Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)05e/384549.b5fbe6.pdf
PDF · 179.45 KB
No categories available
6Sžp/21/2011
Najvyšší súd 6Sžp/16/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne: MUDr. J. T. – praktický lekár pre dospelých,
so sídlom P., právne zastúpená JUDr. P. B., advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom K. S. X., R., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Trenčíne, so sídlom
Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: KSU
2009-696/1875-4/Kš, zo dňa 16.10.2009, o odvolaní žalovaného a žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/132/2009-34 zo dňa 5. októbra 2010, jednomyseľne,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/132/2009-34 zo dňa 5. októbra 2010, z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/132/2009-34 zo dňa 5. októbra 2010,
zrušil rozhodnutie žalovaného č.j.: KSU 2009-696/1875-4/Kš zo dňa 16.10.2009 – ktorým
zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že ho v časti znejúcej po slove rozhodnutie nahradil
znením uvedeným vo výroku rozhodnutia – a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“). Z výroku predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila správneho
deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon“ alebo „zák. č. 50/1976 Zb.“), pretože ako stavebníčka dňa 10.5.2008 začala realizovať
stavebné úpravy na III. NP objektu Mestskej polikliniky D. n. V. – vybúranie otvoru
rozmerov 850 mm x 2000 mm v nosnej železobetónovej stene hrúbky 300 mm medzi
miestnosťami č. 235–236 a 237–238, bez stavebného povolenia, za čo jej bola uložená pokuta
v sume 1.000 €. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta druhá
O.s.p. tak, že žalobkyni z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten nepovažoval žalobu v časti
žalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávneho označenia žalobkyne ako fyzickej osoby
správnym orgánom prvého stupňa a jeho následného odstránenia žalovaným, za dôvodnú.
Skonštatoval, že žalobca v súlade s ust. § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) vytýkanú vadu prvostupňového
rozhodnutia odstránil a žalobkyňu označil v súlade s označením v nájomnej zmluve č. 19.
Zastával názor, že v danej veci bol rozhodujúci vzťah medzi žalobkyňou ako nájomníčkou
a Mestskou poliklinikou D. ako prenajímateľom, pretože žalobkyňa bola uznaná vinnou zo
spáchania správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona.
Pri posudzovaní druhej žalobnej námietky týkajúcej sa otázky zákonnosti doručenia
prvostupňového rozhodnutia žalobkyni, dospel krajský súd k záveru, že z originálu poštovej
doručenky mal za preukázané, že správa pošty v D. n. V. z 23.9.2009 nezodpovedá
skutočnosti, pretože na originály poštovej doručenky je uvedený dátum neúspešného pokusu
o doručenie s výzvou na opakované doručovanie dňa 3.4.2009, opakované doručenie dňom
1.4.2009, potvrdenie príjmu písomnosti dňom 1.4.2009, pričom pečiatka pošty je zo 6.4.2009.
Bez ďalšieho poznamenal, že vizuálnym porovnaním podpisu adresátky na tejto doručenke
s jej podpisom na doručenke k rozhodnutiu žalovaného sa podpisy javia ako rozdielne.
Z uvedeného teda vyvodil záver, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi
odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v časti týkajúcej sa
doručenia prvostupňového rozhodnutia a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil s poukazom
na ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. na ďalšie konanie.
Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný ako
i žalobkyňa.
Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne
vyhodnotenie dôkazov krajským súdom. Uviedol, že zo všetkých súvislostí ako aj z dôkazu,
z ktorého vychádzal (správa pošty), jednoznačne vyplýva, že dňom doručenia prvostupňového
rozhodnutia môže byť len dátum 6.4.2009 a to z dôvodu, že zásielka bola na poštu podaná
2.4.2009; prvý pokus o doručenie, ktorý nikto nespochybnil sa uskutočnil 3.4.2009 (piatok),
kedy poštová doručovateľka zanechala oznámenie o tejto zásielke a výzvu o tom, že dňa
6.4.2009 bude opätovne zásielka doručovaná, je preto technicky nemožné, aby bola zásielka
doručovaná 1.4.2009 a teda ide jednoznačne o chybu v písaní. Vizuálne porovnávanie
podpisov považuje žalovaný zo strany súdu za neodborné a skonštatoval, že v prípade
pochybnosti súdu a na základe rozporu tvrdení (žalobkyňa, vedúca pošty) mal byť
vyhotovený znalecký posudok, ktorý by preukázal prípadne vyvrátil, že podpis nemohol byť
vytvorený žalobkyňou, nakoľko aj nie obvyklý podpis žalobkyne a ňou nesprávne uvedený
dátum na doručenke má jednoznačne za následok účinné doručenie v súlade so zákonom.
Za presnosť dátumov doručenia zodpovedá pošta a nie preberateľ – adresát zásielky, a teda
súd mal zobrať do úvahy hodnoverné dôkazy a to správu pošty a kópiu dodávacej knihy.
Dôveryhodnosť uvedeného dôkazu vyzdvihol žalovaný tým, že pošta nie je účastníkom sporu
a nemá záujem na výsledku. Podľa jeho názoru má väčšiu kredibilitu ako žalobkyňa, ktorá má
záujem na tom, aby bolo rozhodnutie zrušené. Poukázal i na uplynutie času, kedy
pri opätovnom prejednaní správneho deliktu by už z dôvodu jeho uplynutia (§ 107 ods. 1
stavebného zákona) nemohol v konaní pokračovať. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.
Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu krajského súdu smerovalo iba proti výroku
o trovách konania a to z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa jej názoru na to, aby jej súd priznal právo
na náhradu trov konania, nemuseli byť splnené všetky žalobné dôvody. Navyše krajský súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia nezmieňuje o konkrétnych dôvodoch svojho rozhodnutia.
Žalobkyni nie je známa žiadna súvislosť medzi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
a výnimočnosťou danej situácie (napr. osobné alebo majetkové pomery žalovaného) k tomu,
aby trovy konania neboli priznané účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Žalobkyňa
pri uplatňovaní svojho práva musela vynaložiť náklady s tým súvisiace, pretože ak by ich
nebola vynaložila (súdny poplatok, advokát), nebolo by došlo k splneniu podmienok konania,
súd by žalobu odmietol a žalobkyni by bolo zaniklo právo, ktoré jej inak bolo priznané.
Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že
jej prizná náhradu trov konania v sume 514,38 €. Zároveň si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňuje
so zisteniami a názormi krajského súdu, ktorý sa otázkou doručovania rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu náležite a v intenciách žaloby zaoberal a skutkový stav
v nezákonnosti doručovania zistený z dôkazných materiálov v odôvodnení rozsudku aj
náležite popísal a rozobral. Aj podľa názoru žalobkyne, vady v doručovaní rozhodnutí
určených do vlastných rúk v konaní vedeného podľa zák. č. 71/1967 Zb. sú také vady, ktoré
majú vždy vplyv na zákonnosť celého konania, s čím sa žalovaný nielenže náležite, ale vôbec
nevysporiadal. Zároveň žalobkyňa poukázala na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného
na podanie odvolania, nakoľko odvolanie podpísal vedúci odboru štátnej stavebnej správy
Ing. J. K.. Citujúc ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 608/2003 Z. z. zastala názor, že odvolanie mohol
urobiť a podpísať iba štatutárny orgán, ktorým je prednosta Krajského stavebného úradu
v Trenčíne a nie vedúci odboru. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie
odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa
s námietkou žalobkyne o nedostatku pasívnej legitimácie osoby, ktorá podala odvolanie
za žalovaného. Odvolanie podané pod hlavičkou žalovaného podpísal vedúci odboru štátnej
stavebnej správy Ing. J. K.. Žalobkyňa však namietala, že žalovaný je právnická osoba, za
ktorú koná jej štatutárny zástupca, ktorý mal uvedené odvolanie podpísať a keďže ho
nepodpísal, považovala odvolanie za podané neoprávnenou osobou a teda osobou nie pasívne
legitimovanou. S uvedenou námietkou sa však odvolací súd nestotožnil a právny názor
žalobkyne považoval za nesprávny. Je treba dať za pravdu žalobkyni, že stavebný úrad riadi
a za jeho činnosť v zmysle ust. § 3 ods. 2 zák. č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
zodpovedá prednosta. Vnútornú organizáciu krajského stavebného úradu určuje ministerstvo.
Z organizačného poriadku Krajského stavebného úradu v Trenčíne, ktorý bol vydaný v súlade
s ust. § 3 zák. č. 608/2003 Z. z., a smernicou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR konkrétne z článku 4 bod 2, ktorý upravuje zásady riadenia vyplýva, že prednosta
v súlade s ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zveruje konanie
a rozhodovanie v administratívnych veciach, v ktorých je inak príslušný krajský stavebný
úrad, do pôsobnosti vecne príslušného odboru. Podľa rozhodnutia prednostu v rozsahu jeho
právomocí a v rozsahu ním vymedzenom krajský stavebný úrad zastupuje vedúci odboru
alebo iný zamestnanec. Do pôsobnosti odboru štátnej stavebnej správy patrí okrem iného aj
v oblasti rozhodovacej činnosti vykonávanie štátnej stavebnej správy v druhom stupni
vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad.
Vedúci odboru štátnej stavebnej správy okrem iného podpisuje rozhodnutia. Osobitne
organizačný poriadok vo svojom článku 13 upravuje podpisovanie, z ktorého je zrejmé, že
vedúci odborov podpisujú prvostupňové rozhodnutia na zverenom úseku štátnej správy
v súlade s ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. a iné písomnosti na zverenom úseku štátnej
správy, vyplývajúce z postavenia a úloh odboru. Zároveň prednosta poveril vedúcich odborov
podpisovaním rozhodnutí v odvolacom konaní na zverenom úseku štátnej správy.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Ing. J. K. bol oprávnený na podpisovanie
písomností na zverenom úseku štátnej správy, preto je námietka žalobkyne o nedostatku
pasívnej legitimácie nedôvodná. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobu.
Vzhľadom na uvedené pristúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
(ust. § 10 ods. 2 O.s.p.) k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v horeuvedených odvolaniach (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c O.s.p., keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto
časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa ust. § 106 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb., stavebný úrad alebo inšpekcia
uloží pokutu do 400.000,--Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej
na podnikanie, ktorá uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré
je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním.
Podľa ust. § 140 zák. č 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 zák. č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 59 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb., odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa ust. § 24 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb., dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia,
sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením
na preberanie zásielok.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa
v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť
príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si
adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa
považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 507/2001 Z. z. platného v rozhodnom čase, poštové
služby sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí poštovej služby (ďalej len "zmluva")
uzavretej medzi poštovým podnikom a odosielateľom. Zmluvou sa poštový podnik zaväzuje
odosielateľovi, že dodá vybratú poštovú zásielku alebo platbu poukázanú adresátovi podľa
poštových podmienok, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť poštovú sadzbu podľa tarify.
Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) cit. zákona adresát má právo na prevzatie dodanej
poštovej zásielky, a ak nemôže osobne prevziať dodanú poštovú zásielku, určiť osobu, ktorá
je splnomocnená ju prevziať pre adresáta.
Podľa ust. § 30 ods. 2 cit. zákona adresát je povinný preukázať svoju totožnosť
a umožniť zaznamenanie a spracovanie osobných údajov, ak ide o prevzatie dodanej úradnej
zásielky alebo inej zapísanej zásielky, alebo o prevzatie hotovostnej platby dodanej podľa
poštového poukazu; to sa vzťahuje aj na splnomocnenú osobu podľa odseku 1 písm. a) a b).
Podľa bodu 17.1 poštových podmienok, SP zabezpečuje doručovanie zásielok každý
pracovný deň najmenej jedenkrát, doručuje ich adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi
na odovzdávacie miesta podľa adresy uvedenej na zásielkach.
Podľa bodu 18.2 poštových podmienok zásielky adresované organizácii dodá SP
oprávnenému prijímateľovi.
Podľa bodu 18.4 poštových podmienok, oprávneným prijímateľom zásielky
adresovanej organizácii sú:
a) osoby oprávnené konať v mene organizácie, ktoré svoje oprávnenie na požiadanie doložia:
originálom alebo oprávneným orgánom overenou kópiou výpisu zo živnostenského registra,
výpisu z obchodného registra, prípadne iným dokladom ktorý toto oprávnenie potvrdzuje,
alebo
výpisom zo živnostenského registra alebo obchodného registra vytlačeným z internetu, nie
starším ako 14 dní
Uvedené sa vzťahuje aj na právnych nástupcov organizácie.
b) osoby, ktorých meno a priezvisko je súčasťou obchodného mena organizácie uvedenej
v prvom riadku adresy adresáta. SP vydá zásielku po overení totožnosti osoby uvedenej
v názve organizácie,
c) osoby splnomocnené na prijímanie zásielok organizácie, ktoré splnomocnila osoba
oprávnená konať v mene organizácie (podľa písm. a/).
Osoby podľa písm. a) a b) sú oprávnené na preberanie všetkých zásielok adresovaných
organizácii, vrátane zásielok s doplnkovou službou Do vlastných rúk. Osoby podľa písm. c)
sú oprávnené na preberanie zásielok s doplnkovou službou Do vlastných rúk len v prípade, ak
disponujú splnomocnením, ktoré sa na takéto zásielky vzťahuje.
Podľa bodu 20.1 a 20.2 poštových podmienok, prevzatie zásielky alebo vyplatenie
poukázanej sumy potvrdí adresát alebo oprávnený prijímateľ dátumom a svojím podpisom.
Dátum dodania môže vyznačiť aj zamestnanec pošty, s výnimkou vyznačenia dátumu dodania
na doručenke.
SP je oprávnená požadovať od adresáta alebo oprávneného prijímateľa potvrdenie
prevzatia zásielky v dodacích dokladoch, alebo priamo na zásielke (poštové poukazy),
pri zásielkach s doplnkovou službou Doručenka aj na doručenke.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu dospel
k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu mal súd
za preukázané, že správny orgán postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy
a dostatočne zistil skutočný stav, keď konštatoval porušenie ust. § 54 stavebného zákona
žalobkyňou. Z protokolu spísaného dňa 4.6.2008 na Mestskom úrade v D. n. V.,
prvostupňovým správnym orgánom je jednoznačné zrejmé vedomé porušenie príslušných
ustanovení stavebného zákona, týkajúcich sa začatých stavebných prác žalobkyňou s tým, že
k prerokovaniu správneho deliktu nemala žiadne pripomienky. Na takto zistenom skutkovom
základe Mesto Dubnica nad Váhom ako príslušný prvostupňový správny orgán rozhodnutím
zo dňa 9.3.2009, č.j.: Výst. – 4173/2009-Va vo veci správneho deliktu rozhodlo tak, že
MUDr. J. T., bytom, P. sa uznáva vinnou zo spáchania správneho deliktu, ktorého sa
dopustila tým, že dňa 10.5.2008 začala realizovať stavebné úpravy na III. NP objektu
Mestskej polikliniky D. n. V. – vybúranie otvoru rozmerov 850 x 2000 mm, v nosnej
železobetónovej stene hrúbky 300 mm, medzi miestnosťami č. 235 - 236 a č. 237 - 238, bez
stavebného povolenia, za čo jej uložil pokutu v sume 10.000 €. Voči uvedenému rozhodnutiu
podala žalobkyňa odvolanie, ktorému druhostupňový správny orgán čiastočne vyhovel
a znížil uloženú pokutu z 10.000 € na 1.000 €, zároveň odstránil v odvolaní vytýkanú vadu
v nesprávnom označení žalobkyne tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie v tejto časti
zmenil. Vo zvyšnej časti sa s odvolacími námietkami vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia dostatočne na to, aby bolo jeho rozhodnutie zrozumiteľné a jasné. Žalobné
dôvody sú v zásade totožné, ako boli vznesené v samotnom odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu. Odvolací súd sa s názorom krajského súdu ohľadne
odstránenia vytýkanej vady nesprávneho označenia žalobkyne plne stotožňuje a považuje ho
za správny. Pre presvedčivosť uvedeného právneho názoru iba uvádza, že odvolacie konanie
v správnom konaní je vybudované na apelačnom princípe a teda odvolací orgán je v zásade
oprávnený rozhodnúť vo veci a nie je pritom viazaný závermi správneho orgánu prvého
stupňa, sledujúc pri tom odstránenie nedostatku skutkového základu alebo právnych
nedostatkov.
Nemožno však súhlasiť, tak ako už bolo uvedené vyššie, so záverom krajského súdu,
ku ktorému dospel v súvislosti s otázkou nezákonného doručovania v správnom konaní
žalobkyni a jeho právne zhodnotenie o tom, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal
s dôvodmi odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v časti
týkajúcej sa doručenia prvostupňového rozhodnutia a teda, že v konaní bola zistená taká vada,
ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa už v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že jej rozhodnutie nebolo doručené zákonným
spôsobom napriek tomu, že išlo o úradnú zásielku adresovanú do vlastných rúk, písomnosť
prevzal jej manžel v rozpore so zákonom o správnom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia dospel k záveru, že zásielka bola doručená adresátke dňa 6.8.2009 a to na základe
prešetrovania v reklamačnom konaní, kde Slovenská pošta, ako doručovateľ listom zo dňa
23.9.2009 dodanie zásielky adresátke dňa 6.4.2009 potvrdila a ako dôkaz priložila kópiu
Dodávacej knihy, z ktorej je zrejmý podpis žalobkyne, potvrdzujúci prevzatie zásielky. Podľa
názoru odvolacieho súdu uvedené dostatočne preukazuje doručenie rozhodnutia
prvostupňovému orgánu adresátke. Názor krajského súdu o vizuálnom porovnávaní podpisov
žalobkyne na doručenkách a jeho záver o rozdielnosti nemá oporu v zákone ani
vo vykonaných dôkazoch. Tým, že žalobkyňa podala odvolanie proti prvostupňovému
rozhodnutiu v zákonnej lehote, oboznámená s jeho obsahom, nebola nijakým spôsobom
ukrátená na svojich procesných právach ako účastníčka konania a preto nemožno hovoriť
o tom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia,
pretože predpokladom je spravidla porušenie práv žalobcu ako účastníka konania. Pokiaľ
žalobkyňa zotrvávala na svojom stanovisku v čase podania odvolania, že prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu jej nebolo doručené zákonným spôsobom, ten kto ho prevzal
a nebolo určené jemu ako adresátovi, bol povinný ho v súlade s čl. 22.1.1 poštových
podmienok vrátiť Slovenskej pošte. Učiniť tak mohla aj samotná žalobkyňa.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, preto rozhodnutie krajského súdu poukazom
na ust. § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s ust. § 220 zmenil tak, že žalobu zamietol.
Nakoľko došlo k zmene rozhodnutia krajského súdu v tom smere, že žaloba bola ako
nedôvodná zamietnutá, nepovažoval odvolací súd za potrebné sa v ďalšom zaoberať
odvolaním žalobkyne proti výroku o trovách konania, nakoľko tým, že bolo odvolaním
napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenené a žaloba zamietnutá, odpadol aj dôvod
zaoberať sa s otázkou trov konania vo vzťahu k výroku zmeneného rozhodnutia krajského
súdu.
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá
O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov
konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 20. júna 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth