Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/8/2012

N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 8/2012

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému A. P.,

pre zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. o dovolaní obvineného

A. P. podaného prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. D. D. proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2009, sp. zn. , podľa §

382a, , a z dôvodu podľa Tr.

por., takto

rozhodol:

I. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2009, sp. zn.

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení , , a

ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v neprospech obvineného A. P..

2

Napadnutý rozsudok krajského súdu s a z r u š u j e.

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Banskej Bystrici s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II. Podľa obvineného A. P., nar. X.. M. X. v H., trvale bytom H.,

Ul. F. č. X., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová,

b e r i e d o v ä z b y

podľa

Väzba začína plynúť okamihom vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. 19. júna 2012

o 10:30 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 23. septembra 2009, sp. zn.

, bol obvinený A. P. uznaný za vinného zo zločinu lúpeţe v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného pouţívania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, ţe

dňa 6. marca 2009, asi o 23.00 hod., na parkovisku pred ţelezničnou stanicou v Ţ. n.

H., pod vplyvom alkoholu, napadol J. M., nar. X.. F. X. tak, ţe mu zozadu v osobnom

motorovom vozidle zn. Fiat Marea 1,6 SX Weekend, šedej farby, ev. č. P., VIN: Z., priloţil

ku krku kuchynský nôţ s dĺţkou čepele asi 10 cm a povedal mu, aby nerobil prudké pohyby,

3

lebo ho podreţe, následne mu opaskom zviazal ruky za chrbtom, prinútil ho presadnúť si na

sedadlo spolujazdca, vybral z odkladacieho priestoru dverí jeho peňaţenku, ktorú dal na

palubnú dosku, vozidlo riadil smerom do H., pričom neustále hovoril, ţe nevie, čo s ním

spraví, lebo mu neverí, ţe ho neudá, pričom stále drţal v ruke nôţ, ktorým smeroval čepeľou

na oblasť brucha J. M., na jeho naliehanie zastavil vozidlo pri krajnici a odviazal mu ruky

a povedal, aby dal do peňaţenky všetky svoje retiazky a prstene, na kruhovom objazde pri

vstupe do H. sa podarilo J. M. vziať z palubnej dosky peňaţenku a vyskočiť z vozidla, pričom

obvinený pokračoval v jazde smerom na P., kde na ul. Š., oproti domu č. V v H. havaroval,

uvedeným konaním J. M. spôsobil drobné zranenia, ktoré si nevyţiadali liečenie

a práceneschopnosť a majiteľovi motorového vozidla P. H., nar. X.. S. X., poškodením

vozidla spôsobil škodu v neustálenej výške.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,

§ 39 ods. 2 písm. a/, § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.

Podľa súd obvinenému uloţil ochranné ústavné

protialkoholické a protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 288 ods. 1 súd odkázal poškodeného P. H., nar. X.. S. X. v H., trvale bytom

H., Ul. X.. A. č. X. a poškodeného J. M., nar. F.. F.. X. v H., trvale bytom H., Ul. M. č. X.

s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania prokurátora okresnej prokuratúry proti prvostupňovému

rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. novembra 2009, sp. zn.

, rozhodol tak, ţe

podľa , rozsudok Okresného súdu Ţiar nad

Hronom z 23. septembra 2009, sp. zn. , zrušil vo výroku o vine, treste, spôsobe

výkonu trestu, ochranného opatrenia, ako aj vo výroku o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3

obvineného A. P., nar. X.. M. X., t. č. vo väzbe ÚVV,

4

MS SR Banská Bystrica uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,

§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a za pouţitia § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Podľa súd obvinenému uloţil ochranné ústavné

protialkoholické a protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 288 ods. 1 súd odkázal poškodeného P. H., nar. X.. S. X. v H., trvale bytom

H., Ul. X.. A. č. X. a poškodeného J. M., nar. F.. F. X. v H., trvale bytom H., Ul. M. č. X.

s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený A. P. písomným podaním z 15.

septembra 2011 (doručenom súdu prvého stupňa 16. septembra 2011) prostredníctvom

ustanoveného obhajcu JUDr. D. D. dovolanie.

Domáhal sa ním zrušenia rozsudku krajského súdu s tým, aby dovolací súd podľa

vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa podané

dovolanie opiera a navrhol, aby dovolací súd podľa § 388 ods. 1 prikázal tomuto súdu, aby

vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

5

Uviedol, ţe krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu a sám

vo veci rozhodol tak, ţe napravil pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, ţe zločin

lúpeţe nespáchal „v štádiu pokusu, ale išlo o dokonaný trestný čin.“

Ďalej poukázal na to, ţe jeho konaním nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu lúpeţe, ale trestného činu nebezpečného vyhráţania, pretoţe aj skutkové

okolnosti nasvedčujú tomu, ţe „nešiel lúpiť.“

Navyše aj sám poškodený tvrdil, ţe mu obvinený nechcel ublíţiť, ani sa nechcel

zmocniť jeho vecí, ani inej finančnej hotovosti.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ţiar nad Hronom a poškodeným, a to P. H. a J. M..

Okresná prokurátorka sa k podanému dovolaniu vyjadrila s tým, ţe obvinený A. P. uţ

v priebehu prípravného konania uviedol, ţe sa necíti byť vinným

zo zločinu lúpeţe. Priznal však, ţe sa poškodenému vyhráţal, ale nemal v úmysle niečo

mu odcudziť.

Navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez prejednania veci dovolanie

odmietol podľa § 382 písm. c/, pretoţe je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa

, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie skutkovej

podstaty zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s prečinom neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1,

ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a trest bol uloţený v súlade so zákonom.

Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie proti napadnutému rozsudku

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( v znení účinnom

6

do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v ,

ako aj obsahové náleţitosti uvedené v

Dovolací súd po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí a preskúmaní spisového

materiálu dospel k záveru, ţe dovolací dôvod uvedený v

bol v posudzovanom prípade naplnený.

Podľa dovolanie moţno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia,

na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť

skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho

prieskumnej povinnosti je vţdy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie

podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne

vychádza zo zásady, ţe trestné konanie je zaloţené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie

ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky,

ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením moţno riešiť niektoré

nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní

hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli

správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými

ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné

posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle ,

ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých

dôkazov podľa , pretoţe to sú otázky upravené normami procesného práva

a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym

opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať,

či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu

predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom

7

výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť

rozhodnuté o dovolaní ( ).

Najvyšší súd vychádza z toho, ţe tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou

zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je

dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva. Dovolací

súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania

podľa len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený

uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal

znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Vychádzajúc z tejto právnej úpravy dovolací súd skúmal, či zistený skutkový stav bol

správne právne kvalifikovaný a dospel k záveru, ţe súdmi v pôvodnom konaní právoplatne

ustálený skutok bol správne kvalifikovaný len podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/

Tr. zák., a nie aj podľa písm. d/ tohto zákonného ustanovenia, z ktorého bol uznaný

za vinného napadnutým rozsudkom krajského súdu.

Krajský súd postupoval správne, keď zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu a sám uznal obvineného A. P. za vinného zo zločinu lúpeţe podľa

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a napravil tak pochybenie okresného súdu spočívajúce

v tom, ţe tento uznal obvineného za vinného zo zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Tr. zák. iba v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne

smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný

čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Dovolací súd k pokusu a dokonaniu trestného činu ako vývojovým štádiám uvádza,

ţe trestný čin lúpeţe je dokonaný už použitím násilia alebo hrozby bezprostredného

násilia proti niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom pre dokonanie trestného

činu lúpeže nie je podstatné, či došlo aj k zmocneniu sa cudzej veci.

8

V posudzovanom prípade ide o dokonaný trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pretoţe obvinený A. P. svojím konaním naplnil všetky obligatórne

znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu, pretoţe pouţil hrozbu

bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a tohto sa dopustil závaţnejším

spôsobom konania. Nie je pritom rozhodujúce, či aj skutočne došlo, resp. nedošlo

k faktickému zmocneniu sa veci poškodeného ako to namietal obvinený.

V rozpore so zákonom bol však postup krajského súdu, keď obvineného

A. P. uznal za vinného i podľa písm. d/ ods. 2 § 188 Tr. zák.

Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto na chránenej osobe pouţije násilie alebo

hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

V posudzovanej veci sa to nestalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe táto okolnosť zakladajúca

právne posúdenie v tzv. kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 188 ods. 2 písm. d/

Tr. zák. nevyplýva z ustálených skutkových zistení napadnutého rozhodnutia, nie je

vyjadrená v skutkovej vete výrokovej časti, ani nie je nijako uvedená v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, čo vyvolalo pochybnosti o tom, aký bol výrok rozsudku krajského

súdu, ktorý bol vyhlásený na verejnom zasadnutí 11. novembra 2009, či pôvodne vyhotovený

rozsudok zodpovedal vyhlásenému alebo išlo o pisársku chybu v zmysle

Dovolací súd si vyţiadal zápisnicu o hlasovaní z verejného zasadnutia Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 11. novembra 2009, ktorá bola v zmysle otvorená

a zistil, ţe vo výroku rozsudku, konkrétne v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie, bolo

pri dokonanom trestnom čine lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. „perom“

dopísané písm. d/. Takýto postup súdu nie je v súlade so zákonom

Obvinený A. P. túto okolnosť v podanom dovolaní nenamietal, a hoci poukázal iba na

rozdielne vývojové štádia trestného činu lúpeţe, z ktorého bol uznaný

za vinného a na to, ţe jeho konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu

nebezpečného vyhráţania, dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok

9

odvolacieho súdu je založený na nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku, čím

bol naplnený dovolací dôvod podľa

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil vo výroku

rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného A. P., zrušil napadnutý

rozsudok krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, a prikázal tomuto súdu, aby vec v rozsahu zrušenia znovu prerokoval

a rozhodol.

Podľa orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd.

Podľa ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku

dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene

rozhodnutia v jeho neprospech.

II.

Podľa ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody

uloţený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší,

rozhodne súčasne o väzbe.

Podľa sa dĺţka trvania väzby podľa odseku 2 posudzuje

samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.

V zmysle sa rozhodnutím o väzbe rozumie aj rozhodnutie

o vzatí do väzby.

Zo spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený A. P. v súčasnosti vykonáva na základe

rozhodnutia, ktoré sa týmto rozhodnutím zrušuje, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8

(osem) rokov a 8 (osem) mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráţenia, a to v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová.

Vzhľadom na to, ţe obvinený bol doposiaľ 7 - krát súdne trestaný a existuje dôvodná obava,

10

ţe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude pokračovať v trestnej činnosti,

dovolací súd rozhodol podľa z dôvodov podľa

o vzatí obvineného A. P. do väzby s tým, ţe táto začala plynúť

okamihom vyhlásenia tohto rozsudku a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. júna 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová