Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ad5/434523.d18c4c.pdf
PDF · 96.3 KB
No categories available
1Cdo/50/2002
Najvyšší súd 1 Cdo 50/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky právnej veci navrhovateľa: Ing. L. M., bytom O.,
proti odporkyni: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 181 124,34 € s prísl., vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 165/2008, o dovolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 397/10, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 25C 165/2008-53 zamietol návrh
navrhovateľa o zaplatenie 181 124,34 € s 10 % úrokom z omeškania, titulom zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
pokiaľ navrhovateľ vyčítal súdu nečinnosť a prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia,
nepreukázal porušenie právnej povinnosti Okresného súdu Veľký Krtíš plniaceho úlohy štátu,
ktorá by mala za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu, pretože v konaní vedenom pod
sp. zn. E 1151/98 okresný súd vykonával jednotlivé úkony priebežne, bez väčších časových
odstupov a má za to, že to bol práve navrhovateľ, ktorý svojou nečinnosťou bránil plynulému
priebehu tohto konania tým, že bol nečinný a neodpovedal na výzvy súdu ohľadom
predloženia rozhodnutia preukazujúceho pohľadávku povinného. rovnako nepreukázal
splnenie ani ďalšej podmienky pre zodpovednosť za škodu, a to samotný vznik tejto škody,
príp. nemajetkovej ujmy. Výška tzv. prvotnej škody (81 421,23 €), ktorú si uplatňoval voči
odporkyni totiž predstavuje sumu rovnajúcu sa sume už mu priznanej právoplatným
rozhodnutím súdu v inom konaní voči inému subjektu (PD P. v likvidácii), ktorú si v
dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok tohto subjektu uplatňoval aj osobitnou prihláškou v
konkurznom konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24 151/00. Keďže súd
mal z výpisu z obchodného registra za preukázané, že toto konkurzné konanie nie je do
dnešného dňa právoplatne skončené, je možné, aby nárok navrhovateľa (ešte) bol uspokojený
v rámci speňažovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Navrhovateľ
v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia predpokladov pre vznik
zodpovednosti odporcu za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu podľa zákona č.
58/1969 Zb., keď nepreukázal porušenie povinnosti odporcu, existenciu tvrdenej škody, príp.
nemajetkovej ujmy na jeho strane a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ním uvádzanej
škody a porušením právnej povinnosti odporcu, v dôsledku čoho posúdil nárok navrhovateľa
ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. septembra
2011 sp. zn. 9Co 397/2010 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval že súd
prvého stupňa správne postupoval, keď sa zameral na zisťovanie základných v zákonných
predpokladov pre priznanie náhrady škody. Správne vyvodil aj záver, že navrhovateľ, na
ktorom bola v zmysle § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť na preukázanie podmienok
zodpovednosti, nepreukázal existenciu protiprávneho konania, existencie škody a priamej
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá mala
navrhovateľovi vzniknúť. S odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil, pretože vykazovalo
známky vecnej správnosti ( § 219 ods. 2 O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Žiadal ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že
tieto podmienky konania nie sú splnené.
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to
vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie
zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).
V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda,
prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa
dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom
konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol
dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený
profesijným advokátom.
Súd prvého stupňa uznesením z 5. januára 2012 č.k. 25C 165/2008-76 vyzval
dovolateľa, aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie o zákonom vyžadované náležitosti
dovolania a založil do spisu plnomocenstvo, ktoré udelil pre dovolacie konanie advokátovi;
súčasne ho poučil, že má možnosť požiadať súd o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie
z radov advokátov (§ 30 O.s.p.). Dovolateľ predmetné uznesenie prevzal dňa 20. januára
2012 (viď doručenka č.l. 77), do spisu nezaložil splnomocnenie udelené advokátovi na jeho
zastupovanie v dovolacom konaní ani žiadosť o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie
z radov advokátov.
Napriek tomu, že dovolateľ nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie
v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy,
alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú
podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania,
nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho
kvalifikovaného zástupcu.
So zreteľom na nerešpektovanie výzvy okresného súdu uvedenej v uznesení
z 5. januára 2012 č.k. 25C 165/2008-76 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania
dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1
O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie
zákonom požadovaných náležitostí dovolania, konanie o dovolaní navrhovateľa zastaviť.
Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd dovolacie konanie zastavil
bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Jana B a j a n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta