Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d19/384559.3e47cc.pdf
PDF · 102.83 KB
No categories available
4Obo/94/2011
Najvyšší súd 4 Obo 94/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej
v právnej veci ţalobcu: L.B., nar. X., F.K., zastúpeného JUDr. V.K., advokátkou, Š.K. proti
ţalovanému: T., a. s., M.B., IČO: X., zastúpenému advokátkou kanceláriou L.A., s. r. o.,
Š.K., IČO: X., o zaplatenie 1 567,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 16Cb 1/2007-231 zo dňa 18. júna 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 16Cb 1/2007-231 zo dňa 18. júna 2010 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd osobitným uznesením.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 16Cb 1/2007-231 zo dňa 18.06.2010 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 567,45 eur s 10% úrokom odo dňa
18.09.2003 aţ do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe predmetom sporu je nárok na úhradu
vyrovnacieho podielu pri zániku členstva za trvania druţstva v zmysle § 233 Obchodného
zákonníka. Ţalobca počas konania upravil ţalobu zníţením sumy z pôvodne uplatnenej sumy
70 000 Sk na sumu 47 221 Sk s úrokom 10% ročne od 18.09.2003. Súd prvého stupňa preto
uznesením zo dňa 10.11.2008 zastavil konanie v prevyšujúcej časti a predmetom konania
zostala suma 47 221 Sk s 10% úrokom z omeškania od 18.09.2003 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané ukončenie
ţalobcovho členstva v druţstve ku dňu 29.01.2001 a z toho vyplývajúci nárok na vyrovnací
podiel. K ukončeniu pracovného pomeru ţalobcu došlo dohodou pre organizačné zmeny,
čo vyplývalo z písomného stanoviska ţalobcu a aj z rokovania predstavenstva druţstva zo dňa
29.01.2001 o skončení členstva druţstva pracovníkmi spoločnosti F., spol.
s r. o. Z uvedeného je zrejmé, ţe išlo o právnu situáciu zániku členstva pri zániku pracovného
pomeru člena k obchodnej spoločnosti, v ktorej je druţstvo spoločníkom.
Podľa názoru súdu stanovy druţstva obsahovo rešpektovali zákonom dovolený spôsob
zániku členstva v zmysle § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto došlo účinne k vzniku
nároku bývalého člena druţstva na vyrovnací podiel, ktorý sa uhrádza v peniazoch podľa
kritérií upravených Obchodným zákonníkom (§§ 233 a 234 Obchodného zákonníka).
Súd vychádzajúc z odbornej argumentácie znalkyne i zhodných stanovísk účastníkov konania
o výške nároku pri stanovení spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu za rok 2001, v ktorom
členstvo ţalobcu zaniklo, mal za oprávnený nárok vo výške 1 564,45 eur. Vzhľadom
na opodstatnenosť nároku ţalovaný sa dostal do omeškania a je povinný nahradiť uznanú
výšku úrokov v rozsahu 10% ročne odo dňa 18.09.2003 aţ do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný.
Uviedol, ţe z čl. 5 stanov vyplýva, ţe v druţstve mali existovať dva druhy členstva fyzických
osôb v druţstve, a to členstvo podmienené pracovným vzťahom k druţstvu a členstvo
nepodmienené pracovným vzťahom k druţstvu. Len zo skutočnosti, ţe ţalobca má (mal)
k druţstvu aj pracovný vzťah, nemoţno vyvodiť jednoznačný záver o druhu členstva ţalobcu
v druţstve. Sporným v tejto súvislosti je, či nie je moţné, aby stanovy diferencovali medzi
členmi v tom zmysle, ţe u niektorých bude podmienkou vzniku členstva pracovný vzťah
k druţstvu a u iných nie. Odvolateľ má za to, ţe stanovy ţalovaného jednoznačne členstvo
v druţstve nepodmieňovali vznikom pracovného vzťahu k druţstvu, a teda pre daný prípad
neplatí, ţe členstvo v druţstve zaniká dňom zániku pracovného vzťahu (t. j. nie je moţná
aplikácia § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka). Je moţné sa domnievať, ţe členstvo ţalobcu
v druţstve naďalej trvá, nakoľko nie je preukázané, ţe k jeho zániku došlo niektorým
zo spôsobov uvedených v § 231 Obchodného zákonníka, a preto mu nemohol vzniknúť
ani nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Ţalovaný opätovne uviedol, ţe úprava obsiahnutá
v čl. 6 stanov druţstva nie je v súlade so zákonom, nakoľko takéto podmieňovanie trvania
členstva v druţstve, ktoré je viazané na trvanie pracovného pomeru v inej spoločnosti,
je v rozpore s ustanovením § 227 ods. 5 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie
uvedené mal za to, ţe v danom prípade absentuje úkon smerujúci k zániku členstva
v druţstve, a teda členstvo ţalobcu naďalej trvá, preto mu nemohol vzniknúť nijaký nárok
na výplatu podielu. Ţiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca. Uviedol, ţe ţalovaný v odvolaní
neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvého stupňa uţ nevyhodnotil. Poukázal
na správnosť a úplnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe členovia druţstva majú právo
(mimo iných práv a povinností) zúčastňovať sa na valných zhromaţdeniach, prípadne iných
schôdzach najmenej jedenkrát ročne a majú byť písomne pozvaní. Pretoţe obidve strany
povaţovali členstvo za skončené, nikto ţalobcu nepozýval, ani on sám sa nedomáhal práv
člena druţstva. Členstvo ţalobcu sa v druţstve skončilo skončením jeho pracovného pomeru,
čoho dôkazom je aj skutočnosť, ţe druţstvo vyplatilo ţalobcovi členský vklad a majetkový
podiel z transformácie. Ţalovaný od podania ţaloby, teda od roku 2003 nenamietal, ţe by
členstvo ţalobcu nezaniklo, naopak viackrát to potvrdil ústne, aj písomne a obe strany konali
tak, akoby členstvo zaniklo. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil v celom rozsahu a priznal mu trovy odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovaného nie je dôvodné.
Ako vyplýva z obsahu odvolania, ţalovaný poukazuje na odvolací dôvod, uvedený
v § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., t. j. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal
správne pouţiť alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobou z 22.05.2003 sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy
70 000 Sk s príslušenstvom ako vyrovnacieho podielu podľa § 233 Obchodného zákonníka.
Uznesením zo dňa 10.11.2008 súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 22 779 Sk
a úrokov z omeškania vo výške 18% zo sumy 70 000 Sk od 01.03.2002 do 17.09.2003
a úrokov z omeškania prevyšujúcich 10% zo sumy 47 221 Sk od 18.09.2003 do zaplatenia
vzhľadom na späťvzatie ţaloby v tejto časti zastavil.
Predmetom konania je zaplatenie vyrovnacieho podielu v zmysle § 233 ods. 1 Obch.
zák. Podľa tohto ustanovenia pri zániku členstva za trvania druţstva má doterajší člen nárok
na vyrovnací podiel.
Kritériom na určenie vyrovnacieho podielu podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia
sú výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva, pričom stanovy
môţu určiť aj iné kritériá.
Ţalovaný v odvolaní namieta, ţe v danom prípade nedošlo k zániku členstva ţalobcu
v druţstve, keďţe stanovy ţalovaného jednoznačne členstvo v druţstve nepodmieňovali
vznikom pracovného vzťahu k druţstvu, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť ani jeho nárok
na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe ţalobca bol u ţalovaného v pracovnom
pomere, ktorý skončil v roku 2001. Podľa článku 6 bod 1/a stanov ţalovaného, členstvo
fyzickej osoby, vznik ktorého je podmienený trvaním pracovného vzťahu k druţstvu tak, ako
je to uvedené v článku 5 bod 2 stanov, zaniká spravidla dňom zániku pracovného vzťahu
člena k druţstvu, ak ďalej nie je uvedené inak. V článku 5 bod 1 stanov, na ktoré uvedené
ustanovenie odkazuje, sa konštatuje, ţe členstvo fyzickej osoby je spravidla podmienené
pracovným vzťahom k druţstvu.
Podľa § 227 ods. 3 Obch. zák., ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný
vzťah člena k druţstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa
dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena
k druţstvu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe členstvo ţalobcu u ţalovaného bolo
podmienené existenciou pracovného pomeru, v dôsledku čoho došlo k jeho zániku v zmysle
§ 227 ods. 3 Obch. zák. a článku 6 bod 1a/ stanov ţalovaného dňom zániku pracovného
vzťahu ţalobcu k druţstvu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z úkonov ţalovaného, ktorý
v konaní pred súdom prvého stupňa opakovane uznával právny základ uplatneného nároku
s tým, ţe poukazoval na jeho zápornú hodnotu, pričom v podaní zo dňa 19.02.2009 uţ uznal
opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, v rozsahu, v ktorom súd
ţalobe vyhovel.
Keďţe odvolací súd nezistil existenciu ţalovaným namietaného odvolacieho dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd osobitným uznesením.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Viera Pepelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová