Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/94/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej

v právnej veci ţalobcu: L.B., nar. X., F.K., zastúpeného JUDr. V.K., advokátkou, Š.K. proti

ţalovanému: T., a. s., M.B., IČO: X., zastúpenému advokátkou kanceláriou L.A., s. r. o.,

Š.K., IČO: X., o zaplatenie 1 567,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. -231 zo dňa 18. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -231 zo dňa 18. júna 2010 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd osobitným uznesením.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. -231 zo dňa 18.06.2010 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 567,45 eur s 10% úrokom odo dňa

18.09.2003 aţ do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe predmetom sporu je nárok na úhradu

vyrovnacieho podielu pri zániku členstva za trvania druţstva v zmysle § 233 Obchodného

zákonníka. Ţalobca počas konania upravil ţalobu zníţením sumy z pôvodne uplatnenej sumy

70 000 Sk na sumu 47 221 Sk s úrokom 10% ročne od 18.09.2003. Súd prvého stupňa preto

uznesením zo dňa 10.11.2008 zastavil konanie v prevyšujúcej časti a predmetom konania

zostala suma 47 221 Sk s 10% úrokom z omeškania od 18.09.2003 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané ukončenie

ţalobcovho členstva v druţstve ku dňu 29.01.2001 a z toho vyplývajúci nárok na vyrovnací

podiel. K ukončeniu pracovného pomeru ţalobcu došlo dohodou pre organizačné zmeny,

čo vyplývalo z písomného stanoviska ţalobcu a aj z rokovania predstavenstva druţstva zo dňa

29.01.2001 o skončení členstva druţstva pracovníkmi spoločnosti F., spol.

s r. o. Z uvedeného je zrejmé, ţe išlo o právnu situáciu zániku členstva pri zániku pracovného

pomeru člena k obchodnej spoločnosti, v ktorej je druţstvo spoločníkom.

Podľa názoru súdu stanovy druţstva obsahovo rešpektovali zákonom dovolený spôsob

zániku členstva v zmysle , a preto došlo účinne k vzniku

nároku bývalého člena druţstva na vyrovnací podiel, ktorý sa uhrádza v peniazoch podľa

kritérií upravených (§ a 234 ).

Súd vychádzajúc z odbornej argumentácie znalkyne i zhodných stanovísk účastníkov konania

o výške nároku pri stanovení spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu za rok 2001, v ktorom

členstvo ţalobcu zaniklo, mal za oprávnený nárok vo výške 1 564,45 eur. Vzhľadom

na opodstatnenosť nároku ţalovaný sa dostal do omeškania a je povinný nahradiť uznanú

výšku úrokov v rozsahu 10% ročne odo dňa 18.09.2003 aţ do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný.

Uviedol, ţe z čl. 5 stanov vyplýva, ţe v druţstve mali existovať dva druhy členstva fyzických

osôb v druţstve, a to členstvo podmienené pracovným vzťahom k druţstvu a členstvo

nepodmienené pracovným vzťahom k druţstvu. Len zo skutočnosti, ţe ţalobca má (mal)

k druţstvu aj pracovný vzťah, nemoţno vyvodiť jednoznačný záver o druhu členstva ţalobcu

v druţstve. Sporným v tejto súvislosti je, či nie je moţné, aby stanovy diferencovali medzi

členmi v tom zmysle, ţe u niektorých bude podmienkou vzniku členstva pracovný vzťah

k druţstvu a u iných nie. Odvolateľ má za to, ţe stanovy ţalovaného jednoznačne členstvo

v druţstve nepodmieňovali vznikom pracovného vzťahu k druţstvu, a teda pre daný prípad

neplatí, ţe členstvo v druţstve zaniká dňom zániku pracovného vzťahu (t. j. nie je moţná

aplikácia ). Je moţné sa domnievať, ţe členstvo ţalobcu

v druţstve naďalej trvá, nakoľko nie je preukázané, ţe k jeho zániku došlo niektorým

zo spôsobov uvedených v , a preto mu nemohol vzniknúť

ani nárok na výplatu vyrovnacieho podielu. Ţalovaný opätovne uviedol, ţe úprava obsiahnutá

v čl. 6 stanov druţstva nie je v súlade so zákonom, nakoľko takéto podmieňovanie trvania

členstva v druţstve, ktoré je viazané na trvanie pracovného pomeru v inej spoločnosti,

je v rozpore s ustanovením . Vzhľadom na vyššie

uvedené mal za to, ţe v danom prípade absentuje úkon smerujúci k zániku členstva

v druţstve, a teda členstvo ţalobcu naďalej trvá, preto mu nemohol vzniknúť nijaký nárok

na výplatu podielu. Ţiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca. Uviedol, ţe ţalovaný v odvolaní

neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvého stupňa uţ nevyhodnotil. Poukázal

na správnosť a úplnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe členovia druţstva majú právo

(mimo iných práv a povinností) zúčastňovať sa na valných zhromaţdeniach, prípadne iných

schôdzach najmenej jedenkrát ročne a majú byť písomne pozvaní. Pretoţe obidve strany

povaţovali členstvo za skončené, nikto ţalobcu nepozýval, ani on sám sa nedomáhal práv

člena druţstva. Členstvo ţalobcu sa v druţstve skončilo skončením jeho pracovného pomeru,

čoho dôkazom je aj skutočnosť, ţe druţstvo vyplatilo ţalobcovi členský vklad a majetkový

podiel z transformácie. Ţalovaný od podania ţaloby, teda od roku 2003 nenamietal, ţe by

členstvo ţalobcu nezaniklo, naopak viackrát to potvrdil ústne, aj písomne a obe strany konali

tak, akoby členstvo zaniklo. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil v celom rozsahu a priznal mu trovy odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa

bez nariadenia pojednávania podľa dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného nie je dôvodné.

Ako vyplýva z obsahu odvolania, ţalovaný poukazuje na odvolací dôvod, uvedený

v , t. j. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal

správne pouţiť alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobou z 22.05.2003 sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy

70 000 Sk s príslušenstvom ako vyrovnacieho podielu podľa .

Uznesením zo dňa 10.11.2008 súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 22 779 Sk

a úrokov z omeškania vo výške 18% zo sumy 70 000 Sk od 01.03.2002 do 17.09.2003

a úrokov z omeškania prevyšujúcich 10% zo sumy 47 221 Sk od 18.09.2003 do zaplatenia

vzhľadom na späťvzatie ţaloby v tejto časti zastavil.

Predmetom konania je zaplatenie vyrovnacieho podielu v zmysle § 233 ods. 1 Obch.

zák. Podľa tohto ustanovenia pri zániku členstva za trvania druţstva má doterajší člen nárok

na vyrovnací podiel.

Kritériom na určenie vyrovnacieho podielu podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia

sú výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva, pričom stanovy

môţu určiť aj iné kritériá.

Ţalovaný v odvolaní namieta, ţe v danom prípade nedošlo k zániku členstva ţalobcu

v druţstve, keďţe stanovy ţalovaného jednoznačne členstvo v druţstve nepodmieňovali

vznikom pracovného vzťahu k druţstvu, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť ani jeho nárok

na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe ţalobca bol u ţalovaného v pracovnom

pomere, ktorý skončil v roku 2001. Podľa článku 6 bod 1/a stanov ţalovaného, členstvo

fyzickej osoby, vznik ktorého je podmienený trvaním pracovného vzťahu k druţstvu tak, ako

je to uvedené v článku 5 bod 2 stanov, zaniká spravidla dňom zániku pracovného vzťahu

člena k druţstvu, ak ďalej nie je uvedené inak. V článku 5 bod 1 stanov, na ktoré uvedené

ustanovenie odkazuje, sa konštatuje, ţe členstvo fyzickej osoby je spravidla podmienené

pracovným vzťahom k druţstvu.

Podľa § 227 ods. 3 Obch. zák., ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný

vzťah člena k druţstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa

dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena

k druţstvu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe členstvo ţalobcu u ţalovaného bolo

podmienené existenciou pracovného pomeru, v dôsledku čoho došlo k jeho zániku v zmysle

§ 227 ods. 3 Obch. zák. a článku 6 bod 1a/ stanov ţalovaného dňom zániku pracovného

vzťahu ţalobcu k druţstvu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z úkonov ţalovaného, ktorý

v konaní pred súdom prvého stupňa opakovane uznával právny základ uplatneného nároku

s tým, ţe poukazoval na jeho zápornú hodnotu, pričom v podaní zo dňa 19.02.2009 uţ uznal

opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, v rozsahu, v ktorom súd

ţalobe vyhovel.

Keďţe odvolací súd nezistil existenciu ţalovaným namietaného odvolacieho dôvodu

podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd osobitným uznesením.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová