Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)9e5/386175.b9dac2.pdf
PDF · 143.45 KB
No categories available
5Obo/100/2011
Najvyšší súd 5 Obo 100/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej
v právnej veci ţalobkyne: Ing. S.Č., rod. L., nar. X., trvale bytom H.Ţ., zastúpenej M., s. r. o.,
AK B.B., konateľka Mgr. M.M., advokátka proti ţalovanej: JUDr. A.B., P.Ţ., správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu L., spol. s r. o. v konkurze, Ţ.B., IČO: X., o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici
zo 17. augusta 2011, č. k. 29 Cbi 4/2010- 235, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. augusta 2011, č. k.
29 Cbi 4/2010- 235 sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou rozhodol o vylúčení nehnuteľnosti
z konkurznej podstaty.
V časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, sa m e n í tak, ţe ţalovaná
je povinná nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 933 eur na účet právneho zástupcu
ţalobkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ţalovaná je povinná nahradiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške
77,29 eur na účet právneho zástupcu ţalobkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom vyhovel ţalobe a vylúčil
z konkurznej podstaty rodinný dom, súp. č. X., postavený na parc. č. X., k. ú.Ţ., okres Ţ.,
zapísaný na LV č. X., vedenom Správou katastra Ţ., katastrálny úrad Ţ. a pozemok parc. č. X.
o výmere 648 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. Ţ., obec Ţ., zapísaný na LV č. X.,
vedenom Správou katastra Ţ., katastrálny úrad v Ţ., zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu L.,
spol. s r. o. „v konkurze“, Ţ.B.. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni na účet
zástupcu 7 398,56 eur náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe z rekapitulácie súpisu majetku konkurznej podstaty
vyplýva, ţe správkyňa konkurznej podstaty zapísala do súpisu majetku konkurznej podstaty
dom, súp. č. X. na parc. č. X., k. ú. Ţ., pozemok zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. X. o výmere 648 m2. Následne bola z podnetu správkyne v LV č. X. zapísaná
poznámka.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. augusta 2010, č. k. 47K 23/2005-353
uloţil Ing. S.Č. v lehote do 31 dní od doručenia uznesenia podať ţalobu o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty. Uznesenie bolo ţalobkyni doručené 25. októbra 2010. Súd skúmal
v zmysle § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení /ďalej
len ZKV/ dodrţanie lehoty na podanie ţaloby. Z podania ţalobkyne zistil, ţe tak výzva na
okamţité odstránenie protiprávneho konania správkyne konkurznej podstaty, doručená
krajskému súdu 14. septembra 2010, ako aj doplnenie ţaloby ţalobkyňou krajskému súdu 24.
novembra 2010 bolo podané v zákonnej lehote.
Súd ďalej zistil, ţe kúpnou zmluvou uzavretou medzi Ing. J.Z.
a Ing. A.P., rod. K. ako predávajúcimi a ţalobkyňou ako kupujúcou bola predaná kaţdým
v podiele ½ nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v k. ú. Ţ.H., zapísaná na LV č. X. Správy katastra
Ţ., ako parc. KN č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 648 m2, dom súp. č. 1316,
postavený na parc. KN č. X., stavby garáţ, postavenej na parc. KN č. X. a príslušenstva,
popísaného podrobne v znaleckom posudku
č. 73/2004 z 26. mája 2004, znalca Ing. I.B.. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 8 200 000
Sk s lehotou splatnosti tak, ţe záloha v sume 1 400 000 Sk bola zaplatená pred podpísaním
kúpnej zmluvy, pričom kaţdý z predávajúcich obdrţal zo zálohy 700 000 Sk, čiastka
1 270 000 Sk bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy k rukám splnomocneného zástupcu
predávajúcich a zostatok kúpnej ceny v sume 5 530 000 Sk mal byť zaplatený prevodom tejto
sumy na účty predávajúcich, kaţdému po 2 765 000 Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá 19. júla
2004.
Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004011460, uzavretej medzi veriteľom T., a. s.
a dlţníkom Ing. S.Č. so spoludlţníkom Ing. Š.Č. vyplýva, ţe ţalobkyni bol poskytnutý
hypotekárny úver v sume 5 530 000 Sk
na kúpu rodinného domu, súp. č. X., postavený na pozemku parc. č. X., k. ú. Ţ., obec Ţ.,
okres Ţ., zapísaný na LV č. X.. Úver bol poskytnutý na dobu 15 rokov
od splatenia prvej splátky s tým, ţe ţalobkyňa sa zaviazala úver splácať v pravidelných
mesačných splátkach z jej beţného účtu č. 2617745407. Na zabezpečenie pohľadávky podľa
zmluvy o hypotekárnom úvere bola zriadená zmluva o záloţnom práve k nehnuteľnostiam,
a to rodinný dom, súp. č. X. s príslušenstvom, postavený na pozemku parc. č. X. a pozemok
parc. č. X., druh pozemku zastavané plochy o výmere 648 m2, v k. ú. Ţ.
Z dohody o zaplatení kúpnej ceny a mandátnej zmluvy, uzavretej medzi T., a. s.
a predávajúcimi Ing. J.Z. a Ing. A.P. na jednej strane a kupujúcimi Ing. S.Č. ako dlţníčkou
a Ing. Š.Č.
na strane druhej súd zistil, ţe v prospech kupujúcich boli vinkulované peňaţné prostriedky
na základe poskytnutého hypotekárneho úveru č. 2004011460. V bode 4 predmetnej zmluvy
sa banka zaviazala, po tom ako budú splnené podmienky dohodnuté v zmluvách, zaplatiť
predávajúcim, kaţdému po 2 765 000 Sk. Táto zmluva bola podpísaná 19. júla 2004
a za banku v B. 22. júna 2004, všetky podpisy boli overené.
Z potvrdenia T., a. s., B. súd zistil, ţe ţalobkyňa do 15. júla 2011 splatila hypotekárny
úver vo výške 30 925,47 eur, nesplatená časť hypotekárneho úveru
č. 2004011460 k 15. júlu 2011 bola vo výške 152 636,90 eur. Z predloţeného dokladu - výpis
splátok hypotekárneho úveru - súd zistil, ţe hypotekárny úver je splácaný z beţného účtu
ţalobkyne.
Z darovacej zmluvy uzavretej podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka
10. novembra 2003 súd zistil, ţe J.L., otec ţalobkyne, daroval ţalobkyni sumu 2 900 000 Sk.
Napriek návrhu na vykonanie dôkazu, ktorý navrhla vykonať ţalovaná,
na preukázanie prehľadu zamestnaní a zdroja príjmov prostredníctvom vyţiadania si
potrebných údajov od Sociálnej poisťovne B., týkajúcich sa J.L:, otca ţalobkyne, z ktorých
mal súd dovodiť, či J.L. bol s ohľadom na svoj príjem spôsobilý usporiť čiastku 2 900 000 Sk,
súd takýto dôkaz nevykonal, lebo ho povaţoval za irelevantný, bez akejkoľvek výpovednej
hodnoty.
Súd vyzval ţalovanú, aby predloţila alebo označila dôkazy na preukázanie ňou
tvrdenej skutočnosti, ţe predmetné nehnuteľnosti, ktoré zapísala do konkurznej podstaty
úpadcu, boli ţalobkyňou nadobudnuté z finančných prostriedkov úpadcu. Ţalovaná ţiaden
dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredloţila a ani neoznačila. Z uvedených skutočností
súd dospel k záveru, ţe predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli majetkom úpadcu. Naproti
tomu ţalobkyňa preukázala, ţe nehnuteľnosti nadobudla kúpou na základe kúpnej zmluvy
a na ich zaplatenie nepouţila finančné prostriedky úpadcu, preto ţalobe v celom rozsahu
vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.
a úspešnej ţalobkyni priznal náhradu účelne vynaloţených trov v celkovej výške 7 398,56 eur
za sedem úkonov právnej pomoci, v sume 971,01 eur za úkon, vypočítaný podľa § 10 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z. z. z kúpnej ceny nehnuteľnosti /8 200 000 Sk/.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaná.
Ţiadala napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Svoje odvolanie odôvodnila tým,
ţe súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a na základe neho dospel
k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedla, ţe v konkurznom spise sa nachádza doručenka,
ktorou sa ţalobkyni márne doručovalo uznesenie na podanie vylučovacej ţaloby v lehote
31 dní na jej aktuálnu adresu: H.Ţ.. Ďalej sa v konkurznom spise nachádza písomné podanie
PZ Ţ. z 27. septembra 2011, ktoré bolo súdu doručené 6. októbra 2010, s oznámením PZ Ţ.,
ţe na adrese nikto neotváral a úradný záznam z 9. septembra 2010, spísaný ţalovanou, ktorá
sa pokúsila doručiť ţalobkyni uznesenie konkurzného súdu, avšak nikto jej neotvoril, hoci
ţalovaná jasne počula, ţe za dverami sa niekto nachádza a tento úmyselne neotvára dvere.
Na základe uvedených skutočností ţalovaná tvrdí, ţe súd namiesto toho,
aby preskúmal spôsob doručovania, najmä či boli aplikované zákonné pravidlá doručovania
podľa § 47 ods. 2 O. s. p., t. j. ktorý deň sa konkurznému súdu vrátili nedoručené zásielky
doručované poštou, políciou, či ţalovanou, ustálil bez ďalšieho, ţe dňom doručenia bol
25. október 2010. Podľa ţalovanej za deň doručenia uznesenia konkurzného súdu
z 19. augusta 2010 ţalobkyni treba povaţovať deň, ktorý bola zásielka vrátená ako
nedoručená na konkurzný súd, teda 9. september 2010. Ţalovaná po celú dobu na súde prvého
stupňa tvrdila a preukazovala, ţe ţalobkyni sa prekludovalo právo na podanie vylučovacej
ţaloby márnym uplynutím konkurzným súdom stanovenej 31-dňovej lehoty na podanie
vylučovacej ţaloby, a to dňom 11. októbra 2010. Ţalovaná trvá na tom, ţe dňom 11. októbra
2010 zanikla aktívna legitimácia na podanie vylučovacej ţaloby, preto mal súd prvého stupňa
z tohto dôvodu ţalobu zamietnuť. Podanie Ing. Č., označené ako Výzva
na okamţité odstránenie následkov protiprávneho stavu a odstránenie následkov
protiprávneho konania JUDr. A.B., ktorého sa dopustila zápisom jej majetku podľa LV č. X.
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a následne vloţením obmedzujúcej poznámky na LV č.
X., vedenom na správe katastra Ţ., bolo doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici 14.
septembra 2010 do konkurzného spisu 47K 23/2005, teda na konanie konkurzného súdu. Bez
právneho ustanovenia vyššia súdna úradníčka toto podanie vyhodnotila ako ţiadosť
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a znovu z vlastného podnetu zabezpečila preradenie
spisu do reg. Cbi, čím bolo začaté sporové konanie, sp. zn. 29 Cbi 4/2010. Tento postup súdu
povaţuje ţalovaná za nezákonný. Ţalovaná v priebehu celého konania poukazovala na túto
neprekonateľnú prekáţku konania a navrhovala, aby súd výzvu Ing. Č. z 10. septembra 2010
kvalifikoval ako iné podanie a aby naň nebolo prihliadnuté. Ďalej poukázala na výzvu Ing. Č.
z 10. septembra 2010, označenej ako druhá výzva a na výzvu z 5. októbra 2010, označenej
ako posledná výzva.
Ţalovaná tvrdí, ţe v konaní došlo zo strany súdu k poškodeniu ţalovanej, lebo súd
nekonal zákonným spôsobom, nedodrţal zásadu rovnosti účastníkov, keď za ţalobkyňu
vykonal procesné úkony, ktorými ţalobkyňa bez svojho pričinenia 14. októbra 2010 získala
status navrhovateľa v excedenčnom konaní. Ţalovaná podáva odvolanie aj voči rozhodnutiu
v časti, ktorou súd rozhodol o náhrade trov konania, pretoţe súd pochybil, keď nerešpektoval
§ 151 ods. 1 O. s. p. Podľa odvolateľky trovy právneho zastúpenia ţalobkyni nemali byť
priznané. Namieta pre úplnosť aj voči výške priznaných trov za právne zastúpenie.
V prejednávanej veci nie je podstatná výška majetkovej hodnoty vylučovaného majetku, preto
pri vyčíslení odmeny za úkon právnej pomoci je potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z. z. Nepovaţuje ani počet úkonov, za ktoré súd priznal náhradu trov
konania, za účelne vynaloţené trovy, ako napr. doplnenie ţaloby z 23.11.2010, účasť
na pojednávaní 27.07.2011 a 27.08.2011.
Súčasne odvolateľka ţiada v prípade potvrdzujúceho rozsudku pripustiť proti nemu
dovolanie podľa ust. § 238 O. s. p.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ţalovanej ţiadala napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Námietky odvolateľky, týkajúce sa doručovania uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 19. augusta 2010, ktorým konkurzný súd stanovil ţalobkyni 31-dňovú
lehotu na podanie ţaloby, povaţuje za irelevantné. Pokiaľ ide o doručovanie predmetného
uznesenia správkyňou konkurznej podstaty, toto povaţuje za neúčinné, lebo správkyňa
konkurznej podstaty nie je oprávnenou osobou na doručovanie súdnych zásielok, čím nie je
splnená základná poţiadavka na doručovanie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Navyše
v konkurznom spise úradný záznam z 9. septembra 2010 neobsahuje ţiadny dátum a ani inú
konkrétnu informáciu o tom, kedy sa mala správkyňa pokúsiť doručiť uznesenie na adresu
ţalobkyne, teda nemá ţiadnu výpovednú hodnotu.
Druhým doručovaním malo byť doručovanie prostredníctvom pošty. Ţalovaná
v odvolaní zjavne opomenula uviesť, ţe súd doručoval predmetné uznesenie na starú adresu:
D.Ţ., kde sa ţalobkyňa preukázateľne nezdrţiava od roku 2004.
Jej terajšie trvalé bydlisko je H.Ţ.. Súdu táto skutočnosť je známa, napokon zásielka sa súdu
vrátila s poznámku pošty „Adresát je neznámy“. Druhýkrát súd doručoval ţalobkyni zásielku
na správnu adresu aţ 21. októbra 2010 a ţalobkyňa si zásielku prevzala 25. októbra 2010.
Tretím doručovaním bolo doručovanie prostredníctvom polície. Ţiadosť súdu
o doručenie zásielky bola Obvodnému oddeleniu PZ doručená 14. septembra 2010, pritom nie
je známe, kedy sa príslušníci policajného zboru pokúšali doručiť ţalobkyni predmetné
uznesenie. Z oznamu z 27. septembra 2010 nie je moţné zistiť, kedy sa policajti o doručenie
pokúsili a ako často. Príslušníci policajného zboru nenechali ţiadne upovedomenie
o doručovaní a ani ţiadne oznámenie, či a kedy by mali prísť doručiť opakovane, uznesenie
neuloţili na orgáne obce ani na pošte a ţalobkyňa si nemala moţnosť uznesenie prevziať,
nakoľko ani nemala odkiaľ vedieť, ţe uznesenie sa doručuje prostredníctvom polície. Teda
ani v tomto prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky fikcie doručenia.
Z uvedených skutočností je zrejmé, ţe fikcia doručenia predmetného uznesenia
nenastala ani v jednom prípade z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok.
Súd prvého stupňa správne rozhodol, ţe dňom doručenia uznesenia bol deň jeho prevzatia
ţalobkyňou 25. október 2010, odkedy 31-dňová lehota na podanie ţaloby začala plynúť.
Na výzvu súdu o doplnenie ţaloby, sp. zn. 29 Cbi 4/2010, ţalobkyňa doplnenie ţaloby
z 23.11.2010 doručila súdu 24.11.2010, teda v stanovenej prekluzívnej lehote Predmetným
doplnením ţalobkyňa vylúčila akúkoľvek pochybnosť o časovom podaní ţaloby a odstránila
jej prípadne nedostatky. Zdôraznila, ţe samotné posúdenie podania z 10. septembra 2010
nemalo vplyv na priebeh konania, lebo v stanovenej lehote podala doplnenie ţaloby
z 23. novembra 2010 pod sp. zn. 29 Cbi 4/2010 /ako jej to oznámil súd/, ktoré doplnenie samo
osebe spĺňa všetky zákonné poţiadavky. Pokiaľ ide o vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam, jednoznačne bolo v konaní preukázané vlastníctvo ţalobkyne a ţalovanou
navrhované dôkazy nesmerovali k preukázaniu, ţe nehnuteľnosti patria do konkurznej
podstaty úpadcu. Ohľadom trov konania uviedla, ţe tieto boli vyčíslené včas, súdu prvého
stupňa boli faxované 22. augusta 2011 a v ten istý deň bolo vyčíslenie podané na pošte,
čo znamená, ţe lehota bola zachovaná. Výška odmeny za úkon bola vypočítaná z ceny veci,
lebo cena nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom. Na záver si ţalobkyňa uplatnila
trovy konania na odvolacom súde za jeden úkon právnej pomoci /odvolanie/ v sume 971,01
eur a reţijný paušál v sume 7,41 eur plus 20% DPH, spolu 1 174,10 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./
po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 212
ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné len v časti, ktorou bolo rozhodnuté
o náhrade trov konania. Vo zvyšku dôvodné nie je.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení
/ďalej len ZKV/ súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť,
aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá
oprávnene.
Na konkurz sa primerane pouţijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak /§ 66e ods. 1 ZKV/.
Kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený
Podľa § 79 ods. 1 prvá veta O. s. p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem
všeobecných náleţitostí /§ 42 ods. 3/ obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa účastník dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho
sa navrhovateľ domáha.
V zmysle citovaného ustanovenia procesný nárok na vylúčenie veci z konkurznej
podstaty vznikne vlastníkovi veci aţ po začatí konkurzu na majetok úpadcu, ak správca
konkurznej podstaty vec nesprávne zapíše do podstaty a tým sa zasiahne do práv vlastníka
veci. Ak vlastník uplatní námietku, ţe vec nemala byť do súpisu podstaty zapísaná, súd mu
uloţí, aby podal proti správcovi ţalobu v lehote, ktorú mu za týmto účelom určí a aby ju
podal na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
Ustanovenie § 66e ods. 1 ZKV odkazuje na konkurzné konanie pouţiť primerane
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak ZKV neustanovuje inak. ZKV neupravuje
všeobecné obsahové náleţitosti ţaloby, preto aké majú byť náleţitosti ţaloby o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, je potrebné pouţiť ust. § 42 ods. 1 a § 79 ods. 1 O. s. p.
Pokiaľ sa ţalobkyňa v podaní, ktoré bolo súdu doručené 14. septembra 2010,
v jeho petite domáhala okamţitého „vymazania“ jej majetku na LV č. X. zo súpisu
majetkovej podstaty L., spol. s r. o. a pokiaľ v podaní uvádza, ţe je vlastníčkou tohto majetku
a protiprávne tento jej majetok bol zapísaný správkyňou konkurznej podstaty
do podstaty úpadcu L., s. r. o., z opisu skutkových okolností vyplýva, ţe sa domáha vylúčenia
tohto majetku z konkurznej podstaty. Ak mal súd pochybnosť o charaktere tohto návrhu, bolo
jeho povinnosťou vyzvať ţalobkyňu, aby vady podania odstránila. Súd má totiţ poskytovať
právnu ochranu a nie ju odmietať. Preto ak ţalobkyňa napriek tomu, ţe ju súd nevyzval na
odstránenie vád podania, toto podaním z 23. novembra 2010, doručeným súdu 24. novembra
2010 doplnila, odstránila pochybnosti o tom, ţe ide o vylučovaciu ţalobu, ktorú podáva na
konkurzný súd, čoho sa a voči komu domáha, teda uvedené podanie má všetky náleţitosti
v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 a § 79 ods. 1 O. s. p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď
podanie ţalobkyne vyhodnotil ako návrh na začatie konania o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty, keďţe aj z nasledujúceho podania ţalobkyne, napriek tomu, ţe nebola súdom
vyzvaná a poučená, vyplýva, ţe sa domáha práva o vylúčenie veci z konkurznej podstaty.
Konanie sa v prejednávanej veci začalo 14. septembra 2010 a aj v prípade, ak by súd
námietkam ţalovanej ohľadom fikcie doručenia uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica
z 19. septembra 2010, č. k. 47 K 23/2005-353 vyhovel, nie je správny záver ţalovanej,
ţe právo bolo na súde uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty.
Za nedôvodnú povaţoval odvolací súd aj námietku odvolateľky, ţe vyššia súdna
úradníčka, ktorá „skoncipovala úradný záznam z 13. októbra 2010“, bolo pochybením súdu.
Úradný záznam spísala vyššia súdna úradníčka, ktorá je podľa § 3 ods. 1, § 4, § 7 zákona
č. 549/2003 Z. z. oprávnená robiť úkony v konkurznom konaní podľa pokynu konkurzného
sudcu. Nejde preto o pochybenie, resp. nekompetentné konanie neoprávnenej osoby.
Pokiaľ ide o doručovanie predmetného uznesenia, je potrebné uviesť, ţe v samotnom
uznesení je bydlisko ţalobkyne uvedené: D.Ţ., teda adresa, na ktorej sa nepochybne
nezdrţuje. Trvalé bydlisko ţalobkyne je: H.Ţ. a na túto adresu jej zásielka bola doručovaná
poštou a ţalobkyňou prevzatá aţ 25. októbra 2010, ako to vyplýva z dôkazu na č. l. 148.
Pokiaľ ide o doručovanie písomnosti správkyňou konkurznej podstaty, toto doručovanie nie je
účinné, lebo správkyňa nie je osobou, prostredníctvom ktorej súd doručuje písomnosti /§ 45
O. s. p./. Nie je preto moţné vyhovieť námietke, ţe predmetné uznesenie bolo ţalobkyni
doručené fikciou doručenia 9. septembra 2010.
Odvolací súd sa nestotoţnil ani s námietkou odvolateľky, ţe súd prvého stupňa
bez náleţitého skutkového a právneho odôvodnenia neprijal navrhované dôkazy ţalovanej.
Ţalovanou navrhovanými dôkazmi by nebolo preukázané, ţe nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania, boli v deň vyhlásenia konkurzu na majetok L., spol. s r. o. v konkurze, Ţ.
vlastníctvom úpadcu, resp. ţe tieto nehnuteľnosti úpadca nadobudol počas konkurzu.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobkyňa vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej 19. júla
2004 medzi Ing. J.Z. a Ing. A.P. ako predávajúcimi a ţalobkyňou ako kupujúcou za kúpnu
cenu 8 200 000 Sk. Ďalej bolo preukázané,
ţe ţalobkyňa získala časť finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, a to v sume
2 900 000 Sk darovacou zmluvou od svojho otca J.L: a zvyšnú časť v sume 5 530 000 Sk
uzavretím zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004011460, uzavretej 19. júla 2004 s T., a. s.
Z uvedených skutočností vyplýva, ţe ţalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z 19. júla 2004 a zápisom vkladu do katastra
nehnuteľností. Pôvod finančných prostriedkov, ktorými zaplatila kúpnu cenu nehnuteľností,
ţalobkyňa preukázala. Naproti tomu ţalovaná svoje tvrdenie,
ţe predmetnú nehnuteľnosť ţalobkyňa zakúpila z pokladničnej hotovosti, ktoré úpadca
evidoval v účtovníctve vo výške 8 711 000 Sk, ničím nepreukázala.
Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorou ţalobe vyhovel,
je vecne správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 219 O. s. p.
potvrdil.
Pokiaľ ide o rozhodnutie v časti, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov
konania, v tejto časti rozhodnutie nie je vecne správne. Je potrebné prisvedčiť odvolateľke,
ţe odmena právneho zástupcu za jeden úkon právnej pomoci bola stanovená v nesprávnej
výške. Pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia mal súd prvého stupňa postupovať podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého základná sadza tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej sluţby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je
moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju moţno zistiť len
s nepomernými ťaţkosťami. V danom prípade je predmetom ţaloby vylúčenie nehnuteľnosti
zo súpisu konkurznej podstaty. Aj keď ţalobkyňa ocenila predmetnú nehnuteľnosť, ktorej
vylúčenia sa domáhala, nejde o ţalobu na plnenie, a preto sa v danom prípade ust. § 9 ods. 1
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nepouţije.
V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je v danom prípade základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby jedna trinástina výpočtového základu.
V zmysle uvedeného odvolací súd ţalobkyni priznal tarifnú odmenu vo výške 55,49 eur
za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia z 18. októbra 2010 pôvodným právnym zástupcom
JUDr. E.V., odmenu vo výške 55,49 eur za úkon prevzatie a príprava zastúpenia z 19.
novembra 2010 právnou zástupkyňou M., s. r. o., odmenu vo výške 55,49 eur za úkon -
doplnenie ţaloby z 23. novembra 2010, odmenu vo výške 38 eur (2/3
zo základnej sadzby tarifnej odmeny) za úkon - ďalšia porada s klientom z 24. marca 2011,
odmenu vo výške 57 eur za úkon - stanovisko k vyjadreniu ţalovanej z 5. apríla 2011,
odmenu vo výške 14,25 eur za úkon - účasť na pojednávaní 27. júla 2011, odmenu vo výške
57 eur za úkon - účasť na pojednávaní 17. augusta 2011. Uvedené úkony právnej sluţby si
ţalovaná uplatnila v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Námietka ţalovanej ohľadom
úkonu - prevzatie príprava zastúpenia z 18. októbra 2010 JUDr. E.V., ţe bol splnomocnený
konať len v konkurznej veci neobstojí, pretoţe cieľom ţalobkyne bolo podanie vylučovacej
ţaloby, ktorá sa podáva na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Taktieţ úkon - doplnenie ţaloby
z 23. novembra 2011 je podaním vo veci samej a ide o účelne vynaloţené trovy konania.
Skutočnosť, ţe sa na pojednávaniach 27. júla 2011 a 27. augusta 2011 zúčastnil koncipient
právnej zástupkyne ţalobkyne nie je dôvod, aby za tieto úkony jej nebola priznaná odmena.
Koncipient bol na účasť na uvedených pojednávaniach riadne splnomocnený právnou
zástupkyňou ţalobkyne. Odvolací súd ţalobkyni priznal reţijný paušál vo výške 7,21 eur za
kaţdý úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2010 a vo výške 7,41 eur za kaţdý úkon právnej
sluţby vykonaný v roku 2011. Odmena vo výške 332,72 eur + reţijný paušál 51,27 (3 x 7,21
eur + 4 x 7,41 eur) = 383,99 + 20% DPH = 460,79 eur.
Výšku náhrady za straty času, cestovných výdavkov na pojednávanie 27. júla 2011
a 17. augusta 2011, náhrady za pohonné hmoty, ţalovaná nenamietala, preto ich odvolací súd
priznal tak, ako boli priznané súdom prvého stupňa. Za náhradu za stratu času podľa § 17
ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za kaţdú aj začatú polhodinu za rok 2011 - 12,35 eur,
za cestu B. – B. B. a späť 10 polhodín x 2, spolu 247 eur. Na cestovnom osobným motorovým
vozidlom pri vzdialenosti B. – B. B. a späť,
čo predstavuje 428,66 km x 2 = 837,32 km, pri náhrade za pouţitie motorového vozidla
v zmysle § 1 písm. b) Vyhlášky č. 181/2008 Z. z. 0,18 x 837,32 km = 150,72 eur. Náhrada
za pohonné hmoty autom TOYOTA RAV 4 diesel kombinovaná spotreba 6,6 l/100 km
pri vzdialenosti 837,32 km pri cene nafty 1,348 eur/l, náhrada za pohonné hmoty spolu 55,26
x 1,348 = 74,49 eur. Spolu trovy prvostupňového konania predstavujú sumu vo výške
933 eur.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Odvolací súd úspešnej
ţalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, a to za 1 úkon právnej sluţby - vyjadrenie k odvolaniu ţalovanej zo 4. novembra
2011, odmenu vo výške 57 eur + reţijný paušál 7,41 eur + 20% DPH podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004, spolu trovy odvolacieho konania 77,29 eur.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová