Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/113/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. Š., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. K. D., advokátkou v K., proti žalovanému J. R., bývajúcemu v K.,

o zaplatenie 14 605,30 €, o nepripustení zastúpenia, vedenej na Okresnom súde Pezinok

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu a JUDr. P. P., bývajúceho v B., proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 30. augusta 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. augusta 2011 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Pezinok zo 14. januára 2011 č.k. -66

a vec vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok uznesením zo 14. januára 2011 č.k. -66 nepripustil

zastúpenie žalobcu splnomocnencom JUDr. P. P.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca

splnomocnil v tomto konaní 20. decembra 2007 na zastupovanie svojej osoby JUDr. P. P..

Z vlastnej činnosti súd zistil, že JUDr. P. P. vystupuje na Okresnom súde Pezinok ako

zástupca (splnomocnenec – fyzická osoba) účastníkov v rôznych veciach opätovne, aj vo

veciach s odlišným predmetom konania. Ide napr. o konania sp. zn. ,

, , , , , ,

, a iné. Poukázal na to, že v zmysle , je

prekážkou zastúpenia účastníka konania splnomocneným zástupcom, ak takýto zástupca

vystupuje v súdnych konaniach v rôznych veciach opätovne v postavení zástupcu.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. augusta 2011 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ). V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že dôvodom na vylúčenie zástupcu môže byť skutočnosť, že zástupca vystupuje

v rôznych veciach opätovne. Všeobecným splnomocnencom nemôže byť osoba, ktorá

vystupuje ako zástupca v rôznych veciach, ktoré skutkovo nesúvisia a ani sa netýkajú

totožného zastúpeného. Súd pri rozhodovaní o nepripustení takéhoto zastúpenia vychádza

z vlastných poznatkov, prípadne z informácií iných súdov. Odvolací súd rovnako ako súd

prvého stupňa dospel k záveru, že zástupca žalobcu vystupuje v súdnych konaniach v rôznych

veciach opätovne v postavení zástupcu, čo je dôvodom na nepripustenie zastúpenia účastníka

konania splnomocneným zástupcom.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobca a JUDr. P. P. dovolanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z Navrhli napadnuté rozhodnutie

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odňatie možnosti konať pred súdom

videli v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

v nevysporiadaní sa s odvolacími námietkami účastníka obsiahnutými v odvolaní, čo podľa

názoru dovolateľov predstavuje porušenie základného práva účastníka na spravodlivý proces

zaručený a nasl. a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom,

resp. s právnickým vzdelaním ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Pre úplnosť sa v súvislosti s oprávnenou osobou na podanie dovolania v tomto prípade

dodáva, že účastníkom tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o pripustení alebo nepripustení

zastúpenia ( a ), je iba fyzická osoba, ktorá má

zastupovať účastníka konania a účastník konania, ktorého má táto fyzická osoba zastupovať

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

3

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Pretože dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov vyššie uvedených uznesení, je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.

Vzhľadom na obsah dovolania/dovolaní ako aj zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv.

zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou

vymenovanou v až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolatelia vady v zmysle až e/, nenamietali a vady v zmysle

až e/, nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolatelia vo svojom dovolaní namietali vadu v zmysle

z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť

svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

V danej veci súdy oboch stupňov zhodne konštatovali, že JUDr. P. P. vystupuje na

Okresnom súde Pezinok ako zástupca (splnomocnenec – fyzická osoba) účastníkov v rôznych

veciach opätovne, aj vo veciach s odlišným predmetom konania a príkladmo uviedol niekoľko

spisových značiek.

Podľa účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou

osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak

zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje

v rôznych veciach opätovne.

Neprípustnosť takéhoto zastúpenia súvisí s tým, že poskytovanie právnych služieb je

zákonom vyhradené advokátom [ o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov] prípadne ďalším fyzickým a právnickým osobám uvedeným v § 30

písm. b/, c/, d/, e/ a i/ K zastupovaniu v zmysle by

preto malo dochádzať iba výnimočne. Okolnosti, či fyzická osoba ako zástupca vystupuje

v rôznych veciach opätovne závisí na posúdení okolností konkrétneho prípadu.

O vystupovanie v rôznych veciach opätovne ide spravidla vtedy, keď takáto fyzická osoba

zastupuje viac než dvoch účastníkov konania vo veciach, ktoré skutkovo spolu nesúvisia

alebo zastupuje toho istého účastníka konania vo viac než dvoch skutkovo nesúvisiacich

veciach, pričom medzi jednotlivými prípadmi je taká časová súvislosť, ktorá odôvodňuje

jednoznačný záver, že nejde o činnosť ojedinelú, jednorazovú.

Dovolací súd konštatoval, že v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu ako aj súdu

prvého stupňa nie sú dostatočným spôsobom uvedené okolnosti, ktoré by odôvodňovali

súdmi konštatovaný záver. Bude preto potrebné, aby súd presne uviedol, v akých

konkrétnych konaniach JUDr. P. P. vystupuje ako zástupca (nielen uvedenie spisových

značiek), t.j. treba uviesť účastníkov konania, predmet konania (prípadne, či konania ešte

prebiehajú), rovnako bude potrebné vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia aj s vyššie

spomínanou časovou súvislosťou.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je

logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia ako aj preukázať jeho správnosť.

Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa , je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu a aj

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová