Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/152/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. J., bývajúcej v M.M., 2/

M. S., bývajúceho vo V., 3/ Z. M., bývajúcej v Ţ., 4/ M. J., bývajúceho v M.M., proti ţalovaným

1/ C. M., bývajúcemu v S., 2/ L. S., bývajúcemu v S., obaja zastúpení JUDr. Štefanom

Kamenickým, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7, o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , v konaní o dovolaniach

ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2010 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2010

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves 7. marca 2000 sa na základe

poslednej úpravy ţalobcovia 1/ aţ 3/ ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. X.,

postaveného na parcele č. X. v kat. úz. M., obci M., zap. na LV č. X. (ďalej len „rodinný dom č.

X.“) domáhali náhrady škody na rodinnom dome č. X. (znaleckým posudkom vyčíslenej na sumu

14 284,67 Eur, v pomere zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom – v ½ ţalobkyni 1/, v

¼ ţalobcovi 2/ a v ¼ ţalobkyni 3/), ţalobkyňa 1/ a ţalobca 4/ ako nájomca v rodinnom dome č.

X. náhrady škody na ich hnuteľných veciach (znaleckými posudkami vyčíslenej v sume 8 630,42

Eur pre ţalobkyňu 1/ a v sume 3 817,30 Eur pre ţalobcu 4/) a ţalobkyňa 1/ tieţ náhrady škody

na finančnej hotovosti vo výške 1 991,64 Eur (60 000,-- Sk) a 20 000,-- Kč, proti ţalovanému 1/

ako vlastníkovi budovy súp. č. X., postavenej na parcele č. 904/1 a budovy súp. č. X., postavenej

na parcele č. X. v kat. úz. M., obci M., zap. na LV č. X. (ďalej len „budovy“) a drevenej sauny,

2

postavenej vedľa jeho budov, z dôvodu jeho zodpovednosti za poţiar vzniknutý 6. februára 2000

v saune, nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti rodinného domu č. X., na ktorý sa poţiar preniesol.

Okresný súd Spišská Nová Ves v poradí druhým rozsudkom z 29. októbra 2008 č.k.

-234 ţalobu proti ţalovanému 1/ zamietol a ţalovanému 2/ (ktorého pribral

do konania uznesením zo 17. decembra 2003 č.k. -66), uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyni 1/ 17 963,79 Eur (541 177,-- Sk) a 20 000,-- Kč, ţalobcovi 2/ 3 571,17 Eur

(107 585,-- Sk), ţalobkyni 3/ 3 571,17 Eur (107 585,-- Sk) a ţalobcovi 4/ 3 875,39 Eur

(116 750,-- Sk) a trovy konania v sume 11 617,74 Eur (346 996,-- Sk) právnej zástupkyni

ţalobcov, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanému 1/ trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu v sume 3 064,56 Eur

(X. 323,-- Sk) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť

na účet okresného súdu trovy štátu v sume 543,15 Eur (16 363,-- Sk) do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil výlučnou zodpovednosťou ţalovaného 2/ za škodu podľa

s poukazom na to, ţe tento sa svojej zodpovednosti nezbavil.

Uviedol, ţe po doplnení dokazovania nemal znaleckým posudkom preukázanú bezprostrednú

príčinu vzniku poţiaru. Vychádzal preto z najpravdepodobnejšej príčiny, ktorou bolo podľa

záveru znaleckého posudku vznietenie sa horľavého materiálu od sálavého tepla prevádzkovanej

saunovej piecky, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou musela zostať pod elektrickým napätím

(nedošlo k jej mechanickému vypnutiu), alebo došlo k poruche v jej elektrickom rozvodnom,

istiacom a ovládacom zariadení, čím zostala v prevádzke. Pri vyčíslení škody na rodinnom dome

č. X. a na hnuteľných veciach vychádzal zo znaleckých posudkov, výpovedí svedkov

a predloţených listinných dôkazov. Ţalobu proti ţalovanému 1/ nepovaţoval za opodstatnenú

z toho dôvodu, ţe saunu vybudoval ţalovaný 2/ v čase, keď bol vlastníkom nehnuteľností a tým,

ţe zodpovednosť sám prevzal v celom rozsahu na seba, čo vyplývalo podľa názoru okresného

súdu z jeho podania (č.l. 126), v ktorom uviedol, ţe ţalovaný 1/ je v tejto veci úplne bez viny.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ rozsudkom z 24. júna 2010 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ uloţil spoločne

a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni 1/ 17 963,70 Eur a 20 000,-- Kč, ţalobcovi 2/ 3 571,17 Eur,

ţalobkyni 3/ 3 571,17 Eur a ţalobcovi 4/ 3 875,39 Eur a nahradiť im trovy prvostupňového

3

a odvolacieho konania v sume 7 663,55 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací

súd, majúc za to, ţe v danej veci ide o prípad vzájomného vyrovnania vzťahu medzi ţalovanými

(vyporiadanie náhrady škody spôsobenej oboma ţalovanými), vzhľadom na ţalobcami

uplatňovaný nárok na náhradu škody voči obom ţalovaným spoločne a nerozdielne a vzhľadom

na obsah i petit odvolania, prejednal nárok ţalobcov na náhradu škody voči obom ţalovaným,

teda i voči ţalovanému 2/, hoci sám odvolanie proti výroku, ktorým mu bola uloţená povinnosť

nahradiť ţalobcom škodu, nepodal a tento výrok nebol inak ani odvolaním dotknutý. Stotoţnil sa

so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v tom, ţe vykonaným dokazovaním bolo preukázané

spôsobenie škody na majetku ţalobcov poţiarom, vzniknutým v priestore sauny, ktorej

vlastníkom bol v čase poţiaru ţalovaný 1/. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal však za to, ţe

za škodu zodpovedá aj ţalovaný 1/, a to podľa . Prevádzku sauny

posúdil ako prevádzkovú činnosť a zodpovednosť za škodu spôsobenú takouto činnosťou ako

objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a tejto zodpovednosti sa moţno zbaviť iba

v prípade, ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke

alebo vlastným konaním poškodeného. Skutočnosť, ţe ţalovaný 1/ bol v čase vzniku poţiaru

vlastníkom nehnuteľnosti ako i zariadenia sauny, zakladá podľa jeho názoru aj zodpovednosť

ţalovaného 1/ ako vlastníka zariadenia, keď nepreukázal zákonný dôvod zbavenia sa svojej

zodpovednosti. Odvolací súd neprihliadol na prenesenie zodpovednosti ţalovaného 1/

na ţalovaného 2/ zmluvou o nájme z dôvodu viazanosti právoplatným súdnym rozhodnutím,

ktorým bola určená neplatnosť tejto zmluvy o nájme. Zodpovednosť aj ţalovaného 2/ videl

vo faktickom zabezpečovaní prevádzky sauny v presvedčení, ţe je jej nájomcom. Bolo preto jeho

zákonnou povinnosťou v rámci všeobecnej povinnosti podľa

predchádzať škodám a počínať si tak, aby pri prevádzkovaní sauny nedošlo ku škode na majetku

iných osôb. Na základe preukázanej zodpovednosti oboch ţalovaných za škodu spôsobenú

ţalobcom, odvolací súd rozhodol o ich zodpovednosti za škodu a povinnosť plniť im uloţil

spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie obaja ţalovaní podľa § 238

ods. 1 z dôvodov podľa v spojení s

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) videli

v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v jeho nepreskúmateľnosti.

Ţalobcovia sa k dovolaniam ţalovaných písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolania podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolania sú dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov podľa aţ d/ (vrátane, ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi, ako v preskúmavanej veci). Dovolacie dôvody,

ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne (§ 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/

aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania i svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal, či

v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení

s ) tým, ţe odvolací súd nečakane zaloţil svoje rozhodnutie na inom

právnom ustanovení a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Dospel pritom k záveru, ţe

konanie je takouto vadou postihnuté.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

6

V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k odlišnému

právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobe vyhovel len

vo vzťahu k ţalovanému 2/ a nevyhovel vo vzťahu k ţalovanému 1/, zmenil tak, ţe povinnosť

nahradiť škodu uloţil obom ţalovaným spoločne a nerozdielne. V odôvodnení svojho

rozhodnutia sa však obmedzil iba na konštatovanie stotoţnenia sa so skutkovými závermi súdu

prvého stupňa v tom, ţe vykonaným dokazovaním bolo preukázané spôsobenie škody na majetku

ţalobcov poţiarom vzniknutým v priestore sauny, ktorej vlastníkom bol v čase poţiaru ţalovaný

1/ a na konštatovanie zodpovednosti ţalovaného 1/ podľa

z dôvodu, ţe v čase vzniku poţiaru bol vlastníkom nehnuteľností ako i zariadenia sauny

a nepreukázal zákonný dôvod zbavenia sa svojej zodpovednosti, s poukazom na viazanosť

právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o nájme.

K zodpovednosti ţalovaného 2/ uviedol, ţe z dôvodu jeho faktického zabezpečovania prevádzky

sauny v presvedčení, ţe je jej nájomcom, bolo jeho zákonnou povinnosťou, v rámci všeobecnej

povinnosti predchádzať škodám podľa a počínať si tak, aby pri jej

prevádzkovaní nedošlo ku škode na majetku iných osôb. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel odvolací súd k danému právnemu

záveru. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol ako sa vyjadrili ţalovaní, ani sa

nevysporiadal so skutkovými zisteniami, najmä, kedy a kde vznikol poţiar, na akom majetku

a v akej výške bola ţalobcom spôsobená škoda poţiarom, z akých dôkazov vyvodil skutkové

závery o vzniku poţiaru, škode a jej výške, o vlastníckych vzťahoch účastníkov konania

k nehnuteľnostiam a saune ako i o existencii právoplatného rozhodnutia o neplatnosti zmluvy

o nájme, ktorým mal byť viazaný a na základe akého právneho ustanovenia. Z odôvodnenia

rozhodnutia ďalej nevyplýva, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, ţe ţalovaný 2/ (keď

zmluvu o nájme povaţoval za neplatnú a ţalovaného 1/ ako vlastníka za zodpovedného za škodu

spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou) mal fakticky zabezpečovať prevádzku sauny

ţalovaného 1/, pričom porušil svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho

zákonníka. Neuviedol, akú zodpovednosť malo toto porušenie zaloţiť, t.j., či vznik všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa , alebo porušenie inej povinnosti

podľa určitého konkrétneho ustanovenia , alebo iného zákona.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné i v časti týkajúcej sa solidárnej zodpovednosti

oboch ţalovaných. Nevyplýva z neho, z akých skutkových záverov túto zodpovednosť vyvodil.

Vo svojom odôvodnení iba uviedol, z akého dôvodu preskúmaval celé rozhodnutie súdu prvého

stupňa a ţe spoločná zodpovednosť ţalovaných vyplýva z .

Napokon z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutkových záverov odvolací súd uloţil

ţalovaným zaplatiť časť náhrady škody v českých korunách. Podľa , sa totiţ

výrok o plnení v peniazoch môţe vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu

a ak a/ predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým

tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b/ niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

Z odôvodnenia nevyplýva, ţe ţalovaní ako devízoví tuzemci majú účet v cudzej mene, resp. ţe

ţalobkyňa 1/ je devízovým cudzozemcom.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu

niţšieho stupňa musí obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v ( ),

pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim

rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom

na ním prijaté právne závery. Nestačí len konštatovanie odvolacieho súdu, ţe sa stotoţnil

so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, ani citovanie právneho ustanovenia bez ďalšieho.

Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup

súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň

aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe

rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd

vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal,

z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa,

ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti

uvedené v , je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím

odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite

argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí

byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť

preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho

súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému

právnemu záveru. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny

prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok

spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,

ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolací súd zároveň poukazuje na to, ţe v danej veci tak súd prvého stupňa ako

aj odvolací súd, po pripustení vstupu ţalovaného 2/ do konania na strane ţalovanej, uznesením

zo 17. decembra 2003 č.k. -66, rozhodovali o zmenenom návrhu ţalobcov bez toho,

aby tento zmenený návrh bol ţalovaným doručený na vyjadrenie a aby o pripustení zmeny

návrhu bolo rozhodnuté.

Podľa a , navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh

9

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ

neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by

výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd

nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný

iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti

uznesenia.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcovia sa návrhom na začatie konania domáhali náhrady

škody (bez jej vyčíslenia) iba proti ţalovanému 1/. Návrhom na zmenu petitu z 13. marca 2001

(č.l. 55) však ţiadali súd, aby uloţil povinnosť ţalovaným spoločne a nerozdielne na náhradu

celej škody podľa jej vyčíslenia jednotlivým ţalobcom. Túto zmenu návrhu (ako všetky zmeny

návrhu) bol okresný súd povinný doručiť ţalovaným do vlastných rúk, keďţe k zmene došlo

písomným podaním adresovaným súdu (mimo pojednávania) a zároveň bol povinný rozhodnúť

o (ne)pripustení zmeny návrhu pred rozhodnutím vo veci samej. Bez toho, aby okresný súd takto

postupoval, vo veci samej rozhodol. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd v odvolacom

konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného konštatuje odňatie moţnosti

ţalovaným konať pred súdom tým, ţe im zmenený návrh nebol doručený na vyjadrenie a nebola

im tak daná primeraná moţnosť predniesť svoje vyjadrenia k zmenenému návrhu za podmienok,

ktoré ich nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako ţalobcov. Nedoručením zmeneného

návrhu ţalobcov im bola odňatá moţnosť zoznámiť sa so všetkými vyjadreniami, ktoré boli

v danej veci predloţené ţalobcami s cieľom dosiahnuť určité rozhodnutie súdu (uloţiť

ţalovaným povinnosť zaplatiť náhradu škody spoločne a nerozdielne) a vyjadriť sa k takémuto

návrhu.

V prejednávanej veci dovolací súd ďalej konštatuje, ţe odvolací súd nielenţe vec inak

právne posúdil, ale posúdil ju podľa ustanovení právneho predpisu, ku ktorým sa účastníci

dovtedy nevyjadrovali.

10

Súd prvého stupňa totiţ zodpovednosť za škodu posudzoval podľa § 420 Občianskeho

zákonníka, upravujúceho zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením právnej povinnosti,

pričom dospel k záveru, ţe za škodu podľa tohto ustanovenia zodpovedá iba ţalovaný 2/. Naproti

tomu, odvolací súd svoj zmeňujúci rozsudok zaloţil na solidárnej zodpovednosti oboch

ţalovaných. Zodpovednosť ţalovaného 1/ za škodu pritom posúdil podľa § 420a Občianskeho

zákonníka, upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou

a zodpovednosť ţalovaného 2/ podľa (bez uvedenia, akú

zodpovednosť malo porušenie prevenčnej povinnosti zaloţiť). Na vznik zodpovednosti za škodu

podľa sa vyţaduje zavinenie, pričom dôkazné bremeno je

na ţalobcoch a tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáţe, ţe škodu nezavinil (§ 420 ods. 1 a

3 ). Naproti tomu na vznik zodpovednosti za škodu podľa

stačí, ţe je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou

a škodou spôsobenou touto činnosťou. Ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej

sa nevyţaduje protiprávnosť konania. Ide o zodpovednosť za výsledok. Tejto zodpovednosti sa

ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáţe, ţe škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou

nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3

). Ustanovenie zakotvuje („len“)

všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,

majetku, na prírode a ţivotnom prostredí. Porušenie tejto zodpovednosti sa stáva dôvodom

vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa , pokiaľ sa

nedokáţe porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia ,

alebo iného zákona (pričom odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s otázkou,

či ide o všeobecnú alebo inú konkrétnu zodpovednosť ţalovaného 1/).

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Podľa uvedeného ustanovenia musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1/ musí ísť

o ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a 2/ toto

11

ustanovenie musí byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je

pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom

pre rozhodnutie vo veci samej. Ak sú súčasne splnené obe podmienky, je odvolací súd povinný

vyzvať účastníkov, aby sa k moţnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili. Za danej právnej

úpravy je porušenie povinnosti zo strany súdu potrebné kvalifikovať ako odňatie moţnosti

účastníkom konať pred súdom.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné

je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon

ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym posúdením veci súdom

bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho

názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov

konania môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov

konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné

skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom

zákonodarcu novelou od 15. októbra 2008, ako to vyplýva z dôvodovej správy

k novele , bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej,

ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého

ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý

proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné

rozhodnutie súdu. Odvolací súd je povinný v prípade, ţe mieni vec posúdiť podľa iného právneho

ustanovenia, vyzvať účastníkov, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva

odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej (poučovacej) povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím

súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania.

Princíp tzv. „predbeţného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z súvisí

so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania

dostali príleţitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa

mohol predbeţný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť ().

12

V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa, odvolací súd

zaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch neţ súd

prvého stupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal moţnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní.

V súlade s mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili

k moţnému pouţitiu iných ustanovení , podľa ktorých mienil posúdiť

zodpovednosť za škodu. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom

nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovenia , ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Jeho

procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle

Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za

správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová

13