Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-1-2007.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/1/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom M.. M. Z. v právnej veci navrhovateľa U. N., nar. XX.X.XXXX, T. 2, G., zastúpeného advokátkou M.. S. G., S. XX, G. proti odporcovi H. a.s., O. cesta XX, N. N., L.: XX XXX XXX, zastúpeného M.. R. H., advokátkou, S. XX, G. o zaplatenie 1 567,45 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 567,45 eur s 10 %-ným úrokom odo dňa 18.9.2003 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právnej zástupkyne JUDr. Kitovej v sume 446,49 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Predmetom sporu je nárok na úhradu vyrovnávacieho podielu pri zániku členstva za trvania družstva v zmysle § 233 Obchodného zákonníka.
Pôvodne sa navrhovateľ domáhal proti pôvodnému odporcovi - H. v.d. zaplatenia sumy 70 000,00 Sk, ako vyrovnávacieho podielu pre zánik členstva v družstve v zmysle článku XX -XX stanov družstva, keďže došlo k zániku členstva ku dňu XX.X.XXXX.
V konaní došlo k postúpeniu veci z Okresného súdu Košice I, ktoré vo veci konalo, z dôvodu vecnej príslušnosti na Krajský súd v Košiciach postúpením dňa 26.6.2007.
V konaní účastníci poukázali na riešenie zhodných sporov, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Košiciach v konaní sp.zn. 3Cbs/11/2004 a 3Cb/2/2008.
Na základe týchto skutočností účastníci v konaní sa zhodli na skutočnosti, že pre určenie výšky vyrovnávacieho podielu je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku znalkyne L.. I. S., ktoré bolo podané aj v konaní Krajského súdu v Košiciach 3Cb/2/2008.
Navrhovateľ preto v konaní upravil žalobu znížením sumy (z pôvodne uplatnenej sumy 70 000,00 Sk na sumu 47 221,00 Sk s úrokom 10 % ročne od 18.9.2003. Súd uznesením zo dňa 10.11.2008 zastavil konanie o časti presahujúcej sumu 47 221,00 Sk s 10 % úrokom z omeškania od 18.9.2003. Uvedená istina predstavuje po prepočte upravenú sumu 1 567,45 eur (oznámenie navrhovateľky zo dňa 11.2.2009).
Navrhovateľ v konaní oznámil prípisom z 19.2.2009, že súhlasí so zaplatením sumy 1 567,45 eur s 10 % úrokom ročne od 18.9.2003 do zaplatenia. Nesúhlasil s rozsahom uplatnených náhradných trov konania, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní oproti pôvodne uplatnenej sume. Dospel k záveru, že celkový úspech navrhovateľa je v rozsahu 34,92 % (67,46 % úspech a 32,54 neúspech, vzhľadom na rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou 70 000,00 Sk a upravenou sumou 47 221,00 Sk).
Zástupkyňa navrhovateľa navrhla, aby súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., t.j. priznal plnú náhradu trov konania, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.
Pôvodne odporca odmietol nárok navrhovateľa v podstate z dôvodu, že pri zániku členstva navrhovateľa v družstve v roku 2001 má zápornú hodnotu úbytok čistého obchodného imania, z ktorého sa vychádza pri výpočte vyrovnávacieho podielu.
Na pojednávaní dňa 8.6.2010 zmenil odporca právne stanovisko a žiadal, aby žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že nie sú splnené kritériá vzniku nároku na vyrovnací podiel, keďže nedošlo účinne a platne k zániku členstva navrhovateľa u pôvodného odporcu (H. v.d. G.).
Zdôraznil, že článok X ods. X Z. družstva nie je v súlade s ustanovením § 231 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje otázku zániku členstva taxatívnym spôsobom. Dôvod, pre ktorý došlo k zániku členstva u navrhovateľa, nekorešponduje s týmto ustanovením, preto je potrebné, ako prejudiciálnu otázku, riešiť súlad článku 6 ods. 2 Z. družstva o zániku členstva s ustanoveniami P. zákonníka (najmä § 231).
Navrhovateľ nesúhlasil s právnym stanoviskom predneseným zástupcom odporcu na pojednávaní dňa 8.6.2010. Zotrval na skutočnosti, že došlo platným spôsobom k zániku členstva navrhovateľa v družstve, a preto vznikol nárok na vyrovnací podiel v zmysle § 233 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi - žiadosťou o vyplatenie vyrovnacieho podielu zo dňa 19.2.1992, zápisnicou z rokovania predstavenstva družstva zo dňa 29.1.2001, s úplným znením stanov družstva Technika v.d. Košice, rovnopisom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cbs/11/2004, obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cb/2/2008, rovnopisom uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/22/2010, výpočtom vyrovnacieho podielu vypracovaného odborným poradcom Ing. Pavlovským, obsahom znaleckého posudku Ing. Emy Šivecovej zo dňa 10.1.2008 a zistil, že skutkové tvrdenia navrhovateľa o ukončení členstva v družstve ku dňu XX.X.XXXX a z toho vyplývajúci nárok na vyrovnací podiel, je preukázaný.
Došlo k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa dohodou pre organizačné zmeny, čo vyplýva z písomného stanoviska navrhovateľa i z rokovania predstavenstva družstva zo dňa XX.X.XXXX o skončení členstva družstva pracovníkmi spoločnosti T. - H. s.r.o.
Z ustanovenia § 231 Obchodného zákonníka vyplýva, že obsahuje všeobecnú právnu úpravu zániku členstva v družstve, ktorá nie je úplná, keďže ďalšie dôvody zániku členstva upravujú iné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 227 ods. 3, § 229, § 232 ods. 4, § 255 ods. 2).
Z judikatúry vyplýva, že v zmysle § 231 Obchodného zákonníka členstvo zaniká taxatívne vymedzeným rozsahom dôvodov zániku, t.j. písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením alebo zánikom členstva, okrem ďalších spôsobov ukončenia členstva vyššie uvádzaných. Zákonom určené spôsoby zániku členstva nemôžu byť rozšírené ďalšími dôvodmi uvádzané v stanovách. Stanovy ale môžu obsahovať podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku (§ 227 ods. 5 Obchodného zákonníka), ale v takom prípade ide iba o konkretizáciu ustanovení zákona, vzhľadom na potreby a podmienky činnosti jednotlivých družstiev.
Podľa § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu.
Ide o osobitú úpravu zániku členstva, ak podmienkou členstva je pracovný vzťah člena k družstvu. Zánik pracovného vzťahu člena k družstvu týmto určuje aj osobitý dôvod zániku členstva.
Podľa článku 5 Stanov Technika v.d. Košice je vznik členstva podmienený pracovným vzťahom k družstvu. Pri zániku členstva fyzickej osoby, vznik ktorého je podmienený trvaním pracovného vzťahu k družstvu, zaniká členstvo spravidla dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu, ak nie je ďalej uvedené inak. Pri zániku pracovného vzťahu k družstvu na základe dohody (článok 6 ods. 1 písm. b/ Stanov) nezanikne členstvo v prípade, ak členovi družstva vznikne bezprostredne po zániku pracovného vzťahu k družstvu pracovný pomer k obchodnej spoločnosti, v ktorej je družstvo spoločníkom, pokiaľ sa člen s družstvom nedohodne inak.
Podľa článku 6 ods. 2 veta piata, členstvo zaniká u člena, ktorého členstvo pri zániku pracovného vzťahu k družstvu nezaniklo na základe článku 6 bod 1. písm. b/ Stanov, aj v prípade zániku jeho pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti, v ktorej je družstvo spoločníkom.
Ide teda o osobitnú úpravu zániku členstva vo vzťahu k členovi, ktorého vznik členstva je podmienený pracovným vzťahom.
Obchodný zákonník v ustanovení § 227 ods. 3 osobitne upravuje zánik členstva u člena pri zániku pracovného vzťahu.
Podľa názoru súdu, situácia špecifikovaná v článku 6 ods. 2 Stanov družstva spresňuje (konkretizuje) vzhľadom na podmienky činnosti tohto družstva, zákonom prípustný dôvod zániku členstva v zmysle § 227 ods. 3 (zánik viazaný na pracovný pomer), k čomu je družstvo oprávnené, ako to predpokladá ustanovenie § 227 ods. 5 Obchodného zákonníka (podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy).
Z dokazovania je nepochybné, že došlo k organizačným zmenám v družstve a ukončeniu členstva v družstve aj u žalobcu, ktorý bol v pracovnom pomere. Žalobca výslovne konštatoval, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou pre organizačné zmeny a obsahovo to vyplýva aj zo zápisnice z rokovania predstavenstva družstva.
Z uvedeného je zrejmé, že ide o právnu situáciu zániku členstva pri zániku pracovného vzťahu člena k družstvu konkretizovaného na prípad zániku pracovného pomeru člena k obchodnej spoločnosti, v ktorej je družstvo spoločníkom.
Podľa názoru súdu stanovy obsahovo rešpektovali zákonom dovolený spôsob zániku členstva v zmysle § 227 ods. 3, 5 Obchodného zákonníka, a preto došlo účinne k vzniku nároku bývalého člena družstva na vyrovnací podiel, ktorý sa uhrádza v peniazoch podľa kritérií upravených Obchodným zákonníkom (§ 233, § 234 Obchodného zákonníka).
Vychádzajúc z odbornej argumentácie znalkyne i zhodných stanovísk účastníkov sporu o výške nároku, pri stanovení spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu za rok 2001, v ktorom členstvo navrhovateľa zaniklo, je nárok oprávnený v sume 1 567,45 eur.
Súd pri určení výšky vychádza teda aj zo zhodných (nesporných) stanovísk účastníkov sporu o výške výpočtu vyrovnacieho podielu bývalého člena družstva.
Vzhľadom na opodstatnenosť nároku, dostal sa do omeškania odporca a je povinný nahradiť uznanú výšku úrokov v rozsahu 10 % ročne odo dňa 18.9.2003 až do zaplatenia.
Úspešný navrhovateľ má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré sa skladajú z úhrady súdneho poplatku za návrh v sume 116,18 eur, prevzatia a prípravy zastúpenia v sume 71,37 eur a 3,85 eur, návrhu na vydanie platobného rozkazu v sume 71,37 eur a paušálny poplatok 4,18 eur, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 27.10.2006 v sume 17,84 eur a paušálna odmena 5,44 eur, písomné stanovisko 11.2.2008 vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 8.6.2010, 2 x po 71,37 eur a paušálnej odmeny 6,31 eur a 7,21 eur, čo v súhrne predstavuje sume 446,49 eur.
V zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. pri čiastočnom úspechu navrhovateľa, oproti pôvodne uplatnenej sume, vzniká nárok na úhradu trov konania v celom rozsahu, keďže rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.