Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/109/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, právnej veci žalobcu: P. J. Servis Holding, s. r. o., Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 44 488 980, zast. JUDr. Patrik Kovalčík, advokát, Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 733 829, o zaplatenie 3.200,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -116 zo dňa 22. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -116 zo dňa 22. marca 2022 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,67 eur, úrok z omeškania 9,00 % p.a. zo sumy 3.200,67 eur od 26.07.2018 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. , , a , a , , , , a , , , a (ďalej len „“), , , a , , , a (ďalej len „“).

2. Súd v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 3.200,67 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že peňažný nárok vznikol z titulu faktúry č. 046818 zo dňa 11.07.2018, s dátumom splatnosti dňa 25.07.2018, predmetom ktorej sú manipulačné práce s tovarom v celkovej výške 3.200,67 eur s DPH.

3. Súd považoval e-mailovou objednávkou žalovaného zo dňa 03.05.2018 s predmetom služby manipulácia s nákladom na mieste realizácie v Digital parku od 04.05.2018 do 31.05.2018 a následne potvrdenej prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 02.06.2018 na predmetné práce (č.l. 8) za preukázané, že medzi stranami ako podnikateľmi vznikol obchodnoprávny vzťah na základe ústne

uzavretej dohody - zmluvy o dielo. Z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že osoba, ktorá predmetné práce objednala, a to aj za mesiac máj a ktorá komunikovala so žalobcom ohľadom týchto prác, bol pán U., obchodný riaditeľ spoločnosti žalovaného. V tomto smere sa súdu javila ako nanajvýš účelová a tendenčná obrana žalovaného, uvedená v rámci vysvetľovacej povinnosti, že nevie uviesť, koho podpis sa nachádza na objednávkovom formulári, keď žalovaný musel spoznať podpis jeho obchodného riaditeľa, ktorý sa podpisuje pod množstvo dokumentov spoločnosti. Následne pán U. doobjednal manipulačné práce aj na mesiac jún 2018. Potvrdením objednávky zo strany žalobcu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. Súd pripomenul, že strany medzi sebou mali dojednanú flexibilnú komunikáciu prostredníctvom telefonickej dohody, keď podľa potreby žalovaného, žalobca poskytol brigádnikov na vykonanie manipulačných prác. Túto skutočnosť potvrdili svedkovia v rámci svojich výsluchov, keď uvádzali, že spolupráca prebiehala tým spôsobom, že SMS komunikáciou dostali informáciu o mieste výkonu prác, teda Digital park v Petržalke, kde pri vrátnici počkali na zodpovednú osobu, a to pána U., ktorý ich na miesto výkonu prác odprevadil, keďže vojsť do budovy samostatne nemohli.

4. Súd zároveň zdôraznil, že procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že práce mu odovzdané nikdy neboli, neuveril. Považoval ho za účelové, v snahe vyhnúť sa úhrade predmetnej faktúry, napriek tomu, že práce poskytnuté boli riadne a včas a zo strany žalobcu došlo aj k úhrade práce brigádnikom, čo potvrdil pán C. a L. v rámci svojich výsluchov. Svedkovia potvrdili, že dané práce v mesiaci jún vykonali a bez podpisu zodpovednej osoby pána konateľa žalovaného a pána U., miesto prác neopustili, inak by im práce preplatené neboli. Súd v tomto smere odkázal na výpovede svedkov z pojednávania. Na základe uvedeného a dodacích listov doložených do spisu, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Neobstojí námietka žalovaného, týkajúca sa formálnych nedostatkov dodacích listov, keďže tieto nemajú vplyv na to, či manipulačné práce v skutočnosti vykonané boli a tieto boli aj žalovanému odovzdané. Súd považoval za zarážajúce najmä tvrdenie žalovaného v rámci vysvetľovacej povinnosti, keď uviedol, že nevie, či predmetný podpis na dodacích listoch je pána K.. Takémuto tvrdeniu nie je možné uveriť, a súd ho pripísal na ťarchu žalovaného, ak sa nevie relevantne vyjadriť k vlastnému podpisu. Súd dospel k záveru, že išlo o účelovú a vyhýbavú odpoveď žalovaného.

5. Súd prvej inštancie za preukázanú skutočnosť považoval, že kontaktnou osobou pre realizáciu objednávky bola osoba pána U., ako aj to, že dodacie listy boli podpísané pánom U. a pánom K., čo vyplývalo zo zhodných výpovedí oboch svedkov. Okrem toho, podpis pána U. na objednávkovom liste sa zhoduje s podpismi na dodacích listoch. Nepochybným v konaní bolo aj to, že svedkovia mali kontakt na pána U. a svedkovia spoznali aj osobne na pojednávaní pána K.. K námietke žalovaného, že pán L. sa na začiatku svojej výpovede vyjadril, že nepozná žalovaného, súd upozornil a vysvetlil, že pána L. sa na začiatku výpovede pýtal na vzťah k žalovanému ako spoločnosti, nie na tú skutočnosť, či ho pozná osobne a či mu podpisoval dodacie listy, čo naproti tomu sám vo svojej výpovedi spontánne potvrdil. Podstatnou skutočnosťou rovnako tak bolo, že svedkovia uviedli, že do budovy Digital parku, kde sa práce vykonávali, nemohli vstúpiť samostatne, museli kontaktovať poverenú osobu žalovaného, z čoho je zrejmé, že na mieste prác sa nachádzali s plným vedomím žalovaného.

6. V súvislosti s námietkou žalovaného, že predmetné dodacie listy mali oprávnenie podpisovať len konatelia žalovaného, súd upozornil na . Posudzovanie týchto okolností pri aplikácii ustanovenia , či je určitá osoba poverená na určitú činnosť pri prevádzkovaní podniku je potrebné skúmať z viacerých hľadísk. Osoba môže byť na určitú činnosť poverená aj neformálnym pokynom na plnenie určitých úloh pri prevádzkovaní podniku, prípadne môže ísť aj o podnikateľa, ktorý spolupracuje so živnostníkmi zabezpečujúcimi chod jeho podniku, ktorí sú poverení na určitú činnosť, pričom sa neviaže takéto poverenie len na pracovnoprávne zaradenie. Relevantným je pričitateľnosť podnikateľovi alebo inej osobe, ktorej sa konanie podnikateľovi pričíta. Súd poznamenal, že aj keď osoba vykonáva určitý neobvyklý úkon, ktorý ešte je krytý rozsahom jeho poverenia, ide len o prekročenie splnomocnenia v zmysle , ktorý zaväzuje podnikateľa. Ak vzniknú v praxi pochybnosti, musí byť chránená dobromyseľnosť obchodných partnerov. Taktiež považoval za potrebné poznamenať, že nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby skúmal legitimitu a oprávnenosť poverenia osoby na mieste výkonu prác. Neopomenuteľnou skutočnosťou je, že brigádnici žalobcu sa na mieste prác v Digital parku nachádzali s plným vedomím žalovaného, keďže nebolo možné do budovy vstúpiť samostatne, bez vedomia poverenej osoby. Za daných okolností a s ohľadom na aplikáciu neboli poverení brigádnici žalobcu povinní dodacie listy dať na podpis len samotným konateľom žalovaného. V tomto smere je možné konštatovať, že aj iná osoba nachádzajúca sa na takto vymedzenom a vyhradenom pracovisku žalovaného, ak podpísala predmetné dodacie listy, bolo

by možné skonštatovať pričitateľnosť žalovanému (iný zamestnanec nachádzajúci sa na mieste prác žalovaného). Navyše v tomto smere súd dodal, že kumulatívne dané podmienky, ktoré by museli byť naplnené, aby nezaväzovali podnikateľa konaním takejto osoby aj z pohľadu ustanovenia , nemal súd za preukázané. Ide jednak o skutočnosť, že daná osoba prekročila rozsah poverenia, ako aj to, že žalobca o tejto okolnosti vedel alebo mohol vedieť.

7. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie predmetnú žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, nakoľko žalobca vykonal práce týkajúce sa predmetu diela, pričom žalovaný dielo prevzal. Uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie ceny diela určenej spôsobom vopred dohodnutým, a to podľa rozsahu prác v zmysle dodacích listov doložených v spisovom materiáli.

8. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie 8,00 % p.a. úroku z omeškania z istiny vo výške 3.200,67 eur od 26.07.2018 až do zaplatenia. Samotnú výšku úroku súd určil v súlade s platnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky z priznanej sumy odo dňa 26.07.2018, teda nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry č. 046818 dňa 25.07.2018. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému bola predmetná faktúra doručená, dostal sa do omeškania s plnením peňažného plnenia a súd žalobcovi priznal požadovaný úrok z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa so svojimi záväzkami dostal do omeškania, vznikol žalobcovi voči nemu aj nárok na zaplatenie sumy 40,00 eur, a to titulom nároku na paušálnu náhradu podľa v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. .

9. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol v celom rozsahu úspešný.

10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z odvolacích dôvodov podľa , , , a . Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby tento uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa . Uviedol, že žalobca svoj nárok opieral predovšetkým o faktúru č. 046818 zo dňa 11.07.2018 vystavenú na sumu 3.200,67 eur a o skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo podľa jeho názoru k uznaniu záväzku v zmysle . V rámci prostriedkov procesnej obrany poukázal na právny názor, v zmysle ktorého samotné plnenie na faktúru nie je možné bez ďalšieho považovať za uznanie. Takýto právny názor je podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.03.2006 sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.06.2011 sp. zn. 1336/2010. Procesný postup súdu prvej inštancie považoval za nesprávny v takej miere, že ním porušil právo na spravodlivý súdny proces. Namietal, že súd rozhodol bez toho, aby zobral do úvahy celé znenie , pričom ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol údajnú účelovú obranu žalovaného s poukazovaním na formálne nedostatky dodacích listov.

11. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že plnenie na faktúru nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku a pokiaľ dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva záväzky voči veriteľovi (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Vytkol súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodovaní stotožnil len s názorom žalobcu, ktorý si jednostranne osvojil a bez ďalšieho ho nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil, čím naplnil odvolací dôvod podľa .

12. Bol toho názoru, že počas konania došlo k niekoľkým vadám, v dôsledku ktorých bolo porušené rovnaké postavenie žalobcu a žalovaného v spore, a to na úkor žalovaného a uvádzané vady mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v spore viackrát poukazoval na faktúru č. 046818 na sumu 3.200,67 eur, na základe ktorej mal mať údajný nárok na zaplatenie spornej faktúry. Fotokópiu objednávky s podpismi oboch konateľov (podľa výpisu z ORSR

- iba takéto konanie je menom spoločnosti záväzné) do súdneho spisu nezaložil. Vyslovil presvedčenie, že práve z dôvodu, že žiadny obchodnoprávny vzťah ani žiadna objednávka, ani ústna dohoda - zmluva o dielo platne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by bola právnym titulom žalovaného nároku, neexistuje.

13. Žalobca do súdneho spisu nezaložil žiadnu platnú objednávku alebo zmluvu o dielo. Vyslovil presvedčenie, že takéto konanie zo strany žalobcu, ktorý súd oboznamoval s dôkazmi, bez toho, aby tento bol založený do súdneho spisu v potrebnom počte rovnopisov, sú vadami podľa . Žalobca predkladal listinný dôkaz súdu spôsobom, ktorý vylúčil žalovanému možnosť oboznámiť sa s týmto dôkazom a poskytnúť k nemu náležité stanovisko. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd konal v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania, keď porušil princíp rovnosti strán sporu na úkor žalovaného. Strany sporu by mali v konaní dostať príležitosť zamerať dokazovanie a argumentáciu k právnemu posúdeniu veci. Na základe vyššie uvedených skutočností zastával právny názor, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k iným vadám, ktoré zakladajú odvolací dôvod podľa .

14. Žalovaný bol toho názoru, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa . Súd prvej inštancie však v rozpore s nevysvetlil jasne a výstižne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil dôkazy a prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil.

15. Žalovaný napadol platnosť dodacích listov z dôvodu, že je evidentné, že tieto neboli podpísané osobou oprávnenou konať za žalovaného a ani podpismi konateľov žalovaného. Listinné dôkazy preukazujú, že podpisy na dodacích listoch nepatria konateľom žalovaného, podpisy patria osobám, ktoré neboli vôbec identifikované a niektorý dodací list nebol podpísaný vôbec. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozsudku neuviedol, ktorými dodacími listami sa zaoberal. Z rozsudku vyplýva, že tento nevykonal dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutočností rozhodujúcich pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie, čím založil ďalší odvolací dôvod podľa .

16. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd v rámci vykonávania dokazovania nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré vyplývali z jednotlivých dôkazných prostriedkov predložených žalovaným, dospel k nesprávnemu názoru, a to že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie žalovanej sumy. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcov nárok na zaplatenie spornej faktúry reálne existuje, pričom, vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, sa môže len domnievať, že k tomuto záveru súd dospel na základe spornej faktúry a dodacích listov. Podľa jeho názoru takéto skutkové zistenie nemôže obstáť, pretože sporná faktúra je len účtovný doklad, ktorý nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nie je to právny titul, od ktorého by mohol žalobca opierať žalovaný nárok. Spornú faktúru v plnom rozsahu odmietol a neuznal; dodacie listy nie sú hodnoverným dôkazom, pretože nie je podpísaný oboma konateľmi žalovaného ani žiadnou inou osobou oprávnenou za žalovaného konať. Z toho dôvodu nemôže slúžiť ako dôkaz preukazujúci reálne poskytnutie služieb a ich prevzatie.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovil presvedčenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevantnými dôkazmi existenciu žalovaného nároku. Napriek tejto skutočnosti súd žalobe vyhovel, čím poskytol ochranu svojvoľnému uplatňovaniu práva.

18. Ďalej žalovaný vyslovil názor, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený. Nie je možné z neho jednoznačne určiť, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia. Namietal, že súd v odôvodnení rozsudku len vymenoval listiny pripojené k spisu, avšak podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2017 sp. zn. , ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.05.2002 sp. zn. vykonanie dôkazu „celým spisom“ súhrnne, bez vykonania označenia konkrétnych listín zakladá vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýto spôsob je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol obsiahnutý v uznesení NS SR zo dňa 10.10.2012 sp. zn. , nesprávny, keďže nemožno posúdiť, ktorý z konkrétnych dôkazných prostriedkov pripojených k súdnemu spisu súd prvej inštancie využil. Navyše podľa názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý je obsiahnutý v uznesení zo dňa 25.06.2012 pod sp. zn. , nerešpektovanie zákonom predpísaného spôsobu vykonania dokazovania spôsobuje, že súd nemá pre svoje právne závery dostatočné skutkové podklady.

19. Uviedol, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu.

Preto ak rozhodnutie neobsahuje riadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, ide podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeného v uznesení zo dňa 31.01.2019 sp. zn. , o konanie znemožňujúce strane uskutočňovať jej patriace procesné práva a dochádza tým k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti upozornil aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.08.2008.

20. V otázke rozhodnutia súdu o trovách konania, vzhľadom na nesprávne rozhodnutie súdu o samotnej žalobe, žiadal, aby odvolací súd rozhodol opätovne aj o náhrade trov konania.

21. V zmysle vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -116 zo dňa 22. marca 2022 tak, že „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím.“ V prípade, pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu rozsudku navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za účelové s cieľom oddialiť, prípadne vyhnúť sa vlastnej zodpovednosti žalovaného za splnenie si záväzku, na ktorý sa zaviazal. V odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by už neboli skôr zrejmé z vykonaného dokazovania pred súdom a tiež po preštudovaní samotnej listiny žalovaného je nepochybné, že táto vo svojom obsahu môže byť len kópiou inej listiny, ktorú žalovaný použil pre tento predmet konania a uvádza tak aj súvetia, ktoré nesúvisia s pojednávanou vecou. Bol toho názoru, že vzhľadom na obsahovo už totožnú argumentáciu žalovaného v konaní a argumentáciu spočívajúcu vo všeobecnom konštatovaní bez relevantných dôkazov, založenú opätovne len na jeho vlastných domnienkach, ktorú opakovane uvádza v odvolaní, nemôže byť v zmysle zákona naplnený žiaden z odvolacích dôvodov.

23. Žalobca sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožnil a nakoľko je vecne a právne správny, navrhol odvolaciemu súdu, aby ho v súlade s potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nad rámec už uvedeného doplnil, že spochybňovanie jeho odvolacích argumentov považuje za účelové. Žiadne ďalšie nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu neboli uvedené.

25. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa , preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadreniami strán, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

29. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 3.200,67 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania, z titulu neuhradenej faktúry č. 046818 zo dňa 11.07.2018, s dátumom splatnosti dňa 25.07.2018, predmetom ktorej sú manipulačné práce s tovarom v celkovej výške 3.200,67 eur s DPH. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,67 eur, úrok z omeškania 9,00 % p.a. zo sumy 3.200,67 eur od 26.07.2018 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. , , , a .

30. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

31. Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

32. Podľa , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť v nej určený aspoň spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

33. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

34. Podľa , ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v . Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

35. Podľa , kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa , ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1 toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

36. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že žalobca svoj nárok opieral predovšetkým o faktúru č. 046818 zo dňa 11.07.2018 vystavenú na sumu 3.200,67 eur a o skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo podľa jeho názoru k uznaniu záväzku v zmysle . V rámci prostriedkov procesnej obrany poukázal na právny názor, v zmysle ktorého samotné plnenie na faktúru nie je možné bez ďalšieho považovať za uznanie. Odvolaciemu súdu sa javí ako rozporné tvrdenie žalovaného, že by žalobca opieral svoj nárok na zaplatenie uvedenej faktúry aj o skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo podľa jeho názoru k uznaniu záväzku v zmysle , nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani z obsahu spisu uvedené tvrdenie nevyplýva. Žalobca svoj nárok na takomto tvrdení nezakladal, netvrdil, že žalovaný čiastočne svoj záväzok plnil a toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Žalobca si uplatnil zaplatenie celej fakturovanej sumy a nie len jej časti. Taktiež nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby zobral do úvahy celé znenie . Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie zákona na danú vec neaplikoval.

37. K opakovanej argumentácii žalovaného, že žiadny obchodnoprávny vzťah ani žiadna objednávka, ani ústna dohoda - zmluva o dielo platne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by bola právnym titulom žalovaného nároku, neexistuje, odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 33., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a je toho názoru, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo.

38. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že žalobca predkladal súdu prvej inštancie listinný dôkaz spôsobom, ktorý vylúčil žalovanému možnosť oboznámiť sa s týmto dôkazom

a poskytnúť k nemu náležité stanovisko. Z obsahu spisu vyplýva, že všetky listinné dôkazy predložené žalobcom tvoria obsah spisu. K tvrdeniu žalovaného, že bolo potrebné založiť do súdneho spisu dôkazy v potrebnom počte vyhotovení, odvolací súd odkazuje na zákon o e-govermente, v zmysle ktorého súd komunikuje s právnickými osobami výlučne elektronicky, preto nie je dôvod do spisu zakladať rovnopisy v listinnej podobe. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.02.2022 (č.l. 109) je zrejmé, že strany sporu po poučení súdom prvej inštancie podľa , nežiadali na pojednávaní vykonať dôkaz prečítaním alebo oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a následne po poučení podľa 154 uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Taktiež mali možnosť po poučení podľa zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Z uvedeného je zrejmé, že nedôvodná je aj námietka žalovaného, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím založil odvolací dôvod podľa . Naviac, žalovaný ani neoznačil, ktoré ním navrhované dôkazy súd prvej inštancie nevykonal.

39. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie konal v súlade so základnými zásadami , neporušil princíp rovnosti strán sporu, žalovanému neznemožnil, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

40. Odvolací súd sa ďalej zaoberal všeobecne formulovanou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie v rozpore s nevysvetlil jasne a výstižne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil dôkazy a prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej.

41. Žalovaný tiež nedôvodne namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa . Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie zobral do úvahy iba skutkové tvrdenia žalobcu a nezobral do úvahy skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov predložených žalovaným, a dospel tak k nesprávnemu názoru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Odvolací súd poukazuje na rozsiahle odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov navrhnutých obidvoma sporovými stranami a v bodoch 31. až 37. sa podrobne vysporiadal so všetkými ich tvrdeniami. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho názorom, že nárok uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca vykonal práce týkajúce sa predmetu diela, pričom žalovaný dielo prevzal. Žalobca má nárok na zaplatenie ceny diela určenej spôsobom vopred dohodnutým, a to podľa rozsahu prác v zmysle dodacích listov doložených v spisovom materiáli.

42. Odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právne záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

43. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. ).

44. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -116 zo dňa 22. marca 2022 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pretože odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).