Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M., proti povinnému

Š. O., naposledy bytom v T., o vymoženie 18,92 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. mája 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 18. mája 2010 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín na návrh oprávneného v zmysle § 45 ods. 1 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) vydal dňa 28. mája 2008 poverenie na vykonanie exekúcie

súdnej exekútorke JUDr. E. Š. na vymoženie peňažnej pohľadávky 570,-- Sk

s príslušenstvom a trovami exekúcie proti povinnému.

Okresný súd Trenčín uznesením zo 17. marca 2010 č.k. -11 exekúciu

zastavil ( a Exekučného poriadku, a ).

Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 40,68 €

do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že

z uznesenia Okresného súdu Trenčín z 8. apríla 2009 č.k. -13 zistil, že

povinný zomrel bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.

Z uvedeného vyvodil, že povinný nemal dedičov. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200

ods. 2 Exekučného poriadku, , vyhlášky č. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov.

2

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 18. mája 2010 sp. zn.

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov

exekúcie tak, že súdnej exekútorke trovy exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že počas exekučného konania došlo k zániku povinného bez právnych

nástupcov. Z tohto je potom zrejmé, že tento nemôže byť zaviazaný na zaplatenie trov

exekučného konania. Na druhej strane však súd nemôže uložiť povinnosť znášať trovy

exekúcie oprávnenému, keďže nedošlo k splneniu zákonných predpokladov stanovených

v § 203 Exekučného poriadku. Samotnú skutočnosť, že počas vykonávania exekúcie došlo

k zániku povinného, nemožno považovať za zavinenie oprávneného a ani za taký dôvod

zastavenia, ktorý mohol predvídať. Preto bol nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý

zaviazal oprávneného k náhrade trov exekučného konania bez toho, aby skúmal zavinenie

na strane oprávneného. Z § 203 Exekučného poriadku vyplýva možnosť súdu a nie povinnosť

zaviazať oprávneného k náhrade trov exekučného konania. Predpokladom na takéto

rozhodnutie je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia. V prejednávanej veci

oprávnený podal návrh na začatie exekúcie súdnej exekútorke 2. apríla 2008, pričom povinný

zomrel X., čo v žiadnom prípade oprávnený nemohol predpokladať. Preto na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa

zmeniť a súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznať. Dôvodom

zastavenia exekúcie bol zánik právnej subjektivity na strane povinného, kedy po nebohom

povinnom žiadne osoby nededili (nenadobudli majetok) a teda žiadne osoby nemajú

zodpovednosť za jeho dlhy.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal na podnet súdnej exekútorky

Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol uznesenie

odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd potvrdí uznesenie súdu prvého stupňa. Uviedol,

že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon, pretože odvolací súd vec neprávne

právne posúdil ( ). Poukázal na , ,

ods. 4 , , Exekučného poriadku, ,

, a . Poukázal na nesprávne závery

súdov, ktoré exekučné konanie nesprávne zastavili podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku. Odvolací súd navyše v rozpore so zákonom rozhodol o trovách exekúcie. V danom

prípade úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom

na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania.

3

Povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov,

ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Pri náhrade trov exekúcie

mal odvolací súd vychádzať z § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený znáša trovy

exekúcie aj vtedy, ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že povinný zomrel a nezanechal žiaden

majetok.

Oprávnený a súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho

prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

ods. 1 v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

opodstatnené.

V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je

dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane

jeho obsahového vymedzenia ( v spojení s ).

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v a inými vadami, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ uvedené vady nenamietal

a tieto nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

4

Pri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že

vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku),

ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený

exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1

Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov

uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda

v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého

dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470

ods. 1 ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví

( ); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské

konanie nebolo zastavené podľa ( ).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce

z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného

poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom

jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok

do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok

nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jeho

5

nemajetnosť. Dovolací súd preto dospel k záveru, že exekučný súd mal konanie zastaviť

správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1

písm. h/ Exekučného poriadku).

Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol

nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie

bolo nesprávne. Na základe uvedeného krajský súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie,

ktoré je povinný znášať oprávnený (aj keď oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil), pretože

exekučné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného

poriadku).

Možno preto uzavrieť, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia

exekúcie a tým nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie. Obdobne už rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozsudku z 30. novembra 2006, sp. zn. . Aj

občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa

13. decembra 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie

z 30. mája 2011 sp. zn. s rovnakým právnym záverom (porovnaj napr. aj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2012 sp. zn.

).

Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor

Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová