Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/158/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Obce Hrabičov,

IČO: 00 320 650, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou,

so sídlom v Ţarnovici, Bystrická 101, proti ţalovanému V. B., bývajúcemu v H., v dovolacom

konaní zastúpenému JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, so sídlom v Ţiari nad Hronom,

Námestie Matice Slovenskej 4, o uloženie povinnosti odstrániť hnuteľné veci a zdržať sa

umiestňovania hnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp.zn. 5

C 175/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.

marca 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z 23. augusta 2010, č.k. -84

uloţil ţalovanému povinnosť odstrániť ţeleznú bránu, nachádzajúcu sa v oplotení KNC parc.

č. X., zapísanú na LV č. X., k.ú. H., v časti hranice so štátnou komunikáciou III. triedy na

parc. č. X., odstrániť ďalšiu bránu v oplotení KNC parc. č. X., zapísanú na LV č. X., k.ú. H. v

časti hranice KNE parc. č. X., odstrániť z miestnej komunikácie vedúcej k IBV, zriadenej na

KNC parc. č. X., zapísanej na LV č. X., k.ú. H., dočasnú stavbu - unimo bunku, v lehote 15

dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okrem toho uloţil ţalovanému povinnosť zdrţať sa

umiestňovania hnuteľných vecí na miestnej komunikácii vedúcej k IBV, nachádzajúcej sa na

KNC parc. č. X., zapísanej na LV č. X., k.ú. H. a zriaďovania iných prekáţok, brániacich

prejazdu po tejto komunikácii. Osobitnými výrokmi napokon rozhodol o povinnosti

ţalovaného nahradiť trovy konania ţalobkyni i trovy štátu. Vychádzal zo zistenia, ţe

2

ţalobkyňa je vlastníkom predmetnej miestnej cesty a teda, ţe je daná jej aktívna legitimácia

v spore a ţe ţalovaný ruší jej vlastnícke právo. Keďţe ţalovaný zasahuje do vlastníckeho

práva ţalobkyne k predmetnej miestnej komunikácii tým, ţe na nej vytvoril prekáţky, v

dôsledku ktorých táto komunikácia nie je priechodná, ţalobnému návrhu v plnom rozsahu

vyhovel.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. marca

2011, sp.zn. ako súd odvolací, rozhodnutie okresného súdu ako vecne

správne potvrdil. Konštatoval, ţe rozhodnutie okresného súdu, ktorým v plnom rozsahu

vyhovel ţalobe na ochranu vlastníckeho práva ţalobcu k predmetnej miestnej komunikácii, je

vecne správne. V celom rozsahu sa stotoţnil i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2

), ktoré povaţoval za jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňajúce zákonné

podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia poukázal na najzásadnejšie aspekty, ktorými reagoval na argumenty

ţalovaného uvedené v odvolaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 237 písm. b/ a f/

a „ a “ Uviedol, ţe súd rozhodol o návrhu niekoho, kto

nebol oprávnený k podaniu návrhu. Ţalobkyňa nemala oprávnenie vystupovať v konaní

a teda nemala ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Namietal tieţ odňatie moţnosti konať

pred súdom v odvolacom konaní, keďţe jeho odvolanie bolo prejednané a bolo o ňom

rozhodnuté na neverejnom zasadnutí. Vytýkal súdom niţšieho stupňa, ţe v odôvodnení

rozsudku neuviedli kedy a akým spôsobom a na základe akých dokladov došlo k zápisu

vlastníckeho práva ţalobkyne. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe okresný i krajský súd

nesprávne zistili skutkový stav veci a ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd tento mimoriadny

opravný prostriedok ţalovaného zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

3

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť

( a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je preto

prípustné ani podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,

či konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. b/

a f/

Podľa je dovolanie prípustné ak ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Podľa ţalovaného bolo v predmetnej veci rozhodnuté na návrh niekoho, kto oprávnený

k podaniu návrhu ani nebol a nemal ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Z takejto

argumentácie ţalovaného je zrejmé, ţe si neuvedomuje rozdiel medzi vecnou legitimáciou

a spôsobilosťou byť účastníkom konania, najmä to, ţe z hľadiska naplnenia skutkovej

podstaty dovolacieho dôvodu uvedeného v nie je rozhodujúci vzťah

vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorou sa

rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo

priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu, upravenú v tak, ţe

ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania a má za následok

zastavenie konania (, ). V prípade, ţe súd takto nepostupuje, zaťaţí

konanie vadou podľa

Podľa spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa , veta druhá o obecnom zriadení obec je

právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári

s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobkyňa Obce Hrabičov je právnickou osobou, a teda má

spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím je podmienená jej spôsobilosť byť účastníkom

konania.

Od procesnej spôsobilosti treba dôsledne diferencovať vecnú legitimáciu, ktorá

predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto

je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej

legitimácie (aktívnej na ţalujúcej strane alebo pasívnej na ţalovanej strane) nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia podľa , ale vedie k zamietnutiu ţaloby meritórnym

rozhodnutím. Konanie súdov niţších stupňov preto nie je postihnuté vadou podľa § 237

písm. b/

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom vylúčil účastníka

konania z realizácie jeho procesných práv, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

Dovolateľ namietal porušenie (odňatie) jeho práva účasti na odvolacom konaní tým, ţe

sa rozhodlo na „neverejnom zasadnutí“, z čoho moţno vyvodiť záver, ţe namieta nesprávnosť

postupu odvolacieho súdu, ktorý odvolanie prejednal a o ňom rozhodol bez nariadenia

pojednávania. Táto námietka dovolateľa však opodstatnená nie je.

Podľa v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu

(aj celého konania na odvolacom súde) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez

nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu).

6

Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval

ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia

pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd

v súlade s ustanovením rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania.

Rozhodnutie iba verejne vyhlásil v súlade s ustanovením Postupom

odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu v znení

účinnom v čase rozhodnutia nemohlo preto dôjsť k odňatiu moţnosti ţalovaného pred súdom

konať (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

V súvislosti s námietkou ţalovaného, ktorá sa týkala odôvodnenia napadnutého

rozsudku dovolací súd upozorňuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 3. júla 2003 a zo 16. marca 2005. Podľa týchto rozhodnutí

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní. Uvedené rozhodnutie napĺňa kritériá na odôvodnenie súdnych rozhodnutí ustanovené

v

Pokiaľ ide o námietku ţalovaného spochybňujúcu správnosť zistenia skutkového stavu

veci, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dovolanie nie je moţné

odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky

v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vadu konania v zmysle

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery,

na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je totiţ

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa

, pretoţe právnym posúdením veci súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu,

ktorá je uvedená v tomto ustanovení.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu

k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné

bránenie práva ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová