Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ad5/385847.97d3be.pdf
PDF · 112.72 KB
No categories available
5To/3/2012
N a j v y š š í s ú d 5 To 3/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta
a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného
Doc. MUDr. J. M., PhD., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa
§ 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí
31. mája 2012 v Bratislave o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku zo 16. novembra 2011 sp. zn. PK – 2 T 10/2009 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Doc. MUDr. J. M., PhD.,
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. novembra 2011
sp. zn. PK – 2 T 10/2009 bol obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. uznaný za vinného
z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že
v pozícii prednostu Ortopedicko-traumatologickej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty
Univerzity Komenského a Martinskej fakultnej nemocnice, na Ortopedicko-traumatologickej
klinike v areáli Martinskej fakultnej nemocnice v Martine dňa 9.11.2005 okolo 11.10 hod.
v ambulancii Ortopedicko-traumatologickej kliniky, po predchádzajúcej konzultácii
s manželmi Ing. Š. Á. a Mgr. M. Á. o zdravotnom stave Mgr. M. Á., po jej vyšetrení
a informovaní o nevyhnutnej potrebe operácie jej bedrového kĺbu s nutnosťou poskytnutia
hodnotnejšej a trvácnejšej endoprotézy tohto kĺbu, im oznámil,
že treba priplatiť 100.000,-Sk (v prepočte 3.319,39 Eur); následne po zaradení
do poradovníka čakateľov na termín operácie na 18.08.2008, s prísľubom zabezpečenia
súhlasu na skorší termín operácie, prevzal od Ing. Š. Á. sumu 5.000,- Sk (v prepočte 165,97
Eur), i keď zdravotnícky úkon bol hradený z verejných zdrojov poisťovne, a následne v dňoch
12.12.2005 a 15.12.2005 vo svojej pracovni na Ortopedicko-traumatologickej klinike
v Martine postupne prevzal od Ing. Š. Á. celkovo sumu najmenej 60.000,- Sk
(v prepočte 1.991,63 Eur), pričom pôvodne naplánovanú operáciu, ktorá sa mala uskutočniť
v mesiaci august 2008, vykonal už dňa 13.12.2005.
Za to bol odsúdený podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu
obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.
Podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. za použitia § 53 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 438b
zákona č. 498/2008 Z. z., ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti
so zavedením meny Euro v Slovenskej republike, bol obžalovanému uložený peňažný trest
vo výmere 90.378,-Sk v prepočte 3.000,- Eur (tritisíc eur) a pre prípad, že by výkon tohto
trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovený
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie do všetkých
jeho výrokov obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. (č. l. 1932/zv. IX), ktoré
odvolanie bližšie odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu
(č. l. 1933 - 1955/zv. IX). V písomných dôvodoch svojho obsiahleho odvolania v podstate
zrekapituloval doterajší priebeh trestného konania, jednotlivé vykonané dôkazy podrobil
vlastnému hodnoteniu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené
na nesprávnych a neúplných skutkových zisteniach. Zotrval na svojich doterajších
obhajobných tvrdeniach s tým, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil. Peniaze od manželov
Á. nežiadal. Zo strany Ing. Á. išlo o dar pre Občianske združenie ortopédov a traumatológov
MFN a darovaciu zmluvu ihneď nevyhotovil pri prijatí daru, pretože v tom čase nemal
zapnutý počítač. Opakovane poukazoval na rozpory vo výpovedi oboch manželov, ktoré súd
prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil. Vytýkal súdu, že nevykonal všetky dôkazy, ktorých
vykonanie v priebehu hlavných pojednávaní navrhoval. Požadoval, aby najvyšší súd
zadovážil záznamy kamerového systému z doobedňajších hodín dňa 29. júna 2011, nakoľko
manželia Á. boli u prokurátora ÚŠP GP niekoľko desiatok minút a vykonal tento dôkaz
v odvolacom konaní. Záverom svojho odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.
Samosudkyňa súdu prvého stupňa zaslala rovnopisy odvolania obžalovaného v súlade
s ustanovením § 314 Tr. por. na vyjadrenie prokurátorovi, pričom do konania verejného
zasadnutia odvolacieho súdu prokurátor uvedenú možnosť nevyužil.
Obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. sa verejného zasadnutia nezúčastnil, hoci bol
o termíne verejného zasadnutia riadne a včas vyrozumený. Podaním došlým
30. mája 2012 požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na verejnom zasadnutí zo zdravotných
dôvodov a požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Prítomný
obhajca obžalovaného navrhol ospravedlniť neúčasť obžalovaného a vykonať verejné
zasadnutie bez prítomnosti obžalovaného. Nakoľko zákonné podmienky pre vykonanie
verejného zasadnutia boli splnené, senát najvyššieho súdu vykonal verejné zasadnutie
v neprítomnosti obžalovaného Doc. MUDr. J. M., PhD.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrvávajú v plnom rozsahu
na dôvodoch, ktoré podrobne rozviedli v písomnom odôvodnení odvolania a vzhľadom
k tomu, že napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vážnymi chybami,
navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. zrušiť
a vec vrátiť samosudkyni špecializovaného trestného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednala a rozhodla.
Zástupca prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP Slovenskej republiky uviedol,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný vo všetkých jeho výrokoch,
a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,
že odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana k tomu
oprávnená, odvolanie podala proti výrokom voči ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak
urobila v lehote ustanovenej zákonom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že senát najvyššieho súdu v predmetnej trestnej veci
už raz rozhodol uznesením z 31. marca 2011 sp. zn. 5 To 12/2010, kedy podľa § 321 ods. 1
písm. a/, b/, c/ Tr. por. na základe odvolania procesných strán zrušil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Senát odvolacieho súdu
okrem iného nariadil súdu prvého stupňa vypočuť osobu, ktorej Ing. Š. Á. volal
15. decembra 2005 z pracovne obžalovaného ohľadom možnosti poskytnutia „sponzorského“
pre vyššie uvedené občianske združenie a za účelom preverenia obhajoby obžalovaného
pokúsiť sa zistiť skutočný vek listín, ktoré obžalovaný predložil. Za tým účelom mal súd
zabezpečiť údaje z hard disku príslušného počítača.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu špecializovaný trestný súd po vrátení veci
vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 10 Tr. por. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym a úplným skutkovým záverom,
ktoré aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania.
Svoje rozhodnutie špecializovaný trestný súd odôvodnil v rozsahu vyžadovanom
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Spôsobu, ktorým špecializovaný trestný súd hodnotil
vykonané dôkazy napriek námietkam obžalovaného, nemožno podľa názoru senátu
odvolacieho súdu nič vyčítať. Podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal v danom
prípade za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho rozhodnutia je tiež zrejmé,
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Ani senát odvolacieho súdu nemá žiadnych
pochybností o tom, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný Doc. MUDr. J. M., PhD. uznaný za
vinného sa stal v rozsahu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa. Podstata obrany
obžalovaného spočívala v spochybňovaní vierohodnosti výpovedí manželov Á., avšak s jeho
obranou sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyrovnal. Treba si
uvedomiť, že skutok sa stal ešte v roku 2005, preto je samozrejmé, že vplyvom času nastali
určité nezrovnalosti vo výpovedi oboch manželov, avšak pre konečné rozhodnutie
v nepodstatných veciach. Rozhodujúce je, že svedok Ing. Á. aj na ostatnom hlavnom
pojednávaní zotrval na tom, že žiadny dar pre občianske združenie nedával. V tomto smere
ani senát odvolacieho súdu nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede
tohto svedka a v podrobnostiach odkazuje na podrobné dôvody napadnutého rozhodnutia,
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného vyplýva, že výrok o vine
obžalovaného je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
vylučujú inú alternatívu skutkového deja, ustáleného súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa sa v zmysle vyššie citovaného zrušujúceho uznesenia najvyššieho
súdu pokúsil doplniť dokazovanie aj zadovážením hard disku z počítača obžalovaného, avšak
obžalovaný súdu oznámil, že predmetný počítač na ktorom mala byť vyhotovená „darovacia
zmluva“ už nevlastní. Z toho dôvodu nebolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať
požadovaný dôkaz.
Čo sa týka svedeckej výpovede JUDr. M. K., táto v konečnom dôsledku nemala
žiadny vplyv na posúdenie skutkového stavu. Svedok si pre odstup času bližšie
na okolnosti nepamätal, iba potvrdil telefonát Ing. Á., ktorým sa zaujímal, či je možné
poskytnúť dar nemocnici v Martine, pretože tam mal manželku. Zároveň pripomenul,
že nebolo v jeho právomoci rozhodovať o daroch, rozhodovalo o tom predstavenstvo
spoločnosti.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť
aj právnej kvalifikácii ustáleného skutkového stavu. Závery súdu prvého stupňa,
že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., sú presvedčivé
a senát odvolacieho súdu si jeho závery plne osvojil.
Senát odvolacieho súdu v prerokúvanej veci nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu
prvého stupňa ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil
v roku 2005, teda za účinnosti starého Trestného zákona.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára
2006 sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
postupoval, keď použil ustanovenia zákona účinného v čase kedy bol čin spáchaný, pretože
tento zákon je pre obžalovaného vzhľadom na trestné sadzby uvedené v novom Trestnom
zákone, priaznivejší.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho
k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy
a pomery páchateľa.
Obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu, na ktorý zákonodarca stanovil
trest odňatia slobody od jedného do päť rokov alebo trest zákazu činnosti prípadne trest
peňažný. Z pripojeného odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ súdne trestaný nebol
a viedol riadny život. Svedčia o tom kladné relácie z miesta bydliska i pracoviska. Za situácie,
keď u obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 34 Tr. zák., súd
prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere
dvoch rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov. Zákonu
zodpovedá aj výrok o uložení peňažného trestu, keďže obžalovaný sa snažil trestnou
činnosťou získať majetkový prospech. Výška tohto trestu zodpovedá jeho osobným
i majetkovým pomerom a rovnako primeraný je i náhradný trest odňatia slobody v prípade,
že by výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nevidel žiadny zákonný dôvod na prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, a preto
odvolanie obžalovaného Doc. MUDr. J. M., PhD. v zmysle § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová