Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6e4/384796.9b74bb.pdf
PDF · 111.57 KB
No categories available
2Cdo/240/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 240/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. B., bývajúceho v B.,
2/ M. B., bývajúcej v B., obaja zastúpení A. , so sídlom v B., proti žalovanému J. O.,
bývajúcemu v B., zastúpenému spoločnosťou A., so sídlom v B., o určenie, že
žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 19 C 124/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 20. júla 2011 sp. zn. 15 Co 150/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria
trovy právneho zastúpenia v sume 77,29 € na účet spoločnosti A. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 16. februára 2010 č.k. 19 C 124/2008-219
určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X. v B., nachádzajúceho sa
v bytovom dome súpisné číslo X., na X. poschodí, postavený na pozemkoch parc. č. X. parc.
č. X., parc. č. X., a spoluvlastníckeho podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti X., zapísané v katastri nehnuteľností pre k. ú. V., Okres B.
na LV č. X.. Zároveň súd prvého stupňa zaviazal prechádzajúcich žalovaných 1/ a 2/ J. a S. K.
zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania a to súdny poplatok 697,07 € a trovy
právneho zastúpenia 650 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcami a pôvodným žalovaným L. O. bola 7. júla 2005
uzavretá zmluva o pôžičke (dátumovaná na poslednej strane 6. júla 2005). Na základe tejto
zmluvy bola žalobcom poskytnutá pôžička v sume 300 000,-- Sk s termínom vrátenia
6. septembra 2005. Súčasne s touto zmluvou uzavreli žalobcovia i zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva. Zmluva bola odvkladovaná 10. augusta 2005 (V.). Zmluvou sa
zabezpečil prevod vlastníckeho práva k bytu č. X. na X.. poschodí bytového domu na ulici P.
a to do doby splnenia záväzkov dlžníkov vo výške 300 000,-- Sk voči veriteľovi. Podľa čl.
VII zmluvy sa veriteľ zaviazal po splnení záväzku dlžníkov bez zbytočného odkladu spätne
previesť na dlžníkov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd ako predbežnú
otázku v danom prípade riešil platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá
v čl. II obsahuje aj zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu. Všetky
zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu a pri svojom vzniku predpokladajú
existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z takýchto
zabezpečovacích prostriedkov je aj zabezpečenie záväzku prevodom práva v zmysle
ustanovenia § 553 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že z dôvodu absolútnej
neplatnosti čl. V a čl. VI, ktoré tvoria zásadnú časť tejto zmluvy, sa stala celá zmluva
absolútne neplatnou. Zmluva je v rozpore s § 553 Občianskeho zákonníka, lebo nemá dočasne
zabezpečovací charakter, bez právneho dôvodu zasahuje do práva, oprávnených záujmov
iných a je v rozpore s dobrými mravmi. Pôvodný žalovaný L. O. sa nikdy nestal výlučným
vlastníkom a preto aj ďalšie prevody nesvedčia v prospech nadobúdateľov. Súd zároveň
dodal, že zmluva o prevode vlastníctva bytu musí byť písomná a musí okrem všeobecných
náležitostí obsahovať aj ďalšie náležitosti, a tak vyhovovať po stránke obsahovej nielen
ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj § 5 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Súd uzavrel, že v predmetnej zmluve absentujú ďalšie
podstatné náležitosti s poukazom na § 5 zákona č. 182/1993 Zb., čo uzavretú zmluvu robí
taktiež neplatnou. Konštatoval preto, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva
a zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu je absolútne neplatná s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka a preto bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu sú naďalej žalobcovia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. júla 2011 sp. zn. 15 Co 150/2010 potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy
odvolacieho konania 290,12 € k rukám právneho zástupcu žalobcov, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne
ako predbežnú otázku riešil platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá
vo svojom čl. II. obsahuje aj zmluvu o prevode vlastníctva. Žalobcovia vo svojom návrhu
v priebehu prvostupňového konania preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Bez takéhoto určenia by bolo ich právo ohrozené a ich postavenie by sa stalo neistým.
V predmetnej zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva zo 6. júla 2005 v čl. IV bolo
dohodnuté, že dlžníci sú povinní po celú dobu trvania zmluvného vzťahu platiť všetky
poplatky spojené s užívaním nehnuteľností a v prípade, ak sa veriteľ v dôsledku nesplatenia
pôžičky alebo jej časti stane definitívnym vlastníkom nehnuteľností, sú dlžníci povinní
nehnuteľnosti odovzdať veriteľovi bez akýchkoľvek nedoplatkov. Tiež v čl. VI bolo
dohodnuté, že "v prípade, že dlžníci porušia svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o pôžičke zo 6. júla 2005, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľností opísaných
v čl. II tejto zmluvy, nadobúdacia cena sa rovná výške dlhov, t.j. 300 000,-- Sk". V zmysle
čl. VII ods. 3 zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa veriteľ stal definitívnym vlastníkom
nehnuteľností, je oprávnený si ich ponechať vo svojom vlastníctve, alebo ich previesť
do vlastníctva tretej osoby. Vzhľadom na tieto ustanovenia zmluvy odvolací súd uzavrel, že
predmetná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je neplatná. V prípade, ak
podstatná časť zmluvy je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná
celá zmluva, pretože je v rozpore s ustanovením § 553 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
takáto zmluva nemá dočasný a zabezpečovací charakter. Navyše predmetná zmluva je
v rozpore s dobrými mravmi. Správne súd prvého stupňa preto uzavrel, že vzhľadom
na neplatnosť predmetnej zmluvy pôvodný žalobca – veriteľ L. O. sa nikdy nestal výlučným
vlastníkom bytu s príslušenstvom. Preto aj prípadné ďalšie prevody nesvedčia v prospech
nasledujúcich nadobúdateľov. Stotožnil sa aj s názorom súdu v prvého stupňa ohľadom
dobromyseľnosti nadobúdateľov.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a návrh zamietnuť. Prípustnosť dovolania vyvodzoval
z § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. Poukázal na to, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol
riadnou kúpnou zmluvou v dobrej viere. Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí erga
omnes (voči všetkým) a je nepremlčateľné. Právna úprava vlastníckeho práva je upravená
Ústavou SR a Občianskym zákonníkom. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník veci
má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
Na podporu tohto tvrdenia dovolateľ argumentoval aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal aj na § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
S vlastníctvom sú spojené určité záväzky, ktoré sa musia rešpektovať a dodržiavať. Dňa
31. januára 2011 uzavrel žalovaný zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej mu vyplývajú
záväzky voči budúcemu kupujúcemu (čl. II zmluvy). Ak súd dospel k názoru, že predmetná
zmluva je v rozpore s § 553 Občianskeho zákonníka, nič nebránilo žalobcom splniť záväzok.
Veriteľ bol osobne u dlžníkov prevziať peniaze, oznámil im číslo bankového účtu pre prípad,
že z akéhokoľvek dôvodu nemienili odovzdať hotovosť. Poukázal na nesprávnosť právneho
posúdenia veci obidvomi súdmi (nesprávna interpretácia § 39 a § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka v znení platnom a účinnom v dotknutom období, § 5 zákona č. 182/1993 Z.z.).
Uviedol, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá v súlade s vtedy platnou
právnou úpravou. Čo je predmetom občianskoprávnych vzťahov je definované v § 1, § 2
Občianskeho zákonníka, kde sa uplatňuje princíp zmluvnej autonómie. Súdy vzhľadom
na uvedené vec nesprávne právne posúdili.
K dovolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia. Navrhli dovolanie zamietnuť
a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcom trovy dovolacieho konania v sume 77,29 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý napadol žalovaný dovolaním nevykazuje znaky
žiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť dovolania preto z § 238 O.s.p. vyvodiť
nemožno.
S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného
rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 O.s.p. namietal, tieto však bližšie nešpecifikoval.
Po preskúmaní veci dovolací súd existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, tak ako namietal dovolateľ v podanom dovolaní, toto môže byť len
odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie
prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia).
V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,
a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti ako i ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania (spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia) proti žalovanému, ktorý úspech nemal
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia
náhradu trov dovolacieho konania uplatnili a ich výšku vyčíslili. Žalobcom preto dovolací súd
priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby advokáta – vyjadrenie
k dovolaniu z 2. decembra 2011. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) je 57 €, znížená o 50 % (§ 13
ods. 2 vyhlášky – ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb). Celkom trovy právneho
zastúpenia žalobcov 1/, 2/ predstavujú odmenu advokáta v sume 28,50 €, náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za tento úkon vo výške 7,41 €
(§ 16 ods. 3 vyhlášky), zvýšené o 20 % DPH teda 7,18 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. 43,09 € x
2 (zastupovanie dvoch osôb); spolu 86,18 €. Keďže žalobcovia 1/, 2/ si náhradu trov
dovolacieho konania uplatnili len v sume 77,29 €, dovolací súd im nemohol priznať viac, ako
žiadali. Náhradu trov dovolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcov 1/, 2/ (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová