Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ecd/384625.b77a4d.pdf
PDF · 108.17 KB
No categories available
3Cdo/169/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 169/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu RNDr. J. F., bývajúceho
v B., zastúpeného JUDr. P. P., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému R., so sídlom
v B., IČO: X., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
7 C 98/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca
2010 sp. zn. 15 Co 359/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 17. marca 2010 sp. zn. 15 Co 359/2008 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa v konaní domáhal, aby súd uloţil právnemu predchodcovi ţalovaného
povinnosť odvysielať ospravedlňujúci oznam za odvysielanie nepravdivých informácii
v televíznom príspevku „Špecialisti na mapy“ v relácii „Reportéri“ zo dňa 30. marca 2005.
Ţiadal tieţ zaviazať právneho predchodcu ţalovaného na zaplatenie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 1 000 000 Sk a na zaplatenie náhrady trov konania. Tvrdil, ţe
v uvedenej televíznej relácii boli odvysielané nepravdivé informácie o nehospodárnej výrobe
geologických máp súkromnými spoločnosťami na úkor štátneho rozpočtu. Jednotlivé
vystúpenia aktérov boli zostrihané a vytvárali dojem, ţe ţalobca – reprezentant Ministerstva
ţivotného prostredia Slovenskej republiky v pozícii generálneho riaditeľa sekcie geológie
a prírodných zdrojov – je „tunelár“.
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 10. marca 2008 č.k. 7 C 98/2006-68 uloţil
právnemu predchodcovi ţalovaného povinnosť odvysielať na televíznej stanici STV 1 pred
začiatkom relácie Reportéri oznam: „Dňa 30. marca 2005 bol v relácii 'Reportéri' odvysielaný
príspevok 'Špecialisti na mapy', ktorý informoval, ţe sekcia geológie a prírodných zdrojov
Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky poveruje spracovávaním
geologických máp súkromné firmy, ktoré za to inkasujú miliónové sumy a v skutočnosti
ich práca spočíva v tom, ţe iba kopírujú mapy, ktoré uţ pred nimi vypracoval Štátny
geologický ústav Dionýza Štúra. Táto informácia je nepravdivá a S. sa za jej zverejnenie
ospravedlňuje RNDr. J. F., generálnemu riaditeľovi sekcie geológie a prírodných zdrojov
Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky“. Ţalovanému ďalej súd uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 000 000 Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy a tieţ
povinnosť nahradiť mu trovy konania. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal
preukázané, ţe právny predchodca ţalovaného odvysielal v predmetnej relácii nepravdivé
informácie, pričom ţalobca bol prezentovaný ako osoba, voči ktorej smerovali účastníkmi
vznesené obvinenia. Jednotlivé príspevky boli zostrihané a vytvárali o ňom negatívny dojem.
Tieto príspevky mohli u diváka vyvolať zdanie, ţe ţalobca porušuje právne predpisy.
Predmetná relácia bola aj podnetom pre orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie zo
spáchania trestného činu podvodu a zneuţívania právomoci verejného činiteľa neznámym
páchateľom. Na tomto skutkovom základe dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe právny
predchodca ţalovaného neoprávnene zasiahol do osobnostných práv ţalobcu, najmä jeho
práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Značné zníţenie dôstojnosti a váţnosti ţalobcu
v spoločnosti, ktoré v danom prípade odôvodňuje priznanie aj náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), videl súd prvého stupňa v tom, ţe
k neoprávnenému zásahu došlo prostredníctvom verejnoprávneho média s celoslovenskou
pôsobnosťou. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. marca 2010
sp. zn. 15 Co 359/2008 napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol; ţalovanému
nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Zmenu prvostupňového
rozsudku odôvodnil tým, ţe v predmetnej televíznej relácii nebol ţalobca vykreslený
v negatívnom svetle. K otázke výroby geologických máp sa vyjadroval iba ako zástupca
Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky a voči nemu osobne nesmerovali
ţiadne obvinenia. Obsah odvysielanej relácie v ničom nenaznačoval, ţe ţalobca bol osobou,
ktorá nehospodárne nakladala s prostriedkami štátneho rozpočtu. Z toho odvolací súd vyvodil,
ţe predmetnou reportáţou nebolo zasiahnuté do osobnostných práv ţalobcu. Odvolaním
napadnutý rozsudok preto zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorým ţiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a „potvrdiť“ prvostupňové rozhodnutie. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Zastával
názor, ţe v predmetnej reportáţi bol predsa len prezentovaný ako osoba zodpovedná
za vytýkané a kritizované skutočnosti. Dôvodil, ţe stanovisko Slovenskej geologickej rady
z 26. apríla 2005 a súbeţne prebiehajúce preverovanie podnetu o podozrení zo spáchania
trestného činu svedčia o tom, ţe konanie právneho predchodcu ţalovaného bolo spôsobilé
podstatným spôsobom zníţiť jeho váţnosť a dôstojnosť. Podľa neho vec po skutkovej
a právnej stránke posúdil správne súd prvého stupňa.
Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi; obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
I keď ţalobca v dovolaní namietal iba to, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd vzhľadom
na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní,
v ktorom došlo k procesnej vade konania uvedenej v § 237 O.s.p. V dovolacom konaní ale
existencia vady tejto povahy nevyšla najavo.
So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní
nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K vade takej povahy dochádza tieţ v dôsledku
nerešpektovania ustanovení zákona, ktoré predpisujú spôsob vykonania dokazovania
jednotlivými dôkaznými prostriedkami. Takto „vykonané“ dokazovanie nemôţe byť totiţ
dostatočným podkladom pre hodnotenie dôkazov (§ 132 O.s.p.), ani pre rozhodnutie súdov
vo veci samej podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku a napokon ani pre posúdenie
správnosti rozhodnutia súdu niţšieho stupňa súdom vyššieho stupňa podľa štvrtej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Zo spisu vyplýva, ţe v konaní došlo k vade uvedenej povahy.
O tom, ako v tej – ktorej veci na súdoch niţších stupňov prebiehalo súdne konanie
(vrátane dokazovania), môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc
o súdnych pojednávaniach (viď § 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p. a § 52 ods. 1 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy, ktoré sú zaloţené v spise).
Občiansky súdny poriadok predpisuje, ako sa má vykonať dokazovanie listinným
dôkazom; zákon neponecháva na úvahu súdu, akým spôsobom takéto dokazovanie vykoná.
V zmysle § 129 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca
na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí (iba vtedy),
ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
V preskúmavanom prípade je v spise zaloţený celý rad listinných dôkazov. Ako
príklad moţno uviesť listinu obsahujúcu prepis reportáţe odvysielanej na televíznej stanici
STV 1; v relácii Reportéri dňa 30. marca 2005 v príspevku „Špecialisti na mapy“ (č.l. 6 aţ 8
spisu), uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej
a kriminálnej polície, odboru ekonomickej kriminality, ČVS:ORO-182/OEK.B1-2006
(č.l. 9 aţ 11), stanovisko Slovenskej Geologickej rady k televíznej relácii „Špecialisti
na mapy“ z 26. apríla 2005 (viď č.l. 12 aţ 13 spisu), sťaţnosť ţalobcu riaditeľovi S. z 19.
apríla 2005 a odpoveď riaditeľa S. (viď č.l. 14 aţ 17 spisu), resp. „výpoveď svedka“ J. V.
(č.l. 49 aţ 51 spisu). Zápisnice o pojednávaniach uskutočnených na súde prvého stupňa 19.
februára 2007 (č.l. 29 aţ 31 spisu), 13. júna 2007 (č.l. 39 aţ 42 spisu) a 24. októbra 2007 (č.l.
46 aţ 48 spisu), svedčia o tom, ţe na týchto pojednávaniach nebolo vykonané dokazovanie
ani jednou z vyššie uvedených listín. Na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa,
ktoré sa uskutočnilo 10. marca 2008 (č.l. 64 spisu), bolo dokazovanie vyhlásené za skončené;
súd následne – bez bliţšej konkretizácie – oboznámil návrh a „listinné dôkazy, ktoré tvoria
súčasť spisu“.
Na pojednávaní pred odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo 17. marca 2010,
poverený člen odvolacieho senátu oboznámil doterajší priebeh konania, zástupcovia
účastníkov konania sa vyjadrili k veci a odvolací súd pripustil ţalobcom navrhnutú zmenu
petitu ţaloby. Ani na tomto pojednávaní nebolo vykonané dokazovanie. Odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil bez toho, aby dbal o odstránenie uvedenej vady dokazovania.
Skutočnosť, ţe v predmetnom konaní nebolo dokazovanie listinnými dôkazmi
vykonané procesne prípustným spôsobom, má závaţné procesné dôsledky. Nerešpektovaním
spôsobu, ktorý zákon predpisuje pre vykonanie dokazovania niektorým dôkazným
prostriedkom (§ 126 O.s.p. aţ 130 O.s.p.), totiţ dochádza k procesnej vade v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., v dôsledku ktorej nemá potom súd pre svoje právne závery dostatočné
skutkové podklady.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade došlo k tzv. inej
vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Vadu
tejto povahy musí dovolací súd zohľadniť aj vtedy, keď nebola v dovolaní namietaná
(viď § 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na jej výskyt Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 2 a 3 O.s.p.) bez toho, aby
pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 241 ods. 2
písm. c/
O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková