Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e67/385440.589515.pdf
PDF · 116.65 KB
No categories available
3Tdo/1/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 1/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom
zasadnutí v Bratislave 27. júna 2012 v trestnej veci obvinenej M. H. pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 39/2008, o dovolaní, ktoré podala
obvinená M. H., zastúpená JUDr. I. K., advokátom v Nitre, proti uzneseniu Krajského súdu
v Nitre z 10. mája 2011, sp. zn. 3To 4/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. mája 2011, sp. zn. 3 To 4/2011,
a v konaní, ktoré mu predchádzalo,
bol porušený zákon
v ustanovení § 250 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre,
ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 22. septembra 2010, sp. zn. 4T 39/2008, sa zrušujú.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 22. septembra 2010, sp. zn. 4T 39/2008,
obvinená M. H. bola uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
v N. 16. novembra 2005 využila zhoršený zdravotný stav M. H. (nar. X.) spočívajúci
v stredne ťažkej až ťažkej demencii, ktorá vylúčila jej schopnosť rozpoznať následky jej
konania a toto ovládať, dala jej podpísať plnú moc na zastupovanie vo veci nakladania
s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území v N. (uvedenými v enunciáte
rozsudku) a v ten istý deň zabezpečila overenie podpisu M. H. na splnomocnení notárskym
úradom JUDr. J. J. v N.; následne 18. novembra 2005 v N. bez vedomia M. H. ako vlastníčky
nehnuteľností v jej mene uzavrela kúpnu zmluvu s R. J., ktorou tento kúpil spomínané
nehnuteľnosti za 285 000 Sk, pričom na základe tejto zmluvy bol 19. decembra 2005 Správou
katastra Nitra povolený vklad jeho vlastníckeho práva; získané peňažné prostriedky boli
použité na doposiaľ nezistený účel, čím M. H. spôsobila škodu 4 512 236,57 Sk (149 778,81
€).
Okresný súd za to obvinenej M. H. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák., uložil súhrnný trest odňatia slobody na šesť rokov, podľa § 39a ods. 2 písm. a/
Tr. zák. túto na výkon trestu zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny a zároveň zrušil
výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. októbra 2009, sp. zn. 6T 1/2004, a výrok
o treste rozsudku Okresného súdu v Nitre z 21. mája 2010, sp. zn. 5T 132/2005, ako aj všetky
nadväzujúce rozhodnutia.
Proti rozsudku okresného súdu obvinená M. H. podala odvolanie, ktoré bolo
uznesením Krajského v Nitre z 10. mája 2011, sp. zn. 3To 4/2011, podľa § 319 Tr. por.
zamietnuté ako nedôvodné.
Proti uzneseniu krajského súdu obvinená (zastúpená obhajcom) podala dovolanie,
ktorým sa domáhala uznania dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
vyslovenia porušenia zákona v jej neprospech napadnutým uznesením a predchádzajúcim
konaním v ustanovení § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., zrušenia uznesenia krajského súdu,
ako aj jemu predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa a príkazu, aby Okresný súd
v Nitre vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Obvinená M. H. v dovolaní s poukazom na okolnosti prípadu tvrdila, že nezneužila
zdravotný stav M. H., lebo jeho zhoršenie nebolo nijako manifestované, konala len
v intenciách jej dispozícií a s jej vedomím. Obvinená vyslovila názor, že jej konaním neboli
naplnené zákonné znaky trestného činu podvodu najmä po stránke subjektívnej, a preto
zistený skutok bol nesprávne posúdený ako kriminálny delikt, hoci nejde o trestný čin;
na tomto základe sa domáhala uznania dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
a vyslovenia ďalších navrhnutých výrokov.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne konštatoval, že dovolanie
je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por.), v stanovenej lehote a predpísaným spôsobom (§ 370 ods. 1 Tr. por.), že boli splnené
jeho podmienky (§ 372, § 373 Tr. por.) a jeho obsah je zodpovedajúci ustanoveniu § 374
Tr. por.; napokon dospel k záveru, že je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., lebo rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
Najvyšší súd v konaní o dovolaní správnosť a úplnosť zisteného skutku neskúma
a nemení (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), avšak musí skúmať, či zisteným skutkom, teda
konaním obvinenej osoby, boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu,
z ktorého spáchania bola taká osoba právoplatne uznaná za vinnú.
V posudzovanej veci existuje vážny rozpor medzi zisteným skutkom a jeho právnym
posúdením podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. Trestný čin podvodu podľa tohto ustanovenia zákona
spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho
do omylu alebo jeho omyl využije. Okresný súd vo svojom rozsudku vec uzavrel tak,
že obvinená M. H. na škodu cudzieho majetku (M. H.) iného obohatila tým, že uviedla
niekoho do omylu. Z výroku rozsudku nevyplýva, kto je „inou osobou“, ktorá bola nelegálne
obohatená, len z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
sa dá vyvodiť, že ide o R. J..
Zložitosť situácie markantne vystupuje do popredia aj z ďalšej časti skutkového
zistenia okresného súdu: R. J. mal nehnuteľnosti kúpiť za 285 000 Sk, pričom podľa určitých
dôkazov táto suma v hotovosti mala byť daná do dispozície M. H.. Okresný súd však túto
otázku zodpovedal opačne záverom, že „získané peňažné prostriedky boli použité na doposiaľ
nezistený účel“.
Tento rezultát rozsudku súdu prvého stupňa vyjadruje vo svojej podstate nezistenie
základnej skutkovej podstaty (pokiaľ bol čin posúdený ako trestný čin podvodu), totiž
či na škodu cudzieho majetku sa obohatila obvinená alebo iná osoba. Výrok spomínaného
rozsudku, že získané peňažné prostriedky boli použité na doposiaľ nezistený účel, je nejasný
aj v tom, o aké peňažné prostriedky malo ísť (či ide o sumu 285 000 Sk, resp. inú hodnotu).
Táto nezistenosť vážnej okolnosti prípadu potom nutne evokuje ďalšiu otázku, či totiž
a komu suma 285 000 Sk bola vyplatená. Ak táto finančná hotovosť bola daná k dispozícii
M. H., potom jej nemohla byť spôsobená škoda 4 512 236,57 Sk. Túto sumu ustálil okresný
súd ako cenu predmetných nehnuteľností na základe znaleckého posudku.
Otázka, či konaním páchateľa boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák., sa vzťahuje aj na okolnosť, na koho úkor
a aj v akej výške bola spôsobená škoda, pričom zodpovedanie druhej časti otázky má zásadný
vplyv na použitie prísnejšej právnej kvalifikácie činu.
Okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti
ocenené na 4 512 236,57 Sk (149 778,81 €), ako to vyplýva z enuciátu rozsudku okresného
súdu; jeho písomné vyhotovenie v pôvodnej verzii bolo nepreskúmateľné, až opravným
rozhodnutím bola deklarovaná uvedená suma.
Z odôvodnenia písomného vyhotovenia spomínaného rozsudku však vyplýva iné
zistenie okresného súdu, že totiž cena nehnuteľností bola ustálená na sumu 5 512 236,57 Sk
(str. 7 písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa). Na str. 8 vyhotovenia rozsudku
však súd už konštatuje, že výšku spôsobenej škody upravil na základe toho istého znaleckého
posudku na 4 512 236,57 Sk (znalcom bola skutočne cena ustálená na túto sumu). Z toho
istého odôvodnenia rozsudku vyplývajúci rozdiel milión slovenských korún nebol súdom
vysvetlený a aj keď môže ísť len o formálnu chybu, problém nebol vyriešený ani v konaní
o oprave vyhotovenia a odpisu rozsudku.
Dovolací súd na tomto základe konštatuje, že zistený skutok v celom rozsahu
a bez pochybností nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu,
lebo nebolo jednoznačne rezultované, kto a tiež aj v akej výške mal byť konaním obvinenej
nelegálne obohatený. Rozsudok okresného súdu je vo viacerých smeroch rozporný, pričom
tieto pochybenia neboli napravené v konaní o odvolaní, a preto už uvedené okolnosti
sa týkajú aj dovolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým bolo odvolanie
obvinenej ako nedôvodné zamietnuté.
Najvyšší súd preto dospel k záveru, že sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.; podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením
Krajského súdu v Nitre a v jemu predchádzajúcom konaní bol porušený zákon v ustanovení
§ 250 ods. 1 Tr. zák., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
a jemu predchádzajúci rozsudok súdu okresného, ako aj nadväzujúce rozhodnutia, pričom
podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu v Nitre prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokovať a rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. júna 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová