Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/37/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: Richard Pauer-3P, s miestom podnikania Levočská 4, Košice, IČO: 32 530 943,

zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice,

proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej

obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 8.6.2010, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. - 72 zo dňa 1. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. - 72 zo dňa 1. júna 2011, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. zo dňa 8.6.2010 ako i rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej

inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. zo dňa 28.10.2009 z r u š u j e

a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

2

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 592,40 € v lehote

3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Richarda Kovalčíka, advokáta so sídlom

v Košiciach.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal zrušenia rozhodnutia, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie

Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj

č. zo dňa 28.10.2009, ktorým bola žalobcovi podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona

č. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“) uložená pokuta vo výške 230 € za nesplnenie záväzného pokynu uloženého podľa § 6

ods. 1 písm. d) tohto zákona v nadväznosti na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobca

nesplnil opatrenie uložené mu dňa 12.6.2009 pri kontrolnom nákupe vykonanom pracovníkmi

SOI v Žiline v prevádzkarni žalobcu 3P- predaj šperkov v C. S., keď zakúpený výrobok

neobsahoval názov zakúpeného tovaru. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so

žalovaným, že zistený nedostatok nebol odstránený ani pri opakovanej kontrole a poukázal na to,

že názvoslovie tovaru na pokladničnom doklade má svoj opodstatnený význam v priebehu

reklamačného konania a zákonnú úpravu – uvádzania názvu na doklade pri kúpe nie je možné

obísť, pretože tento doklad deklaruje predmet kúpy. Predmetom kúpy nie je číslo výrobku, ale

v danom prípade druh vybraného šperku, teda môže ísť o prsteň, náramok a iné.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Poukázal na znenie ust. § 6

ods. 1 písm. d) a ods. 2 a že z ich citácie vyplýva, že inšpektor SOI

je oprávnený uložiť opatrenie záväzným pokynom výlučne len kontrolovanej osobe, pričom druh

opatrenia je jej povinný oznámiť ústne, o čom vyhotoví písomný záznam. V zmysle ust. § 4

3

ods. 2 tohto zákona sa za kontrolovanú osobu považuje výlučne len fyzická osoba alebo

právnická osoba predávajúca alebo dodávajúca výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúca služby

a takúto osobu je nutné odlišovať od iných subjektov, ako napr. zamestnancov kontrolovanej

osoby alebo osôb, ktoré v mene kontrolovanej osoby konajú. Ďalej poukázal na ust. § 5 ods. 5

písm. b) tohto zákona v súvislosti s oprávnením inšpektora overovať si totožnosť príslušných

osôb pri kontrole. Podľa žalobcu ust. , na ktoré poukazuje krajský súd,

nie je v danom prípade možné aplikovať a že z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že na to, aby

podnikateľ bol zaviazaný aj za konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, musí byť splnená

obligatórna podmienka spočívajúca v tom, že tretia osoba nemohla vedieť, že osoba

v prevádzkarni nie je na predmetné konanie oprávnená. Inšpektor musel disponovať vedomosťou,

že zamestnankyňa žalobcu nie je kontrolovaná osoba, a teda jej ani nemôže adresovať záväzný

pokyn vykonať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole. Taktiež skutočnosť,

že vykonanie kontroly a následné oboznámenie zamestnankyne žalobcu s údajnými

nedostatkami, ktoré inšpektor zistil počas kontroly, ešte nemá za následok, že žalobca o kontrole

a údajných nedostatkoch musel aj vedieť. Preto skutočnosť, či o vykonanej kontrole a údajne

zistených nedostatkoch predavačka informovala žalobcu, je irelevantná, pretože zo zákona

vyplýva povinnosť inšpektora adresovať záväzný pokyn výlučne kontrolovanej osobe

bez možnosti výnimky a skutočnosť, kto je kontrolovanou osobou, si má možnosť inšpektor

overiť v zmysle Podľa žalobcu nakoľko mu inšpektor

ako kontrolovanej osobe osobne neadresoval záväzný pokyn, ale len jeho zamestnankyni,

neexistuje tu žiaden zákonný predpoklad pre uloženie pokuty v dôsledku nerešpektovania

záväzného pokynu odstrániť údajné nedostatky zistené pri kontrole. Žalobca taktiež poukázal

na ust. a že krajský súd nesprávne aplikoval toto ustanovenie

na daný prípad a s poukazom na a nemôže

postačovať adresovať záväzný pokyn zamestnancovi kontrolovanej osoby, ale výlučne

kontrolovanej osobe. Ďalej žalobca poukázal na to, že záväzný pokyn mu nebol priamo nikdy

doručený a bolo mu dňa 23.11.2009 doručené výlučne prvostupňové rozhodnutie o uložení

pokuty. Doručenie kópie inšpekčného záznamu z druhej kontroly zo dňa 9.7.2009, nemožno

stotožniť s opatrením oznámeným ústne kontrolovanej osobe a ani toto oznámenie nahradiť

a Inšpektorát nepostupoval rovnakým spôsobom aj v prípade záznamu o ním tvrdenej kontrole,

ktorá sa mala uskutočniť dňa 12.6.2009, kedy predavačka tak isto odmietla záznam podpísať

4

a uspokojil sa s údajným ničím nepreukázaným ponechaním tohto záznamu v počte 1 kus

na kontrolovanej prevádzke. Krajský súd sa taktiež dôsledne nevysporiadal ani so skutočnosťou

týkajúcou sa označenia výrobku na doklade o kúpe výrobku a poukázal na ust. § 16 ods. 1

písm. d) o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že doklad o kúpe

výrobku alebo o poskytnutí služby musí okrem iného obsahovať názov výrobku. Toto

ustanovenie podľa žalobcu nešpecifikuje, o aký druh názvu by malo ísť resp. aký druh názvu

je neprípustný a teda nie je jednoznačne zrejmé, či výrobok musí mať výlučne menný názov

alebo číselný názov, prípadne kombináciu týchto dvoch druhov názvov. Podľa ust. § 16 ods. 1

písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa požiadavka zákonodarcu spočíva výlučne v tom, aby bol

výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja alebo reklamačného konania

nemohlo dôjsť k zámene výrobku. V prípade názvu výrobku P 0842, ide o označenie

pozostávajúce z kombinácie menného a číselného názvu, a to z písmena „P“, ktoré je nutné

považovať za skratku slova „prívesok“ a číselného názvu „0842“. Takýto názov je ešte doplnený

o špecifikáciu druhu výrobku „strieborný tovar zákonnej rýdzosti“. Názov „P 0842“ nachádzajúci

sa na dokladoch o kúpe je zhodný s názvom výrobku uvedeným na štítku pripevnenom k výrobku

a zároveň je pod týmto názvom evidovaný aj v skladovom systéme. Poukázal tiež na to, že má

na prevádzke viac ako 200 druhov príveskov a že názov výrobku pozostávajúci z menného

a číselného označenia, doplnený o špecifikáciu výrobku je tým najzrozumiteľnejším,

najpresnejším a dostačujúcim označením pre riadnu identifikáciu výrobku. Preto je žalobca

názoru, že splnil zákonom požadované náležitosti dokladu o kúpe výrobku. Vytýkal, že krajský

súd sa nezaoberal výškou uloženej pokuty, len konštatoval, že výšku pokuty považuje

za odôvodnenú a že je len na úvahe žalovaného akú vysokú pokutu uloží. Podľa žalobcu je výška

pokuty neprimerane vysoká a bola uložená v rozpore s pokutami ukladanými v obdobných

prípadoch a krajský súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadne uloženej pokuty a jej

výšky. Taktiež krajský súd sa podľa žalobcu v konaní nezaoberal jeho tvrdeniami a dôkazmi

prezentovanými v žalobe a jeho rozhodnutie s poukazom na ust. považuje

za nepreskúmateľné.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdil. Postih žalobcu považuje žalovaný za spoľahlivo zistený

a preukázaný. Inšpektori SOI počas kontroly dňa 12.6.2009 spoľahlivo identifikovali

5

kontrolovanú osobu ako podnikateľa Richarda Pauera-3P, Levočská 4, Košice, IČO: 32 530 943,

ako aj osobu prítomnú pri kontrole zo strany kontrolovanej osoby ako predavačku pani D. P.

a poukázal na okolnosti kontrolného nákupu pri zakúpení prívesku P 0842 v cene 11,12 €.

Tvrdenie žalobcu, že mu ako kontrolovanej osobe nikdy nebol inšpektormi SOI uložený záväzný

pokyn, preto podľa názoru žalovaného nemá oporu v podkladoch rozhodnutia. Inšpektorát SOI

vzhľadom k tomu, že sa jednalo o nedostatok malého rozsahu, nepristúpil k uloženiu postihu,

avšak rozhodol o preverení plnenia uloženého záväzného pokynu a pri následnej kontrole SOI

dňa 9.7.2009 bolo zistené nesplnenie záväzného pokynu uloženého pri kontrole dňa 12.6.2009.

Hoci v prípade oboch inšpekčných záznamov došlo k odmietnutiu ich podpísania oprávnenou

osobou prítomnou pri kontrole za kontrolovanú osobu, nemá táto skutočnosť vplyv na záver

kontroly a tiež zistené nedostatky zapísané v inšpekčných záznamoch. Vždy jedno vyhotovenie

inšpekčného záznamu bolo ponechané na prevádzke žalobcu a bolo v možnostiach žalobcu, aby

si zabezpečil systematické získavanie aktuálnych informácií o dianí na svojich prevádzkach.

Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by sa žalovaný odchýlil od svojej rozhodovacej praxe

v obdobných prípadoch a poukázal na svoju internetovú stránku, kde je možné vidieť obdobné

prípady a v rámci rozhodovacej praxe bolo ustálené, že neurčité označenie druhu výrobku na

doklade o kúpe je nedostačujúce. V prípade žalobcu došlo k uvedeniu kódu, čo pre samotného

spotrebiteľa nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Na doklade o kúpe by bolo dostačujúce uvedenie

„prívesok P 0842“. Súčasťou inšpekčných záznamov sú aj doklady o kúpe zo dňa 12.6.2009

a 9.7.2009, ktoré neobsahovali názov odpredaného výrobku. Žalobcovi bola daná možnosť

zistený nedostatok odstrániť bez ďalšieho postihu, čo však nevyužil a preto správny orgán

rozhodol o uložení postihu v relatívne nízkej výške.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa , prejednal

odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a , a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia

Slovenskej obchodnej inšpekcie vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

Deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej

tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk s tým,

6

že rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júna 2012 (, v spojení s

veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá

sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako

nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne

postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní

ide.

Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí

orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok

vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy

predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t.j. v medziach žaloby). Rozsahom

tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Súd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov

zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho

orgánu, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom.

Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia

a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci.

V konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou

zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie ukladajúce žalobcovi povinnosť

uviesť okrem všeobecných náležitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho

orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie

7

dôvodov v čom vidí žalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký

konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe.

Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť

na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí

prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ).

V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom

nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca vo svojej žalobe, v odôvodnení napadnutého

rozsudku na ne konkrétne adekvátnym spôsobom nereagoval.

Najvyšší súd zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou

činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého

neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje

zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom

ustanovenia , podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím

súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text

v odôvodnení uvedie.“

Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd SR na svoj rozsudok zo dňa

31. mája 2012 sp. zn. , zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia, ktorého odôvodnenie

ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:

„Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného

č. zo dňa 28. júna 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom

v Žiline pre Žilinský kraj č. z 2. októbra 2009, o uložení pokuty vo výške 230 €

pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 16 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane

8

spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe

výrobku, v ktorom sú uvedené zákonom stanovené záležitosti.

Z obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že dňa 9. júla 2009

v prevádzke 3P – predaj šperkov v C. S. bola inšpektormi vykonaná kontrola, v rámci ktorej bol

vykonaný kontrolný nákup v hodnote 11,12 € a spotrebiteľovi bol vydaný doklad o kúpe,

v ktorom podľa zistení inšpektorov nebol uvedený názov odpredávaného výrobku. Rovnaký

nedostatok bol zistený už aj pri kontrole vykonanej dňa 12. júna 2009 (správny orgán považoval

tento nedostatok za pochybenie malého rozsahu, v tomto prípade upustil od začatia správneho

konania a predávajúcemu dal čas na odstránenie zisteného nedostatku bez uloženia pokuty).

Následne po opakovanej kontrole bolo žalobcovi listom zo dňa 21. júla 2009 doručované

oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré mu bolo doručené dňa 4. augusta

2009.

Porušenia zákona sa podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia dopustil žalobca tým, že

spotrebiteľovi vydal neúplný doklad o kúpe výrobku. Uviedol, že doklad o kúpe má nesporný

význam pri uplatnení práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady konkrétneho tovaru

a predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov o právnych vzťahoch medzi predávajúcim

a spotrebiteľom (kupujúcim), ktoré vyplývajú z prevažne anonymne uzatváraných kúpnych

zmlúv. Za uvedené porušenie zákona bola žalobcovi uložená pokuta v spodnej hranici zákonnej

sadzby v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný

vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené:

a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,

b) adresa prevádzkarne,

c) dátum predaja,

d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,

e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

9

Z vyššie uvedenej dikcie a v zhode s námietkou (tvrdením)

žalobcu najvyšší súd má za to, že uvedené paragrafové znenie bližšie

nešpecifikuje a ani neukladá, že doklad o kúpe výrobku musí mať menný názov alebo číselný

názov, prípadne kombináciu týchto dvoch druhov názvov.

Aj podľa najvyššieho súdu ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa

požaduje, aby doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby obsahoval okrem iného aj

názov výrobku spočíva výlučne v tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by

v prípade predaja alebo reklamačného konania nemohlo dôjsť k zámene výrobku.

Po oboznámení sa zo súdnym a administratívnym spisom neušlo pozornosti najvyššieho

súdu, že krajský súd, ale hlavne žalovaný orgán (Inšpektori SOI), považovali označenie názvu

výrobku P0842 za číselný kód a nie za označenie pozostávajúce z kombinácie menného

a číselného názvu, a to z písmena „P“, ktoré je nutné považovať za skratku slova „prívesok“

a číselného názvu „0842“ tak, ako to uvádza žalobca, kde s jeho tvrdením sa plne stotožňuje aj

najvyšší súd. Uvedený názov bol ešte navyše doplnený o špecifikáciu druhu výrobku „strieborný

tovar zákonnej rýdzosti“. Názov „P0842“ nachádzajúci sa na dokladoch o kúpe je zhodný

s názvom výrobku uvedeným na štítku pripevnenom k výrobku a zároveň je pod týmto názvom

tovar evidovaný aj v skladovom systéme.

Uvedené tvrdenie žalobcu vychádza z logickej argumentácie pre predaj uvedeného druhu

výrobku a uvedenú podnikateľskú činnosťou žalobcu, kde ide o predajňu šperkov a tak

potom argumentáciu prvostupňového súdu a žalovaného považuje najvyšší súd za nesprávnu

nemajúcu oporu v zákone o ochrane spotrebiteľa.

Najvyšší súd uvedená argumentácia žalobcu utvrdzuje aj jeho vyjadrením vo svojom

odvolaní, že má na predajni (prevádzke) viac ako 200 druhov príveskov, a preto je názov výrobku

pozostávajúci z menného a číselného označenia, doplnený o špecifikáciu výrobku, tým

najzrozumiteľnejším, najpresnejším a dostačujúcim označením pre riadnu identifikáciu výrobku.

10

Podľa názoru najvyššieho súdu prvostupňový súd sa dostatočne nevenoval aj skutočnosti,

že doklady o nákupe tovaru sú vyhotovované riadne úradne schválenou registračnou

pokladnicou, ktorá umožňuje uviesť len 8 alfanumerických znakov v riadku, ako to tvrdí žalobca

vo svojom odvolaní.

Takto potom podľa najvyššieho súdu sa prvostupňový súd a žalovaný náležite

nevysporiadali so skutočnosťou, ktorá sa týkala označenia výrobku na doklade o kúpe výrobku,

ktoré bolo inšpektorom považované za nedostatok, ktorý je nutné odstrániť a ktorá zakladala

uloženie pokuty vo výške 230 €.

Najvyšší súd má za to, že žalobca si splnil zákonom požadované náležitosti dokladu

o kúpe výrobku, nakoľko ten okrem iného obsahoval aj názov výrobku, ktorý dostatočne

identifikoval výrobok a nespôsoboval jeho zameniteľnosť s iným výrobkom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR podľa veta prvá

v spojení s napadnutý rozsudok krajského súdu č. k. -72 zo dňa

1. júna 2011 zmenil a zrušil rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe

z dôvodov ust. psím. c) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 2

v spojení s veta prvá a a žalobcovi ako úspešnému

účastníkovi priznal ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 13. júna 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth