Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4bf/384968.0654fe.pdf
PDF · 107.28 KB
No categories available
2Tdo/30/2012
Najvyšší súd 2 Tdo 30/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci proti obvinenému P. F. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2
písm. b/, c/, d/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v Bratislave o dovolaní
obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. apríla 2009, sp. zn. 3 To 10/2009,
takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. F. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) podľa § 319
Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného P. F. proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej
len okresný súd) z 13. januára 2009, sp. zn. 1 T 10/2007.
Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. F. (ďalej iba obžalovaný) uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. l, 2, písm. b/, c/, d/ Trestného
zákona, na skutkovom základe, že
dňa 19.8.2006 v čase asi od 04.00 hodiny do 05.00 hodiny, po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov, vošiel do rodinného domu číslo X. v obci C. - Č., okres N., kde
v priestoroch spálne domu fyzicky napadol C. B., narodenú X. tak, že ju viackrát udieral
do tváre, rukami jej prekryl ústnu a nosovú dutinu, čím jej znemožnil dýchanie a spôsobil
jej smrť udusením, následne ju odtiahol na posteľ do predsiene domu, kde z nej strhol šaty
a sexuálne ju zneuctil, po tom ju odtiahol do kúpeľne, kde ju uložil do vane a napustil na ňu
vodu, čím jej svojím konaním spôsobil krvné podliatiny na tvári, na pravom ramene a oboch
stehnách, pomliaždenie krku obojstranne, zlomenie štítnej žľazy, zlomeninu 6-teho krčného
stavca chrbtice a výrazné natrhnutie bočnej steny pošvy a výrazné pomliaždenie sliznice
pošvy, pričom bezprostrednou príčinou smrti C. B. podľa pitevného protokolu bola smrť
udusením v dôsledku hrdúsenia a znemožnenia dýchania.
Za to mu bol bol podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 2, 4
Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36
písm. j/ Trestného zákona a priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. a/, g/
Trestného zákona a podľa § 42 ods. l Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona
uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Nitra, zo dňa 3.10.2007, sp. zn. 4T/47/2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo
na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili
podklad.
Podľa § 76 ods. l Trestného zákona a § 78 ods. l Trestného zákona súd obžalovanému
uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.
Podľa § 77 ods. l Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej
obživy a tieto preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať
vzdialenie sa z miesta bydliska.
Podľa § 287 ods. l Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenej
H. Š., nar. X., bytom C.-Č., časť C. č. 531, titulom náhrady škody sumu 1.334,99 euro.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu
doručeným okresnému súdu 12. apríla 2012.
Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Vecne argumentuje nasledovne:
„ Súd prvého stupňa v mojej trestnej veci aplikoval v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.
k § 42 ods. l Tr. zák. asperačnú zásadu. S použitím predmetných ustanovení zásadne
nesúhlasím a mám za to, že v smere aplikácie asperačnej zásady bol v mojom prípade
porušený zákon. V zmysle § 42 ods. l Tr. zák., súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Súd v zmysle
§ 41 ods. 2 Tr. zák. mal za to, že som spáchal 2 skutky a to prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. a), b) Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1,2 písm. b), c), d) Tr. zák.
S horeuvedeným právnym názorom nesúhlasím a to z toho dôvodu, že z prečinu
zanedbania povinnej výživy som bol odsúdený až rok po vznesení obvinenia zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu vraždy, pre ktorý skutok som bol aj väzobne stíhaný. Osobná
sloboda mi bola obmedzená prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní dňa
19.08.2006. Poznamenávam, že počas väzby mi bol uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom za skutok prečinu zanedbania povinnej výživy. Predmetný trest
mi bol počas trvania väzby aj premenený. Vyššie uvedenú skutočnosť považujem za zásadnú,
a to v tom smere že som si nemohol nijakým spôsobom stanovenú povinnosť plniť, bol som
obmedzený na svojej slobode, moje konanie nemohlo pri vynaložení aj tej najväčšej snahy
viesť k splneniu mojej povinnosti. Premenenie podmienky považujem za následok v príčinnej
súvislosti s obmedzením mojej osobnej slobody a teda väzobného stíhania, bola mi odňatá
akákoľvek možnosť plniť si svoje povinnosti uložené súdom. V prípade, že by som si mal
možnosť plniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu v smere platenia výživného a teda
následne osvedčiť sa v dobe trvania podmienečného odkladu výkonu trestu, v tom prípade
by súd nemohol aplikovať asperačnú zásadu, nakoľko by neexistoval ďalší skutok.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že trest ktorý mi bol uložený je neprimerane prísny.
Zastávam názor, že účelom aplikácie asperačnej zásady je záujem prísnejšieho potrestania
páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním. Mám za to, že v prípade aplikácie tejto zásady
ide o skutky, ktoré sú preukázateľne zapríčinené páchateľom, buď jeho konaním prípadne
opomenutím konania. Zastávam názor, že v mojej trestnej veci som nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť svoje konanie a plniť si povinnosti ako vyššie uvádzam, preto si myslím
že moje nedobrovoľné nekonanie nemôže byť na moju ujmu.
Mám za to, že prihliadnuc na horestotožnené skutočnosti je aplikácia predmetnej
zásady v príkrom rozpore s účelom ukladania trestu s ohľadom na individuálnu a aj generálnu
prevenciu.
Podľa môjho názor mnou uvádzané dôvody sú zároveň dovolacím dôvodom,
kde v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., pripúšťa že v prípade
ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (aplikácia ustanovenia
§ 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák.“
Finálne dovolateľ navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie po vyslovení porušenia zákona
v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. v jeho neprospech a prikázať krajskému súdu, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, a to na základe nariadenia dovolacieho
súdu v zmysle § 388 ods. 2 Tr. por. v inom zložení senátu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377
Tr. por.) vec predbežne preskúmal v zmysle § 378 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod
na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. a/, b/, alebo d/ až f/ Tr. por. Zároveň však
už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1
Podstata dovolacej námietky spočíva v tom, že pri prvom z oboch odsúdení, ktoré
pri druhom z nich viedlo k uloženiu súhrnného trestu za oba dotknuté skutky, nemal obvinený
možnosť osvedčiť sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, kde súčasťou podmienok osvedčenia sa je aj náhrada škody Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny. Tento dôsledok je zapríčinený väzobným stíhaním obvineného vo veci obzvlášť
závažného zločinu vraždy. Ak by sa v skúšobnej dobe osvedčil, nastali by účinky zahladenia
u prvého z oboch odsúdení a v druhom konaní by nedošlo k uloženiu súhrnného trestu,
teda ani k použitiu asperačnej zásady.
Na to potom nadväzuje námietka neprimeranej prísnosti trestu a použitie asperačnej
zásady v rozpore s účelom ukladania trestu s ohľadom na individuálnu aj generálnu
prevenciu.
Dovolací súd bol týmto rozsahom námietok, vecne vymedzených v zmysle § 374
ods. 1 Tr. por. viazaný podľa § 385 Tr. por., a to bez ohľadu na dovolateľom uplatňovaný
právny dôvod dovolania (k tomu pozri uznesenie najvyššieho súdu 2 Tdo 30/2011 uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).
Najvyšší súd zistil, že dovolacie námietky nie sú dôvodné.
Pri splnení podmienok § 42 ods. 1 Tr. zák. sa vždy ukladá súhrnný trest podľa zásad
na ukladanie úhrnného trestu, ktorým sa postihuje súbeh trestných činov. Výnimkou
je len upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák., čo však pre daný prípad
nie je vzhľadom na nepomerne prísnejšiu trestnosť činu, o vine zo spáchania ktorého
sa rozhodovalo naposledy, aktuálne.
Zrušenie výroku o treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
rozsudku Okresného súdu Nitra z 3. októbra 2007, sp. zn. 4 T 47/2007 rozsudkom tohto súdu
1 T 10/2007 z 13. januára 2009 je výsledkom ukladania súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1
a ods. 2 Tr. zák., zodpovedajúceho trestaniu viacčinného súbehu trestných činov, o ktorých
nebolo rozhodované v tom istom konaní. V čase rozhodovania okresného a v konečnom
dôsledku krajského súdu o súhrnnom treste (23. apríla 2009) ešte plynula skúšobná doba
uložená pôvodným rozsudkom (4 T 47/2007) podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák.,
ktorá mala uplynúť až dňom 3. októbra 2009. Právoplatným uložením súhrnného trestu
sa však táto doba stala neaktuálnou, a naopak, aktuálnym sa stal výkon súhrnného trestu
odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu, uloženého v zmysle § 42 ods. 1
Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.)
Nebol teda žiaden dôvod na rozhodovanie o osvedčení sa v skúšobnej dobe podľa
§ 50 ods. 4 Tr. zák., alebo na konštatáciu nastania účinkov zahladenia odsúdenia podľa ods. 5
naposledy označeného ustanovenia, a to vo vzťahu k rozsudku vo veci 4 T 47/2007,
čím by nastal dôvod na použitie § 42 ods. 3 Tr. zák., a teda na neuloženie súhrnného trestu
vo veci 1 T 10/2007. O osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody (vo veci 4 T 47/2007) by totiž bolo možné rozhodovať až po uplynutí
skúšobnej doby, teda po 3 októbri 2009. Na takýto odklad rozhodovania nemal súd žiaden
dôvod a bolo jeho povinnosťou rozhodnúť urýchlene, resp. v primeranej lehote v zmysle § 2
ods. 6 a 7 Tr. por., po zavŕšení konania v prvom stupni a následne odvolacieho konania.
Okolnosť, či mal možnosť obvinený splniť podmienky pre osvedčenie sa v skúšobnej
dobe podmienečného odkladu pôvodného trestu je teda irelevantná, nakoľko súhrnný trest
mu bol ukladaný pred uplynutím skúšobnej doby, a to za oba zbiehajúce sa trestné činy,
ako trest nepodmienečný. Tým pôvodný trest uložený len za trestný čin podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. prestal ako trest zrušený podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. vyvolávať
právne účinky, teda aj účinky podmienečného odkladu jeho výkonu.
Okolnosť, či je trest odňatia slobody uložený na dvadsaťpäť rokov neprimerane prísny
sa vymyká z rámca prieskumu vykonávaného podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Trest nebol
uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. zák.), ktorá
činí po prepočte viac než 23 rokov a 4 mesiace až 25 rokov trestu odňatia slobody alebo
doživotie, čo zodpovedá ustanoveniam uvedeným vo výroku o treste rozsudku okresného
súdu a odôvodneniu napadnutého uznesenia.
Aplikácia asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) je povinnosťou súdu, ak sú splnené
podmienky pre jej použitie (ide o obligatórne, nie fakultatívne navyšovanie sadzby). Ak teda
obvinený namieta, že jej použitie je v rozpore s účelom trestu s ohľadom na individuálnu
a generálnu prevenciou nie je ani táto námietka dôvodná.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. ani iný dovolací dôvod nebol
splnený, preto najvyšší súd dovolanie odmietol ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c/
Tr. por., rozhodujúc na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa § 381 Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 3. júla 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková