Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
67c/384980.5723f3.pdf
PDF · 169 KB
No categories available
10Sžd/45/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 10Sžd/45/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra
Paludu, v právnej veci ţalobkyne M. K., P., zastúpenej JUDr. D. C., advokátom
so sídlom na S., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Žiline,
Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, Ţilina, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-57/2011 z 1. júna 2011,
o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/44/2011-50
z 18. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k.
20S/44/2011-50 z 18. októbra 2011, p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania z titulu trov
právneho zastúpenia vo výške 205,83 € na účet jej advokáta v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I. Konanie na správnom orgáne
Okresné riaditeľstvo PZ Ţilina, Okresný dopravný inšpektorát Ţilina rozhodnutím
č. k. ORP-P-136/ODI-2011-II zo 14. apríla 2011 rozhodol, ţe ţalobkyňa sa uznáva
vinnou zo spáchania priestupku, ktorý spáchala tak, ţe dňa 25.01.2011 v čase okolo
15.45 hod., keď viedla osobné motorové vozidlo zn. RAV4, ev. č.: X. po ulici Šinského
v obci Ţilina, na sídlisku Solinky, smerom k OD Max, pričom v dôsledku
neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré moţno
predvídať, dostala v pravouhlej ľavotočivej zákrute s motorovým vozidlom šmyk,
následkom ktorého narazila pravými kolesami vozidla do obrubníka po pravej strane
uvedenej ulice, po náraze bola spolu s vozidlom odhodená do ľavej časti vozovky a
následne zišla s vozidlom mimo vozovku vľavo, kde narazila prednou časťou vozidla
do oplotenia rodinného domu č. 8 a poškodila oplotenie v dĺţke cca 6 metrov. Vodička
M. K. si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásila dopravnú nehodu
policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody aţ do príchodu polície , ani sa na toto
miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej nehody a bezodkladne
neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode,
ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb
nedošlo. Vodička M. K. neuposlúchla výzvu policajta súvisiacu s výkonom jeho
oprávnení, nakoľko sa nedostavila na výzvu policajta na miesto dopravnej nehody.
U vodičky M. K. nebola vykonaná dychová skúška na zistenie poţitia alkoholu pre jej
neprítomnosť na mieste dopravnej nehody. M. K. porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm.
c), § 16 ods. 1), § 66 ods. 2 písm. a, d, i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b, g, j) zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP).
Prvostupňový správny orgán podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZP ţalobkyni uloţil pokutu
vo výške 500 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.
Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. KRPZ-ZA-KDI-SK-57/2011
z 1. júna 2011 zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, ţe
konštatoval, ţe ţalobkyňa 25. januára 2011 v čase okolo 15.45 hod. viedla osobné
motorové vozidlo zn. RAV4, ev. č.: X. po ulici Šinského v obci Ţilina, na sídlisku
Solinky, smerom k OD Max, pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať, dostala v pravouhlej ľavotočivej
zákrute s motorovým vozidlom šmyk, následkom ktorého narazila pravými kolesami
vozidla do obrubníka po pravej strane uvedenej ulice, po náraze bola spolu s vozidlom
odhodená do ľavej časti vozovky a následne zišla s vozidlom mimo vozovku vľavo, kde
narazila prednou časťou vozidla do oplotenia rodinného domu č. 8 a poškodila oplotenie
v dĺţke cca 6 metrov. Vodička M. K. si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej
nehody, neohlásila dopravnú nehodu policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej neho dy
aţ do príchodu polície ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej
nehody a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody
o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode
k zraneniu osôb nedošlo. U vodičky M. K. nebola vykonaná dychová skúška na zistenie
poţitia alkoholu pre jej neprítomnosť na mieste dopravnej nehody. Ţalovaný uloţil
ţalobkyni podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 300 € a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.
II. Konanie na prvostupňovom súde
Krajský súd v Ţiline na základe ţaloby M. K. (ďalej iba ţalobkyňa) preskúmal
správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná a
pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe konanie a
jeho následok zavinený ţalobkyňou 25. januára 2011 nepovaţoval za dopravnú nehodu
v zmysle ustanovení §§ 64 ods. 2, písm. a) a 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke (ďalej len ZCP), ale len za škodovú udalosť, pretoţe ţalobkyňa si podľa
názoru prvostupňového súdu splnila povinnosti oznámiť vznik škody a svoje osobné
údaje osobe, ktorej spôsobila škodu prevádzkou osobného motorového vozidla, ktoré
riadila. Krajský súd v Ţiline konštatoval, ţe postup ţalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu v preskúmavanej veci bol nielen nezákonný a vyústil do vydania
nezákonných rozhodnutí, ale súčasne vykazoval znaky formalistického prístupu
k posudzovaniu preskúmavanej skutkovej situácie. Z týchto dôvodov preskúmavané
rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Odvolanie
Proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline podal ţalovaný v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré odôvodnil v podstate tým, ţe zotrval na tom, ţe udalosť spôsobená
ţalobkyňou 25. januára 2011 bola dopravnou nehodou a ţalobkyňa si po jej spáchaní
nesplnila povinnosti uvedené v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a nedohodla sa
na jej zavinení s poškodeným M. Š. Spôsobenie škody ako účastníčka dopravnej nehody
oznámila len majiteľovi vozidla – manţelovi Ing. I. K., nie však M. Š. Namietal, ţe
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
preto ţiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne.
Ţalobkyňa navrhla odvolanie ţalovaného zamietnuť z dôvodov uvedených
v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Ţiline. V prípade úspechu ţiadala priznanie
trov odvolacieho konania i vo výške 205,83 € /2 úkony právnej sluţby - ďalšia porada
s klientom 82,33 €, vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného 123,50 €/ na účet právneho
zástupcu ţalobkyne Advokátskej kancelárie JUDr. C. s.r.o. S., IČO: X., č. účtu: X.,
var. symbol: X.
IV. Konanie pred odvolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“)
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a
dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla
bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania
nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní
prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 18. októbra 2011,
na ktorom sa zúčastnil právny zástupca ţalobcu a mal moţnosť sa vyjadriť
k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci
nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie ţalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-57/2011 z 1. júna 2011, ktorým zmenil
na základe odvolania ţalobkyne rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Ţiline, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-P-136/ODI-2011-II, ktorým bola
ţalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), j), zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, ţe
dňa 25. januára 2011 v čase okolo 15.45 hod. viedla osobné motorové vozidlo
zn. RAV4, ev. č.: X. po ulici Šinského v obci Ţilina, na sídlisku Solinky, smerom
k OD Max, pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným
okolnostiam, ktoré moţno predvídať, dostala v pravouhlej ľavotočivej zákrute
s motorovým vozidlom šmyk, následkom ktorého narazila pravými kolesami vozidla
do obrubníka po pravej strane uvedenej ulice, po náraze bola spolu s vozidlom odhodená
do ľavej časti vozovky a následne zišla s vozidlom mimo vozovku vľavo, kde narazila
prednou časťou vozidla do oplotenia rodinného domu č. 8 a poškodila oplotenie v dĺţke
cca 6 metrov. Vodička M. K. si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody,
neohlásila dopravnú nehodu policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody aţ
do príchodu polície ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej
nehody a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody
o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode
k zraneniu osôb nedošlo. U vodičky M. K. nebola vykonaná dychová skúška na zistenie
poţitia alkoholu pre jej neprítomnosť na mieste dopravnej nehody. Pokiaľ prvostupňový
správny orgán uloţil ţalobkyni pokutu 500 € (päťsto eur) a zákaz činnosti viesť osobné
motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ţalovaný uloţil ţalobkyni podľa § 22 ods. 2
písm. a) ZP pokutu vo výške 300 € (tristo eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 12 mesiacov.
Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo
o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a j) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil
vozidlo, nezdrţal sa poţitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to
bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy poţil alkohol alebo inú návykovú
látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody aţ do príchodu policajta alebo sa na toto
miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení
dopravnej nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) aţ i) sa dopustí porušenia pravidiel
cestnej premávky závaţným spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), účastník
cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto
zákone.
Podľa § 64 ods 1 ZCP dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane
v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom
majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa
Trestného zákona 31).
Podľa odseku 2 za dopravnú nehodu sa povaţuje aj škodová udalosť podľa odseku 3,
ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky
alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich poţitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých
vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovaţujú
za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 65 ZCP vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný
a) bezodkladne zastaviť vozidlo,
b) zdrţať sa poţitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to
bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy poţil alkohol alebo inú návykovú
látku.
Podľa § 66 ods. 1 ZCP účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne
alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody aţ do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej
nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody,
o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné
údaje; ak to nie je moţné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného
zboru.
Podľa odseku 5 účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo
pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.
Napokon podľa odseku 6 uvedeného § 66 účastník škodovej udalosti je povinný
bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totoţnosť inému účastníkovi škodovej
udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené
na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdrţať sa poţitia
alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil
hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací
zistil, ţe správne orgány – Okresný ani Krajský dopravný inšpektorát – nesprávne aplikovali
najmä ustanovenia zákona o cestnej premávke v znení neskorších predpisov na vzniknutú
situáciu v doprave zapríčinenú ţalobkyňou.
Predovšetkým je dôleţité uviesť, ţe v doprave rozlišujeme v zásade dva základné
druhy udalostí, ktoré pri strete vozidla s prekáţkou moţno kvalifikovať ako dopravné nehody
a škodové udalosti. O dopravné nehody pôjde spravidla vtedy, ak dôjde k zraneniu,
či dokonca úmrtiu osoby, či osôb, škode na inom vozidle, či majetku účastníkov nehody a
iných osôb nad 3 990 €, poškodeniu, či ohrozeniu ţivotného prostredia, poškodeniu cesty,
či verejnoprospešného zariadenia a pri iných následkoch, či závaţných porušeniach
povinností vodiča – najmä poţití alkoholu či návykovej látky a i.
Ak nedošlo k stretu vozidiel, ako v prípade ţalobkyne, ale len k stretu vozidla s inou
prekáţkou, v prerokúvanom prípade plotom pred rodinným domom a okrem poškodenia
vozidla ţalobkyne nedošlo k inému škodlivému následku, pôjde o škodovú udalosť, len ak si
ţalobkyňa splnila všetky povinnosti uloţené jej zákonom v § 66 ods. 6.
Vzhľadom na spôsob, akým sa so splnením svojich povinností účastníka škodovej
udalosti vysporiadala, vzbudila určitú pochybnosť, či je spôsobilá zvládať ťaţšie kolízne
situácie v doprave, avšak neporušila ţiadne ustanovenie, ktoré jej ako vodičke prikazovalo
postupovať po vzniku škodovej udalosti.
V kaţdom prípade ako účastníčka škodovej udalosti, aby svojim konaním
nezapríčinila jej prísnejšiu kvalifikáciu zo škodovej udalosti na dopravnú nehodu, bola
povinná minimálne oznámiť vznik škody osobe, ktorej ju spôsobila a oznámiť jej svoje
osobné údaje, čo aj urobila, aj keď nie osobne, ale prostredníctvom manţela a pána J. Ď.
Pre vylúčenie pochybností napr. o poţití alkoholických nápojov, či pre posúdenie jej celkovej
spôsobilosti na jazdu by bolo vhodnejšie, ak by zotrvala na mieste nárazu jej vozidla do plota
M. Š., a podrobila sa vyšetreniam za týmto účelom, avšak bez ďalšieho ju rozhodne nemoţno
uznať za vinnú, ţe spôsobila dopravnú nehodu a s tým súvisiace ďalšie priestupky v doprave.
Zákonodarca v snahe zabezpečiť, aby orgány dopravnej polície, priestupkové orgány a
správne orgány konajúce o priestupkoch na úseku dopravy mali čo najväčší priestor venovať
sa vo svojej činnosti čo najviac a najzávaţnejším protiprávnym konaniam vodičov a
účastníkov v doprave, ktoré zapríčiňujú najzávaţnejšie dôsledky na zdraví a majetku a tým
ohrozujú i bezpečnosť a plynulosť dopravy, rozlíšil dopravnú nehodu a škodovú udalosť,
pričom v ustanovení § 66 ods. 6 v prvej vete ZCP stanovil povinnosti dvoch a viacerých
vodičov pri škodovej udalosti a v druhej vete povinnosti vodiča a inej osoby pri spôsobení
hmotnej škody prevádzkou motorového vozidla. Kým pri škodovej udalosti v doprave
stanovil pre účastníka, ktorý ju zapríčinil viac povinností (je povinný bezodkladne zastaviť
vozidlo, preukázať svoju totoţnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje
o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej
škody podľa osobitného predpisu, zdrţať sa poţitia alkoholu alebo inej návykovej látky
a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky), tak vodič, ktorý spôsobí škodu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom vozidla, je
povinný ju o tom, ţe jej spôsobil škodu, len bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje
osobné údaje.
Na základe zisteného skutkového stavu ţalobkyňa 25. januára 2011 o 15.45 hod.
na Šinského ulici nespôsobila nikomu zranenie, nepoškodila cestu ani verejnoprospešné
zariadenie, ba ani škodu vo výške viac ako 3 990 €. V zmysle citovaných ustanovení
nespôsobila dopravnú nehodu, a to ani porušením ustanovenia § 66 ods. 6 ZCP, ktoré jej
prikazovalo len osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti – M. Š., bezodkladne
upovedomiť o spôsobenej škode a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Bez akýchkoľvek pochybností však prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej
zákonom o cestnej premávke, a teda i tej, ktorá je uvedená v ustanovení § 16 ods. 1 (čím
neprispôsobila jazdu stavu a povahe vozovky a poveternostným podmienkam, keď
na zasneţenej ceste dostala šmyk a nárazom do plota spôsobila škodu), je podľa § 137 ods. 2
písm. d) ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom.
Vzhľadom k tomu, ţe v konečnom dôsledku sa nikomu nič nestalo a škoda bola
uhradená, resp. plot uvedený do lepšieho ako pôvodného stavu, a priestupok musí byť tieţ
nielen formálne, ale aj spoločensky nebezpečným konaním, nedošlo k porušeniu povinností
ţalobkyne ako účastníčky škodovej udalosti. Na tomto mieste je nutné prisvedčiť záverom
krajského súdu, ţe správne orgány v priestupkovom konaní precenili alebo príliš prísne
kvalifikovali konanie ţalobkyne po vzniku škodovej udalosti a za kaţdú cenu sa snaţili
posúdiť jej konanie po vzniku škodovej udalosti ako naplňujúce porušenie povinností
uvedených v § 66 ods. 6 ZCP, a tým kvalifikovať škodovú udalosť ako dopravnú nehodu a
tým tieţ sprísniť právne posúdenie toho, čoho sa vlastne ţalobkyňa dopustila. Ţalobkyňa sa
priestupku nedopustila nesplnením povinností účastníčky škodovej udalosti, pretoţe jej
povinnosti (nie povinnosti účastníčky dopravnej nehody) si splnila v súlade so zákonom,
ktorý striktne a presne nevymedzuje, akým spôsobom je účastník škodovej udalosti povinný
oznámiť tomu, komu spôsobil hmotnú škodu, jej vznik a svoje osobné údaje – či osobne alebo
prostredníctvom inej osoby, pretoţe v prípade škodovej udalosti je podstatná úhrada škody
alebo uvedenie do pôvodného stavu, ale tým, ţe konala v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1
ZCP, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou,
aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, pričom ţalobkyňa
jazdila neprimeranou rýchlosťou, jej vozidlo sa stalo neovládateľné, dostalo šmyk a spôsobilo
nárazom škodu. Tento skutok bol zistený správne a nepochybne a tvorí prvú skutkovú vetu
v rozhodnutí okresného i krajského dopravného inšpektorátu. Pri správnej právnej
kvalifikácii, ktorou sa javí § 22 ods. 1 písm. j/ ZP, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách
a) aţ i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom podľa
osobitného predpisu, ktorým sa podľa odkazu rozumie aj pravidlo uvedené v ustanovení § 137
ods. 2 písm. d) ZCP, podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závaţným
spôsobom je prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom, mali
oprávnené dopravné inšpektoráty konať a vyvodiť zodpovednosť.
Podľa doposiaľ preukázaného skutkového stavu zadokumentovaného v spise konaním
správnych orgánov sa konanie ţalobkyne teda skôr javí ako uţ uvedený priestupok, neţ ako
viacnásobný priestupok, pre ktorý bola v preskúmavanom konaní uznaná za vinnú
a postihnutá.
Treba prisvedčiť tvrdeniam ţalovaného, ţe úlohou orgánov polície je, nielen v tomto
prípade, zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Je však nevyhnutné
prihliadať na to, aby boli postihovaní predovšetkým páchatelia priestupkov, ktorí sa
opakovane a závaţným spôsobom dopúšťajú konania vysoko nebezpečného pre spoločnosť
najmä jeho následkami a dbať tieţ na to, aby páchatelia drobných priestupkov a tí, ktorí sa
prvý krát dopustia priestupku v doprave, neboli vystavovaní neodôvodneným represiám
zo strany oprávnených orgánov konajúcich o priestupkoch.
Z toho hľadiska orgány polície mali 25. januára 2011 po príchode na miesto, kde
ţalobkyňa vozidlom poškodila plot M. Š. zistiť, ţe ţiaden dôvod pre kvalifikáciu konania
vodičky – ţalobkyne – ako dopravnej nehody nie je namieste a po zistení, ţe pred začatím
konania o priestupku uţ bol plot opravený nezaoberať sa ďalej škodovou udalosťou ako
dopravnou nehodou, ale sústrediť pozornosť na to, či k nej zo strany vodičky došlo vis major
– z vyššej moci – alebo jej zavinením a porušením predpisov o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery
uvedené vyššie povaţoval námietky ţalovaného uvedené v odvolaní za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline
ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c
ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu
trov odvolacieho súdneho konania z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania
v uplatnenej výške 205,83 € za dva úkony právnej sluţby (ďalšiu poradu s klientom –
82,33 € a vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného – 123,50 €) na účet právneho zástupcu
JUDr. C. s. r. o., so sídlom S., č. účtu: X., vedený v O. a. s., pobočka Ţ., var. symbol:
X., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 4. júla 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia . Mária Kráľová