Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-26-2014.pdf
PDF · 123.98 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Repáň, advokát, so sídlom M. R. N. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-112/2013 zo dňa 16.12.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-112/2013 zo dňa 16.12.2013 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Martine č. ORP-P-449/DI-E-2013 zo dňa 23.10.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 327,09 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 292,09 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.2.2014 doručenú na krajský súd dňa 21.2.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-112/2013 zo dňa 16.12.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Martine č. ORP-P-449/DI-E-2013 zo dňa 23.10.2013. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobca bol obvinený zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb., bola mu uložená podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 350,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov z dôvodu, že dňa 2.7.2013 o 19:00 hod. cúval s autobusom značky Scánia EČ MT-300CC v obci Bratislava na Ul. Svätoplukovej na priľahlom parkovisku autobusovej stanice Mlynské Nivy, kde pri tomto úkone nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a zadnou časťou autobusu naradil do prednej časti odparkovaného autobusu značky Mercedes EČ PO-028BT. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním správneho orgánu, že spôsobil dopravnú nehodu tým, že narazil zadnou časťou autobusu zn. Scánia EVČ MT-300CC do prednej časti odparkovaného autobusu zn. Mercedes EVČ PO-028BT a zároveň ako účastník dopravnej nehody si nesplnil svoju povinnosť, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a v zmysle dopravnej nehody bezdôvodne odišiel.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že uloženú sankciu považuje za nesprávnu a v rozpore so zákonom. Konanie žalobcu nevykazuje žiadne znaky protispoločenského konania, žiadne znaky, ktoré by boli pre spoločnosť neakceptovateľné, a preto toto konanie nemôže byť protispoločenské. Samotný pokyn zamestnávateľa na pokračovanie v jazde a prezentovanie dohody zamestnávateľa s poškodeným o náhrade škody sú podkladom toho, že danú udalosť nemožno hodnotiť ako dopravnú nehodu a potom nie je možné ukladať sankciu v rozsahu, v akom je uložená v rozhodnutí. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 64 ods. 1, 2, 3, ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. a tvrdil, že v danom prípade sa jedná o škodovú udalosť a nie o dopravnú nehodu. Žalobca upovedomil účastníka škodovej udalosti a upovedomil svojho zamestnávateľa, túto skutočnosť oznámil na dispečing. Teda konanie žalobcu nie je možné hodnotiť ako vedomé konanie, postupoval v dobrej viere, že o náležitosti spojenej s náhradou vzniknutej škody sa postaral zamestnávateľ, a preto po vykonaní všetkých úkonov identifikovania svojej osoby ako škodcu opustil miesto vzniku škodovej udalosti a pokračoval vo výkone svojho povolania.
V závere žaloby žalobca uviedol, že jeho konanie nedosahuje spoločenskú nebezpečnosť na to, aby bolo hodnotené ako priestupok. Nie je preto zo strany správneho orgánu opodstatnené, aby konštatoval, že žalobca svojim konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu bez individualizovania tohto prípadu a podmienok, za ktorých k nemu došlo, uložená sankcia v znení paušalizovaných sankcií vymedzených usmerneniami polície. Za takéhoto stavu sa teda stiera individuálny prístup k jednotlivým prípadom, keď polícia všetko paušalizuje a tým dochádza k porušovaniu zákona a presadzovaniu si vnútorných smerníc polície nad rozsah zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie o odvolaní bolo žalobcovi doručené dňa 23.12.2013, žaloba bola podaná na elektronickú podateľňu dňa 24.2.2014 v čase o 9:01 hod., čo vyplýva z potvrdenia Krajského súdu v Žiline, avšak z odtlačku prezentačnej pečiatky, ktorý sa na žalobe nachádza, je zrejmé, že predmetná žaloba bola krajskému súdu doručená až dňa 27.2.2014, preto je na posúdení krajského súdu, či žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p..
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že vzhľadom na charakter priestupku je nepochybné, že konaním P. E. došlo k porušeniu verejného záujmu tým, že potom ako spôsobil dopravnú nehodu, si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Miera porušenia záujmu spoločnosti je zároveň vyjadrená v ust. § 137 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke, pričom citované ustanovenie hodnotí porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal zo skutkového stavu obsiahnutého v administratívnom spise č. ORP-P-446/DI-E-2013 a má za to, že pre rozhodovanie boli zaobstarané potrebné podklady, aby správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, dostatočne preukázal spáchanie, ako i zavinenie priestupku P. E., pričom týmto svojím konaním mu neodoprel žiadne procesné práva a umožnil mu hájiť svoje záujmy a práva. Žalovaný vo vyjadrení poukázal aj na relevantné ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. - § 64 ods. 1, 2, 3 a § 66 ods. 6. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nikde sa neuvádza, že upovedomenie musí byť písomné, žalovaný uviedol, že zákonodarca pri koncipovaní ust. § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke jasne a dôrazne uviedol, že účastník škodovej udalosti je povinný vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, čo jednoznačne vyplýva, že oznámenie je potrebné vykonať písomne. Žalovaný ďalej uviedol, že bolo na slobodnom prejave vôle účastníka konania, aby si dôsledne splnil povinnosti účastníka škodovej udalosti (o spôsobenej hmotnej škode mal bezodkladne upovedomiť a oznámiť svoje osobné údaje osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti) a danú udalosť by nebol možné považovať za dopravnú nehodu. V závere vyjadrenia uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v tejto konkrétnej veci bolo účastníkovi konania P. E. uložená sankcia tak, ako sa uloží za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb., to znamená pokuta od 300,- € do 1.300,- € a zákaz činnosti do jedného roka do piatich rokov. Z dikcie ust. ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia sa uloží vyplýva pre správny orgán povinnosť v danom prípade uložiť pokutu a sankciu zákaz činnosti,
a to v stanovenej dolnej hranici možnej sadzby. Správny orgán uložil účastníkovi konania P. E. pokutu a sankciu zákazu činnosti v stanovenej dolnej hranici možnej sadzby.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Žiline ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.31)
Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, taká ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.
Podľa § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORP- P-449/DI-E-2013 zo dňa 23.10.2013 rozhodol, že žalobca je obvinený z priestupku, ktorý spáchal dňa 2.7.2013o 19:00 hod., keď cúval s autobusom značky Scánia EČ MT-300CC v obci Bratislava na Ul. Svätoplukovej na priľahlom parkovisku autobusovej stanice Mlynské Nivy, kde pri tomto úkone si nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a zadnou časťou autobusu značky Scánia EČ MT-300CC naradil do prednej časti odparkovaného autobusu zn. Mercedes EČ PO-028BT. Po náraze vodič autobusu E. P. vyšiel z autobusu a zisťoval, čo sa stalo. Zavolal na dispečing vo firme MT-Lines, kde im oznámil, čo spôsobil. Na dispečingu mu oznámili, že vyrozumejú druhú stranu, a to prešovskú SAD, aby sa to nahlásilo na poisťovňu. Vodič E. P. dal za stierač poškodeného autobusu odkaz pre vodiča s telefónnym číslom na dispečing a priznanie sa k poškodeniu autobusu. Následne nasadol do autobusu a pokračoval vykonávať pravidelnú linku Bratislava - Martin. Vodič autobusu Scánia EČ MT-300CC E. P. ako účastník dopravnej nehody si nesplnil svoju povinnosť, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bol ona ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a z miesta dopravnej nehody bezdôvodne odišiel. E. porušil § 4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3, § 66 ods. 2 psím. a), d), e) zák. č. 8/2009 Z. z. a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a preto podľa § 22 ods. 2 psím. a) zák. č. 372/1990 Zb. bola uložená pokuta vo výške 350,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.
V prvostupňovom rozhodnutí je aj uvedené, ako sa P. E. vysporiadal so splnením svojich povinností účastníka škodovej udalosti.
V závere prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol ako postupoval pri určovaní a druhu sankcie. Prihliadal na závažnosť priestupku, jeho následky, spôsobu jeho spáchania, miery zavinenia, ako aj z okolností, za ktorých bol priestupok spáchaný, ako aj zo zistenia, či obvinený za obdobný skutok bol v posledných rokoch postihnutý, pričom prihliadal aj na osobné a majetkové pomery. Dospel k
záveru, že uložená sankcia je primeraná ku spáchanému skutku. Na páchateľa priestupok bude pôsobiť výchovne a v budúcnosti ho odvráti od protiprávneho konania a porušovania zákonných ustanovení.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. V odvolaní namietal, že sa nedopustil svojím konaním dopravnej nehody, ale má za to, že jeho konanie vykazuje znaky škodovej udalosti, nakoľko nedošlo k usmrteniu osôb, k zraneniu osôb, škoda na majetku inej osoby nepresahuje výšku 3.990 Eur, nedošlo k poškodeniu, ohrozeniu životného prostredia, k poškodeniu cesty, či verejnoprávneho zariadenia a taktiež nedošlo k závažným porušeniam povinností vodiča. Ako účastník škodovej udalosti splnil všetky povinnosti v súlade so zákonom, nakoľko tento striktne neukladá a presne nevymedzuje, akým spôsobom je účastník škodovej udalosti povinný oznámiť tomu, komu spôsobil hmotnú škodu, jej vznik a svoje osobné údaje - či osobne alebo prostredníctvom inej osoby, alebo inak, pretože v prípade škodovej udalosti je potrebná úhrada škody alebo uvedené veci do pôvodného stavu. Vznik škody oznámil spoločnosti SAD Prešov cez dispečing, resp. majiteľov firmy, ktorí mali vec riešiť. Zanechal svoje osobné údaje vodičovi autobusu SAD Prešov, ktorý nebol osobne účastníkom dopravnej nehody, ale podľa jeho názoru to bola firma SAD, tá bola poškodená autobusom firmy Martin-Lines. Pri vzniku škodovej udalosti postupoval v súlade s internými predpismi zamestnávateľa, sám mal snahu škodovú udalosť oznámiť vodičovi spoločnosti SAD Prešov, ale v odstavenom autobuse ho nezastihol, ani v priestore autobusovej stanice. Na pokyn majiteľov firmy Martin-Lines pokračoval v práci a vykonal pravidelnú linku z Bratislavy smerom do Košíc. Škodovú udalosť neoznámil policajtovi z dôvodu, že zo strany dispečera a majiteľa firmy mu bolo oznámené, že ide o škodovú udalosť a budú vykonané všetky administratívne kroky k tomu, aby škoda na vozidle SAD Prešov bola odstránená, resp. uhradená. V odvolaní žiadal, aby odvolací orgán prehodnotil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a aby prihliadol na skutočnosti uvedené v odvolaní.
Žalovaný správny orgán v rozhodnutí č. KRPZ-ZA-KDI-SK-112/2013 zo dňa 16.12.2013 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení žalovaný správny orgán uviedol, že pri určovaní sankcie a jej výšky prihliadal najmä na spôsob spáchania priestupku a mieru zavinenia, t.j. že účastník konania P. E. spáchal priestupok komisívne tým, že ako účastník dopravnej nehody si nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladá ust. § 66 ods. 2 písm. a), d), e) zákona o cestnej premávke. Správny orgán prihliadal i na tú skutočnosť, že vedenie vozidla je z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a životoch svojou povahou nebezpečnou činnosťou. Správny orgán pri určovaní sankcie a jej výšky prihliadal aj na následky, t.j. že konaním účastníka konania bola spôsobená materiálna škoda, prihliadal na jej výšku a na to, že k zraneniu osôb pri dopravnej nehode nedošlo. Zároveň prihliadal aj na osobu páchateľa, na jeho osobné a majetkové pomery a na to, či v evidencii dopravných prostriedkov má záznamy o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V odôvodnení ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné doklady pre rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie o priestupku je v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán mal dostatok dôkazov, ktoré mu dali možnosť urobiť záver o porušení príslušného ustanovenia zákona o cestnej premávke a postačovali na rozhodnutie v merite veci.
Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predložených dôkazných materiálov o priestupku nezistil zákonné dôvody, ktoré by oprávňovali zrušenie rozhodnutia o priestupku č. ORP-P-449/DI- E-2013 zo dňa 23.10.2013.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, ktoré sú uvedené v žalobe má za to, že žalobca žalobcu je dôvodná. Podľa názoru krajského súdu správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a nesprávne aplikovali ustanovenia zákona o cestnej premávke na vzniknutú situáciu v doprave zapríčinenou žalobcom. Predovšetkým je dôležité uviesť, že v doprave rozlišujeme v zásade dva základné druhy udalostí, ktoré pri strete vozidla s prekážkou možno kvalifikovať ako dopravné nehody a škodové udalosti. O dopravné nehody pôjde spravidla vtedy, ak dôjde k zraneniu, či dokonca úmrtiu osoby, či osôb, škody na inom vozidle, či majetku účastníkov nehody a iných osôb nad 3.990 Eur, poškodení, či ohrození životného prostredia, poškodeniu cesty, či
verejnoprospešného zariadenia a pri iných následkoch, či závažných porušeniach povinnosti vodiča - najmä požitie alkoholu, či návykovej látky a i..
Žalobca ako účastník škodovej udalosti, aby svojím konaním nezapríčinil jej príslušnú kvalifikáciu zo škodovej udalosti na dopravnú nehodu bol povinný minimálne oznámiť vznik škody osobe, ktorej ju spôsobil a oznámiť jej svoje osobné údaje, čo aj urobil, aj keď nie osobe, ale písomne. Pre vylúčenie pochybností, napr. o požití alkoholických nápojov, či pre posúdenie jeho celkovej spôsobilosti na jazdu by bolo vhodnejšie, ak by bol zotrval na mieste nárazu do autobusu ev. č. PO-028BT, avšak bez ďalšieho ho rozhodne nemožno uznať za vinného, že spôsobil dopravnú nehodu a s tým súvisiace ďalšie priestupky v doprave.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch č. KRPZ- P-255/BA-KDI72-2013 zo dňa 02.07.2013 súd zistil, že vypovedal vodič poškodeného autobusu ev. č. PO-028BT N. N.. Uviedol, že dňa 02.07.2013 asi o 07:00 hod. zaparkoval autobus zn. Mercedes Benz ev. č. PO-028BT v Bratislave na ul. Svätoplukova na priľahlom parkovisku v areály autobusovej stanice Mlynské Nivy v nepoškodenom stave. Toho istého dňa asi o 19:00 hod. prišiel do autobusu a všimol si, že pri prednom evidenčnom čísle je poškodená predná kapota. Na to našiel za stieračom lístok s odkazom a telefónnym číslom, kde bolo uvedené kto autobus poškodil. Autobus ponechal v pôvodnom postavení a privolal políciu.
Na zistenie skutkového stavu je podstatné, v akom časovom horizonte sa poškodená SAD Prešov dozvedela o uvedenej skutočnosti. Z výpovede žalobcu pred správnym orgánom vyplýva, že k poškodeniu zaparkovaného vozidla došlo o 19:00 hod. a približne v tom istom čase zanechal aj odkaz pre vodiča poškodeného autobusu. Túto skutočnosť potvrdil aj N. N., vodič poškodeného autobusu, keď uviedol vo výpovedi, že asi o 19:00 hod. prišiel k autobusu a všimol si, že pri prednom evidenčnom čísle je poškodená kapota a za stieračom si našiel lístok s odkazom a číslom telefónu, kde bolo uvedené, kto autobus poškodil.
Podľa názoru súdu nie je podstatné, či skutočnosť o škodovej udalosti žalobca osobne oznámil poškodenému, alebo to urobil písomne. Dôležité je, že v čase, t.j. asi po 19:00 hod. dňa 02.07.2013 bolo zrejmé, kto spôsobil škodu na zaparkovanom autobuse. Z uvedeného dôvodu poškodený nemal volať políciu, ale mal telefonovať na číslo, ktoré mu zanechal žalobca. Polícia po príchode na miesto, kde žalobca poškodil zaparkovaný autobus dňa 02.07.2013 o 19:10 hod. mala zistiť, že nie je žiaden dôvod pre kvalifikáciu konania žalobcu ako dopravnej nehody na mieste, ale vodič poškodeného autobusu mal byť poučený, že má kontaktovať svojho zamestnávateľa - vlastníka autobusu SAD Prešov a zároveň mal zavolať aj na telefónne číslo - zamestnávateľa žalobcu.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán nezistil dostatočne skutkový stav veci, vyvodil z neho aj nesprávny právny záver, nakoľko nemožno konštatovať, že udalosť, ktorú spôsobil žalobca dňa 02.07.2013 je dopravnou nehodou. Žalobca nemohol porušiť povinnosti účastníka dopravnej nehody tak, ako sa mu v preskúmavaných rozhodnutiach kládlo za vinu, nakoľko nebolo preukázané, že by bezodkladne a riadne neupovedomil poškodenú osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti.
Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 10sžd/45/2011 uviedol, že zákonodarca v snahe zabezpečiť, aby orgány dopravnej polície, priestupkové orgány a správne orgány konajúce o priestupkoch na úseku dopravy mali čo najväčší priestor venovať sa vo svojej činnosti čo najviac a najzávažnejším protiprávnym konaniam vodičov a účastníkov v doprave, ktoré zapríčiňujú najzávažnejšie dôsledky na zdraví a majetku a tým ohrozujú i bezpečnosť a plynulosť dopravy, rozlíšil dopravnú nehodu a škodovú udalosť pričom v ustanovení § 66 ods. 6 v prvej vete zák. č. 8/2009 stanovil povinnosti dvoch a viacerých vodičov pri škodovej udalosti a v druhej vete povinnosti vodiča a inej osoby pri spôsobení hmotnej škody prevádzkou motorového vozidla. Kým pri škodovej udalosti v doprave stanovil pre účastníka, ktorý ju zapríčinil viac povinností (je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky), tak vodič, ktorý spôsobí škodu osobe, ktorá
nie je prevádzkovateľom vozidla, je povinný ju o tom, že jej spôsobil škodu, len bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, je nezákonné a vykazuje znaky formalistického prístupu k posudzovaniu a zisťovaniu skutkového stavu.
Vo vzťahu k námietke žalovaného k lehote na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Žaloba bola podaná telefaxom dňa 21.02.2014 a originál bol podaný na poštu dňa 24.02.2014 (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Žiline s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu za dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil za aplikácie § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania predloženom na pojednávaní dňa 11.06.2014 v celkovej výške 586,84 Eur. Žalobcom uplatnená náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to :
1/ prevzatie a príprava zastúpenia (10.02.2014) vo výške 134 Eur,
2/ písomné podanie na súd - žaloba (11.02.2014) vo výške 134 Eur,
3/ účasť na pojednávaní dňa 11.06.2014 vo výške 134 Eur; náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 26,80 Eur (2 polhodiny) a cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 6,94 Eur; ďalej z režijného paušálu 3 x 8,04 Eur a 20 % DPH.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška") je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje sumu 804 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o priestupku, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10.02.2014, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,85 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 21.02.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,85 Eur,
3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 11.06.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,85 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 185,55 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal režijný paušál 3 x 8,04 Eur; režijný paušál spolu 24,12 Eur.
C/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Z. - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 2 polhodín (13,40 Eur x 2) v sume 26,80 Eur.
D/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné za použitie osobného motorového vozidla Audi A6, ev. č. MT 777CA v súvislosti s pojednávaním dňa 11.06.2014 na trase Z. - Žilina a späť v sume 6,94 Eur, tak ako ho vyčíslil právny zástupca žalobcu, keďže súdom vypočítané cestovné bolo vyššie (17,84 Eur).
E/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 46,68 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa oznámenia o registrácii vydaného dňa 20.01.2005 Daňovým úradom Martin, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 01.02.2005.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 292,09 Eur (185,55 +24,12+26,80+6,94+48,68) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
F/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 35 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.