Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/3/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta

a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného

Doc. MUDr. J. M., PhD., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa

§ 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí

31. mája 2012 v Bratislave o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku zo 16. novembra 2011 sp. zn. PK – takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Doc. MUDr. J. M., PhD.,

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. novembra 2011

sp. zn. PK – bol obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. uznaný za vinného

z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že

v pozícii prednostu Ortopedicko-traumatologickej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty

Univerzity Komenského a Martinskej fakultnej nemocnice, na Ortopedicko-traumatologickej

klinike v areáli Martinskej fakultnej nemocnice v Martine dňa 9.11.2005 okolo 11.10 hod.

v ambulancii Ortopedicko-traumatologickej kliniky, po predchádzajúcej konzultácii

s manželmi Ing. Š. Á. a Mgr. M. Á. o zdravotnom stave Mgr. M. Á., po jej vyšetrení

a informovaní o nevyhnutnej potrebe operácie jej bedrového kĺbu s nutnosťou poskytnutia

hodnotnejšej a trvácnejšej endoprotézy tohto kĺbu, im oznámil,

že treba priplatiť 100.000,-Sk (v prepočte 3.319,39 Eur); následne po zaradení

2

do poradovníka čakateľov na termín operácie na 18.08.2008, s prísľubom zabezpečenia

súhlasu na skorší termín operácie, prevzal od Ing. Š. Á. sumu 5.000,- Sk (v prepočte 165,97

Eur), i keď zdravotnícky úkon bol hradený z verejných zdrojov poisťovne, a následne v dňoch

12.12.2005 a 15.12.2005 vo svojej pracovni na Ortopedicko-traumatologickej klinike

v Martine postupne prevzal od Ing. Š. Á. celkovo sumu najmenej 60.000,- Sk

(v prepočte 1.991,63 Eur), pričom pôvodne naplánovanú operáciu, ktorá sa mala uskutočniť

v mesiaci august 2008, vykonal už dňa 13.12.2005.

Za to bol odsúdený podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu

obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. za použitia § 53 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 438b

, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti

so zavedením meny Euro v Slovenskej republike, bol obžalovanému uložený peňažný trest

vo výmere 90.378,-Sk v prepočte 3.000,- Eur (tritisíc eur) a pre prípad, že by výkon tohto

trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovený

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie do všetkých

jeho výrokov obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. (č. l. 1932/zv. IX), ktoré

odvolanie bližšie odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu

(č. l. 1933 - 1955/zv. IX). V písomných dôvodoch svojho obsiahleho odvolania v podstate

zrekapituloval doterajší priebeh trestného konania, jednotlivé vykonané dôkazy podrobil

vlastnému hodnoteniu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené

na nesprávnych a neúplných skutkových zisteniach. Zotrval na svojich doterajších

obhajobných tvrdeniach s tým, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil. Peniaze od manželov

Á. nežiadal. Zo strany Ing. Á. išlo o dar pre Občianske združenie ortopédov a traumatológov

MFN a darovaciu zmluvu ihneď nevyhotovil pri prijatí daru, pretože v tom čase nemal

zapnutý počítač. Opakovane poukazoval na rozpory vo výpovedi oboch manželov, ktoré súd

prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil. Vytýkal súdu, že nevykonal všetky dôkazy, ktorých

vykonanie v priebehu hlavných pojednávaní navrhoval. Požadoval, aby najvyšší súd

3

zadovážil záznamy kamerového systému z doobedňajších hodín dňa 29. júna 2011, nakoľko

manželia Á. boli u prokurátora ÚŠP GP niekoľko desiatok minút a vykonal tento dôkaz

v odvolacom konaní. Záverom svojho odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok

podľa , a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie

a rozhodnutie.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa zaslala rovnopisy odvolania obžalovaného v súlade

s ustanovením na vyjadrenie prokurátorovi, pričom do konania verejného

zasadnutia odvolacieho súdu prokurátor uvedenú možnosť nevyužil.

Obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. sa verejného zasadnutia nezúčastnil, hoci bol

o termíne verejného zasadnutia riadne a včas vyrozumený. Podaním došlým

30. mája 2012 požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na verejnom zasadnutí zo zdravotných

dôvodov a požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Prítomný

obhajca obžalovaného navrhol ospravedlniť neúčasť obžalovaného a vykonať verejné

zasadnutie bez prítomnosti obžalovaného. Nakoľko zákonné podmienky pre vykonanie

verejného zasadnutia boli splnené, senát najvyššieho súdu vykonal verejné zasadnutie

v neprítomnosti obžalovaného Doc. MUDr. J. M., PhD.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrvávajú v plnom rozsahu

na dôvodoch, ktoré podrobne rozviedli v písomnom odôvodnení odvolania a vzhľadom

k tomu, že napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vážnymi chybami,

navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa , zrušiť

a vec vrátiť samosudkyni špecializovaného trestného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednala a rozhodla.

Zástupca prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP Slovenskej republiky uviedol,

že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný vo všetkých jeho výrokoch,

a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietnuť.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť

4

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,

že odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana k tomu

oprávnená, odvolanie podala proti výrokom voči ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak

urobila v lehote ustanovenej zákonom.

V prvom rade je potrebné uviesť, že senát najvyššieho súdu v predmetnej trestnej veci

už raz rozhodol uznesením z 31. marca 2011 sp. zn. , kedy podľa § 321 ods. 1

písm. a/, b/, c/ na základe odvolania procesných strán zrušil napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec podľa vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Senát odvolacieho súdu

okrem iného nariadil súdu prvého stupňa vypočuť osobu, ktorej Ing. Š. Á. volal

15. decembra 2005 z pracovne obžalovaného ohľadom možnosti poskytnutia „sponzorského“

pre vyššie uvedené občianske združenie a za účelom preverenia obhajoby obžalovaného

pokúsiť sa zistiť skutočný vek listín, ktoré obžalovaný predložil. Za tým účelom mal súd

zabezpečiť údaje z hard disku príslušného počítača.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu špecializovaný trestný súd po vrátení veci

vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v súlade s ustanovením

Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to

ukladá ustanovenie a dospel ku správnym a úplným skutkovým záverom,

ktoré aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného

dokazovania.

Svoje rozhodnutie špecializovaný trestný súd odôvodnil v rozsahu vyžadovanom

ustanovením Spôsobu, ktorým špecializovaný trestný súd hodnotil

vykonané dôkazy napriek námietkam obžalovaného, nemožno podľa názoru senátu

odvolacieho súdu nič vyčítať. Podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal v danom

prípade za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho rozhodnutia je tiež zrejmé,

ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Ani senát odvolacieho súdu nemá žiadnych

pochybností o tom, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. uznaný za

5

vinného sa stal v rozsahu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa. Podstata obrany

obžalovaného spočívala v spochybňovaní vierohodnosti výpovedí manželov Á., avšak s jeho

obranou sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyrovnal. Treba si

uvedomiť, že skutok sa stal ešte v roku 2005, preto je samozrejmé, že vplyvom času nastali

určité nezrovnalosti vo výpovedi oboch manželov, avšak pre konečné rozhodnutie

v nepodstatných veciach. Rozhodujúce je, že svedok Ing. Á. aj na ostatnom hlavnom

pojednávaní zotrval na tom, že žiadny dar pre občianske združenie nedával. V tomto smere

ani senát odvolacieho súdu nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede

tohto svedka a v podrobnostiach odkazuje na podrobné dôvody napadnutého rozhodnutia,

s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného vyplýva, že výrok o vine

obžalovaného je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností

vylučujú inú alternatívu skutkového deja, ustáleného súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa sa v zmysle vyššie citovaného zrušujúceho uznesenia najvyššieho

súdu pokúsil doplniť dokazovanie aj zadovážením hard disku z počítača obžalovaného, avšak

obžalovaný súdu oznámil, že predmetný počítač na ktorom mala byť vyhotovená „darovacia

zmluva“ už nevlastní. Z toho dôvodu nebolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať

požadovaný dôkaz.

Čo sa týka svedeckej výpovede JUDr. M. K., táto v konečnom dôsledku nemala

žiadny vplyv na posúdenie skutkového stavu. Svedok si pre odstup času bližšie

na okolnosti nepamätal, iba potvrdil telefonát Ing. Á., ktorým sa zaujímal, či je možné

poskytnúť dar nemocnici v Martine, pretože tam mal manželku. Zároveň pripomenul,

že nebolo v jeho právomoci rozhodovať o daroch, rozhodovalo o tom predstavenstvo

spoločnosti.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť

aj právnej kvalifikácii ustáleného skutkového stavu. Závery súdu prvého stupňa,

že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., sú presvedčivé

a senát odvolacieho súdu si jeho závery plne osvojil.

6

Senát odvolacieho súdu v prerokúvanej veci nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu

prvého stupňa ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil

v roku 2005, teda za účinnosti starého .

Podľa Tr. , ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára

2006 sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin

spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne súd prvého stupňa pri ukladaní trestu

postupoval, keď použil ustanovenia zákona účinného v čase kedy bol čin spáchaný, pretože

tento zákon je pre obžalovaného vzhľadom na trestné sadzby uvedené v novom Trestnom

zákone, priaznivejší.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi

trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho

k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy

a pomery páchateľa.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu, na ktorý zákonodarca stanovil

trest odňatia slobody od jedného do päť rokov alebo trest zákazu činnosti prípadne trest

peňažný. Z pripojeného odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ súdne trestaný nebol

a viedol riadny život. Svedčia o tom kladné relácie z miesta bydliska i pracoviska. Za situácie,

keď u obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 34 Tr. zák., súd

prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere

dvoch rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov. Zákonu

zodpovedá aj výrok o uložení peňažného trestu, keďže obžalovaný sa snažil trestnou

činnosťou získať majetkový prospech. Výška tohto trestu zodpovedá jeho osobným

i majetkovým pomerom a rovnako primeraný je i náhradný trest odňatia slobody v prípade,

že by výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený.

7

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti senát Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky nevidel žiadny zákonný dôvod na prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, a preto

odvolanie obžalovaného Doc. MUDr. J. M., PhD. v zmysle

ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová