Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/95/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľky: T. T., Z. XX.XX.XXXX, B. Q.. E. XX, XXX XX A. v zastúpení JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Advokátska kancelária Bajzova 2, 040 01 Košice proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, P:O:BOX 100, 810 05 Bratislava o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.05.2013 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 238,- eur titulom náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu Stavebného úradu mesta Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zaplatenia sumy 132,64 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 08.01.2013 do zaplatenia titulom náhrady trov predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že stavený úrad mesta Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov dodatočne povolil stavbu "Oprava strechy a zobytnenie časti podkrovia - Košická Nová ves, Sv. Ladislava č. 41, č.p. 812/1" na pozemku 812/1 v k.ú. Košická Nová Ves susediacu s nehnuteľnosťou v jej vlastníctve. Navrhovateľka ako účastníčka správneho konania pri obhliadke konanej dňa 03.04.2009 vzniesla námietku proti dodatočnému povoleniu stavby stavebníkovi, keď časť strechy, ktorá je predmetom dodatočného povolenia stavby, presahuje na jej pozemok. Na základe výzvy stavebného úradu na predloženie geometrického plánu na priebeh hranice parcely č. 808, navrhovateľka uzavrela so spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o. ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo dňa 06.04.2009 predmetom, ktorej bola Grafická identita s doplnením KN-C v k.ú. Košická Nová Ves číslo parcely 808. Za dodanie geometrického plánu zaplatila zhotoviteľovi sumu 238,- eur podľa príjmového pokladničného dokladu z 21.04.2009. Stavebný úrad v Košiciach napriek tomu, že navrhovateľka preukázala, že časť strechy stavebníka presahuje na jej pozemok, parcelu č. 808, rozhodnutím zo dňa 10.10.2009 vyhovel stavebníkovi a stavbu dodatočne povolil, čo bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Košiciach zo dňa 14.12.2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Košiciach sp. zn. rozsudkom zo dňa 30.05.2012 zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach zo dňa 14.12.2009 ako nezákonné a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľky z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR vplýva, že prvostupňový stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľku vyzval na predloženie geometrického plánu, pretože dôkazné bremeno preukázania tvrdení skutočností

pre dodatočné povolenie stavby má stavebník a teda ten mal byť vyzvaný na doloženie predmetného dokladu. Stavebný úrad tak podľa názoru navrhovateľky nepostupoval v súlade so zákonom a zvolil nesprávny úradný postup. Listom zo dňa 17.09.2012 navrhovateľka požiadala Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 238,00 eur a trov právneho zastúpenia v sume 132,64 eur. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR listom zo dňa 08.01.2013 oznámilo, že návrh na náhradu škody neobsahuje skutočnosti na základe, ktorých by bolo možné konštatovať, že boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku podľa

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a návrh a návrh žiadal ako nedôvodný a neopodstatnený zamietnuť, keď navrhovateľka nepreukázala splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k existencii neprávneho úradného postupu uviedol, že stavebný úrad konal o dodatočnom povolení stavebných úprav existujúcej stavby domu, ktorého poloha vo vzťahu k spoločným hraniciam pozemkov už bola daná. Stavebné úpravy už boli vykonané bez príslušného stavebného povolenia a preto bolo o nich konané podľa § 88 ods. 1 písmeno b v spojení s § 88a Stavebného zákona. Stavený úrad preskúmal predloženú dokumentáciu aj vo vzťahu k uplatneným námietkam navrhovateľky, ktorá predloženým geometrickým plánom preukázala, že dochádza k zásahu do jej nehnuteľnosti, ale to len odkvapovým žľabom a nie konštrukčnými prvkami stavby, ktorých vystupujúce časti je stavebný úrad povinný zohľadniť len v prípade ak vystupujú viac ako 1,50m od steny ( vyhlášky č. ) pričom v stavebnom konaní bolo preukázané, že odkvapový žľab presahuje na pozemok navrhovateľky od 13 po 17 cm v dĺžke cca 10,6 m a nachádza sa vo výške cca 2,70 m nad terénom. O predloženie geometrického plánu stavebný úrad žiadal navrhovateľku, nakoľko len na základe takéhoto dôkazu bolo možné jej tvrdenie potvrdiť alebo vyvrátiť a išlo o dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje účastníka. Geometrický plán ako požadovaný dôkaz od navrhovateľky nespadá pod dôkazné bremeno, ktorým je zaťažený vlastník (stavebník) dodatočne povoľovanej stavby. Stavebný úrad nebol v konaní o dodatočnom povolení stavby oprávnený žiadať od stavebníka dôkaz o tom, že dodatočne povoľovanou stavbou zasahuje resp. nezasahuje do vlastníckych práv navrhovateľky. Vo vzťahu k uplatnenej škode vo výške 238,- eur titulom nákladov za dodanie geometrického plánu odporca uviedol, že zo spisového materiálu súvisiaceho so stavbou vyplýva, že jeho súčasťou nebol navrhovateľkou uvádzaný geometrický plán vyhotovený spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o. ale doklad „Porovnanie stavu registra KN C p. č. 808 so skutkovým stavom zo dňa 21.04.2009 vyhotovený na základe objednávky navrhovateľky zo dňa 06.04.2009, ktorej predmetom bola grafická identifikácia s doplnením stavu KN-C v k.ú. Košická Nová ves parc. 808. Náklady za vyhotovenie dôkazu na preukázanie tvrdenia navrhovateľky, na predloženie ktorého ju stavebný úrad vyzval v súlade so zákonom, nemôže znášať štát. Vo vzťahu k uplatnenej škode 132,64 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, odporca poukázal na ustanovenie veta druhá , podľa ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. K existencii príčinnej súvislosti medzi proti právnym úkonom (príčinnou) a škodou (následkom) odporca uviedol, že otázka v čom spočíva škoda za ktorú sa náhrada požaduje je zásadná. Postup stavebného úradu nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď tento nepostupoval v rozpore s právnymi predpismi.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. mája 2012, príjmový pokladničný doklad firmy GEOTOP Košice s.r.o. zo dňa 21.04.2009 na sumu 238,- eur, Zmluva o dielo č. 103/2009 zo dňa 06.04.2009, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 17.09.2012, list Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 08.01.2013, zápisnica z priebehu stavebného konania na dodatočné povolenie stavby „ Oprava strechy a zobytnenie podkrovia“ zo dňa 03.04.2009 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

V správnom konaní prvostupňový orgán Stavebný úrad Mesta Košice č. A/2009/05664/II/Pt dodatočne povolil stavbu „Oprava strechy a zobytnenie časti podkrovia - Košická Nová Ves, Sv. Ladislava č. 41, č.p. 812/1“ na pozemku 812/1 v k.ú. Košická Nová Vesna na návrh stavebníkov Jozef Veselý a Alžbeta Veselá. V správnom konaní navrhovateľka vystupovala ako účastníčka správneho konania, keď

je vlastníčka susediacej nehnuteľnosti. Pri obhliadke konanej dňa 03.04.2009 navrhovateľka vzniesla námietku proti dodatočnému povoleniu stavby stavebníkovi, keď časť strachy, ktorá bola predmetom dodatočného povolenia stavby presahovala na jej pozemok. Správny úrad vyzval navrhovateľku na predloženie geometrického plánu na priebeh hranice parcely č. 808. Navrhovateľka v dôsledku toho uzavrela dňa 06.04.2009 so spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o. ako zhotoviteľom, Zmluvu o dielo, predmetom, ktorej bola Grafická identita s doplnením KN-C v k.ú. Košická Nová Ves číslo parcely 808. Za dodanie geometrického plánu navrhovateľka zaplatila zhotoviteľovi sumu 238,- eur ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.04.2009. Geometrickým plánom navrhovateľka preukázala, že časť strechy stavebníka presahuje na jej pozemok a to na parcelu č. 808. Stavebný úrad napriek uvedeným skutočnostiam dňa 10.10.2009 vyhovel stavebníkovi a dodatočne stavbu povolil. Rozhodnutie stavebného úradu bolo potvrdené rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu a to Krajským stavebným úradom v Košiciach č.k. z 14.12.2009. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -47 zo dňa 19.05.2011 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu č. 2009/01299 zo dňa 14.12.2009, ktorú podala s ostatnými spoluvlastníkmi i navrhovateľka ako nedôvodnú zamietol. Na základe odvolania spoluvlastníkov a teda i navrhovateľky proti rozsudku krajského súdu vo veci rozhodol Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Košiciach a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -47 zo dňa 19.mája 2011 zmenil tak, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2009/01299 zo dňa 14. decembra 2009 zrušil ako nezákonné a vec mu vrátil na ďalšie konanie. * stavebný úrad mal vyzvať stavebníka aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že prvostupňový stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom ak navrhovateľku ako vlastníčku susediacej nehnuteľnosti vyzval na predloženie geometrického plánu, aby ním v konaní preukázala svoju obranu, že stavba jej zasahuje do vlastníctva keď dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 88 ods. 1 stavebného zákona na stavebníkovi a práve vlastník stavby si sám na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady.

Navrhovateľka podaním zo dňa 17.09.2012 podala na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa a žiadala o náhradu škody vo výške 238,00 eur a a náhrad trov právneho zastúpenia v sume 132,64 eur. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR listom č. 02768/2013/B622-SV/z.00664 zo dňa 08.01.2013 oznámilo navrhovateľke, že žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody s tým, že žiadosť posúdilo ako nedôvodnú.

Podľa písmeno j) o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa písmeno d) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa citovaných ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.

V priebehu konania vo veci samej odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky na náhradu škody s tým, že geometrický plán za vyhotovenie, ktorého si navrhovateľka náhradu škody uplatňuje bol vyhotovený dňa 21.04.2009 a na jeho základe bola dňa 14.05.2009 vyhotovená zápisnica Stavebného úradu Mesta Košice a teda navrhovateľka najneskôr v tomto okamihu musela vedieť, že jej vznikla škoda, keď postup stavebného úradu bol nesprávny.

Navrhovateľka k vznesenej námietky premlčania nároku na náhradu škody odporcom uviedla, že súd by ju mal posúdiť ako nedôvodnú pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko zmyslom a účelom je odškodniť občana a napraviť chybu a teda štát by v konaní o náhradu škody nemal vznášať námietku premlčania.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody a podobne.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na náhradu škody uplatnený titulom nároku náhrady vynaložených finančných prostriedkov za vypracovanie Grafickej identity s doplnením KN-C v k.ú. Košická Nová Ves číslo parcely 808, na základe výzvy stavebného úradu, je premlčaný.

Zo zápisnice Stavebného úradu Mesta Košice, pracovisko 3 zo dňa 03.04.2009 o priebehu stavebného konania na dodatočné povolenie stavby stavebníkov Jozefa Veselého a manželky Alžbety Veselej vyplýva, že stavebný úrad uložil povinnosť navrhovateľke a ostatným vlastníkom susediacej parcely, ktorí vzniesli námietku a žiadali odstrániť tú časť strechy, ktorá bola súčasťou dodatočného povolenia stavby a ktorá presahuje na ich pozemok, aby v lehote do 20 dní predložili geometrický plán, z ktorého bude zrejmý priebeh hranice parcely č. 808 teda či stavba zasahuje na túto parcelu. Zo Zmluvy dielo č. 103/2009 zo dňa 06.04.2009, ktorú uzatvorila navrhovateľka ako objednávateľ a spoločnosť GEOTOP Košice, s.r.o ako dodávateľ vyplýva, že jej predmetom bola grafická identifikácia s doplnením stavu KN - C v katastrálnom území Košická Nová Ves číslo parcely 808 s termínom dodania predmetu zmluvy 24.04.2009 za cenu 279,65 eur s DPH. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.04.2009 vystaveného spoločnosťou GEOTOP Košice, s.r.o. vyplýva, že dňa 21.04.2009 bola od navrhovateľky prijatá platba v sume 238,- eur za grafické porovnanie - 103/2009. Navrhovateľka ňou vynaloženú sumu za vypracovanie uvedeného grafického porovnania uplatnila ako náhradu škody v dôsledku neprávneho úradného postupu stavebného úradu. nesprávny úradný postup stavebného úradu spočíval v tom, že stavebný úrad vyzval navrhovateľku ako vlastníčku susediacej nehnuteľnosti na predloženie listinného dokladu na preukázanie jej obrany v konaní o dodatočnom povolení stavby a to i napriek tomu, že k povinnosti predložiť relevantné doklady mal stavebný úrad vyzvať vlastníka stavby, nakoľko práve vlastník dodatočne povoľovanej stavby má dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v konaní o dodatočnom povolení stavby. Vynaložením nákladov v sume 238,- eur bola navrhovateľke spôsobená škoda v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom stavebného úradu.

Sumarizáciou uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka sa o škode dozvedela dňa 21.04.2009, teda dňa kedy uhradila náklady za vyhotovenie grafickej identifikácie. Trojročná premlčacia doba podľa . uplynula dňom 21.04.2012. Žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku bola podľa bola podaná na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 17.09.2012 a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR oznámilo navrhovateľke stanovisko k jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa 08.01.2013. Návrh navrhovateľky bol podaný na tunajšom súde dňa 10.05.2013 teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.

Súd sa s tvrdením navrhovateľky, že vznesenie námietky premlčania odporcom je v rozpore s dobrými mravmi, nestotožnil z dôvodu, že v zmysle platnej judikatúry zásadne neodporuje dobrým mravom ak niekto namieta premlčanie práva, ktoré je voči nemu uplatnené. Inštitút premlčania prispieva k istote právnych vzťahov, je zákonným inštitútom a je možné ho použiť vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré

sa premlčuje. Uplatnenie premlčania by sa priečilo dobrým mravom len výnimočne a to v prípade ak by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, navrhovateľke nič a nikto nebránil uplatniť si nárok na náhradu škody riadne a včas. V prejednávanej veci išlo o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom stavebného úradu a preto nárok na náhradu škody nebol podmienený zrušením právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Navrhovateľka náklady na vyhotovenie požadovaného listinného dokladu, sumu, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhala, uhradila dňa 21.04.2009 a teda mala dostatok času uplatniť si nárok na náhradu škody podaním návrhu na súd.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle . Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď odporca sa dôvodne dovolal premlčania nároku navrhovateľky na náhradu škody, súd návrh navrhovateľky ako premlčaný zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona