Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/30/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci proti obvinenému P. F. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2

písm. b/, c/, d/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v Bratislave o dovolaní

obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. apríla 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. F. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) podľa § 319

zamietol odvolanie obžalovaného P. F. proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej

len okresný súd) z 13. januára 2009, sp. zn. .

Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. F. (ďalej iba obžalovaný) uznaný

vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. l, 2, písm. b/, c/, d/ Trestného

zákona, na skutkovom základe, že

dňa 19.8.2006 v čase asi od 04.00 hodiny do 05.00 hodiny, po predchádzajúcom požití

alkoholických nápojov, vošiel do rodinného domu číslo X. v obci C. - Č., okres N., kde

v priestoroch spálne domu fyzicky napadol C. B., narodenú X. tak, že ju viackrát udieral

do tváre, rukami jej prekryl ústnu a nosovú dutinu, čím jej znemožnil dýchanie a spôsobil

jej smrť udusením, následne ju odtiahol na posteľ do predsiene domu, kde z nej strhol šaty

a sexuálne ju zneuctil, po tom ju odtiahol do kúpeľne, kde ju uložil do vane a napustil na ňu

vodu, čím jej svojím konaním spôsobil krvné podliatiny na tvári, na pravom ramene a oboch

stehnách, pomliaždenie krku obojstranne, zlomenie štítnej žľazy, zlomeninu 6-teho krčného

stavca chrbtice a výrazné natrhnutie bočnej steny pošvy a výrazné pomliaždenie sliznice

2

pošvy, pričom bezprostrednou príčinou smrti C. B. podľa pitevného protokolu bola smrť

udusením v dôsledku hrdúsenia a znemožnenia dýchania.

Za to mu bol bol podľa postupom podľa ,

s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení

písm. j/ a priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení ,

a podľa ods. l a

uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Nitra, zo dňa 3.10.2007, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo

na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili

podklad.

Podľa ods. l a ods. l súd obžalovanému

uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.

Podľa ods. l uložil obžalovanému povinnosť po prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej

obživy a tieto preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať

vzdialenie sa z miesta bydliska.

Podľa ods. l súd zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenej

H. Š., nar. X., bytom C.-Č., časť C. č. 531, titulom náhrady škody sumu 1.334,99 euro.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu

doručeným okresnému súdu 12. apríla 2012.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa

Vecne argumentuje nasledovne:

3

„ Súd prvého stupňa v mojej trestnej veci aplikoval v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.

k § 42 ods. l Tr. zák. asperačnú zásadu. S použitím predmetných ustanovení zásadne

nesúhlasím a mám za to, že v smere aplikácie asperačnej zásady bol v mojom prípade

porušený zákon. V zmysle § 42 ods. l Tr. zák., súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ktorý

spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho

trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Súd v zmysle

§ 41 ods. 2 Tr. zák. mal za to, že som spáchal 2 skutky a to prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. a), b) Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin vraždy podľa

§ 145 ods. 1,2 písm. b), c), d) Tr. zák.

S horeuvedeným právnym názorom nesúhlasím a to z toho dôvodu, že z prečinu

zanedbania povinnej výživy som bol odsúdený až rok po vznesení obvinenia zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu vraždy, pre ktorý skutok som bol aj väzobne stíhaný. Osobná

sloboda mi bola obmedzená prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní dňa

19.08.2006. Poznamenávam, že počas väzby mi bol uložený trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom za skutok prečinu zanedbania povinnej výživy. Predmetný trest

mi bol počas trvania väzby aj premenený. Vyššie uvedenú skutočnosť považujem za zásadnú,

a to v tom smere že som si nemohol nijakým spôsobom stanovenú povinnosť plniť, bol som

obmedzený na svojej slobode, moje konanie nemohlo pri vynaložení aj tej najväčšej snahy

viesť k splneniu mojej povinnosti. Premenenie podmienky považujem za následok v príčinnej

súvislosti s obmedzením mojej osobnej slobody a teda väzobného stíhania, bola mi odňatá

akákoľvek možnosť plniť si svoje povinnosti uložené súdom. V prípade, že by som si mal

možnosť plniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu v smere platenia výživného a teda

následne osvedčiť sa v dobe trvania podmienečného odkladu výkonu trestu, v tom prípade

by súd nemohol aplikovať asperačnú zásadu, nakoľko by neexistoval ďalší skutok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že trest ktorý mi bol uložený je neprimerane prísny.

Zastávam názor, že účelom aplikácie asperačnej zásady je záujem prísnejšieho potrestania

páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním. Mám za to, že v prípade aplikácie tejto zásady

ide o skutky, ktoré sú preukázateľne zapríčinené páchateľom, buď jeho konaním prípadne

opomenutím konania. Zastávam názor, že v mojej trestnej veci som nemohol nijakým

spôsobom ovplyvniť svoje konanie a plniť si povinnosti ako vyššie uvádzam, preto si myslím

že moje nedobrovoľné nekonanie nemôže byť na moju ujmu.

4

Mám za to, že prihliadnuc na horestotožnené skutočnosti je aplikácia predmetnej

zásady v príkrom rozpore s účelom ukladania trestu s ohľadom na individuálnu a aj generálnu

prevenciu.

Podľa môjho názor mnou uvádzané dôvody sú zároveň dovolacím dôvodom,

kde v zmysle ustanovenia , pripúšťa že v prípade

ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (aplikácia ustanovenia

§ 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák.“

Finálne dovolateľ navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie po vyslovení porušenia zákona

v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. v jeho neprospech a prikázať krajskému súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, a to na základe nariadenia dovolacieho

súdu v zmysle v inom zložení senátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) vec predbežne preskúmal v zmysle a zistil, že nie je dôvod

na odmietnutie dovolania podľa , , alebo d/ až f/ Zároveň však

už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1

Podstata dovolacej námietky spočíva v tom, že pri prvom z oboch odsúdení, ktoré

pri druhom z nich viedlo k uloženiu súhrnného trestu za oba dotknuté skutky, nemal obvinený

možnosť osvedčiť sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody, kde súčasťou podmienok osvedčenia sa je aj náhrada škody Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny. Tento dôsledok je zapríčinený väzobným stíhaním obvineného vo veci obzvlášť

závažného zločinu vraždy. Ak by sa v skúšobnej dobe osvedčil, nastali by účinky zahladenia

u prvého z oboch odsúdení a v druhom konaní by nedošlo k uloženiu súhrnného trestu,

teda ani k použitiu asperačnej zásady.

Na to potom nadväzuje námietka neprimeranej prísnosti trestu a použitie asperačnej

zásady v rozpore s účelom ukladania trestu s ohľadom na individuálnu aj generálnu

prevenciu.

5

Dovolací súd bol týmto rozsahom námietok, vecne vymedzených v zmysle § 374

ods. 1 viazaný podľa , a to bez ohľadu na dovolateľom uplatňovaný

právny dôvod dovolania (k tomu pozri uznesenie najvyššieho súdu uverejnené

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Najvyšší súd zistil, že dovolacie námietky nie sú dôvodné.

Pri splnení podmienok § 42 ods. 1 Tr. zák. sa vždy ukladá súhrnný trest podľa zásad

na ukladanie úhrnného trestu, ktorým sa postihuje súbeh trestných činov. Výnimkou

je len upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák., čo však pre daný prípad

nie je vzhľadom na nepomerne prísnejšiu trestnosť činu, o vine zo spáchania ktorého

sa rozhodovalo naposledy, aktuálne.

Zrušenie výroku o treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu

rozsudku Okresného súdu Nitra z 3. októbra 2007, sp. zn. rozsudkom tohto súdu

z 13. januára 2009 je výsledkom ukladania súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1

a ods. 2 Tr. zák., zodpovedajúceho trestaniu viacčinného súbehu trestných činov, o ktorých

nebolo rozhodované v tom istom konaní. V čase rozhodovania okresného a v konečnom

dôsledku krajského súdu o súhrnnom treste (23. apríla 2009) ešte plynula skúšobná doba

uložená pôvodným rozsudkom () podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák.,

ktorá mala uplynúť až dňom 3. októbra 2009. Právoplatným uložením súhrnného trestu

sa však táto doba stala neaktuálnou, a naopak, aktuálnym sa stal výkon súhrnného trestu

odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu, uloženého v zmysle § 42 ods. 1

Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.)

Nebol teda žiaden dôvod na rozhodovanie o osvedčení sa v skúšobnej dobe podľa

§ 50 ods. 4 Tr. zák., alebo na konštatáciu nastania účinkov zahladenia odsúdenia podľa ods. 5

naposledy označeného ustanovenia, a to vo vzťahu k rozsudku vo veci ,

čím by nastal dôvod na použitie § 42 ods. 3 Tr. zák., a teda na neuloženie súhrnného trestu

vo veci . O osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody (vo veci ) by totiž bolo možné rozhodovať až po uplynutí

skúšobnej doby, teda po 3 októbri 2009. Na takýto odklad rozhodovania nemal súd žiaden

dôvod a bolo jeho povinnosťou rozhodnúť urýchlene, resp. v primeranej lehote v zmysle § 2

ods. 6 a 7 , po zavŕšení konania v prvom stupni a následne odvolacieho konania.

6

Okolnosť, či mal možnosť obvinený splniť podmienky pre osvedčenie sa v skúšobnej

dobe podmienečného odkladu pôvodného trestu je teda irelevantná, nakoľko súhrnný trest

mu bol ukladaný pred uplynutím skúšobnej doby, a to za oba zbiehajúce sa trestné činy,

ako trest nepodmienečný. Tým pôvodný trest uložený len za trestný čin podľa § 207 ods. 1,

ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. prestal ako trest zrušený podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. vyvolávať

právne účinky, teda aj účinky podmienečného odkladu jeho výkonu.

Okolnosť, či je trest odňatia slobody uložený na dvadsaťpäť rokov neprimerane prísny

sa vymyká z rámca prieskumu vykonávaného podľa Trest nebol

uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. zák.), ktorá

činí po prepočte viac než 23 rokov a 4 mesiace až 25 rokov trestu odňatia slobody alebo

doživotie, čo zodpovedá ustanoveniam uvedeným vo výroku o treste rozsudku okresného

súdu a odôvodneniu napadnutého uznesenia.

Aplikácia asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) je povinnosťou súdu, ak sú splnené

podmienky pre jej použitie (ide o obligatórne, nie fakultatívne navyšovanie sadzby). Ak teda

obvinený namieta, že jej použitie je v rozpore s účelom trestu s ohľadom na individuálnu

a generálnu prevenciou nie je ani táto námietka dôvodná.

Dovolací dôvod podľa ani iný dovolací dôvod nebol

splnený, preto najvyšší súd dovolanie odmietol ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c/

, rozhodujúc na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. júla 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková