Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/52/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Č., U., T. T.,

zastúpeného advokátom JUDr. J. G., D., B. B., proti žalovaným: 1/ D. K., B., M.

a 2/ JUDr. V. Č., B., obaja zastúpení advokátkou JUDr. E. Ľ., K., B. , o zaplatenie 15 676,11

eur s prísl., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , na

dovolanie žalovaných proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2011,

č. k. - 573, v znení opravného uznesenia z 25. októbra 2011, č. k. 5Obo

13/2009, takto

rozhodol:

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2011, č. k.

-573, v znení opravného uznesenia z 25. októbra 2011, č. k. sa

v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. novembra 2007, č. k.48Cb 3/93-545

čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 113 312 Sk

istiny. Žalovanému 2/ uložil zaplatiť žalobcovi 121 689 Sk istiny. V časti o zaplatenie sumy

239 999 Sk žalobu zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že

žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Ďalej žalovanému 1/ uložil zaplatiť na účet

Krajského súdu v Banskej Bystrici sumu 8 825 Sk a žalovanému 2/ sumu 9 475 Sk náhrady

trov znaleckého dokazovania.

2

Rozhodol tak s odôvodnením, že predmetom sporu je zaplatenie 475 000 Sk s 3 %

úrokom z omeškania, ktorú sumu si mali žalovaní 1/ a 2/ vybrať z účtu žalobcu bez jeho

vedomia. Pri posudzovaní uplatneného nároku súd vychádzal z právneho názoru dovolacieho

súdu, že právny vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať podľa § 51 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu a účelu tohto zákona. Súd znaleckým

dokazovaním zisťoval výšku podielov žalovaného 1/ a 2/ na zisku žalobcu, dosiahnutého

z realizácie dodávky pre štátny podnik T. O., N., v roku 1990. Znalkyňa v znaleckom posudku

z 13. decembra 2002, č. 17/2002 uviedla, že čistý zisk zo zákazky T. O., š. p., N. za obdobie

do 30. októbra 1990 predstavoval sumu 526 412 Sk, pričom po prehodnotení ukazovateľov za

žalobcu a žalovaných dospela k záveru, že na dosiahnutom čistom zisku sa podieľa pracovná

účasť 75 %, z toho žalovaní po 16 %, finančná účasť 20 %, z toho žalovaní po 6 %

a materiálová účasť 5 % bez podielu žalovaných. Na pojednávaní 12. septembra 2007 súd

uložil znalkyni, aby v zmysle záverov znaleckého posudku a tam stanovených podielov

vyčíslila čiastku, ktorá je neoprávneným majetkovým prospechom u žalovaného 1/

a žalovaného 2/ vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke. Znalkyňa 28. septembra 2007 predložila

súdu dodatok k znaleckému posudku, v ktorom v zmysle úpravy súdu ustálila, že zo sumy

475 000 Sk, vybratej zo žalobcovho účtu žalovanými, u žalovaného 1/ je neoprávneným

majetkovým prospechom čiastka 113 312 Sk a u žalovaného 2/ čiastka 121 689 Sk. Súd

prvého stupňa v zmysle uvedených znaleckých záverov uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť.

Vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie 239 999 Sk žalobu zamietol. V časti o zaplatenie úroku

z omeškania vzal žalobca žalobu späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodol rozsudkom

z 31. mája 2011, č. k. -573, v znení opravného uznesenia z 25. októbra 2011, č.

k. , ktorým opravil spisovú značku rozsudku z na správnu sp. zn.

a to , ktorá bola chybou pri opise v rozsudku odvolacieho súdu uvedená.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v odvolacom konaní rozšíril žalobu

o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od rozhodnutia súdu prvého stupňa až do

zaplatenia. Odvolací súd poukazom na ustanovenie zmenu návrhu

nepripustil. Ďalej odvolací súd uviedol, že je nesporné, že žalovaní v októbri 1990 vybrali

z účtu žalobcu žalovanú sumu a zároveň sa podieľali pracovne a finančne na realizácii

3

stavebných prác žalobcu ako dodávateľa pre T. O., š. p., N.. Žalovaní tvrdili, že nimi vybratá

suma zodpovedá dohodnutému podielu na zisku z uvedenej akcie, na ktorý majú nárok.

Žalobca tvrdí, že nesúhlasil s výberom žalovanej sumy na účel uvádzaný žalovanými.

V konaní nebola preukázaná skutočnosť tvrdená žalovanými, že žalovanú sumu vybrali z účtu

so súhlasom žalobcu, preto súd správne uplatnený nárok posúdil ako vrátenie bezdôvodného

obohatenia.

Dovolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu v ďalšom konaní zistiť výšku

podielov žalovaných na zisku žalobcu, dosiahnutého z realizácie dodávky žalobcu pre T. O.,

š. p., N.. Na zistenie týchto skutočností súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie

a z jeho záverov pri rozhodnutí vychádzal. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že

žalovaní 1/ a 2/ sa pracovne a finančne podieľali na stavebných prácach žalobcu pre T. O., š.

p., N. v rozsahu 22 %, čistý zisk žalobcu predstavoval 526 412 Sk. Podkladom pre

vypracovanie znaleckého posudku boli účtovné doklady a ďalšie listiny, predložené hlavne

žalobcom, pretože predmetom znaleckého dokazovania bolo zistenie výšky čistého zisku

žalobcu. Žalovaní namietali predovšetkým výšku hrubého zisku, z ktorého znalecký posudok

vychádzal, ako aj fiktívnosť výdavkov, znižujúcich zisk žalobcu v rozhodnom období. Súdny

znalec vysvetlil opodstatnenosť jednotlivých položiek výdavkov a na záveroch znaleckého

posudku zotrval. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia nevyvodil osobitne každú námietku

žalovaných k znaleckému posudku a vychádzal z jeho záverov, neporušil ustanovenie § 157

ods. 2 , preto dôvod odvolania žalovaných považoval za neopodstatnený. V konaní

žalovaní nepreukázali existenciu dohody o výške podielov na zisku z uvedenej dodávky

žalobcu, preto súd správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, že pracovný a finančný

podiel na zisku každého zo žalovaných predstavuje 115 811 Sk. K podielu na zisku v prípade

žalovaného 1/ súd pripočítal aj výdavky na cestovné v sume 8 377 Sk, ktoré neboli žalobcom

spochybnené. Námietka žalobcu, že súd mu nesprávne priznal sumu 235 001 Sk, ktorá je

o 59 789 Sk nižšia ako jeho podiel na zisku, vyčíslený v znaleckom posudku nie je dôvodná.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 475 000 sk, od ktorého

boli odpočítané podiely žalovaných na zisku. Výška podielu žalobcu z tejto dodávky,

vyčíslená zo základu 526 412 Sk nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o žalovanej sume význam.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

4

Proti tomuto rozhodnutiu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/. Žiadajú napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec mu opätovne vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok

odvolacieho súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Prípustnosť dovolania vyvodzujú z ust. a ust.

Naplnenie dovolacieho dôvodu vidia v tom, že dovolací súd v rozsudku z 12. júna 1996

vyslovil právny názor, že právny vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať podľa ust. § 51

s tým, že v ďalšom štádiu konania bude musieť súd skúmať výšku

podielov žalovaných na zisku žalobcu, dosiahnutého z realizácie dodávky prác a výkonov pre

bývalý štátny podnik T. O., N. a v nadväznosti na to posúdiť uplatnený nárok žalobcu podľa §

451 . Súd prvého stupňa uloženú úlohu presunul na znalkyňu, ktorá

rozhodla, že z pôvodne vybratej sumy 475 000 Sk oboma žalovanými je v prípade žalovaného

1/ bezdôvodné obohatenie v sume 113 312 Sk a v prípade žalovaného 2/ je to suma 121 689

Sk a tieto sumy potom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi. V odvolaní proti tomuto

rozsudku žalovaní namietali: porušovanie zásad pri vykonávaní, hodnotení a vyvodzovaní

skutkových zistení a z nich vyvodených právnych záverov pri rozhodovaní o predmete sporu.

Ignorovanie skutkových a právnych námietok, ktoré po zrušujúcom rozsudku dovolacieho

súdu žalovaní vznášali a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd svoje

potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že znalec sa vysporiadal so všetkými námietkami

žalovaných, že súd nemusí reagovať na každú námietku a že žalovaní nepreukázali existenciu

dohody o výške podielov. Dovolatelia zdôraznili, že v civilnom konaní by malo byť

notorietou, že súd nesmie presunúť ťažisko právneho posúdenia veci na znalca, lebo znalosť

právnych predpisov, ich interpretácia a aplikácia sú základným predpokladom pre výkon

funkcie sudcu a znalecký posudok musí hodnotiť rovnako ako iný dôkaz. V prejednávanej

veci súd uložil znalkyni: „zistiť výšku podielov žalovaných na zisku žalobcu, dosiahnutého

z realizácie dodávky“, teda tú právnu otázku, ktorú mu uložil zistiť dovolací súd. Uvedený

postup súdu prvého stupňa aproboval aj odvolací súd, tento postup treba posúdiť ako inú

vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Tento prístup súdov sa prejavil

v nepreskúmateľnosti ich rozhodnutí nielen po stránke skutkovej, ale aj právnej, keď z neho

nemožno zistiť právne posúdenie nárokov účastníka konania, vyplývajúcich zo spoločnej

činnosti či podnikaní. Namietali, že ak by súdy pristúpili k ich argumentácii, že účastníci

svoje podnikateľské zámery realizovali podľa § 51 Obč. zák., čo potvrdil aj dovolací súd, ale

do obsahu už nešiel, v dôsledku toho túto najpodstatnejšiu stránku opomenuli aj súdy, resp. sa

5

jej vyhli a dali ju riešiť znalkyni. Nemali to byť žalovaní, ktorí mali preukazovať dohodu

o výške podielov na zisku, ako to chybne uvádza odvolací súd, naopak mal to byť žalobca,

ktorý mal v predmetnom spore nielen tvrdiť, ale aj dokazovať výšku obohatenia žalovaných

na majetku žalobcu, ktorý mu mal zostať ako podiel majetku, získaného spoločnou činnosťou

podľa stavu ku dňu skončenia činnosti. Toto tzv. dôkazné bremeno žalobca neuniesol, lebo

nepreukázal túto podstatnú skutočnosť, preto jeho návrh mal byť zamietnutý. Podľa názoru

dovolateľov v prejednávanej veci bolo rozhodujúce ich rovnaké tvrdenie, ktoré bolo nielen

zhodné, ale v zmysle toho aj postupovali, že ich podiel na majetku bol po 32 % a žalobcov

podiel bol 36 % a tieto podiely si aj s privolením žalobcu vybrali z jeho účtu.

Ďalej namietali, že zriadením bežného účtu vznikol medzi bankou a majiteľom účtu

/žalobcom/ obchodno-záväzkový vzťah, preto banka len na pokyn majiteľa účtu mohla

vykonať z účtu žalobcu platby v hotovosti v prospech žalovaných. Sú toho názoru, že aj tento

postoj žalobcu svedčí o existencii vyššie uvedenej dohody. V pochybnostiach o výške

podielov na zisku účastníkov sa potom mala presadiť právna domnienka podľa § 137 ods. 2

Obč. zák., že podiely účastníkov na majetku združenia boli rovnaké. Aj táto skutočnosť podľa

dovolateľov odôvodňuje, aby súd zamietol žalobu.

Ďalej namietajú, že v konaní predložili čestné vyhlásenie J. Z. s overeným podpisom,

ktorý potvrdzoval, že žalobca svoje účtovníctvo zmanipuloval v súvislosti so znížením zisku

/napr. čierne duše a jeho manželka na výplatnej listine, hoci sa na činnosti nepodieľali a ešte

aj v čase , kedy už bola ukončená činnosť/, že znalkyňa zdanila celý zisk žalobcu, hoci zo

svojich podielov žalovaní zaplatili daň z príjmu, lebo ho nedostali od právnickej osoby ako

samostatného subjektu dane. Krajský súd za tým účelom odmietol vykonať akékoľvek

dokazovanie a pre odvolací súd táto vada nebola podstatná, keď na ňu nebral zreteľ. Podľa

dovolateľov napadnuté rozhodnutie nezodpovedá kritériám tým, že sa

nevysporiadal so vznesenými závažnými právnymi argumentmi, súd vôbec nereagoval na

skutkové a právne argumenty spomenuté vyššie. To vôbec nedáva záruku, že rozhodnutie

nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim zaručené právo na

spravodlivý proces. Podobne ako v skutkovej oblasti aj v oblasti nedostatočne vyloženej

a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú podobné následky vedúce k neúplnosti

a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore nielen s požadovaným účelom

súdneho konania, ale aj so zásadami spravodlivého procesu. Ide o vadu konania, ktorou sa

účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom / /.

6

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / po zistení,

že dovolanie podali účastníci konania / / proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný / a /,

preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu / /, bez nariadenia

pojednávania / / a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ je

dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa ustanovenia dovolací súd preskúma rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené

v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť / / skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád, uvedených v ustanovení , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie je postihnuté niektorou z vád, stanovených v až g/

Z hľadiska ustanovenia sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky procesných vád, taxatívne vymenovaných v písmene a/ až g/ tohto

ustanovenia. Pre posúdenie existencie niektorej z procesných vád stanovených v

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačným, všetky pochybnosti vylučujúcim zistením, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia v dovolaní namietali, že v konaní vznášali závažné právne argumenty ako

napr.: žalovaní trvali na tom, že ich podiel na majetku bol po 32 % a žalobcov bol 36 % a že

to bol práve žalobca, ktorý nepreukázal opak, že banka mohla vykonať platbu /výber z účtu/

len na pokyn majiteľa účtu, teda žalobcu, že žalovaní neboli osobami oprávnenými

manipulovať s účtom bez súhlasu žalobcu, čo svedčí o ich dohode so žalobcom vybrať sumu

z účtu, že doložili čestné vyhlásenie J. Z. s overeným podpisom, ktorým potvrdzovali, že

7

žalobca svoje účtovníctvo manipuloval, aby znížil zisk. Napriek závažnosti uvedených

skutkových okolností, súd prvého stupňa a ani odvolací súd sa s nimi vôbec nezaoberal a ani

sa s nimi nijako nevysporiadal. Nedostatok v skutkovej oblasti sa odrazil aj v nedostatočnej

právnej argumentácii. Dovolatelia taktiež v konaní namietali, že majetok získaný pri výkone

spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov podľa ust. § 834

, aj keď je výsledkom činnosti len niektorého z nich a pokiaľ zo

zmluvy nevyplýva niečo iné, sú podiely účastníkov na tomto majetku rovnaké /§ 835 Obč.

zák./.

Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide

tiež v prípade, keď sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentáciou

účastníkov.

Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a článku 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní nebola preukázaná

skutočnosť tvrdená žalovanými, že žalovanú sumu vybrali z účtu so súhlasom žalobcu.

Z obsahu spisu a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd

neakceptoval obranu žalovaných, že vlastníkom účtu bol žalobca a banka bez súhlasu žalobcu

t.j. majiteľa účtu, by takúto platbu nerealizovala. Nie je zrejmé ani to, prečo sa súd priklonil

k tvrdeniu žalobcu bez toho, aby žalobca toto svoje tvrdenie preukázal.

Ďalej dovolací súd považoval odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ išlo

o námietku, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k porušeniu ustanovenia § 157 ods. 2

, pokiaľ nevyhodnotil osobitne každú námietku žalovaných k znaleckému posudku, za

nedostatočné a nepresvedčivé.

Absencia riadneho odôvodnenia je vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred

súdom podľa

8

V odôvodnení musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných

protirečení vysvetliť k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých

dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie odvolacieho súdu musí byť zároveň aj

dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v je

nepreskúmateľný.

Z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces /

Slovenskej republiky, čl. 6 ods.1 Dohovoru/ a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj

povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite

odôvodniť /I. ÚS 243/2007/, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že požiadavky

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa a postupom

odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľov na spravodlivý proces

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46

ods. 1 a tým k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

písm. f/

Navyše posúdenie výšky podielu žalovaných na zisku žalobcu nemal súd presunúť na

znalca, ale mal vec posúdiť v zmysle záverov predchádzajúceho rozhodnutia dovolacieho

súdu a to podľa § 51 Obč. zák. Je potrebné prisvedčiť dovolateľom, že pri týchto osobitne

neupravených zmluvách sa postupuje analogicky podľa zákonných ustanovení, ktoré upravujú

občianskoprávne vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Obsahom najbližšia je zmluva

o združení upravená v ustanoveniach § 829 až § 841 Obč. zák. Podľa § 834 Obč. zák.

majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých

účastníkov. V zmysle ust. § 835 ods. 1 Obč. zák. podiely na majetku získanom spoločnou

činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Pokiaľ súd nemal preukázané, žeby medzi

účastníkmi došlo k dohode o výške podielov na majetku získaného spoločnou činnosťou, mal

9

vychádzať z toho, že podiely na majetku sú rovnaké. Ide o právne posúdenie veci. Pokiaľ súd

pri svojom rozhodovaní vychádzal z podielov, ktoré určil znalec, zaťažil konanie inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie / /.

Keďže v konaní došlo k procesnej vade podľa ust. /

písm. a/ / a k inej vade / /, k týmto vadám dovolací súd

musel prihliadnuť, preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu

v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je pre odvolací súd záväzný /§ 243d

ods. 1 /.

V novom rozhodnutí súd znovu rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania / /.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. júna 2012

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.