Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c74/384583.e8d0e7.pdf
PDF · 101.03 KB
No categories available
4Ndt/7/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 7/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného
Ing. V. O. pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255
ods. 1, ods. 2 písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. zák.) účinného do
31. decembra 2005 na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 o návrhu obţalovaného na odňatie
a prikázanie veci inému súdu rozhodol
t a k t o :
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. por.) účinného
do 31. decembra 2005 trestná vec obţalovaného Ing. V. O.,
sp. zn. 3 T 1/2009 sa Krajskému súdu v Ţiline n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský prokurátor v Prešove okrem iných osôb podal 29. novembra 2001 obţalobu
aj na Ing. V. O. pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa §
255 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ktorý mal spáchať konaním uvedeným
v bode 6/ obţaloby na tom skutkovom základe, ţe
ako vedúci pracoviska P., a. s. P., vykonávajúceho sluţby pre S. a. s. dňa 9. 10. 1998
na základe ţiadosti obv. Š., makléra spoločnosti C., o. c. p., a. s. a exekútorky Ing. M. K. na
prevod 647 akcií emitenta T., a. s. B. v rozpore so zákonom o cenných papieroch previedol
akcie T. z účtu majiteľa Ministerstva hospodárstva SR na ďalšie subjekty, aj keď exekútorka
sa preukázala poverením na exekúciu povinného Ministerstva financií čím spôsobil, ţe ku
škode Ministerstva hospodárstva SR bolo 647 akcií v celkovej hodnote 2 181 762 000,- Sk
prevedených na účet vybraných siedmych nadobúdateľov.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. januára 2002,
sp. zn. Ndt 118/2001 bola trestná vec obvineného Mgr. Ing. I. I. podľa
§ 25 Tr. por. Krajskému súdu v Prešove odňatá a bola prikázaná Krajskému súdu v Ţiline.
Obţalovaný Ing. V. O. podal na Krajský súd v Ţiline návrh na odňatie a prikázanie
veci. Odôvodnil ho tým, ţe napriek tomu, ţe na hlavnom pojednávaní
30. júna 2009 (správne 22. júna 2009) ho Krajský súd v Ţiline vylúčil na samostatné konanie,
listom z 11. januára 2012 mu bolo oznámené moţné spojenie jeho trestnej veci na spoločné
konanie s trestnou vecou obţalovaného Mgr. Ing. I. I. vedenou na tamojšom súde pod sp. zn.
4 T 7/2002. Vyslovil názor, ţe pre naznačený postup krajského súdu nie sú splnené zákonné
podmienky uvedené v § 21 ods. 3 Tr. por., pretoţe v posudzovanom prípade neboli voči jeho
osobe podané samostatné obţaloby. Namietol najmä však tú skutočnosť,
ţe po vylúčení jeho osoby na samostatné konanie je splnená zákonná podmienka uvedená
v § 23 ods. 2 písm. a/ Tr. por., aby vec prejednal a rozhodol okresný súd. Pre takýto postup
svedčí i to, ţe skutok, ktorý sa týka jeho osoby je samostatný, bez vecnej súvislosti
s ostatnými skutkami podanej obţaloby, dôvod, pre ktorý bola vec odňatá Krajskému súdu
v Prešove sa ho netýka a zároveň poukázal aj na zníţenie finančných nákladov štátu, svoj
vek, zhoršený zdravotný stav a finančné moţnosti. Podľa názoru obţalovaného niet teda
zákonnej prekáţky, aby vec bola postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
v Prešove a opačný postup súdu by znamenal porušenie jeho práva na spravodlivý súdny
proces.
Navrhol preto, aby najvyšší súd rozhodol tak, ţe na prejednanie a rozhodnutie jeho
veci je príslušný Okresný súd Prešov, eventuálne Krajský súd v Prešove.
V prípade, ţe jeho návrhu nebude vyhovené, vzniesol zároveň námietku zaujatosti
voči senátu, ktorý vo veciach vedených pod sp. zn. 4 T 7/2002 a 3 T 1/2009 koná, pretoţe
v jeho postupe došlo k závaţným pochybeniam a to nielen vo vzťahu k jeho osobe.
Uţ v priebehu prejednávania veci neboli vzaté do úvahy jeho oprávnené poţiadavky
na zadováţenie časti vyšetrovacieho spisu nachádzajúceho sa v archívoch vyšetrovacieho
orgánu alebo Krajskej prokuratúry v Prešove a v tomto smere poukázal aj na námietky
vznesené ďalšími obţalovanými.
Na podklade predloţeného návrhu Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal,
či sú splnené zákonné podmienky na obţalovaným navrhovaný postup a zistil, ţe tomu
tak nie je.
Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 25 ods. 1
Tr. por., pretoţe v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec
preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby
Podľa § 25 ods. 1 Tr. por. z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, ţe pre tzv.
„delegáciu“ musia byť dané dôleţité dôvody.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôleţité dôvody“.
Význam, resp. dôleţitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, ţe „nikoho nemoţno odňať jeho
zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok
§ 25 ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôleţité dôvody tzv. delegácie však treba zahrnúť aj prípady vylúčenia
všetkých sudcov príslušného súdu.
Takýto stav v posudzovanej veci nenastal. Ani samotný obţalovaný vo svojom podaní
nenamietol všetkých sudcov Krajského súdu v Ţiline a iné dôleţité dôvody pre postup podľa
§ 25 ods. 1 Tr. por. najvyšší súd nezistil.
Vo vzťahu k námietkam obţalovaného týkajúcim sa spojenia ním uvádzaných
trestných vecí je potrebné uviesť nasledovné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 30. júna 2009,
sp. zn. 4 To 9/2009 okrem iného na strane šesťdesiatšesť vyslovil, ţe podľa jeho názoru
neboli v prípade obţalovaného Ing. V. O. splnené materiálne podmienky pre procesný postup
podľa § 23 Tr. por., pretoţe jeho práceneschopnosť netrvala podľa vyjadrenia lekára dlhšiu
dobu, išlo len o stav prechodný, ktorý obţalovanému nebránil v účasti na hlavnom
pojednávaní po dlhšiu dobu. Zároveň konštatoval, ţe vec ohľadne obţalovaného V. O. nebola
doposiaľ ukončená (podľa zistenia najvyššieho súdu do dňa neverejného zasadnutia) a preto
bude potrebné v zmysle § 23 Tr. por. uţ aj z hľadiska hospodárnosti konania jeho trestnú vec
opätovne spojiť s touto skupinou obţalovaných, vec aj ohľadne jeho osoby znovu prejednať
a dokazovanie doplniť o dôkazy nevyhnutne potrebné pre spoľahlivé zistenie skutkového
stavu. Najmä dôsledne dodrţať a vykonať vo vzťahu k jeho osobe tie dôkazy, ktoré nariadil
zaobstarať a dokazovaním objasniť Najvyšší súd Slovenskej republiky 25. mája 2006 ako aj
ďalšie dôkazy, na ktoré poukázal najvyšší súd v tomto rozhodnutí, pokiaľ majú
k obţalovanému významný vzťah.
Vychádzal pritom z ustanovenia § 18 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého o všetkých
trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy
spolu súvisia, sa môţe vykonávať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu
veci v primeranej lehote.
Nezodpovedá pritom skutočnosti tvrdenie obţalovaného, ţe skutok v bode 6/, ktorý
mal podľa obţaloby spáchať, je bez vecnej súvislosti so skutkami spáchanými ostatnými
spoluobţalovanými, pretoţe je z neho zrejmé, ţe mal byť článkom v reťazi na seba
nadväzujúcich konaní, ktorých sa mali dopustiť jednotliví spoluobţalovaní v snahe zmocniť
sa počtu 647 kusov akcií spoločnosti T. a. s. Bratislava.
Za skôr opísaného stavu veci opätovné spojenie skôr nesprávne rozdelenej trestnej
veci obţalovaného Mgr. Ing. I. I. a spol. je v súlade s § 18 ods. 1 Tr. por.
a nie je v rozpore s ustanovením § 23 ods. 3 Tr. por., na ktorý obţalovaný poukázal.
Najvyšší súd na záver poznamenáva, ţe vytýkané nedostatky, ktoré sú podľa ţiadosti
obţalovaného najmä procesnej povahy v prípade ak budú preukázané, v konaní o odvolaní
oprávnenej osoby, kde je rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu vymedzený širšie
(§ 254 ods. 1 Tr. por.) sú dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci
na nové prejednanie a rozhodnutie a v odôvodnených prípadoch aj s tým, aby súd vec
prejednal a rozhodol v inom zloţení senátu.
Najvyššiemu súdu neunikla ani námietka zaujatosti obţalovaného v prípade, ak jeho
návrhu na odňatie a prikázanie veci nebude vyhovené, avšak v súčasnom štádiu trestného
stíhania o nej nemohol rozhodnúť, pretoţe v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 Tr. por. o tejto
je oprávnený rozhodnúť senát, ktorého sa tieto dôvody týkajú (aj s prihliadnutím aj na § 31
ods. 4 Tr. por.) a aţ následne na podklade podanej sťaţnosti voči jeho rozhodnutiu je o tejto
v zmysle § 32 ods. 5 Tr. por. (s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 6 Tr. por.) oprávnený
rozhodnúť najvyšší súd ako bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. júna 2012
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová