Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/204/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke Ž. D., rodenej H.,

naposledy bytom B., zomrelej X., o prejednanie dodatočne objaveného dedičstva, ktorá

dedičská vec sa viedla na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. ,

o dovolaní 1/ J. K., bývajúcej v K., 2/ R. T., bývajúceho v B., 3/ E. K., bývajúcej v B., 4/ Š.

T., bývajúceho v K., všetci zastúpení JUDr. J. K., advokátom v K., proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 28. februára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 28. februára 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice - okolie uznesením z 20. septembra 2005 č.k. -31

zastavil konanie o novoobjavenom majetku po Ţ. D. z dôvodu, ţe nehnuteľnosti, o

prejednanie ktorých bolo ţiadané, boli uţ predmetom pôvodného dedičského konania

vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. D 719/94 a teda ide o vec rozsúdenú.

Zároveň priznal notárovi, ako poverenému súdnemu komisárovi odmenu a náhradu hotových

výdavkov vo výške 500,-- Sk (16,60 Eur). Opravným uznesením z 29. septembra 2009 opravil

poučenie vo svojom uznesení z 20. septembra 2009 tak, ţe odvolanie proti uzneseniu je

prípustné.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie dedičov 1/ aţ 4/ uznesením z 28. februára 2011,

sp. zn. uznesenie okresného súdu s poukazom na ustanovenie

potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe parcely y a y v k.ú. y boli uţ

predmetom konania o dedičstve (a to bez ohľadu na to, v akej výmere), dedičia sa

na vyporiadaní týchto parciel dohodli a teda nejde o novoobjavený majetok v zmysle § 175x

, ale o majetok, o ktorom uţ bolo rozhodnuté.

2

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie dedičia 1/ aţ 4/, ktorého

prípustnosť odvodzovali z ustanovenia , teda, ţe postupom odvolacieho

súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedli, ţe pre nesprávny právny názor

súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu ohľadne podstatnej skutočnosti dôleţitej

pre posúdenie veci, boli vylúčení z realizácie svojich procesných práv a tieţ tým, ţe odvolací

súd im nedoručil vyjadrenie dedičky H. O., pričom týmto postupom im znemoţnil realizovať

ich právo vyjadriť sa k tvrdeniam ostatných účastníkov konania, vyjadrovať sa k podstatným

skutočnostiam a právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhli uznesenie

odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie

stanoviska ( ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

3

Pretoţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov vyššie uvedených uznesení, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie

by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia

odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno

začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

pred ním konať.

Podľa ustanovenia , dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolatelia namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe im

nebolo doručené vyjadrenie H. O. k ich odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

4

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe k odvolaniu podanému dedičmi 1/ aţ 4/ proti uzneseniu

súdu prvého stupňa podala dedička H. O. písomné vyjadrenie z 5. decembra 2009 (č.l. 59 aţ

60), ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 7. decembra 2009 vo dvoch vyhotoveniach,

pričom zo spisu vyplýva, ţe toto nebolo doručené ďalším dedičom (ich právnemu

zástupcovi), pretoţe sa obe nachádzajú v spise.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní

pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako

súčasti práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenie dedičky H. O.

k odvolaniu, obsahujúce podrobný rozbor skutočností majúcich význam pre rozhodnutie danej

veci, nebolo doručené ostatným účastníkom konania, treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti

nebolo moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP z 27. apríla 2010

v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, ţe princíp

rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania,

vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju

záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis – á - vis

proti jej protistrane (pozri, napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť

nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (por. Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24). Právo na spravodlivé

súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti od špecifických

okolností predmetného prípadu (por. Asnar proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26,

18. október 2007, a Vokoun proti Českej republike, č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie

k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby

procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť

vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou

odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní, o ktorom rozhodoval bez

nariadenia pojednávania v zmysle , poskytol odvolateľom moţnosť

vyjadriť sa k písomnému podaniu ďalšej dedičky (vyjadreniu k odvolaniu).

6

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľov

na súdnu ochranu podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľom odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová