Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/240/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. B., bývajúceho v B.,

2/ M. B., bývajúcej v B., obaja zastúpení A. , so sídlom v B., proti žalovanému J. O.,

bývajúcemu v B., zastúpenému spoločnosťou A., so sídlom v B., o určenie, že

žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 20. júla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria

trovy právneho zastúpenia v sume 77,29 € na účet spoločnosti A. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 16. februára 2010 č.k. -219

určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X. v B., nachádzajúceho sa

v bytovom dome súpisné číslo X., na X. poschodí, postavený na pozemkoch parc. č. X. parc.

č. X., parc. č. X., a spoluvlastníckeho podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu o veľkosti X., zapísané v katastri nehnuteľností pre k. ú. V., Okres B.

na LV č. X.. Zároveň súd prvého stupňa zaviazal prechádzajúcich žalovaných 1/ a 2/ J. a S. K.

zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania a to súdny poplatok 697,07 € a trovy

právneho zastúpenia 650 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcami a pôvodným žalovaným L. O. bola 7. júla 2005

uzavretá zmluva o pôžičke (dátumovaná na poslednej strane 6. júla 2005). Na základe tejto

zmluvy bola žalobcom poskytnutá pôžička v sume 300 000,-- Sk s termínom vrátenia

2

6. septembra 2005. Súčasne s touto zmluvou uzavreli žalobcovia i zmluvu o zabezpečení

záväzku prevodom práva. Zmluva bola odvkladovaná 10. augusta 2005 (V.). Zmluvou sa

zabezpečil prevod vlastníckeho práva k bytu č. X. na X.. poschodí bytového domu na ulici P.

a to do doby splnenia záväzkov dlžníkov vo výške 300 000,-- Sk voči veriteľovi. Podľa čl.

VII zmluvy sa veriteľ zaviazal po splnení záväzku dlžníkov bez zbytočného odkladu spätne

previesť na dlžníkov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd ako predbežnú

otázku v danom prípade riešil platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá

v čl. II obsahuje aj zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu. Všetky

zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu a pri svojom vzniku predpokladajú

existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z takýchto

zabezpečovacích prostriedkov je aj zabezpečenie záväzku prevodom práva v zmysle

ustanovenia ods. l a 2 . Súd konštatoval, že z dôvodu absolútnej

neplatnosti čl. V a čl. VI, ktoré tvoria zásadnú časť tejto zmluvy, sa stala celá zmluva

absolútne neplatnou. Zmluva je v rozpore s , lebo nemá dočasne

zabezpečovací charakter, bez právneho dôvodu zasahuje do práva, oprávnených záujmov

iných a je v rozpore s dobrými mravmi. Pôvodný žalovaný L. O. sa nikdy nestal výlučným

vlastníkom a preto aj ďalšie prevody nesvedčia v prospech nadobúdateľov. Súd zároveň

dodal, že zmluva o prevode vlastníctva bytu musí byť písomná a musí okrem všeobecných

náležitostí obsahovať aj ďalšie náležitosti, a tak vyhovovať po stránke obsahovej nielen

ustanoveniam , ale aj o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. Súd uzavrel, že v predmetnej zmluve absentujú ďalšie

podstatné náležitosti s poukazom na , čo uzavretú zmluvu robí

taktiež neplatnou. Konštatoval preto, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva

a zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu je absolútne neplatná s poukazom na § 39

a preto bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu sú naďalej žalobcovia.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. júla 2011 sp. zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy

odvolacieho konania 290,12 € k rukám právneho zástupcu žalobcov, v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne

ako predbežnú otázku riešil platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá

vo svojom čl. II. obsahuje aj zmluvu o prevode vlastníctva. Žalobcovia vo svojom návrhu

v priebehu prvostupňového konania preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom

3

určení. Bez takéhoto určenia by bolo ich právo ohrozené a ich postavenie by sa stalo neistým.

V predmetnej zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva zo 6. júla 2005 v čl. IV bolo

dohodnuté, že dlžníci sú povinní po celú dobu trvania zmluvného vzťahu platiť všetky

poplatky spojené s užívaním nehnuteľností a v prípade, ak sa veriteľ v dôsledku nesplatenia

pôžičky alebo jej časti stane definitívnym vlastníkom nehnuteľností, sú dlžníci povinní

nehnuteľnosti odovzdať veriteľovi bez akýchkoľvek nedoplatkov. Tiež v čl. VI bolo

dohodnuté, že "v prípade, že dlžníci porušia svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

o pôžičke zo 6. júla 2005, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľností opísaných

v čl. II tejto zmluvy, nadobúdacia cena sa rovná výške dlhov, t.j. 300 000,-- Sk". V zmysle

čl. VII ods. 3 zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa veriteľ stal definitívnym vlastníkom

nehnuteľností, je oprávnený si ich ponechať vo svojom vlastníctve, alebo ich previesť

do vlastníctva tretej osoby. Vzhľadom na tieto ustanovenia zmluvy odvolací súd uzavrel, že

predmetná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je neplatná. V prípade, ak

podstatná časť zmluvy je v rozpore s ustanovením je neplatná

celá zmluva, pretože je v rozpore s ustanovením z dôvodu, že

takáto zmluva nemá dočasný a zabezpečovací charakter. Navyše predmetná zmluva je

v rozpore s dobrými mravmi. Správne súd prvého stupňa preto uzavrel, že vzhľadom

na neplatnosť predmetnej zmluvy pôvodný žalobca – veriteľ L. O. sa nikdy nestal výlučným

vlastníkom bytu s príslušenstvom. Preto aj prípadné ďalšie prevody nesvedčia v prospech

nasledujúcich nadobúdateľov. Stotožnil sa aj s názorom súdu v prvého stupňa ohľadom

dobromyseľnosti nadobúdateľov.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a návrh zamietnuť. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z a Poukázal na to, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol

riadnou kúpnou zmluvou v dobrej viere. Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí erga

omnes (voči všetkým) a je nepremlčateľné. Právna úprava vlastníckeho práva je upravená

SR a . Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník veci

má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

Na podporu tohto tvrdenia dovolateľ argumentoval aj ,

podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal aj na .

S vlastníctvom sú spojené určité záväzky, ktoré sa musia rešpektovať a dodržiavať. Dňa

31. januára 2011 uzavrel žalovaný zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej mu vyplývajú

záväzky voči budúcemu kupujúcemu (čl. II zmluvy). Ak súd dospel k názoru, že predmetná

zmluva je v rozpore s , nič nebránilo žalobcom splniť záväzok.

Veriteľ bol osobne u dlžníkov prevziať peniaze, oznámil im číslo bankového účtu pre prípad,

že z akéhokoľvek dôvodu nemienili odovzdať hotovosť. Poukázal na nesprávnosť právneho

posúdenia veci obidvomi súdmi (nesprávna interpretácia § 39 a § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka v znení platnom a účinnom v dotknutom období, ).

Uviedol, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá v súlade s vtedy platnou

právnou úpravou. Čo je predmetom občianskoprávnych vzťahov je definované v § 1, § 2

, kde sa uplatňuje princíp zmluvnej autonómie. Súdy vzhľadom

na uvedené vec nesprávne právne posúdili.

K dovolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia. Navrhli dovolanie zamietnuť

a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcom trovy dovolacieho konania v sume 77,29 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý napadol žalovaný dovolaním nevykazuje znaky

žiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť dovolania preto z vyvodiť

nemožno.

S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť ( )

skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ V zmysle je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ vady v zmysle namietal, tieto však bližšie nešpecifikoval.

Po preskúmaní veci dovolací súd existenciu vady v zmysle nezistil.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, tak ako namietal dovolateľ v podanom dovolaní, toto môže byť len

odôvodnením dovolania v zmysle v prípade, ak je dovolanie

prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia ,

a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol podľa

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti ako i ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania (spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia) proti žalovanému, ktorý úspech nemal

( v spojení s a ). Žalobcovia

náhradu trov dovolacieho konania uplatnili a ich výšku vyčíslili. Žalobcom preto dovolací súd

priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby advokáta – vyjadrenie

k dovolaniu z 2. decembra 2011. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) je 57 €, znížená o 50 % (§ 13

ods. 2 vyhlášky – ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb). Celkom trovy právneho

zastúpenia žalobcov 1/, 2/ predstavujú odmenu advokáta v sume 28,50 €, náhradu výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za tento úkon vo výške 7,41 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky), zvýšené o 20 % DPH teda 7,18 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. 43,09 € x

2 (zastupovanie dvoch osôb); spolu 86,18 €. Keďže žalobcovia 1/, 2/ si náhradu trov

dovolacieho konania uplatnili len v sume 77,29 €, dovolací súd im nemohol priznať viac, ako

žiadali. Náhradu trov dovolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu žalobcov 1/, 2/ ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová