Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)4f2/384715.778cf2.pdf
PDF · 141.93 KB
No categories available
6Cdo/144/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 144/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. R., bývajúcej v P.,
proti ţalovanej V. R., bývajúcej vo V., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Hanou
Kováčikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Odborárske nám. 3, o zaplatenie
2 389,96 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
11 C 153/2007, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu Trenčíne z 18. januára
2011 sp. zn. 5 Co 44/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţalobkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 14. decembra 2009, č.k. 11 C 153/2007-207
uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 2 389,96 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 20.4.2007 do zaplatenia, nahradiť ţalobkyni trovy konania v sume
1 585,13 Eur na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Diany Šiagyovej a uloţil jej povinnosť
zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa preddavkované trovy v sume 27,29 Eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo
nesporné, ţe ţalovaná vybrala dňa 12. decembra 2006 z vkladnej kniţky vedenej vo VÚB a.s.
na meno ţalobkyne sumu 72 000,-- Sk a ţe peniaze na vkladnej kniţke pochádzali z predaja
nehnuteľnosti patriacej ţalobkyni a jej manţelovi J. R.. Nevzal za preukázané tvrdenie
ţalovanej, podľa ktorého peniaze mala odovzdať svojmu otcovi J. R.. Keďţe peniaze sa
nedostali do sféry manţela ţalobkyne J. R. (otca ţalovanej) dospel k záveru, ţe ţalovaná sa
bezdôvodne o túto sumu obohatila a musí bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho
sa obohatila, teda ţalobkyni. Ţalobe preto v celom rozsahu vyhovel, pričom vec právne
posúdil s poukazom na ustanovenia § 145 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj OZ).
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. januára 2011 sp.zn. 5 Co 44/2010
na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy správne vyhodnotil a vec aj správne
právne posúdil. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaná nepreukázala, ţe
sumu 70 000,-- Sk po výbere z vkladnej kniţky previedla na svoj účet vo VÚB a ţe by tieto
peniaze dala svojmu otcovi J. R.. Rovnako ako súd prvého stupňa nebral do úvahy svedeckú
výpoveď J. R., nakoľko v čase jeho výpovede pred súdom prvého stupňa prebiehalo medzi
ţalobkyňou a ním rozvodové konanie a bolo potrebné ju hodnotiť ako zaujatú a účelovú. Za
správny povaţoval preto záver súdu prvého stupňa, ţe peniaze ostali vo sfére ţalovanej a teda
ţe ţalovaná získala na úkor ţalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá ho ţiadala
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. ţiadala ho zmeniť, tak ţe dovolací súd ţalobu
zamietne a prizná jej náhradu trov konania. K prípustnosti dovolania uviedla, ţe odvolací súd
jej nesprávnym postupom odňal moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe sa nemohla vyjadriť
k zmenenému skutkovému stavu, ku ktorému odvolací súd dospel bez zopakovania resp.
doplnenia dokazovania a na základe ktorého rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Aţ
z odôvodnenia jeho rozhodnutia sa dozvedela, ţe odvolací súd posudzoval vierohodnosť
výpovede svedka J. R. z iných dôvodov ako prvostupňový súd (okresný súd hodnotil
vierohodnosť svedka s ohľadom na jeho zlý zdravotný stav; odvolací súd s ohľadom na v tom
čase prebiehajúce rozvodové konanie. Nesúhlasila ďalej so záverom odvolacieho súdu, podľa
ktorého obálka s peniazmi ostala v byte ţalovanej (v čase ich preberania ţil J. R. v jej byte,
nemal vlastný účet a v Domove dôchodcov, v ktorom ţil neskôr bolo pre neho riskantné si
peniaze brať so sebou) a ţe nebolo preukázané, ţe v rámci vkladu 120 524,-- Sk, bolo
i predmetných 70 000,-- Sk. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe konanie pred odvolacím
súdom je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovanej nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalovaná napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto
prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
K dovolateľkou namietanej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ţe odvolací súd
povaţoval výpoveď svedka J. R. za nevierohodnú z iných dôvodov ako súd prvostupňový,
dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa
hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa §
237 písm. f/ O.s.p. (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania
a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom nevykonáva (§ 243a
ods. 2 O.s.p.) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní
na súdoch niţších stupňov. To, akým spôsobom podľa návrhu účastníkov vykonáva a
vyhodnocuje jednotlivé dôkazy, na ktoré prihliadne a v akej miere, je vţdy vecou súdu a preto
ani nemôţe byť porušením rovnosti účastníkov, pokiaľ títo mali rovnakú moţnosť navrhovať
vykonanie dôkazov a k jednotlivým vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Do obsahu práva
účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle
čl. 48 Ústavy SR nepatrí právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných
dôkazov, prípadne sa doţadovať ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov (pozri I. ÚS 98/97).
Pokiaľ dovolateľka v dovolaní uvádza, ţe odvolací súd sa odchýlil od skutkových
zistení prvostupňového súdu bez toho, aby zopakoval dokazovanie, prípadne ho doplnil treba
uviesť, ţe sama dovolateľka správne uvádza, ţe v prípade zmeňujúceho rozhodnutia ide o tzv.
inú vadu, na ktorú je dovolací súd povinný prihliadnuť, ak má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Existencia tzv. inej vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) je síce prípustným
dovolacím dôvodom (moţno ju však uplatniť len vtedy, ak je dovolanie prípustné), sama
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá a ani nespôsobuje vadu v zmysle § 237 O.s.p.
Preto aj v prípade výskytu uvedenej vady by v posudzovanej veci prípustnosť dovolania
nebola daná. Treba však dodať, ţe odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa nezmenil, ale
ho ako vecne správne potvrdil. Navyše, svoje rozhodnutie zaloţil na skutkových zisteniach
zhodných so súdom prvého stupňa, včítane jeho záveru o tom, ţe výpovedi svedka J. R.
neuveril (rozdiel spočíval len v spôsobe hodnotenia vierohodnosti jeho výpovede).
V ďalšej časti dovolania ţalovaná napáda skutkové zistenia súdov niţších stupňov.
K tejto námietke ţalovanej spochybňujúcej nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe
v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie nie je moţné odôvodniť tým, ţe odvolací
súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom
určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.)
a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu
nimi vykonaného dokazovania. Námietky v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú
ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovanej nie je prípustné podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Keďţe v posudzovanej veci prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Ţalobkyňa mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal ţalobkyni náhradu
trov dovolacieho konania, pretoţe nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová