Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
068/384439.a287df.pdf
PDF · 115.64 KB
No categories available
6Cdo/158/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 158/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Obce Hrabičov,
IČO: 00 320 650, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou,
so sídlom v Ţarnovici, Bystrická 101, proti ţalovanému V. B., bývajúcemu v H., v dovolacom
konaní zastúpenému JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, so sídlom v Ţiari nad Hronom,
Námestie Matice Slovenskej 4, o uloženie povinnosti odstrániť hnuteľné veci a zdržať sa
umiestňovania hnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp.zn. 5
C 175/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.
marca 2011, sp.zn. 17 Co 237/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z 23. augusta 2010, č.k. 5 C 175/09-84
uloţil ţalovanému povinnosť odstrániť ţeleznú bránu, nachádzajúcu sa v oplotení KNC parc.
č. X., zapísanú na LV č. X., k.ú. H., v časti hranice so štátnou komunikáciou III. triedy na
parc. č. X., odstrániť ďalšiu bránu v oplotení KNC parc. č. X., zapísanú na LV č. X., k.ú. H. v
časti hranice KNE parc. č. X., odstrániť z miestnej komunikácie vedúcej k IBV, zriadenej na
KNC parc. č. X., zapísanej na LV č. X., k.ú. H., dočasnú stavbu - unimo bunku, v lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okrem toho uloţil ţalovanému povinnosť zdrţať sa
umiestňovania hnuteľných vecí na miestnej komunikácii vedúcej k IBV, nachádzajúcej sa na
KNC parc. č. X., zapísanej na LV č. X., k.ú. H. a zriaďovania iných prekáţok, brániacich
prejazdu po tejto komunikácii. Osobitnými výrokmi napokon rozhodol o povinnosti
ţalovaného nahradiť trovy konania ţalobkyni i trovy štátu. Vychádzal zo zistenia, ţe
ţalobkyňa je vlastníkom predmetnej miestnej cesty a teda, ţe je daná jej aktívna legitimácia
v spore a ţe ţalovaný ruší jej vlastnícke právo. Keďţe ţalovaný zasahuje do vlastníckeho
práva ţalobkyne k predmetnej miestnej komunikácii tým, ţe na nej vytvoril prekáţky, v
dôsledku ktorých táto komunikácia nie je priechodná, ţalobnému návrhu v plnom rozsahu
vyhovel.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. marca
2011, sp.zn. 17 Co 237/2010 ako súd odvolací, rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil. Konštatoval, ţe rozhodnutie okresného súdu, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel ţalobe na ochranu vlastníckeho práva ţalobcu k predmetnej miestnej komunikácii, je
vecne správne. V celom rozsahu sa stotoţnil i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2
O.s.p.), ktoré povaţoval za jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňajúce zákonné
podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia poukázal na najzásadnejšie aspekty, ktorými reagoval na argumenty
ţalovaného uvedené v odvolaní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 237 písm. b/ a f/
O.s.p. a „§ 241 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.“ Uviedol, ţe súd rozhodol o návrhu niekoho, kto
nebol oprávnený k podaniu návrhu. Ţalobkyňa nemala oprávnenie vystupovať v konaní
a teda nemala ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Namietal tieţ odňatie moţnosti konať
pred súdom v odvolacom konaní, keďţe jeho odvolanie bolo prejednané a bolo o ňom
rozhodnuté na neverejnom zasadnutí. Vytýkal súdom niţšieho stupňa, ţe v odôvodnení
rozsudku neuviedli kedy a akým spôsobom a na základe akých dokladov došlo k zápisu
vlastníckeho práva ţalobkyne. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe okresný i krajský súd
nesprávne zistili skutkový stav veci a ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd tento mimoriadny
opravný prostriedok ţalovaného zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto
prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,
či konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. b/
a f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. b/ O.s.p. je dovolanie prípustné ak ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa ţalovaného bolo v predmetnej veci rozhodnuté na návrh niekoho, kto oprávnený
k podaniu návrhu ani nebol a nemal ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Z takejto
argumentácie ţalovaného je zrejmé, ţe si neuvedomuje rozdiel medzi vecnou legitimáciou
a spôsobilosťou byť účastníkom konania, najmä to, ţe z hľadiska naplnenia skutkovej
podstaty dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 písm. b/ O.s.p. nie je rozhodujúci vzťah
vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorou sa
rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo
priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu, upravenú v § 19 O.s.p. tak, ţe
ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania a má za následok
zastavenie konania (§ 103, § 104 ods. 1 O.s.p.). V prípade, ţe súd takto nepostupuje, zaťaţí
konanie vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p.
Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 1 ods. 1, veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je
právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári
s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobkyňa Obce Hrabičov je právnickou osobou, a teda má
spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím je podmienená jej spôsobilosť byť účastníkom
konania.
Od procesnej spôsobilosti treba dôsledne diferencovať vecnú legitimáciu, ktorá
predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto
je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej
legitimácie (aktívnej na ţalujúcej strane alebo pasívnej na ţalovanej strane) nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia podľa § 237 O.s.p., ale vedie k zamietnutiu ţaloby meritórnym
rozhodnutím. Konanie súdov niţších stupňov preto nie je postihnuté vadou podľa § 237
písm. b/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom vylúčil účastníka
konania z realizácie jeho procesných práv, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nebolo takouto vadou postihnuté.
Dovolateľ namietal porušenie (odňatie) jeho práva účasti na odvolacom konaní tým, ţe
sa rozhodlo na „neverejnom zasadnutí“, z čoho moţno vyvodiť záver, ţe namieta nesprávnosť
postupu odvolacieho súdu, ktorý odvolanie prejednal a o ňom rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Táto námietka dovolateľa však opodstatnená nie je.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu
(aj celého konania na odvolacom súde) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez
nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu).
Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval
ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania.
Rozhodnutie iba verejne vyhlásil v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. Postupom
odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom v čase rozhodnutia nemohlo preto dôjsť k odňatiu moţnosti ţalovaného pred súdom
konať (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09).
V súvislosti s námietkou ţalovaného, ktorá sa týkala odôvodnenia napadnutého
rozsudku dovolací súd upozorňuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 a II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005. Podľa týchto rozhodnutí
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní. Uvedené rozhodnutie napĺňa kritériá na odôvodnenie súdnych rozhodnutí ustanovené
Pokiaľ ide o námietku ţalovaného spochybňujúcu správnosť zistenia skutkového stavu
veci, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie nie je moţné
odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je
mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky
v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.
Vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery,
na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je totiţ
realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa
§ 237 O.s.p., pretoţe právnym posúdením veci súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu,
ktorá je uvedená v tomto ustanovení.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu
k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné
bránenie práva (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. júna 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová