Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/872/2008

Potvrdené rozhodnutím 5Co/368/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. H. XXX, zastúpený: JUDr. Pavel Polakovič, splnomocnenec, Detvianska 14, Bratislava, proti odporcovi: Obec Kalinkovo, zastúpený: JUDr. Peter Šrobár, advokát, Laurinská 12, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 872/ 2008 - 267 zo dňa 11. apríla 2012, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 eur, k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. H. XXX, zastúpený: JUDr. Pavel Polakovič, splnomocnenec, Detvianska 14, Bratislava, proti odporcovi: Obec Hamuliakovo, zastúpený: JUDr. Peter Šrobár, advokát, Laurinská 12, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 549,92 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd určil kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a Československým štátom v zastúpení Miestneho národného výboru Kalinkovo z 24.11.1975 týkajúcu sa nehnuteľností v katastrálnom území Kalinkovo, v tom čase zapísaných ako parcela č. XXX vo vložke XX o výmere 1518 m2, parcela č. XXX vo vložke XX o výmere 1936 m2 s príslušenstvom, v súčasnosti vedené ako časť parcely XXX/XX, XX, XX, XX, XX a z časti parcely č. XXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX za neplatnú.

Podaním doručeným súdu 15.04.2005 navrhovateľ žiadal zmeniť pôvodne podaný návrh na začatie konania proti označeným odporcom, v ktorom sa voči nim domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na pojednávaní konanom 18.04.2007 navrhovateľ napokon žiadal súd pripustiť zmenu návrhu, na základe ktorého by súd rozhodoval o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a Československým štátom v zastúpení Miestneho národného výboru Kalinkovo z 24.11.1975 týkajúca sa nehnuteľností v katastrálnom území Kalinkovo, v tom čase zapísaných ako parcela č. XXX vo vložke XX o výmere 1518 m2, parcela č. XXX vo vložke XX o výmere 1936 m2 s príslušenstvom, v súčasnosti vedené ako časť parcely XXX/XX, XX, XX, XX, XX a z časti parcely č. XXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX. Návrh proti odporcom 2/ až 16/ zobral navrhovateľ v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd uznesením zmenu návrhu pripustil a konanie proti odporcom 2/ až 16/ zastavil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpismi z listov vlastníctva Okresného úradu v Senci, katastrálneho odboru č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, geometrického plánu č. 201/2003, rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 694/72, D 326/75, identifikácie parciel č. XXX-XXX-X/XX, kúpnopredajnej zmluvy z 24.11.1975, písmoznaleckého posudku č. 4/2002, výmeru o prídele do vlastníctva č. XX/XX-XXX/XXXX, odborného stanoviska k vypracovaniu znaleckého

posudku z 20.10.2009, vyjadrenie odporcu z 10.01.2011, výpisov z listov vlastníctva Správy katastra Senec pre okres Senec, katastrálne územie Kalinkovo č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, vyjadrenie zástupcu navrhovateľa z 02.02.2012, listiny na čl. 255 - 259, spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Navrhovateľ návrhom vo veci samej nežiadal plnenie, ale žiadal určenie, ktoré samo vyvolá určité právne následky. Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie.

Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1985 sp. zn. , z 26. augusta 1993 sp. zn. , z 24. marca 1997 sp. zn. ), rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku [podľa (ďalej len „“) OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia]. Pre rozsudok súdu teda nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2002, sp. zn. ). Iné je, že ustanovenie

sa nedotýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinnosti viažu na určitý okamih.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

Podľa katastrálneho zákona (ďalej len „“), záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter (R 18/2004). Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú.

Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie ( ).

Ustáliť aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nastali, môže vyvolať obtiaže. Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia významu rozhodnutí o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. Vlastníkom nemusí byť osoba, ktorá bola prevodcom podľa neplatnej zmluvy, za stanovených podmienok (a tie mohli nastať) však dochádza k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je tiež možné, že fyzická osoba, ktorá bola prevodcom, zomrela, že právnická osoba, ktorá bola prevodcom, zanikla (buď likvidáciou alebo bez likvidácie). Je možné, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka, bola prevedená na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného pozemku alebo rozdelený alebo stavba, ktorej sa zmluva týka, zanikla alebo bola prestavbou spojená s inou stavbou. V takýchto prípadoch je potrebné riešiť zložité právne otázky dôsledkov neplatnosti zmluvy a na to správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívne tieto otázky môže riešiť iba súd. Z uvedeného je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a len žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006, sp. zn. ), povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.

, upravila znenie (s účinnosťou od 15.10.2008), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

V nadväznosti na túto legislatívnu zmenu bol doplnený

o ustanovenie § 159a, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Zistenie, že práva k príslušnej nehnuteľnosti, ohľadom ktorej sa vedie spor o neplatnosť prevodu nehnuteľnosti (zmluvy z 24.11.1975), sa dotýka ďalšia právna zmena v zmysle a súčasne aktuálny vlastníci nie sú účastníkmi tohto konania, znamená, že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo možné záznamom vyznačiť do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu.

Navrhovateľ vymedzil naliehavý právny záujem tým, že sa nevie inou formou ako súdnym rozhodnutím dovolať svojho vlastníckeho práva. Zároveň navrhovateľ nepoprel skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom právneho úkonu medzi ním a odporcom, boli odporcom ďalej prevedené na aktuálnych vlastníkov, ktorých neoznačil za účastníkov konania. Táto skutočnosť vyplývala aj z výpisov z listov vlastníctva.

Pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu vykonané dokazovanie preukázalo, že určenie neplatnosti právneho úkonu medzi navrhovateľom a odporcom, nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa, ktorý sa návrhom vo veci dožadoval svojho vlastníckeho práva. Za situácie, keď navrhovateľ podal návrh proti bývalému vlastníkovi, pričom dnes svedčí podľa zápisu v katastri nehnuteľností vlastnícke právo k predmetu právneho úkonu iným subjektom, ktorí neboli účastníkmi konania v čase rozhodovania súdu, určenie neplatnosti právneho úkonu by bolo bez právneho významu k aktuálnym vlastníkom.

Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle , , b, vyhlášky MS SR č. a to za úkony právnej služby: prevzatie a príprava v sume 57,- €, účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 14,25 €, nahliadnutie do spisu v sume 57,- €, vyjadrenie z 10.11.2012 v sume 58,69 €, pojednávanie dňa 27.01.2012 v sume 58,69 €, pojednávanie dňa 11.04.2012 v sume 58,69 €. V zmysle vyhlášky prináleží odporcovi náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní a nahliadnutie do spisu v roku 2011 v sume 98,80 €, v roku 2012 za účasť na dvoch pojednávaniach v sume 101,68 €. Režijný paušál za tri úkony v roku 2011 (á 7,41 €) v sume 22,23 € a v roku 2012 za tri úkony (á 7,63 €) v sume 22,89 €.

Náhradu hotových výdavkov (9,73 € + 10,09 €) súd odporcovi nepriznal, nakoľko k ich vyúčtovaniu nepriložil kópiu technického preukazu motorového vozidla.

Spolu predstavuje náhrada trov konania sumu 549,92 €, ktoré podľa je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi úspešného účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.