Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
238/385265.fa66be.pdf
PDF · 135.21 KB
No categories available
4Ndob/20/2012
Najvyšší súd 4 Ndob 20/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B.P., so sídlom B.B., IČO:
X., zast. advokátom JUDr. O.B., so sídlom Z.B. proti ţalovaným: 1/ RNDr. L.Č., bytom Š.B.,
zast. advokátkou JUDr. M.U., so sídlom B.D., 2/ B.P., bytom R.B., 3/ Mgr. K.J., bytom B.B.,
zast. S., s. r. o., so sídlom D.B., IČO: X., 4/ Ing. J.P., bytom W.B., zast. S., s. r. o., sosídlom
D.B., IČO: X., 5/ Ing. M.P., bytom V.B., zast. P., s. r. o., so sídlom D.B., IČO: X.,
6/ Ing. I.Ž., bytom B.B., zast. L., s. r. o., so sídlom D.B., IČO: X. o zaplatenie 15 878 282,45
Sk, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30 Cb 71/2001, o návrhu žalobcu na
prikázanie veci inému súdu, takto
rozhodol:
Návrhu ţalobcu na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
30 Cb 71/2001 inému krajskému súdu n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Ţalobca ţalobou zo dňa 14.11.2001, súdu prvého stupňa doručenou 19.11.2001,
uplatnil v zmysle § 373 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) náhradu škody vo výške
15 878 282,45 Sk. Súdu navrhol, aby na náhradu škody zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne, alternatívne pre prípad, ak by súd vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, ţe zodpovednosť za vzniknutú škodu nesú aj ďalší členovia predstavenstva, ţalobca
navrhol, aby sumu 15 878 282,45 Sk z titulu náhrady škody zaplatili aj ţalovaní v 3/ aţ 6/
rade.
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom z 08.10.2009, č. k.
30 Cb 71/2001-433 ţalobu ţalobcu zamietol. Súčasne rozhodol o uloţení povinnosti ţalobcu
zaplatiť náhradu trov konania ţalovaným, a to ţalovaným v 1/ a 2/ rade v sume 20 761,30 eur,
ţalovaným v 3/ a 4/ rade v sume 25 384,52 eur, ţalovanému v 5/ rade v sume 14 104,32 eur
a ţalovanému v 6/ rade v sume 16 529,84 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28.08.2008, č. k. 1 Obo 37/2007-334, ktorým najvyšší súd ako súd odvolací zrušil skorší
rozsudok prvostupňového súdu z 20.06.2006, č. k. 30 Cb 71/01-238 o zamietnutí ţaloby a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa bola
skutočnosť, ţe tento sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s otázkou
posúdenia oprávnenosti nároku ţalobcu, nevysporiadal sa s rozpormi v tvrdeniach účastníkov,
tak na strane ţalobcu, ako aj na strane ţalovaných, nedostatočne vyhodnotil predloţené
dôkazy a nezdôvodnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Napriek tomu vo svojom
rozhodnutí konštatoval, ţe nie je preukázané, ţe by konaním ţalovaných došlo ku škode,
ktorá je predmetom konania a návrh zamietol. Súdu prvého stupňa uloţil, aby doplnil
dokazovanie všetkými prostriedkami, ktorými moţno zistiť stav veci, dôkazy jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a aţ po takto doplnenom dokazovaní vo veci znovu
rozhodol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 08.10.2009, č. k. 30 Cb 71/2001-433
podal ţalobca odvolanie, argumentujúc, ţe súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel
na základe ním vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (č. l. 439 - 444). Súčasne navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal vec na rozhodnutie inému krajskému súdu
z dôvodu výhrad k opakovanému nezákonnému postupu prvostupňového súdu v konaní.
Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“),
ak nemôţe príslušný súd o veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec
prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vec moţno prikázať inému súdu toho istého stupňa
aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbliţšie spoločne
nadriadený príslušnému súdu (v danom prípade Krajský súd v Bratislave) a súdu, ktorému sa
vec má prikázať (iný, bliţšie nešpecifikovaný krajský súd).
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
K prikázaniu veci podľa vyššie citovaného § 12 ods. 1 O. s. p. je potrebné zdôrazniť,
ţe toto prichádza do úvahy aţ potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté, ţe všetci sudcovia
príslušného súdu sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení a tento súd nemôţe vo veci
konať.
Naproti tomu, k prikázaniu veci inému neţ príslušnému súdu podľa § 12 ods. 2
O. s. p. moţno pristúpiť len v tých prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným
neţ doposiaľ príslušným súdom znamenalo z celkového hľadiska hospodárnejšie, rýchlejšie
a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Prikázanie veci z dôvodu
vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania
na zákonného sudcu v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto dôvod
delegácie musí mať vţdy výnimočný charakter. Dôvody delegácie môţu mať v praxi
rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú, v kaţdom prípade však
musí ísť vţdy o dôvod výnimočnej povahy.
V prejednávanej veci ţalobca vhodnosť ním navrhnutej delegácie neodôvodnil.
Opodstatnenosť svojej ţiadosti zaloţil na tvrdení o opakovanom nezákonnom postupe
Krajského súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušného súdu, bliţšie popísaným
v samotnom odvolaní. Z jeho obsahu je zrejmé, ţe ide o okolnosti spočívajúce v postupe
zákonných sudkýň v konaní a rozhodovaní o prejednávanej veci. Samotné výhrady účastníka
konania k postupu vo veci konajúceho súdu však dôvod na nutnú či vhodnú delegáciu podľa
§ 12 ods. 1, ods. 2 O. s. p. nezakladajú. Prikázanie veci podľa § 12 ods. 1 O. s. p. (tzv. nutná
delegácia) by do úvahy prichádzalo len vtedy, ak by boli všetci sudcovia príslušného, vo veci
konajúceho súdu, z prejednávania a rozhodovania veci právoplatne vylúčení, čo sa však
v predmetnom prípade nestalo. Ţalobca námietku zaujatosti vo veci konajúcich sudkýň
ani ďalších sudcov Krajského súdu v Bratislave nevzniesol a zaujatosť vo veci nevyslovili
ani samotné zákonné sudkyne. Z uvedeného dôvodu súd o vylúčení sudcov podľa § 14 ods. 1
O. s. p. nerozhodoval, ktorá skutočnosť vylučuje aj rozhodovanie o delegovaní veci inému
súdu v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p.
Prikázanie veci neprichádza do úvahy ani podľa § 12 ods. 2 O. s. p. (tzv. vhodná
delegácia), pretoţe prípadná existencia dôvodov na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z konania
a rozhodovania, nezakladá dôvod na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
nadriadený v zmysle § 12 ods. 3 O. s. p. návrhu ţalobcu na prikázanie veci inému súdu podľa
§ 12 ods. 1, ods. 2 O. s. p. nevyhovel.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. júna 2012
JUDr. Viera Pepelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová