Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-397-2010.pdf
PDF · 99.35 KB
No categories available
9Co/397/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: B.. M. G., bytom O., H. XX, Č. A., proti odporkyni: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 181.124,34 Eur s prísl. , na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislva I č.k. 25C 165/2008-53 zo dňa 2. júla 2010, v pomere hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o zaplatenie 181.124,34 Eur (5.456.552,-Sk) s 10 % úrokom z omeškania, titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľ dňa 2.11.1998 podal na Okresný súd Veľký Krtíš návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky povinného PD Príbelce v celkovej výške 2.448.508,-Sk na podklade troch vykonateľných rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici a to č.k. 1Rob 535/97, č.k. 3Rob 264/97 a č.k. 1Rob 288/97. Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil uznesením z 28.6.2000, sp. zn. 47-24K 151/00, na majetok povinného konkurz. Okresný súd uznesením z 28. apríla 2006 zastavil výkon rozhodnutia vo veci sp. zn. E 1151/98, v súlade s § 372m ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ nepodal v lehote 6 mesiacov od účinnosti novely O.s.p. návrh na vykonanie exekúcie a neoznámil súdu podanie takého návrhu.
Nečinnosť Okresného súdu Veľký Krtíš v rokoch 1998 - 2000 považuje navrhovateľ za postup v rozpore so zákonom, ktorý spôsobil nemožnosť uspokojenia navrhovateľa z vykonateľných exekučných titulov. Týmto nesprávnym úradným postupom okresného súdu údajne vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 2.448.508,-Sk, ako hodnota nevymožených pohľadávok z vykonateľných platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici ku dňu 26.6.1998. V dôsledku prieťahov v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. E 1151/98 navrhovateľ nemohol realizovať svoj podnikateľský zámer a dosiahnuť zisk pri podnikateľskej činnosti. Preto si uplatňoval voči odporcovi aj nárok na ušlý zisk ako tzv. druhotnú škodu vo výške 15 % ročne zo škody prvotnej za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2005. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nečinnosť súdu a vzniknuté prieťahy v konaní vyvolali u neho bezvýchodiskový stav, stav stresu, ktorý mal dopad na jeho nepriaznivý zdravotný stav, platobnú neschopnosť a tým neschopnosť
plniť vlastné záväzky. Zároveň sa negatívne prejavili aj na jeho rodinnej situácii. V dôsledku týchto skutočností žiadal od odporcu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800.000,-Sk.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. E 1151/98 súd zistil, že okresný súd vyzval navrhovateľa na presnú špecifikáciu návrhu v časti týkajúcej sa výkonu rozhodnutia vo výške 1.500.000,-Sk, keď mal za to, že navrhovateľ musí preukázať, že PD Príbelce v likvidácii je dlžníkom povinného a že predmetná pohľadávka skutočne existuje. Na predmetnú výzvu reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 5.2.1999 a 18.10.1999. Poukázal na bližšie nešpecifikované súdne konanie, ktorého predmetom mal byť záväzok dlžníka povinného, pričom žiadal o pripojenie súdneho spisu. Zároveň do súdneho spisu založil fotokópiu poslednej strany bližšie neuvedeného uznesenia vydaného vyšetrovateľom Policajného zboru vo Veľkom Krtíši. Keďže navrhovateľ si súčasne s podaním návrhu na začatie konania nesplnil svoju poplatkovú povinnosť, súd ho výzvou zo dňa 20.10.1999 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.560,-Sk. Prípisom z 23.11.1999 súd vyzval navrhovateľa na oznámenie peňažného ústavu a čísla účtu povinného, z ktorého má súd nariadiť výkon rozhodnutia. Podaním z 30.11.1999 navrhovateľ požiadal, aby súd zistil sám požadovanú skutočnosť, pričom podanie opatril originál kolkom v hodnote 100,-Sk. Následne súd dňa 7.12.1999 vyzval navrhovateľa na predloženie rozhodnutia, ktoré preukazuje existenciu pohľadávky povinného voči dlžníkovi PD Plachtince v likvidácii. Keďže navrhovateľ podaním doručeným súdu 21.12.1999 súdu bez ďalšieho len oznámil, že na výzvu súdu požiadal likvidátora povinného na špecifikáciu predmetnej pohľadávky, opätovne ho výzvou z 18.1.2000 žiadal o splnenie tejto povinnosti. Súčasne navrhovateľa poučil, že bez predloženia požadovaného rozhodnutia, t.j. bez preukázania tvrdeného záväzku dlžníka povinného, nemôže nariadiť výkon rozhodnutia. Keďže na túto výzvu súdu, rovnako ako na jej opakovanú urgenciu z 27.4.2000, navrhovateľ nereagoval, súd ho dňa 22.6.2000 vyzval, aby v stanovenej lehote oznámil, či trvá na podanom návrhu na výkon rozhodnutia, alebo ho berie späť. Následne súd navrhovateľa listom zo 7.9.2000 upovedomil o tom, že uznesením z 28. júna 2000, sp. zn. 47-24K 151/2000, bol Krajským súdom v Banskej Bystrici vyhlásený na majetok povinného - úpadcu Poľnohospodárske družstvo Príbelce v likvidácii konkurz, pričom za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený G.. G. Z., advokát so sídlom vo Zvolene. Súd ho zároveň poučil, že svoje nároky môže prihlásiť v lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom je povinný uviesť výšku, právny dôvod vzniku nároku a jeho zabezpečenie. Rovnako súd navrhovateľa poučil, že vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu má za následok prerušenie konania o výkon rozhodnutia. Uznesením z 28. apríla 2006, č.k. E 1151/98-36, okresný súd zastavil konanie o výkon rozhodnutia a oprávnenému náhradu trov výkonu rozhodnutia nepriznal. Dôvodom bolo, že navrhovateľ v prebiehajúcom konaní v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 341/2005 Z.z. nepodal návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanoveniami § 372m O.s.p. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.5.2006.
Správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Príbelce v likvidácii na výzvu súdu uviedol, že B.. M. G., W..M..O..D.. si prihláškou z 27.8.2000 prihlásil v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 47-24K 151/2000, pohľadávku v celkovej výške 9.231.701,70 Sk, z toho na oddelené uspokojenie 2.474.361,-Sk na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš z 26.11.1996, č. E 1145/98, o zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 558, v k.ú. Dolné Príbelce a na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 454, v k.ú. Horné Príbelce. Z pripojenej prihlášky do konkurzného konania z 27.8.2000 pritom vyplýva, že sa, okrem iného, vzťahuje aj na pohľadávky 1/ vo výške 843.968,-Sk s prísl. z platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3Rob 264/97, 2/ vo výške 761.000,-Sk s prísl. z platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1Rob 288/97 a 3/ vo výške 869.393,-Sk s prísl. z platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1Rob 535/97. Uvedenému záveru nasvedčuje aj vyjadrenie obchodného oddelenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. júna 2010 z ktorého vyplýva, že navrhovateľ si prihlásil do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 47-24K 151/00 pohľadávku vo výške 2.474.361,-Sk, pričom v zozname konkurzných veriteľov mu bolo pridelené poradové číslo 20.
Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ vyčítal súdu nečinnosť a prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia, nepreukázal porušenie právnej povinnosti Okresného súdu Veľký Krtíš plniaceho úlohy štátu, ktorá by mala za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. E 1151/98 okresný súd vykonával jednotlivé úkony priebežne, bez väčších časových odstupov a má za to, že to bol práve navrhovateľ,
ktorý svojou nečinnosťou bránil plynulému priebehu tohto konania tým, že bol nečinný a neodpovedal na výzvy súdu ohľadom predloženia rozhodnutia preukazujúceho pohľadávku povinného.
Súd sa domnieva, že navrhovateľ rovnako nepreukázal splnenie ani ďalšej podmienky pre zodpovednosť za škodu, a to samotný vznik tejto škody, príp. nemajetkovej ujmy. Výška tzv. prvotnej škody (81.421,23 Eur), ktorú si uplatňoval voči odporcovi totiž predstavuje sumu rovnajúcu sa sume už mu priznanej právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní voči inému subjektu (PD Príbelce v likvidácii), ktorú si v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok tohto subjektu uplatňoval aj osobitnou prihláškou v konkurznom konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24 151/00. Keďže súd mal z výpisu z obchodného registra za preukázané, že toto konkurzné konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, je možné, aby nárok navrhovateľa (ešte) bol uspokojený v rámci speňažovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Opačné tvrdenia navrhovateľa ohľadom nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávok, súd považoval potom za nedôvodné a nárok práve s poukazom na prebiehajúce konkurzné konanie za predčasne uplatnený. Keďže navrhovateľ si odvodzoval nárok na tzv. druhotnú škodu, t.j. ušlý zisk od určitého percentuálneho pomeru zo základu, ktorým mala byť prvotná škoda, v rozhodnom období od 1.1.2000 do 31.12.2005, tu súd uvádza, že ak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke vzniku prvotnej škody, rovnako nepreukázal existenciu vzniku škody druhotnej. Naviac, nijakým spôsobom neosvedčil, že i v prípade vymoženia celej vymáhanej pohľadávky (81.421,23 Eur) mal možnosť, resp. mohol tvrdený podnikateľský zisk (15 % ročne) aj skutočne dosiahnuť. Významné v tomto ohľade by mohli byť jeho tvrdenia podložené dôkazmi o konkrétnych zmluvných vzťahoch, ktoré mal po rozhodnú dobu zjednané, o pravidelne sa opakujúcich obchodných príležitostiach, o ktoré v danej dobe prišiel, príp. o znížení zisku z podnikania. Jeho tvrdenia však ostávajú v rovine čisto hypotetickej, bez ich reálneho preukázania. Za nepreukázané súd považoval aj tvrdenia o nemajetkovej ujme vo výške 26.555,14 Eur (800.000,-Sk). Naviac, a tu sa súd stotožnil s tvrdeniami odporcu, zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje odškodnenie nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Tá je možná len s poukazom na ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, v prípade zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. V takom prípade však odporca nie je pasívne legitimovaným subjektom.
S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb., keď nepreukázal porušenie povinnosti odporcu, existenciu tvrdenej škody, príp. nemajetkovej ujmy na jeho strane a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ním uvádzanej škody a porušením právnej povinnosti odporcu, v dôsledku čoho posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nepodal návrh na ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ, vytýkajúc, že nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Preskúmateľne nevyhodnotil nárok na nemajetkovú ujmu a nemôže obstáť ani úvaha, že v konkurznom konaní je potrebné vyčkať na jeho skončenie, preto je predčasné hovoriť o škode.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu štát zodpovedá za škodu spôsobenú
v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 20 zákona o zodpovednosti štátu pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. E 1151/98, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní, keď od podania návrhu zo dňa 2.11. 1998 neuskutočnil zákonnú povinnosť vykonať výkon rozhodnutia do jedného roka, a po dobu 11 mesiacov zostal nečinný.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k navrhovateľom k tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, správne súd prvého stupňa uplatnený nárok posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (pozri § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).
V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodňoval nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš, ktorý spočíval v zavinených prieťahoch v konaní sp. zn. E 1151/98 dôsledkom, ktorých Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil uznesením zo dňa 28.6. 2000 konkurz na majetok povinného a tým nemožnosti pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia. Navrhovateľ si nárok uplatnený žalobou voči odporcovi uplatňoval titulom jeho zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb., ktorý pozostával z náhrady 1/ tzv. prvotnej škody v sume 81.421,23 Eur (2.452.896,-Sk), ktorá zodpovedala hodnote jeho
splatných pohľadávok voči úpadcovi - Poľnohospodárskemu družstvu Príbelce v likvidácii, priznaných vykonateľnými exekučnými titulmi (platobnými rozkazmi Krajského súdu v Banskej Bystrici) a úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom ku dňu 26.8.1998 a trov konania, 2/ tzv. druhotnej škody v sume 73.147,98 Eur (2.203.656,-Sk) ako ušlého zisku vo výške 15 % ročne zo sumy 81.275,58 Eur (2.448.508,-Sk) za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2005 a napokon 3/ nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 26.555,14 Eur (800.000,-Sk).
Súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa zameral na zisťovanie základných zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody. Správne súd prvého stupňa aj vyvodil záver, že navrhovateľ, na ktorom bola v zmysle § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť na preukázanie podmienok zodpovednosti, nepreukázal existenciu protiprávneho konania, existencie škody a priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) .
Bez významu je snaha navrhovateľa spochybniť záver súdu prvého stupňa tým, že považuje rozhodnutie v časti nároku na priznanie nemajetkovej ujmy za nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa s nárokom riadne vysporiadal, v odôvodnení rozsudku skutkové a právne závery, ktoré prijal, dostatočne vysvetlil a tieto nie sú v danom prípade neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako v tejto časti, tak aj ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia § 157 ods. 2 O.s.p. Daná problematika bola súdmi riešená, záver prvostupňového súdu zodpovedá prijatému úzusu súdnej praxe a vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu nemal odvolací súd dôvod, v tejto posudzovanej veci, od vysloveného právneho názoru, ktorý zaujala súdna prax, sa odchýliť.
Rovnako je nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku aj dôvod odvolania spočívajúci v spochybnení úvahy súdu prvého stupňa o absencii škody, keď výška škody predstavuje sumu rovnajúcu sa sume priznanej právoplatným rozhodnutím. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že konkurzné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici proti úpadcovi Poľnohospodárske družstvo Príbelce v likvidácii nie je právoplatne ukončené a tým, že navrhovateľ si pohľadávku prihlásil v konkurznom konaní, nie je možné výšku už raz priznanej sumy právoplatným rozhodnutím stotožniť s výškou škody; potom je potrebné považovať tento nárok za predčasne uplatnený.
Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje, s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.