden rok, pretoţe

v študijnom odbore financovanie, bankovníctvo a investovanie v akademickom roku

2007/2008 študoval šiesty rok.

Ţalobca bol prijatý na študijný odbor „právo“ a „financie, bankovníctvo

a investovanie“ v roku 2002. Ţalobca teda podľa § 113a ods. 9 začal študovať

pred 1. septembrom 2007 a nebol prijatý ani sa nezapísal na nový študijný program

v akademickom roku 2007/2008, preto sa naňho aţ ods. 8

Z. z. nevzťahuje. Zákonodarca však pamätal aj na túto situáciu a v ustanovení § 113a ods. 10

zakotvil povinnosť študentom, na ktorých sa nevzťahuje

aţ ods. 8 (teda študent podľa odseku 9), uhradiť verejnej vysokej

14

škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za kaţdý ďalší rok štúdia, ak študuje

študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺţka štúdia. Podľa Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v citovaných ustanoveniach nie je nič nelogické, práve naopak. Aby

nevznikla situácia, ţe určitá časť študentov, na ktorých by sa nevzťahovala povinnosť platiť

školné podľa § 92 ods. 3 aţ ods. 8 citovaného zákona, by študovala v študijných programoch

dlhšie ako je ustanovená štandardná dĺţka štúdia a zároveň by títo študenti neboli povinní

platiť školné pri prekročení štandardnej dĺţky štúdia, tak ako tomu bolo podľa ustanovenia

aţ ods. 6 v znení účinnom do 31. augusta 2007,

zákonodarca uloţil povinnosť platiť školné aj týmto študentom, ale len v prípade, ţe

prekročili štandardnú dĺţku štúdia. Ţalovaný preto postupoval správne, keď ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť školné v akademickom roku 2007/2008 vo výške 10.500,--Sk (348,53 €),

aj keď zrejme omylom okrem ustanovení , ods. 3 písm. b/

Z. z. účinného do 31. augusta 2007 neuviedol aj ustanovenie § 113a ods. 10 zákona

č. účinného od 1. septembra 2007.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, ţe právnu normu je potrebné

vykladať systematicky, historickým, logickým a v neposlednom rade teleologickým

výkladom; ţiadne zákonné ustanovenie nemoţno vykladať izolované bez ostatných

ustanovení, či uţ ustanovení v konkrétnom paragrafe, oddiele alebo zákone. Nemoţno

z kontextu vytrhnúť poslednú vetu ustanovenia § 109 ods. 1 a nedať ju do súvisu

s predchádzajúcimi vetami citovaného ustanovenia. Takisto pri § 113a ods. 9, ods. 10 treba

prihliadnuť aj na ustanovenie , účinné

od 1. septembra 2007, keďţe tak ustanovenie § 113a, ako aj § 66 ods. 3, ods. 4 a § 92 ods. 3

aţ ods. 8 citovaného a spája sa s nimi

rovnaký dátum účinnosti.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Krajský súd v Banskej Bystrici nepochybil, keď

ţalobu ţalobcu zamietol, jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdil

podľa .

15

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k

ods. 1 , keď ţalobca nemal v konaní úspech a ţalovanému

náhrada trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. mája 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth