Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)3a5/384873.daad0e.pdf
PDF · 179.03 KB
No categories available
1ObdoV/52/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1ObdoV 52/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Č., U., T. T.,
zastúpeného advokátom JUDr. J. G., D., B. B., proti žalovaným: 1/ D. K., B., M.
a 2/ JUDr. V. Č., B., obaja zastúpení advokátkou JUDr. E. Ľ., K., B. , o zaplatenie 15 676,11
eur s prísl., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 48Cb 3/1993, na
dovolanie žalovaných proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2011,
č. k. 5Obo 13/2009- 573, v znení opravného uznesenia z 25. októbra 2011, č. k. 5Obo
13/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2011, č. k.
5Obo 13/2009-573, v znení opravného uznesenia z 25. októbra 2011, č. k. 5Obo 13/2009 sa
v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. novembra 2007, č. k.48Cb 3/93-545
čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 113 312 Sk
istiny. Žalovanému 2/ uložil zaplatiť žalobcovi 121 689 Sk istiny. V časti o zaplatenie sumy
239 999 Sk žalobu zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Ďalej žalovanému 1/ uložil zaplatiť na účet
Krajského súdu v Banskej Bystrici sumu 8 825 Sk a žalovanému 2/ sumu 9 475 Sk náhrady
trov znaleckého dokazovania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že predmetom sporu je zaplatenie 475 000 Sk s 3 %
úrokom z omeškania, ktorú sumu si mali žalovaní 1/ a 2/ vybrať z účtu žalobcu bez jeho
vedomia. Pri posudzovaní uplatneného nároku súd vychádzal z právneho názoru dovolacieho
súdu, že právny vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu a účelu tohto zákona. Súd znaleckým
dokazovaním zisťoval výšku podielov žalovaného 1/ a 2/ na zisku žalobcu, dosiahnutého
z realizácie dodávky pre štátny podnik T. O., N., v roku 1990. Znalkyňa v znaleckom posudku
z 13. decembra 2002, č. 17/2002 uviedla, že čistý zisk zo zákazky T. O., š. p., N. za obdobie
do 30. októbra 1990 predstavoval sumu 526 412 Sk, pričom po prehodnotení ukazovateľov za
žalobcu a žalovaných dospela k záveru, že na dosiahnutom čistom zisku sa podieľa pracovná
účasť 75 %, z toho žalovaní po 16 %, finančná účasť 20 %, z toho žalovaní po 6 %
a materiálová účasť 5 % bez podielu žalovaných. Na pojednávaní 12. septembra 2007 súd
uložil znalkyni, aby v zmysle záverov znaleckého posudku a tam stanovených podielov
vyčíslila čiastku, ktorá je neoprávneným majetkovým prospechom u žalovaného 1/
a žalovaného 2/ vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke. Znalkyňa 28. septembra 2007 predložila
súdu dodatok k znaleckému posudku, v ktorom v zmysle úpravy súdu ustálila, že zo sumy
475 000 Sk, vybratej zo žalobcovho účtu žalovanými, u žalovaného 1/ je neoprávneným
majetkovým prospechom čiastka 113 312 Sk a u žalovaného 2/ čiastka 121 689 Sk. Súd
prvého stupňa v zmysle uvedených znaleckých záverov uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť.
Vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie 239 999 Sk žalobu zamietol. V časti o zaplatenie úroku
z omeškania vzal žalobca žalobu späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodol rozsudkom
z 31. mája 2011, č. k. 5Obo 3/2009-573, v znení opravného uznesenia z 25. októbra 2011, č.
k. 5Obo 13/2009, ktorým opravil spisovú značku rozsudku z 5Obo 3/2009 na správnu sp. zn.
a to 5Obo 13/2009, ktorá bola chybou pri opise v rozsudku odvolacieho súdu uvedená.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v odvolacom konaní rozšíril žalobu
o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od rozhodnutia súdu prvého stupňa až do
zaplatenia. Odvolací súd poukazom na ustanovenie § 95 ods.2 O. s. p. zmenu návrhu
nepripustil. Ďalej odvolací súd uviedol, že je nesporné, že žalovaní v októbri 1990 vybrali
z účtu žalobcu žalovanú sumu a zároveň sa podieľali pracovne a finančne na realizácii
stavebných prác žalobcu ako dodávateľa pre T. O., š. p., N.. Žalovaní tvrdili, že nimi vybratá
suma zodpovedá dohodnutému podielu na zisku z uvedenej akcie, na ktorý majú nárok.
Žalobca tvrdí, že nesúhlasil s výberom žalovanej sumy na účel uvádzaný žalovanými.
V konaní nebola preukázaná skutočnosť tvrdená žalovanými, že žalovanú sumu vybrali z účtu
so súhlasom žalobcu, preto súd správne uplatnený nárok posúdil ako vrátenie bezdôvodného
obohatenia.
Dovolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu v ďalšom konaní zistiť výšku
podielov žalovaných na zisku žalobcu, dosiahnutého z realizácie dodávky žalobcu pre T. O.,
š. p., N.. Na zistenie týchto skutočností súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie
a z jeho záverov pri rozhodnutí vychádzal. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že
žalovaní 1/ a 2/ sa pracovne a finančne podieľali na stavebných prácach žalobcu pre T. O., š.
p., N. v rozsahu 22 %, čistý zisk žalobcu predstavoval 526 412 Sk. Podkladom pre
vypracovanie znaleckého posudku boli účtovné doklady a ďalšie listiny, predložené hlavne
žalobcom, pretože predmetom znaleckého dokazovania bolo zistenie výšky čistého zisku
žalobcu. Žalovaní namietali predovšetkým výšku hrubého zisku, z ktorého znalecký posudok
vychádzal, ako aj fiktívnosť výdavkov, znižujúcich zisk žalobcu v rozhodnom období. Súdny
znalec vysvetlil opodstatnenosť jednotlivých položiek výdavkov a na záveroch znaleckého
posudku zotrval. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia nevyvodil osobitne každú námietku
žalovaných k znaleckému posudku a vychádzal z jeho záverov, neporušil ustanovenie § 157
ods. 2 O. s. p., preto dôvod odvolania žalovaných považoval za neopodstatnený. V konaní
žalovaní nepreukázali existenciu dohody o výške podielov na zisku z uvedenej dodávky
žalobcu, preto súd správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, že pracovný a finančný
podiel na zisku každého zo žalovaných predstavuje 115 811 Sk. K podielu na zisku v prípade
žalovaného 1/ súd pripočítal aj výdavky na cestovné v sume 8 377 Sk, ktoré neboli žalobcom
spochybnené. Námietka žalobcu, že súd mu nesprávne priznal sumu 235 001 Sk, ktorá je
o 59 789 Sk nižšia ako jeho podiel na zisku, vyčíslený v znaleckom posudku nie je dôvodná.
Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 475 000 sk, od ktorého
boli odpočítané podiely žalovaných na zisku. Výška podielu žalobcu z tejto dodávky,
vyčíslená zo základu 526 412 Sk nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o žalovanej sume význam.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/. Žiadajú napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec mu opätovne vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok
odvolacieho súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Prípustnosť dovolania vyvodzujú z ust. § 238 ods. 2 a ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Naplnenie dovolacieho dôvodu vidia v tom, že dovolací súd v rozsudku z 12. júna 1996
vyslovil právny názor, že právny vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať podľa ust. § 51
Občianskeho zákonníka s tým, že v ďalšom štádiu konania bude musieť súd skúmať výšku
podielov žalovaných na zisku žalobcu, dosiahnutého z realizácie dodávky prác a výkonov pre
bývalý štátny podnik T. O., N. a v nadväznosti na to posúdiť uplatnený nárok žalobcu podľa §
451 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uloženú úlohu presunul na znalkyňu, ktorá
rozhodla, že z pôvodne vybratej sumy 475 000 Sk oboma žalovanými je v prípade žalovaného
1/ bezdôvodné obohatenie v sume 113 312 Sk a v prípade žalovaného 2/ je to suma 121 689
Sk a tieto sumy potom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi. V odvolaní proti tomuto
rozsudku žalovaní namietali: porušovanie zásad pri vykonávaní, hodnotení a vyvodzovaní
skutkových zistení a z nich vyvodených právnych záverov pri rozhodovaní o predmete sporu.
Ignorovanie skutkových a právnych námietok, ktoré po zrušujúcom rozsudku dovolacieho
súdu žalovaní vznášali a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd svoje
potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že znalec sa vysporiadal so všetkými námietkami
žalovaných, že súd nemusí reagovať na každú námietku a že žalovaní nepreukázali existenciu
dohody o výške podielov. Dovolatelia zdôraznili, že v civilnom konaní by malo byť
notorietou, že súd nesmie presunúť ťažisko právneho posúdenia veci na znalca, lebo znalosť
právnych predpisov, ich interpretácia a aplikácia sú základným predpokladom pre výkon
funkcie sudcu a znalecký posudok musí hodnotiť rovnako ako iný dôkaz. V prejednávanej
veci súd uložil znalkyni: „zistiť výšku podielov žalovaných na zisku žalobcu, dosiahnutého
z realizácie dodávky“, teda tú právnu otázku, ktorú mu uložil zistiť dovolací súd. Uvedený
postup súdu prvého stupňa aproboval aj odvolací súd, tento postup treba posúdiť ako inú
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Tento prístup súdov sa prejavil
v nepreskúmateľnosti ich rozhodnutí nielen po stránke skutkovej, ale aj právnej, keď z neho
nemožno zistiť právne posúdenie nárokov účastníka konania, vyplývajúcich zo spoločnej
činnosti či podnikaní. Namietali, že ak by súdy pristúpili k ich argumentácii, že účastníci
svoje podnikateľské zámery realizovali podľa § 51 Obč. zák., čo potvrdil aj dovolací súd, ale
do obsahu už nešiel, v dôsledku toho túto najpodstatnejšiu stránku opomenuli aj súdy, resp. sa
jej vyhli a dali ju riešiť znalkyni. Nemali to byť žalovaní, ktorí mali preukazovať dohodu
o výške podielov na zisku, ako to chybne uvádza odvolací súd, naopak mal to byť žalobca,
ktorý mal v predmetnom spore nielen tvrdiť, ale aj dokazovať výšku obohatenia žalovaných
na majetku žalobcu, ktorý mu mal zostať ako podiel majetku, získaného spoločnou činnosťou
podľa stavu ku dňu skončenia činnosti. Toto tzv. dôkazné bremeno žalobca neuniesol, lebo
nepreukázal túto podstatnú skutočnosť, preto jeho návrh mal byť zamietnutý. Podľa názoru
dovolateľov v prejednávanej veci bolo rozhodujúce ich rovnaké tvrdenie, ktoré bolo nielen
zhodné, ale v zmysle toho aj postupovali, že ich podiel na majetku bol po 32 % a žalobcov
podiel bol 36 % a tieto podiely si aj s privolením žalobcu vybrali z jeho účtu.
Ďalej namietali, že zriadením bežného účtu vznikol medzi bankou a majiteľom účtu
/žalobcom/ obchodno-záväzkový vzťah, preto banka len na pokyn majiteľa účtu mohla
vykonať z účtu žalobcu platby v hotovosti v prospech žalovaných. Sú toho názoru, že aj tento
postoj žalobcu svedčí o existencii vyššie uvedenej dohody. V pochybnostiach o výške
podielov na zisku účastníkov sa potom mala presadiť právna domnienka podľa § 137 ods. 2
Obč. zák., že podiely účastníkov na majetku združenia boli rovnaké. Aj táto skutočnosť podľa
dovolateľov odôvodňuje, aby súd zamietol žalobu.
Ďalej namietajú, že v konaní predložili čestné vyhlásenie J. Z. s overeným podpisom,
ktorý potvrdzoval, že žalobca svoje účtovníctvo zmanipuloval v súvislosti so znížením zisku
/napr. čierne duše a jeho manželka na výplatnej listine, hoci sa na činnosti nepodieľali a ešte
aj v čase , kedy už bola ukončená činnosť/, že znalkyňa zdanila celý zisk žalobcu, hoci zo
svojich podielov žalovaní zaplatili daň z príjmu, lebo ho nedostali od právnickej osoby ako
samostatného subjektu dane. Krajský súd za tým účelom odmietol vykonať akékoľvek
dokazovanie a pre odvolací súd táto vada nebola podstatná, keď na ňu nebral zreteľ. Podľa
dovolateľov napadnuté rozhodnutie nezodpovedá kritériám § 157 ods. 2 O. s. p. tým, že sa
nevysporiadal so vznesenými závažnými právnymi argumentmi, súd vôbec nereagoval na
skutkové a právne argumenty spomenuté vyššie. To vôbec nedáva záruku, že rozhodnutie
nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavou zaručené právo na
spravodlivý proces. Podobne ako v skutkovej oblasti aj v oblasti nedostatočne vyloženej
a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú podobné následky vedúce k neúplnosti
a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore nielen s požadovaným účelom
súdneho konania, ale aj so zásadami spravodlivého procesu. Ide o vadu konania, ktorou sa
účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p./.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 2 O. s. p./ po zistení,
že dovolanie podali účastníci konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./ proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný /§ 237 písm. f/ O. s. p. a § 242 ods. 2 písm. b/ O. s. p./,
preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu /§ 242 ods. 1 O. s. p./, bez nariadenia
pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./ a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ je
dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúma rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené
v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť /§ 242 ods. 1 O. s. p./ skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád, uvedených v ustanovení § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie je postihnuté niektorou z vád, stanovených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
Z hľadiska ustanovenia § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky,
ktoré vykazujú znaky procesných vád, taxatívne vymenovaných v písmene a/ až g/ tohto
ustanovenia. Pre posúdenie existencie niektorej z procesných vád stanovených v § 237 O. s. p.
ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačným, všetky pochybnosti vylučujúcim zistením, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolatelia v dovolaní namietali, že v konaní vznášali závažné právne argumenty ako
napr.: žalovaní trvali na tom, že ich podiel na majetku bol po 32 % a žalobcov bol 36 % a že
to bol práve žalobca, ktorý nepreukázal opak, že banka mohla vykonať platbu /výber z účtu/
len na pokyn majiteľa účtu, teda žalobcu, že žalovaní neboli osobami oprávnenými
manipulovať s účtom bez súhlasu žalobcu, čo svedčí o ich dohode so žalobcom vybrať sumu
z účtu, že doložili čestné vyhlásenie J. Z. s overeným podpisom, ktorým potvrdzovali, že
žalobca svoje účtovníctvo manipuloval, aby znížil zisk. Napriek závažnosti uvedených
skutkových okolností, súd prvého stupňa a ani odvolací súd sa s nimi vôbec nezaoberal a ani
sa s nimi nijako nevysporiadal. Nedostatok v skutkovej oblasti sa odrazil aj v nedostatočnej
právnej argumentácii. Dovolatelia taktiež v konaní namietali, že majetok získaný pri výkone
spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov podľa ust. § 834
Občianskeho zákonníka, aj keď je výsledkom činnosti len niektorého z nich a pokiaľ zo
zmluvy nevyplýva niečo iné, sú podiely účastníkov na tomto majetku rovnaké /§ 835 Obč.
zák./.
Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide
tiež v prípade, keď sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentáciou
účastníkov.
Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní nebola preukázaná
skutočnosť tvrdená žalovanými, že žalovanú sumu vybrali z účtu so súhlasom žalobcu.
Z obsahu spisu a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd
neakceptoval obranu žalovaných, že vlastníkom účtu bol žalobca a banka bez súhlasu žalobcu
t.j. majiteľa účtu, by takúto platbu nerealizovala. Nie je zrejmé ani to, prečo sa súd priklonil
k tvrdeniu žalobcu bez toho, aby žalobca toto svoje tvrdenie preukázal.
Ďalej dovolací súd považoval odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ išlo
o námietku, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k porušeniu ustanovenia § 157 ods. 2
O. s. p., pokiaľ nevyhodnotil osobitne každú námietku žalovaných k znaleckému posudku, za
nedostatočné a nepresvedčivé.
Absencia riadneho odôvodnenia je vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred
súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
V odôvodnení musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých
dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie odvolacieho súdu musí byť zároveň aj
dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. je
nepreskúmateľný.
Z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces /čl. 46 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 6 ods.1 Dohovoru/ a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj
povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť /I. ÚS 243/2007/, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že požiadavky
§ 157 ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa a postupom
odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľov na spravodlivý proces
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tým k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237
písm. f/ O. s. p.
Navyše posúdenie výšky podielu žalovaných na zisku žalobcu nemal súd presunúť na
znalca, ale mal vec posúdiť v zmysle záverov predchádzajúceho rozhodnutia dovolacieho
súdu a to podľa § 51 Obč. zák. Je potrebné prisvedčiť dovolateľom, že pri týchto osobitne
neupravených zmluvách sa postupuje analogicky podľa zákonných ustanovení, ktoré upravujú
občianskoprávne vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Obsahom najbližšia je zmluva
o združení upravená v ustanoveniach § 829 až § 841 Obč. zák. Podľa § 834 Obč. zák.
majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov. V zmysle ust. § 835 ods. 1 Obč. zák. podiely na majetku získanom spoločnou
činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Pokiaľ súd nemal preukázané, žeby medzi
účastníkmi došlo k dohode o výške podielov na majetku získaného spoločnou činnosťou, mal
vychádzať z toho, že podiely na majetku sú rovnaké. Ide o právne posúdenie veci. Pokiaľ súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z podielov, ktoré určil znalec, zaťažil konanie inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie /§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p./.
Keďže v konaní došlo k procesnej vade podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p./ § 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p./ a k inej vade /§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p./, k týmto vadám dovolací súd
musel prihliadnuť, preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.
Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je pre odvolací súd záväzný /§ 243d
ods. 1 O. s. p./.
V novom rozhodnutí súd znovu rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania /§ 243d ods. 1 O. s. p./.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. júna 2012
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.