Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/34/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného J. O. pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom 28. júna 2012 v Bratislave dovolanie obvineného

J. O. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. marca 2012,

sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného J. O. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 13. septembra 2011, sp. zn.

, bol obvinený J. O. uznaný za vinného z pokračujúceho obzvlášť závažného

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaného, v časti

v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej dohode s odsúdeným M. R. dňa 11. mája 2006 odsúdený M. R.

ako konateľ spoločnosti S. s.r.o., L. X., Z., uzatvoril prostredníctvom spol. J. K. - A. K.., Ď. č.

X., N., so spoločnosťou Q., a.s., K., zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu č. 120061676,

predmetom ktorej bola pôžička na kúpu osobného motorového vozidla zn. Volvo V41 1,9 TD,

rok výroby 1999, ev. č. CA 829 AX v hodnote 310.000,- Sk, na základe ktorej po uhradení

2

akontácie v sume 101.204,- Sk sa uvedené motorové vozidlo zaviazal splácať v 48 mesačných

splátkach po 8.448,- Sk pričom neuhradil ani jednu splátku, vozidlo nevrátil, čím takto

spoločnosti C., a.s., K., IČO: X., spôsobil škodu vo výške 7.547,90 eur (227.388,- Sk),

po predchádzajúcej dohode s odsúdeným M. R. dňa 15. júna 2006 odsúdený M. R. ako

konateľ spoločnosti S. s.r.o., L. X., Z., uzatvoril v B. na N. č. X. so spoločnosťou S., a.s., T.

X., B., leasingovú zmluvu č. 220602103, predmetom ktorej bol prenájom traktora zn. Zetor

117.41, Forterra, v hodnote 2.606.100,- Sk, pričom uhradil akontáciu vo výške 521.220,- Sk,

spracovateľský poplatok 31.013,- Sk, prvú splátku vo výške 50.561,- Sk, pričom zvyšnú sumu

sa odsúdený M. R. zaviazal uhradiť v 48 mesačných splátkach vo výške 50.561,- Sk a pri

podpise zmluvy predložil doklady, a to súvahu a výkaz ziskov a strát za roky 2004 a 2005,

potvrdenia mesta Trebišov o možnosti využívať predmet leasingu na úpravu okolia mesta,

ktoré bolo sfalšované, doklady zabezpečil obvinený J. O., pričom leasingové splátky

neuhradil, predmet leasingu nevrátil, čím takto spoločnosti S. s.r.o., T. X., B., IČO: X.,

spôsobili škodu vo výške 86.506,67 eur (2.606.100,- Sk),

po predchádzajúcej dohode s odsúdeným M. R. 4. júla 2006 odsúdený M. R. podpísal

zmluvu na ul. P. č. X. v K. o krátkodobom prenájme stroja č. STCCMC607106096,

predmetom ktorej bol tandemový vibračný valec CATERPILLAR CB 224 E, medzi

prenajímateľom spoločnosťou P. s.r.o., B., a nájomca spol. S. s.r.o. Z., v zast. konateľ

M. R., na dobu do 30. augusta 2006, s dohodnutým nájmom 71.400,- Sk, pričom stroj bol po

úhrade časti nájmu 35.700,- Sk 10. júla 2006 vo Zvolene odovzdaný, následne však nájomca

druhú splátku nájmu vo výške 35.700,- Sk neuhradil, namiesto vrátenia stroja

po uplynutí doby nájmu došlo k dohode o podpise zmluvy o dodávke zariadenia číslo

STCCMC 607106096 na ul. P. č. X. v K. medzi zmluvnými stranami, kde bolo dohodnuté, že

konateľ spoločnosti S. s.r.o. splatí dohodnutú kúpnu cenu 26.087,- eur prostredníctvom

spoločnosti C. ČR, pobočka B., P. X., pričom dohodnuté podmienky nesplnil, okrem prvej

splátky vo výške 35.000,- Sk neuhradil žiadne splátky, doposiaľ stroj nevrátil, čím takto

spoločnosti P. s.r.o., B., P. X., IČO: X., spôsobili škodu vo výške 33.546,247 eur

(1.010.645,- Sk),

po predchádzajúcej dohode s odsúdeným M. R. 4. júla 2006 odsúdený M. R. v K.

medzi prenajímateľom spoločnosťou P. s.r.o., P. X., B. a nájomcom spol. S. s.r.o., L. X., Z.,

zast. konateľom M. R. uzavrel na 3 mesiace zmluvu

3

o krátkodobom prenájme stroja, rýpadlo - nakladač CATERPILLAR 432 E Premier

č. STKCMB6071 06097, sériové číslo stroja BXE 00631, sériové číslo motora CRS39151,

v obstarávacej cene 2.703.773,17 Sk (72.305,- eur), pričom bolo zistené, že spoločnosť S.

s.r.o., nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, na základe preberacieho protokolu z

24. augusta 2006 si prevzal predmet prenájmu, pričom 17. júla 2006 uhradil preddavok vo

výške 59.500,- Sk, prvú splátku 35.700,- Sk, následne ďalšie splátky neuhradil, pričom sa

pokúsil predmetný stroj predať tretej osobe, čím by takto spoločnosti P. s.r.o. B., P. X.,

IČO: X., spôsobili škodu vo výške 198.247,06 eur (3.261.051,- Sk).

Okresný súd za to obvineného J. O. odsúdil podľa § 221 ods. 1, ods. 4

písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák.

k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. ho okresný súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodené spoločnosti S. s.r.o., so sídlom B., T. X.,

IČO: X., P. s.r.o., so sídlom B., P. X., IČO: X. a E., s.r.o., so sídlom B., Ú. X.,

IČO: X., okresný súd podľa so svojimi nárokmi na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie obvinený

J. O. proti výroku o vine a námestník prokurátora okresnej prokuratúry proti výroku o treste

v neprospech obvineného J. O.

O oboch odvolaniach rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 1. marca 2012, sp. zn. , tak, že podľa ,

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 13. septembra 2011, sp. zn. , zrušil

vo výroku o treste a rozhodujúc v zmysle odsúdil obvineného

J. O. podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1,

§ 78 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený J. O. prostredníctvom zvoleného

obhajcu JUDr. J. G. dovolanie. V ňom uplatnil dovolacie dôvody podľa

, a

K dôvodu dovolania podľa argumentoval tým, že v čase

trestného konania proti jeho osobe bol za tie isté skutky a to isté konanie už právoplatne

odsúdený M. R., s ktorým podľa obžaloby mali konať v spolupáchateľstve.

Pri takomto postupe súdov došlo k tomu, že bol uznaný vinným na základe "svedeckej

výpovede" právoplatne odsúdeného M. R., proti ktorému sa v tej istej veci vykonalo

samostatné konanie. Týmto procesným postupom potom vznikla špecifická procesná situácia

najmä na strane M. R., keď o tom istom skutku vypovedá jednak v procesnom postavení

obvineného a jednak v procesnom postavení svedka, čím u obvineného J. O. výrazne

dochádza k zásadnému porušeniu práva na obhajobu.

Obvinený J. O. v dovolaní ďalej uviedol, že tento nezákonný stav vytýkal

aj v dôvodoch odvolania, pretože bez ohľadu na to, akým spôsobom nastoľoval obranu

vo veci samej, za tie isté skutky bol samostatne v konaní vedenom na Okresnom súde Banská

Bystrica sp. zn. odsúdený M. R. a v konaní vedenom na tom istom súde pod sp.

zn. samostatne on. Tvrdí, že ak by boli súdení v jednom konaní

ako spolupáchatelia v rovnakom procesnom postavení, nedošlo by k situácii, aká nastala

dvoma samostatne odsudzujúcimi rozsudkami. Ide najmä špecifické postavenie

M. R., keď uznanie viny súd opiera o výpoveď M. R. ako svedka.

Stav, ktorý vznikol, mali orgány činné či už v prípravnom konaní alebo súdy, riešiť iným

procesne relevantným spôsobom, nie takým, ako to riešili, že právoplatne odsúdený

M. R. bol svedkom k tým istým skutkom v inej trestnej veci. Obvinený J. O. v tejto súvislosti

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. októbra 2007.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa ods. l písm. g/ argumentoval

obvinený J. O. tým, že v jeho trestnej veci vznikla situácia, ako to vyplýva

zo zápisnice z hlavného pojednávania zo 4. mája 2010 (č. l. 1029), keď pred okresný súd

predstúpil svedok M. R., ktorého predseda senátu poučil v zmysle § 127, § 129

a , Tr. zák., kde po poučení svedok M. R. odmietol vypovedať

s tým, že sa odvolal na to, že je právoplatne v tej istej veci odsúdený. Pridržiaval sa toho,

čo uviedol v prípravnom konaní s tým, že bližšie dôvody odmietnutia výpovede udávať

5

nechce. Ako je možné zistiť z protokolácie okresného súdu (č. l. 1029), bolo umožnené čítať

výpoveď svedka z prípravného konania z 21. júla 2009, pričom zrejme ide o výpoveď

z č. l. 301 - 311. V protokolácii niet zmienky, ako bolo naložené s tvrdeniami M. R. z toho

istého dňa pri konfrontácii medzi ním a obvineným J. O. (v spise

na č. l. 194 - 204), kde sa nachádzajú ďalšie jeho tvrdenia. Svedok M. R.

v prípravnom konaní uviedol, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že právo v zmysle § 130

ods. 1, ods. 2 nevypovedať nevyužíva a vypovedať bude. Nie je potom z protokolácie

z hlavného pojednávania (č. l. 1029) zrejmé, ktorých výpovedí z prípravného konania

sa pridržiava a čoho sa pridržiava, teda toho, čo uviedol vo výpovedi, alebo toho, čo uviedol

v konfrontácii, ktorá konfrontácia nebola na hlavnom pojednávaní súdom konštatovaná

a čítaná a ku ktorej sa takto nemohli procesné strany vyjadriť. Nie je potom zrejmé, podľa

akého ustanovenia navrhol prokurátor prečítať výpoveď odsúdeného svedka

M. R. z prípravného konania. Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní

využije svoje právo podľa a odmietne vypovedať, možno prečítať, len ak sú

splnené predpoklady, že svedok bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka,

o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo

nevyužíva a výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

To vyplýva z ustanovenia , no v zápisnici z hlavného pojednávania chýba

konštatovanie súdu, že podmienky podľa boli v tomto prípade splnené.

Svedok M. R. navyše nebol vyzvaný, aby vyhlásil, či sa stotožňuje aj s konfrontáciou, ktorá je

do určitej miery iného charakteru, ako jeho výpoveď z 21. júla 2009. K tejto konfrontácii sa

obvinený J. O. nemal možnosť vyjadriť.

Ako posledný v dovolaní uplatnil obvinený J. O. dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr por. Aj vo vzťahu k tomu dôvodu argumentoval tým, že bol odsúdený

v samostatnom konaní ako spolupáchateľ, ale bez spolupáchateľa, lebo ten už bol odsúdený

v inom konaní. Boli súdení a odsúdení každý zvlášť, jeden v konaní Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. (M. R.) a on v konaní vedenom na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. , avšak ku skutkom identicky tým istým, čo napokon

nepriamo súvisí aj s tým, čo uvádza vyššie ohľadom výrazného porušenia práv obhajoby,

pretože nech by už bolo akokoľvek, rozhodne by sa malo mať za to, že ak by boli súdení

v jednom konaní (spoločne), kde by obidvaja vystupovali v procesnom postavení obvinených,

tak postavenie obvineného J. O. z pohľadu obhajoby by bolo úplne iné.

6

Podľa názoru obvineného J. O. išlo jednoducho o nezákonný stav, ktorý mohol

spôsobiť aj to, že M. R. pred súdom odmietol vypovedať ako svedok a radšej sa dovolal

svojho postoja z jednej výpovede v prípravnom konaní. Obvinený J. O. v dovolaní vyslovil

presvedčenie, že ak nedošlo k zrušeniu právoplatného rozsudku vo veci M. R. a k spojeniu

jeho veci s touto trestnou vecou k identickým skutkom,

sú dôkazy, na ktorých prokurátor postavil obžalobu proti nemu, právne irelevantné.

Práve v tomto vidí príčinu, pre ktorú je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku, pričom nie je vylúčené, že došlo aj k nesprávnemu použitiu

hmotnoprávneho ustanovenia.

S poukazom na tieto skutočnosti v petite dovolania obvinený J. O. navrhol, aby

„dovolací súd konštatoval, že sú dané dôvody dovolania uvedené v jeho podaní, aby vyslovil

porušenie zákona v uvedených ustanoveniach , ,

a v dôsledku toho zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil súdu s tým, aby táto bola

v potrebnom rozsahu znovu prerokovaná a rozhodnutá spôsobom, ktorý zodpovedá trestnému

procesu.“

Predseda senátu okresného súdu v zmysle zaslal rovnopis dovolania

ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté spolu

s výzvou, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili.

V lehote sa vyjadril len námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry

v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“), ktorý uviedol, že uplatnené dôvody dovolania

sa týkajú vlastne tých istých skutočností a síce, že obvinený J. O. bol odsúdený

v samostatnom konaní, v ktorom M. R. mal procesné postavenie svedka, pričom ale M. R. už

bol za tie isté skutky v inom konaní právoplatne odsúdený a tiež, že svedok M. R. na hlavnom

pojednávaní odmietol vypovedať a bola čítaná jeho výpoveď

z prípravného konania.

Pokiaľ ide o dôvody dovolania prokurátor skonštatoval, že tieto sú skoro totožné

s dôvodmi, ktoré obvinený J. O. uplatnil aj v odvolaní. K námietkam obvineného ďalej

uviedol, že M. R. bol v prípravnom konaní riadne vypočutý ako svedok, pričom keď tento

svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, bola prečítaná jeho výpoveď z

prípravného konania. Zdôraznil, že okrem výpovede svedka M. R. je odsúdený J. O. z trestnej

7

činnosti usvedčovaný aj výpoveďami ďalších svedkov resp. aj listinnými dôkazmi tak, ako

boli zabezpečené v prípravnom konaní. Je toho názoru,

že dôkazy, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní resp. aj v konaní pred súdom boli

vykonané zákonným spôsobom, čo v odôvodnení rozsudku konštatuje aj odvolací súd.

Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že obvinený J. O. nebol trestne stíhaný

v jednom konaní spolu s M. R.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam prokurátor navrhol, aby dovolací súd v zmysle

dovolanie obvineného J. O. zamietol, nakoľko dôvody dovolania nie sú

preukázané.

Spisový materiál Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. spolu

s dovolaním obvineného J. O. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený

na rozhodnutie 1. júna 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa

predbežne preskúmal dovolanie obvineného J. O. ako aj predložený spisový

materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (, ),

bolo podané oprávnenou osobou ( ), prostredníctvom

splnomocneného obhajcu ( ), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať ( ). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom

zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

( ).

Obvinený J. O. vo svojom dovolaní uplatnil dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/ a písm. i/

Treba zdôrazniť, že dovolanie možno podať iba z dôvodov taxatívne vymenovaných

v ustanovení , pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť

( ). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich

odôvodnením ( ) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia

z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zabezpečiť povinné zastúpenie

obvineného obhajcom – advokátom.

8

Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie , v zmysle ktorého

dôvody podľa odseku 1 ( ) písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť

bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr

v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Táto zákonná podmienka v tomto prípade bola splnená, keď z obsahu spisu dovolací súd

zisťuje, že obsahovo zhodné námietky ako v dovolaní uplatnil obvinený J. O.

aj v odvolacom konaní, hoci z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že tento

súd nepostupoval dôsledne a s uvedenými námietkami obvineného J. O.

sa nevyrovnal.

Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť svoju ustálenú

rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej judikoval, že obsah konkrétne uplatnených námietok,

tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého

dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len

formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom

ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu,

ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa (viď uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2009, sp. zn. ).

Dôvody dovolania je nutné chápať materiálne. V podanom dovolaní teda nestačí

na dôvody dovolania len poukázať, aby sa tak formálne vyhovelo príslušnému ustanoveniu

(), ale je treba uviesť argumenty, ktoré tomu – ktorému dôvodu

dovolania aj skutočne vecne (obsahovo) zodpovedajú. K tomu má napomôcť povinné

(obligatórne) zastúpenie obvineného v dovolacom konaní advokátom.

V posudzovanom prípade z obsahu dovolania ako celku vyplýva, že naplnenie

všetkých uplatnených dovolacích dôvodov videl obvinený J. O. v podstate v tých istých

skutočnostiach, ktoré spočívali po prvé v tom, že bol ako spolupáchateľ súdený

v samostatnom konaní a nie spolu s druhým spolupáchateľom, ktorý bol za ten istý skutok

už skôr právoplatne odsúdený a po druhé v tom, že neboli splnené zákonné podmienky

pre čítanie výpovede svedka M. R. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní.

9

Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle

sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu

predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom

v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Preto ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle

nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný

dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie

odmietne podľa alebo zamietne podľa ,

a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá

by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú

dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej)

kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ

uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku

podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu. Tieto právne závery vyslovil

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo 16. augusta 2011, sp. zn. .

Obvinený J. O. námietku, že bol ako spolupáchateľ súdený v samostatnom konaní

a nie spolu s druhým spolupáchateľom, ktorý bol za ten istý skutok už skôr právoplatne

odsúdený, podradil súčasne pod všetky tri uplatnené dovolacie dôvody. Dovolací súd

konštatuje, že táto námietka má zdanlivo obsahovo najbližšie k dôvodu dovolania podľa

, preto sa s ňou vyrovnal v rámci tohto dovolacieho dôvodu.

Druhá námietka obvineného J. O. týkajúca sa nesplnenia zákonných podmienok pre

čítanie svedeckej výpovede M. R. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, obsahovo

spadá jednoznačne pod dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. g/ Avšak ani táto námietka nie je dôvodná, ako bude ďalej v texte

zdôvodnené.

10

Dovolací dôvod podľa je daný v tých prípadoch,

keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu

je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy

prvého a druhého stupňa. Z dikcie je zrejmé, že dôvodom

dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené

súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania

existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu

upravenú v . Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho

dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, jednak že skutok mal byť právne kvalifikovaný

ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa

aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

Chyby, ktoré obvinený J. O. v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

vytýkal, boli výlučne procesného charakteru, keďže namietal postupy súdu upravené

procesným predpisom – . Z výkladu ustanovenia Tr.

por. je ale evidentne zrejmé, že tento dovolací dôvod slúži na nápravu hmotnoprávnych

pochybení súdov (nápravu nesprávneho právneho posúdenia skutku z hľadiska noriem

hmotného práva) a nie procesných pochybení súdov. S poukazom na to dovolací súd

konštatuje, že vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/

obvinený J. O. použil argumenty, ktoré obsahovo stoja celkom zjavne mimo tohto

dovolacieho dôvodu.

Čo sa týka dôvodu dovolania podľa a námietky,

ktorú vo vzťahu k nemu obvinený J. O. uplatnil, k nim dovolací súd uvádza nasledovné.

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

11

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného

dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj

Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení

upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného

konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví

na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod podľa

Z dikcie cit. je totiž jednoznačne

zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím

dôvodom.

V trestnej veci obvineného J. O. bol daný dôvod povinnej obhajoby v zmysle

ustanovenia , keďže išlo o konanie o obzvlášť závažnom zločine.

Dovolací súd zo spisu zisťuje, že obvinený J. O. po vznesení obvinenia využil svoje právo a

19. júna 2009 (ešte pred prvým výsluchom - pozn. súdu) si zvolil za obhajcu advokáta JUDr.

P. C. (splnomocnenie v spise na č. l. 19). Menovaný obhajca ho v trestnom konaní riadne

zastupoval. Obvinený J. O. si v konaní pred súdom dňa

22. októbra 2010 zvolil ešte ďalšieho obhajcu - advokáta JUDr. J. G. (splnomocnenie v spise

na č. l. 1152). Obaja obhajcovia ho potom zastupovali až do právoplatného skončenia tejto

trestnej veci. Z obsahu spisového materiálu dovolací súd ďalej zisťuje, že si obhajcovia svoje

povinnosti plnili riadne a k výkonu obhajovacích práv obvineného pristupovali aktívne

a zodpovedne (jeden alebo druhý sa zúčastňovali úkonov trestného konania, o ktorých boli

riadne upovedomení resp. na ktoré boli predvolaní, pri úkonoch kládli otázky, podávali

návrhy, opravné prostriedky a pod.).

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom o zásadné porušenie

práva na obhajobu ide najmä v tom prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci

v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. S poukazom na zhora uvedené

možno konštatovať, že v posudzovanej trestnej veci o prípad porušenia ustanovení Trestného

poriadku o povinnej obhajobe nešlo.

12

Vo výnimočných prípadoch ale môže ísť aj o porušenie iných čiastkových

obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na postavení obvineného

v konečnom dôsledku zásadným spôsobom.

Obvinený J. O. tvrdil, že sa nevykonalo spoločné konanie, hoci išlo

o spáchanie trestného činu formou spolupáchateľstva a teda na spoločné konanie boli splnené

zákonné podmienky. Ak súdy nevykonali spoločné konanie, ale ich súdili postupne

v samostatných konaniach, tak došlo k tomu, že bol uznaný vinným na základe svedeckej

výpovede právoplatne odsúdeného M. R.. Vznikla tak špecifická procesná situácia najmä na

strane M. R., keď o tom istom skutku vypovedá jednak v procesnom postavení obvineného a

jednak v procesnom postavení svedka, čím u obvineného

J. O. výrazne dochádza k zásadnému porušeniu práva na obhajobu.

Trestné stíhanie obvineného J. O. pre skutky uvedené v tzv. skutkovej vete výroku

o vine rozsudku okresného súdu, právne kvalifikované ako pokračujúci obzvlášť závažný

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaný, v časti

v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zák., začalo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydal vyšetrovateľ

Krajského riaditeľstva PZ – Úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica

21. mája 2009 pod sp. zn. KRP-41/OEK-BB-2009. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo J. O.

riadne doručené 19. júna 2009. Tu na okraj dovolací súd poznamenáva,

že proti tomuto uzneseniu obvinený J. O. podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu

sťažnosť, teda už v tomto prvotnom štádiu trestného konania aktívne realizoval svoje právo na

obhajobu.

Trestné oznámenie v tejto trestnej veci podal na obvineného J. O.

M. R. dňa 4. mája 2009 (v spise na č. l. 36 – 41).

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici (v spise na č. l. 974) zo 7. mája 2009,

sp. zn. , vyplýva, že M. R. bol za tie isté skutky, uvedené v skutkovej vete

výroku o vine rozsudku sp. zn. , právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica z 19. marca 2009, sp. zn. . Tento rozsudok okresného súdu

nadobudol právoplatnosť 7. mája 2009 v spojení s práve vyššie citovaným uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici.

13

Z uvedeného tak vyplýva, že trestné konanie proti obvinenému J. O.

sa začalo až potom, ako bol za tie isté skutky M. R. už právoplatne odsúdený.

Pritom to bol práve M. R., ktorý inicioval trestné konanie proti obvinenému

J. O., označil ho za spolupáchateľa a následne podrobne popísal formu a podiel účasti

obvineného J. O. na predmetnej trestnej činnosti. Na základe ním uvádzaných skutočností

potom orgány činné v trestnom konaní vykonali ďalšie dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku

viedli k usvedčeniu obvineného J. O.

Svedok M. R. sa rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní de

facto až po skončení trestného konania proti svojej osobe, preto vykonanie spoločného

konania s obvineným J. O. neprichádzalo do úvahy nielen z časového hľadiska, ale aj

z hľadiska dôkazov. Nemenej dôležité je tiež poznamenať,

že vykonanie spoločného konania je v zmysle resp.

fakultatívne, nie obligatórne. Z logiky veci potom vyplýva, že M. R. v trestnej veci

obvineného J. O. mohol vystupovať a vystupoval jedine ako svedok. Ak obvinený J. O.

namietal pravdivosť a hodnovernosť výpovede svedka M. R.

s poukazom na jeho právoplatné odsúdenie (čo namietal od samého začiatku trestného

stíhania, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu – pozn. súdu), tu dovolací súd

poznamenáva, že výpoveď svedka M. R. nebola jediným usvedčujúcim dôkazom, ale táto

bola súdmi hodnotená v kontexte ďalších dôkazov, čo vyplýva z odôvodnení rozsudkov

oboch súdov.

V tejto súvislosti je na mieste poukázať na judikatúru dovolacieho súdu, z ktorej

vyplýva, že nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie

dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť

pod dôvod dovolania podľa (porušenia práva na obhajobu),

resp. podľa (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku),

ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený

skutkový stav) v jeho prospech.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v tejto trestnej veci

k zásadnému porušeniu práva na obhajobu obvineného J. O. evidentne nedošlo.

14

Námietka obvineného J. O. týkajúca sa nesplnenia zákonných podmienok

pre čítanie svedeckej výpovede M. R. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, ako už

bolo vyššie uvedené, spadá pod dôvod dovolania upravený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného na okresnom súde 4. mája 2010

vyplýva, že svedok M. R. po poučení podľa §, 129, 130 , Tr. zák. uviedol,

že poučeniu porozumel a využil svoje zákonné právo v zmysle

a odmietol vypovedať s odôvodnením, že bol v tejto veci stíhaný a aj právoplatne odsúdený.

Pridržiaval sa toho, čo uviedol v prípravnom konaní, pričom bližšie dôvody komentovať

nechcel. Prokurátor navrhol čítať výpoveď svedka M. R. z prípravného konania. Súd

v zápisnici konštatuje, že svedok bol poučený v zmysle pri svojej výpovedi

z prípravného konania zo dňa 21. júla 2009 a vzhľadom na ustanovenie

s poukazom na sa umožňuje čítať výpoveď svedka M. R. z prípravného

konania. Obvinený J. O. sa k tomuto dôkazu na hlavnom pojednávaní vyjadril spôsobom, že

to čo uvádzal svedok M. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní nie je pravda.

Podľa , zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom

pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len

za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť

výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch

vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Z obsahu zápisnice o výsluchu svedka M. R. (v spise na č. l. 301-311), ktorý výsluch

sa v prípravnom konaní realizoval 21. júla 2009 o 14,00 hod. v Ústave

na výkon väzby v Banskej Bystrici, vyplýva, že svedok M. R. bol poučený o znení ust. § 127,

, , , a ďalších. Po takomto poučení

zo strany vyšetrovateľa svedok M. R. uviedol, že poučeniu porozumel a výslovne vyhlásil, že

právo odmietnuť vypovedať podľa nevyužíva a vypovedať bude. Zároveň zo

zápisnice o tomto úkone vyplýva, že výsluch svedka M. R. sa vykonal v prítomnosti

splnomocneného obhajcu obvineného J. O. JUDr. P. C., ktorý sa do výsluchu tohto svedka aj

15

aktívne zapojil a kládol mu otázky, na ktoré mu svedok odpovedal. Dôležité v tomto smere je

aj to, že M. R. bol v prípravnom konaní vypočutý ako svedok až po tom, ako bolo

obvinenému J. O. vznesené obvinenie za predmetné skutky a bol k nim v prítomnosti svojho

obhajcu aj vypočutý.

Dovolací súd k námietkam obvineného J. O. vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu

uvádza, že ak prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol čítať svedeckú výpoveď M. R.

z prípravného konania, mohlo ísť len a len o výpoveď tohto svedka z 21. júla 2009 (v spise

na č. l. 301 – 311), keďže tento svedok bol v prípravnom konaní vypočutý iba raz. Ak sa

preto svedok pred súdom odvolal na svoju výpoveď z prípravného konania, tak sa bez pochýb

odvolával len a len na svoju svedeckú výpoveď z 21. júla 2009 (v spise na č. l. 301 – 311)

a nie na konfrontačné tvrdenia, ako sa to snaží prezentovať obvinený J. O. Polemika

obvineného J. O., že nie je jasné, o ktorú výpoveď svedka M. R. z prípravného konania malo

ísť a čoho sa vlastne svedok pridržiaval, nie je v tomto smere na mieste. Navyše v zápisnici

z hlavného pojednávania konaného na okresnom súde 4. mája 2010 jednoznačne vyplýva, že

bola čítaná práve výpoveď svedka M. R. z 21. júla 2009.

Čo sa týka poukazovania na odlišnosť tvrdení svedka M. R. v rámci výpovede

a následne pri vzájomnej konfrontácii s obvineným J. O. v prípravnom konaní, tu je namieste

poukázať na to, že konfrontácia obvineného so svedkom je iný procesný úkon, odlišný od

samotnej výpovede svedka. Zápisnica o tomto procesnom úkone

sa v spise nachádza na č. l. 194 – 204. Treba zdôrazniť, že na predmetnom hlavnom

pojednávaní prokurátor navrhol prečítať len výpoveď svedka z prípravného konania

a nie zápisnicu o úkone – konfrontácii svedka M. R. s obvineným J. O. z toho istého dňa (21.

júla 2009 – pozn. súdu). Obhajoba takú možnosť mala,

no s výnimkou vyjadrenia sa obvineného J. O. k výpovedi svedka M. R. v tom smere, že

svedok klame, žiadne iné pripomienky alebo návrhy nepredniesla.

Ustanovenie písmena g/ ods. 1 predpokladá ako podmienku dovolania,

že súdom neboli dôkazy vykonané zákonným spôsobom. Dovolací súd s poukazom na zhora

uvedené skutočnosti konštatuje, že obvineným J. O. namietaný postup okresného súdu bol

zákonný, v súlade s ustanovením Tento dovolací dôvod tak

v posudzovanej veci evidentne splnený nie je.

16

Na záver dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že jeho pozornosti neunikli chyby,

ktoré ale neboli dovolaním obvineného J. O. vytýkané. Napriek tomu, že dovolací súd je

viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením a nie je povolaný

na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, považoval za potrebné na jednu

z nich osobitne poukázať, aby sa v budúcnosti senát odvolacieho súdu tejto chyby vyvaroval.

Konkrétne, rozsudok odvolacieho súdu je nesprávny v tom, že v ňom chýba výrok

o tom, ako odvolací súd rozhodol o odvolaní obvineného J. O. Je evidentné,

že rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnom stanovenej lehote nielen prokurátor

čo do výroku o treste v neprospech obvineného, ale aj samotný obvinený čo do výroku o vine.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ako celku síce vyplýva, že tento nepovažoval

odvolanie obvineného J. O. smerujúce proti výroku o vine za dôvodné,

no nepremietol to do výrokovej (záväznej) časti rozsudku, kde mal samostatným výrokom

(označeným ako bod II. rozsudku) rozhodnúť, že odvolanie obvineného J. O. podľa

zamieta ako nedôvodné.

Na tento typ pochybenia súdov pamätá podľa ktorého, ak je napadnuté

rozhodnutie nesprávne len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže

dovolací súd bez vyslovenia výroku podľa § 386 ods. 1 a zrušenia rozhodnutia podľa

§ 386 ods. 2 uznesením prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku

rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

V posudzovanom prípade nebolo možné postupom podľa

toto pochybenie odvolacieho súdu napraviť nielen preto, že v dovolaní táto chyba nebola

vytýkaná, ale tiež z tohto dôvodu, že by išlo o postup v neprospech obvineného J. O.,

no dovolanie bolo podané výlučne v jeho prospech.

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností,

úvah a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného J. O. evidentne nie sú

splnené dôvody dovolania upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

17

ani písm. i/ , preto s použitím dovolanie obvineného

J. O. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová