Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžp/21/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne: MUDr. J. T. – praktický lekár pre dospelých,

so sídlom P., právne zastúpená JUDr. P. B., advokátom, Advokátska kancelária so

sídlom K. S. X., R., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Trenčíne, so sídlom

Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: KSU

2009-696/1875-4/Kš, zo dňa 16.10.2009, o odvolaní žalovaného a žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -34 zo dňa 5. októbra 2010, jednomyseľne,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -34 zo dňa 5. októbra 2010, z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -34 zo dňa 5. októbra 2010,

zrušil rozhodnutie žalovaného č.j.: KSU 2009-696/1875-4/Kš zo dňa 16.10.2009 – ktorým

zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že ho v časti znejúcej po slove rozhodnutie nahradil

znením uvedeným vo výroku rozhodnutia – a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie

z dôvodu podľa ust. (ďalej len

„“). Z výroku predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila správneho

deliktu podľa ust. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný

zákon“ alebo „“), pretože ako stavebníčka dňa 10.5.2008 začala realizovať

stavebné úpravy na III. NP objektu Mestskej polikliniky D. n. V. – vybúranie otvoru

rozmerov 850 mm x 2000 mm v nosnej železobetónovej stene hrúbky 300 mm medzi

miestnosťami č. 235–236 a 237–238, bez stavebného povolenia, za čo jej bola uložená pokuta

v sume 1.000 €. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta druhá

tak, že žalobkyni z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten nepovažoval žalobu v časti

žalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávneho označenia žalobkyne ako fyzickej osoby

správnym orgánom prvého stupňa a jeho následného odstránenia žalovaným, za dôvodnú.

Skonštatoval, že žalobca v súlade s ust. o správnom konaní

(správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) vytýkanú vadu prvostupňového

rozhodnutia odstránil a žalobkyňu označil v súlade s označením v nájomnej zmluve č. 19.

Zastával názor, že v danej veci bol rozhodujúci vzťah medzi žalobkyňou ako nájomníčkou

a Mestskou poliklinikou D. ako prenajímateľom, pretože žalobkyňa bola uznaná vinnou zo

spáchania správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona.

Pri posudzovaní druhej žalobnej námietky týkajúcej sa otázky zákonnosti doručenia

prvostupňového rozhodnutia žalobkyni, dospel krajský súd k záveru, že z originálu poštovej

doručenky mal za preukázané, že správa pošty v D. n. V. z 23.9.2009 nezodpovedá

skutočnosti, pretože na originály poštovej doručenky je uvedený dátum neúspešného pokusu

o doručenie s výzvou na opakované doručovanie dňa 3.4.2009, opakované doručenie dňom

1.4.2009, potvrdenie príjmu písomnosti dňom 1.4.2009, pričom pečiatka pošty je zo 6.4.2009.

Bez ďalšieho poznamenal, že vizuálnym porovnaním podpisu adresátky na tejto doručenke

s jej podpisom na doručenke k rozhodnutiu žalovaného sa podpisy javia ako rozdielne.

Z uvedeného teda vyvodil záver, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi

odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v časti týkajúcej sa

doručenia prvostupňového rozhodnutia a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil s poukazom

na ust. na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný ako

i žalobkyňa.

Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne

vyhodnotenie dôkazov krajským súdom. Uviedol, že zo všetkých súvislostí ako aj z dôkazu,

z ktorého vychádzal (správa pošty), jednoznačne vyplýva, že dňom doručenia prvostupňového

rozhodnutia môže byť len dátum 6.4.2009 a to z dôvodu, že zásielka bola na poštu podaná

2.4.2009; prvý pokus o doručenie, ktorý nikto nespochybnil sa uskutočnil 3.4.2009 (piatok),

kedy poštová doručovateľka zanechala oznámenie o tejto zásielke a výzvu o tom, že dňa

6.4.2009 bude opätovne zásielka doručovaná, je preto technicky nemožné, aby bola zásielka

doručovaná 1.4.2009 a teda ide jednoznačne o chybu v písaní. Vizuálne porovnávanie

podpisov považuje žalovaný zo strany súdu za neodborné a skonštatoval, že v prípade

pochybnosti súdu a na základe rozporu tvrdení (žalobkyňa, vedúca pošty) mal byť

vyhotovený znalecký posudok, ktorý by preukázal prípadne vyvrátil, že podpis nemohol byť

vytvorený žalobkyňou, nakoľko aj nie obvyklý podpis žalobkyne a ňou nesprávne uvedený

dátum na doručenke má jednoznačne za následok účinné doručenie v súlade so zákonom.

Za presnosť dátumov doručenia zodpovedá pošta a nie preberateľ – adresát zásielky, a teda

súd mal zobrať do úvahy hodnoverné dôkazy a to správu pošty a kópiu dodávacej knihy.

Dôveryhodnosť uvedeného dôkazu vyzdvihol žalovaný tým, že pošta nie je účastníkom sporu

a nemá záujem na výsledku. Podľa jeho názoru má väčšiu kredibilitu ako žalobkyňa, ktorá má

záujem na tom, aby bolo rozhodnutie zrušené. Poukázal i na uplynutie času, kedy

pri opätovnom prejednaní správneho deliktu by už z dôvodu jeho uplynutia (§ 107 ods. 1

stavebného zákona) nemohol v konaní pokračovať. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu krajského súdu smerovalo iba proti výroku

o trovách konania a to z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa jej názoru na to, aby jej súd priznal právo

na náhradu trov konania, nemuseli byť splnené všetky žalobné dôvody. Navyše krajský súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia nezmieňuje o konkrétnych dôvodoch svojho rozhodnutia.

Žalobkyni nie je známa žiadna súvislosť medzi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa

a výnimočnosťou danej situácie (napr. osobné alebo majetkové pomery žalovaného) k tomu,

aby trovy konania neboli priznané účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Žalobkyňa

pri uplatňovaní svojho práva musela vynaložiť náklady s tým súvisiace, pretože ak by ich

nebola vynaložila (súdny poplatok, advokát), nebolo by došlo k splneniu podmienok konania,

súd by žalobu odmietol a žalobkyni by bolo zaniklo právo, ktoré jej inak bolo priznané.

Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že

jej prizná náhradu trov konania v sume 514,38 €. Zároveň si uplatnila náhradu trov

odvolacieho konania.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňuje

so zisteniami a názormi krajského súdu, ktorý sa otázkou doručovania rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu náležite a v intenciách žaloby zaoberal a skutkový stav

v nezákonnosti doručovania zistený z dôkazných materiálov v odôvodnení rozsudku aj

náležite popísal a rozobral. Aj podľa názoru žalobkyne, vady v doručovaní rozhodnutí

určených do vlastných rúk v konaní vedeného podľa sú také vady, ktoré

majú vždy vplyv na zákonnosť celého konania, s čím sa žalovaný nielenže náležite, ale vôbec

nevysporiadal. Zároveň žalobkyňa poukázala na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného

na podanie odvolania, nakoľko odvolanie podpísal vedúci odboru štátnej stavebnej správy

Ing. J. K.. Citujúc ust. a zastala názor, že odvolanie mohol

urobiť a podpísať iba štatutárny orgán, ktorým je prednosta Krajského stavebného úradu

v Trenčíne a nie vedúci odboru. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie

odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa

s námietkou žalobkyne o nedostatku pasívnej legitimácie osoby, ktorá podala odvolanie

za žalovaného. Odvolanie podané pod hlavičkou žalovaného podpísal vedúci odboru štátnej

stavebnej správy Ing. J. K.. Žalobkyňa však namietala, že žalovaný je právnická osoba, za

ktorú koná jej štatutárny zástupca, ktorý mal uvedené odvolanie podpísať a keďže ho

nepodpísal, považovala odvolanie za podané neoprávnenou osobou a teda osobou nie pasívne

legitimovanou. S uvedenou námietkou sa však odvolací súd nestotožnil a právny názor

žalobkyne považoval za nesprávny. Je treba dať za pravdu žalobkyni, že stavebný úrad riadi

a za jeho činnosť v zmysle ust. o štátnej správe pre územné

plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,

zodpovedá prednosta. Vnútornú organizáciu krajského stavebného úradu určuje ministerstvo.

Z organizačného poriadku Krajského stavebného úradu v Trenčíne, ktorý bol vydaný v súlade

s ust. , a smernicou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja SR konkrétne z článku 4 bod 2, ktorý upravuje zásady riadenia vyplýva, že prednosta

v súlade s ustanoveniami o správnom konaní zveruje konanie

a rozhodovanie v administratívnych veciach, v ktorých je inak príslušný krajský stavebný

úrad, do pôsobnosti vecne príslušného odboru. Podľa rozhodnutia prednostu v rozsahu jeho

právomocí a v rozsahu ním vymedzenom krajský stavebný úrad zastupuje vedúci odboru

alebo iný zamestnanec. Do pôsobnosti odboru štátnej stavebnej správy patrí okrem iného aj

v oblasti rozhodovacej činnosti vykonávanie štátnej stavebnej správy v druhom stupni

vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad.

Vedúci odboru štátnej stavebnej správy okrem iného podpisuje rozhodnutia. Osobitne

organizačný poriadok vo svojom článku 13 upravuje podpisovanie, z ktorého je zrejmé, že

vedúci odborov podpisujú prvostupňové rozhodnutia na zverenom úseku štátnej správy

v súlade s ust. a iné písomnosti na zverenom úseku štátnej

správy, vyplývajúce z postavenia a úloh odboru. Zároveň prednosta poveril vedúcich odborov

podpisovaním rozhodnutí v odvolacom konaní na zverenom úseku štátnej správy.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Ing. J. K. bol oprávnený na podpisovanie

písomností na zverenom úseku štátnej správy, preto je námietka žalobkyne o nedostatku

pasívnej legitimácie nedôvodná. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolanie

bolo podané oprávnenou osobu.

Vzhľadom na uvedené pristúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

(ust. ) k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v horeuvedených odvolaniach ( ) postupom bez nariadenia

pojednávania podľa ust. v spojení s ust. , keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.

Podľa ust. , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. 246c ods. 1 , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. , stavebný úrad alebo inšpekcia

uloží pokutu do 400.000,--Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej

na podnikanie, ktorá uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré

je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa ust. zák. č , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa

na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. , , správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. , , odvolací orgán preskúma napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené

vady odstráni.

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa ust. , , dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia,

sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením

na preberanie zásielok.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť

príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,

doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si

adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa

považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa ust. platného v rozhodnom čase, poštové

služby sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí poštovej služby (ďalej len "zmluva")

uzavretej medzi poštovým podnikom a odosielateľom. Zmluvou sa poštový podnik zaväzuje

odosielateľovi, že dodá vybratú poštovú zásielku alebo platbu poukázanú adresátovi podľa

poštových podmienok, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť poštovú sadzbu podľa tarify.

Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) cit. zákona adresát má právo na prevzatie dodanej

poštovej zásielky, a ak nemôže osobne prevziať dodanú poštovú zásielku, určiť osobu, ktorá

je splnomocnená ju prevziať pre adresáta.

Podľa ust. § 30 ods. 2 cit. zákona adresát je povinný preukázať svoju totožnosť

a umožniť zaznamenanie a spracovanie osobných údajov, ak ide o prevzatie dodanej úradnej

zásielky alebo inej zapísanej zásielky, alebo o prevzatie hotovostnej platby dodanej podľa

poštového poukazu; to sa vzťahuje aj na splnomocnenú osobu podľa odseku 1 písm. a) a b).

Podľa bodu 17.1 poštových podmienok, SP zabezpečuje doručovanie zásielok každý

pracovný deň najmenej jedenkrát, doručuje ich adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi

na odovzdávacie miesta podľa adresy uvedenej na zásielkach.

Podľa bodu 18.2 poštových podmienok zásielky adresované organizácii dodá SP

oprávnenému prijímateľovi.

Podľa bodu 18.4 poštových podmienok, oprávneným prijímateľom zásielky

adresovanej organizácii sú:

a) osoby oprávnené konať v mene organizácie, ktoré svoje oprávnenie na požiadanie doložia:

originálom alebo oprávneným orgánom overenou kópiou výpisu zo živnostenského registra,

výpisu z obchodného registra, prípadne iným dokladom ktorý toto oprávnenie potvrdzuje,

alebo

výpisom zo živnostenského registra alebo obchodného registra vytlačeným z internetu, nie

starším ako 14 dní

Uvedené sa vzťahuje aj na právnych nástupcov organizácie.

b) osoby, ktorých meno a priezvisko je súčasťou obchodného mena organizácie uvedenej

v prvom riadku adresy adresáta. SP vydá zásielku po overení totožnosti osoby uvedenej

v názve organizácie,

c) osoby splnomocnené na prijímanie zásielok organizácie, ktoré splnomocnila osoba

oprávnená konať v mene organizácie (podľa písm. a/).

Osoby podľa písm. a) a b) sú oprávnené na preberanie všetkých zásielok adresovaných

organizácii, vrátane zásielok s doplnkovou službou Do vlastných rúk. Osoby podľa písm. c)

sú oprávnené na preberanie zásielok s doplnkovou službou Do vlastných rúk len v prípade, ak

disponujú splnomocnením, ktoré sa na takéto zásielky vzťahuje.

Podľa bodu 20.1 a 20.2 poštových podmienok, prevzatie zásielky alebo vyplatenie

poukázanej sumy potvrdí adresát alebo oprávnený prijímateľ dátumom a svojím podpisom.

Dátum dodania môže vyznačiť aj zamestnanec pošty, s výnimkou vyznačenia dátumu dodania

na doručenke.

SP je oprávnená požadovať od adresáta alebo oprávneného prijímateľa potvrdenie

prevzatia zásielky v dodacích dokladoch, alebo priamo na zásielke (poštové poukazy),

pri zásielkach s doplnkovou službou Doručenka aj na doručenke.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu dospel

k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu mal súd

za preukázané, že správny orgán postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy

a dostatočne zistil skutočný stav, keď konštatoval porušenie ust. § 54 stavebného zákona

žalobkyňou. Z protokolu spísaného dňa 4.6.2008 na Mestskom úrade v D. n. V.,

prvostupňovým správnym orgánom je jednoznačné zrejmé vedomé porušenie príslušných

ustanovení stavebného zákona, týkajúcich sa začatých stavebných prác žalobkyňou s tým, že

k prerokovaniu správneho deliktu nemala žiadne pripomienky. Na takto zistenom skutkovom

základe Mesto Dubnica nad Váhom ako príslušný prvostupňový správny orgán rozhodnutím

zo dňa 9.3.2009, č.j.: Výst. – 4173/2009-Va vo veci správneho deliktu rozhodlo tak, že

MUDr. J. T., bytom, P. sa uznáva vinnou zo spáchania správneho deliktu, ktorého sa

dopustila tým, že dňa 10.5.2008 začala realizovať stavebné úpravy na III. NP objektu

Mestskej polikliniky D. n. V. – vybúranie otvoru rozmerov 850 x 2000 mm, v nosnej

železobetónovej stene hrúbky 300 mm, medzi miestnosťami č. 235 - 236 a č. 237 - 238, bez

stavebného povolenia, za čo jej uložil pokutu v sume 10.000 €. Voči uvedenému rozhodnutiu

podala žalobkyňa odvolanie, ktorému druhostupňový správny orgán čiastočne vyhovel

a znížil uloženú pokutu z 10.000 € na 1.000 €, zároveň odstránil v odvolaní vytýkanú vadu

v nesprávnom označení žalobkyne tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie v tejto časti

zmenil. Vo zvyšnej časti sa s odvolacími námietkami vysporiadal v odôvodnení svojho

rozhodnutia dostatočne na to, aby bolo jeho rozhodnutie zrozumiteľné a jasné. Žalobné

dôvody sú v zásade totožné, ako boli vznesené v samotnom odvolaní voči prvostupňovému

rozhodnutiu správneho orgánu. Odvolací súd sa s názorom krajského súdu ohľadne

odstránenia vytýkanej vady nesprávneho označenia žalobkyne plne stotožňuje a považuje ho

za správny. Pre presvedčivosť uvedeného právneho názoru iba uvádza, že odvolacie konanie

v správnom konaní je vybudované na apelačnom princípe a teda odvolací orgán je v zásade

oprávnený rozhodnúť vo veci a nie je pritom viazaný závermi správneho orgánu prvého

stupňa, sledujúc pri tom odstránenie nedostatku skutkového základu alebo právnych

nedostatkov.

Nemožno však súhlasiť, tak ako už bolo uvedené vyššie, so záverom krajského súdu,

ku ktorému dospel v súvislosti s otázkou nezákonného doručovania v správnom konaní

žalobkyni a jeho právne zhodnotenie o tom, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal

s dôvodmi odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa doručenia prvostupňového rozhodnutia a teda, že v konaní bola zistená taká vada,

ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa už v odvolaní voči

prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že jej rozhodnutie nebolo doručené zákonným

spôsobom napriek tomu, že išlo o úradnú zásielku adresovanú do vlastných rúk, písomnosť

prevzal jej manžel v rozpore so zákonom o správnom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho

rozhodnutia dospel k záveru, že zásielka bola doručená adresátke dňa 6.8.2009 a to na základe

prešetrovania v reklamačnom konaní, kde Slovenská pošta, ako doručovateľ listom zo dňa

23.9.2009 dodanie zásielky adresátke dňa 6.4.2009 potvrdila a ako dôkaz priložila kópiu

Dodávacej knihy, z ktorej je zrejmý podpis žalobkyne, potvrdzujúci prevzatie zásielky. Podľa

názoru odvolacieho súdu uvedené dostatočne preukazuje doručenie rozhodnutia

prvostupňovému orgánu adresátke. Názor krajského súdu o vizuálnom porovnávaní podpisov

žalobkyne na doručenkách a jeho záver o rozdielnosti nemá oporu v zákone ani

vo vykonaných dôkazoch. Tým, že žalobkyňa podala odvolanie proti prvostupňovému

rozhodnutiu v zákonnej lehote, oboznámená s jeho obsahom, nebola nijakým spôsobom

ukrátená na svojich procesných právach ako účastníčka konania a preto nemožno hovoriť

o tom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia,

pretože predpokladom je spravidla porušenie práv žalobcu ako účastníka konania. Pokiaľ

žalobkyňa zotrvávala na svojom stanovisku v čase podania odvolania, že prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu jej nebolo doručené zákonným spôsobom, ten kto ho prevzal

a nebolo určené jemu ako adresátovi, bol povinný ho v súlade s čl. 22.1.1 poštových

podmienok vrátiť Slovenskej pošte. Učiniť tak mohla aj samotná žalobkyňa.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, preto rozhodnutie krajského súdu poukazom

na ust. § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s ust. § 220 zmenil tak, že žalobu zamietol.

Nakoľko došlo k zmene rozhodnutia krajského súdu v tom smere, že žaloba bola ako

nedôvodná zamietnutá, nepovažoval odvolací súd za potrebné sa v ďalšom zaoberať

odvolaním žalobkyne proti výroku o trovách konania, nakoľko tým, že bolo odvolaním

napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenené a žaloba zamietnutá, odpadol aj dôvod

zaoberať sa s otázkou trov konania vo vzťahu k výroku zmeneného rozhodnutia krajského

súdu.

O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá

v spojení s ust. veta prvá s ust. v súlade s ust.

ods. 1 tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov

konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júna 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth