Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/28/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana

Rumanu, v právnej veci žalobcu: Mgr. R. L., bytom O., zastúpený JUDr. P. H., advokátom,

Advokátska kancelária so sídlom J. X., P.O.B. X., B. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a

rozhodnutia žalovaného č. 55/2009 zo dňa 31. marca 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -30 zo dňa 7. apríla 2011,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -30 zo dňa 7. apríla 2011, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „krajský

súd“ alebo „prvostupňový súd“ zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

2

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.3.2009, č. 55/2009, ktorým zamietol rozklad

žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky č. 3/2009 zo dňa 26.1.2009 - ktorým minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky odvolal podľa o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, platnom

v rozhodnom čase (ďalej len „“) s poukazom na cit. zák.

dňom 1.2.2009 žalobcu zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii zástupcu riaditeľa

odboru Železničnej polície Bratislava – oblastnej správy ŽP Trnava - a personálny rozkaz

potvrdil. O trovách konania rozhodol poukazom na ust. § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len ““) tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Krajský súd mal za preukázané, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom,

dostatočne zistil skutočný stav veci, a preto nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca zastával funkciu zástupcu riaditeľa Odboru ŽP

Bratislava, oblastnej správy ŽP Trnava, preto ho s ohľadom na jeho zaradenie bolo potrebné

považovať za „nadriadeného“, v kontexte ustanovenia ,

samotný návrh na prevedenie žalobcu bol predložený ministrovi dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) a zároveň bol prerokovaný

so Základnou organizáciou Odborového združenia železničiarov pri ŽP, ktorá s prevedením

žalobcu podľa § 35 ods. 2 cit. zák. vyslovila súhlasné stanovisko. Podľa názoru krajského

súdu ustanovenie § 35 ods. 2 citovaného zákona, definuje špeciálne kompetencie ministra,

ktorý môže práve z dôležitého záujmu služby aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom

istom mieste výkonu štátnej služby, alebo ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného

miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu.

Zdôraznil, že zákonodarca ministrovi taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby,

neupravuje to ani žiaden interný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu služby

sú ponechané na jeho úvahe. Taktiež uviedol, že toto zákonné ustanovenie nevyžaduje

uvedenie dôvodov, pre ktoré takéto rozhodnutie bolo vydané. Krajský súd sa vysporiadal

i s ďalšími žalobcom vznesenými námietkami a to ohľadne nesprávneho poučenia uvedeného

v personálnom rozkaze, neoznámení mu zloženia poradnej komisie ako i služobného

hodnotenia, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. V súvislosti s nesprávnym poučením uviedol, že

žalobca aj napriek nesprávnemu poučeniu podal proti personálnemu rozkazu rozklad, ktorý sa

vzhľadom na znenie ust. § 242 ods. 2 citovaného zákona považoval za podaný včas. Čo sa

3

týka námietky žalobcu o neoznámení mu zloženia poradnej odvolacej komisie, krajský súd

skonštatoval, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá nadriadenému, aby oznamoval

policajtovi zloženie osobitnej komisie a zákon dokonca ani neumožňuje podať námietky

zaujatosti voči jej členom. Zdôraznil, že osobitná komisia na prejednanie rozkladu má iba

povahu poradného orgánu ministra a minister jej návrhom nie je viazaný. Okrem iného

poukázal na znenie ust. , podľa ktorého účastníci konania

majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že

súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, pričom jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu

prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia a namietal, že krajský súd sa vôbec nezaoberal

skutočnosťou, či bolo ministrom pred vydaním personálneho rozkazu č. 3/2009 postupované

v súlade s dvanástou časťou (konanie vo veciach služobného pomeru)

Z. z. Podľa názoru žalobcu minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pred vydaním

personálneho rozkazu v súlade s dvanástou časťou nepostupoval

a porušil ust. § 233 citovaného zákona, podľa ktorého „oprávnený orgán postupuje

pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel

je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady“. Poukázal na skutočnosť, že

minister vychádzal pri vydaní rozhodnutia iba z materiálov, ktoré citoval (informácia

generálneho riaditeľa ŽP pre ministra DPaT č. GRŽP-47/2009-PO zo dňa 21.1.2009, návrh

riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície Trnava vedený pod č. OŽP-124/2009-TT

zo dňa 23.1.2009, žiadosť riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície Trnava vedená

pod č. OŽP-125/2009-TT zo dňa 23.1.2009, stanovisko ZO Ž pri Železničnej polícii

č. ), pričom dôvody sú uvedené iba v návrhu riaditeľa Oblastnej správy

Železničnej polície Trnava vedeného pod č. OŽP-124/2009-TT zo dňa 23.1.2009. Žalobca

zdôraznil, že minister nemal k dispozícii iné rozhodné okolnosti, ktoré by svedčili v jeho

prospech alebo neprospech a taktiež sa nezaujímal o jeho názor, čím postupoval v rozpore

s ust. § 233 ods. 2 citovaného zákona, na ktoré ustanovenie žalobca poukázal. Žalobca taktiež

namietol, že mu bolo odňaté právo navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (§ 238

ods. 3 citovaného zákona). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi

a pre potreby odvolacieho súdu zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Mal za to, že krajský

súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu,

na ktoré poukazoval v žalobe, rozsudok, ktorý bol vydaný po riadnom zistení skutočného

stavu veci, obsahuje predpísané náležitosti a je v dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu

odôvodnený. Odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Zároveň upriamil pozornosť

na to, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( v spojení vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu zo dňa 31.3.2009, č. 55/2009, ktorým žalovaný zamietol

rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 26.1.2009 a personálny rozkaz potvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol personálnym rozkazom

ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 26.1.2009

odvolaný podľa ust. s poukazom na ust. zák.

č. dňom 1.2.2009 z funkcie zástupcu riaditeľa odboru ŽP Bratislava, Oblastnej

správy ŽP Trnava. Odvolanie bolo vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom

podľa ust. z dôvodu, že to vyžaduje dôležitý záujem služby.

5

Personálny rozkaz obsahoval nesprávne poučenie o nemožnosti podať opravný prostriedok.

Žalobca uvedený personálny rozkaz vzal na vedomie dňa 26.1.2009 a dňa 25.2.2009 podal

žalobca proti nemu rozklad. Následne rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií

SR č. 55/2009 zo dňa 31.3.2009 bol personálny rozkaz potvrdený. Z odôvodnenia citovaného

rozhodnutia žalovaného vyplýva, že minister je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu policajta,

aj nadriadeného, previesť na inú funkciu, jedinou podmienkou je predchádzajúce

prerokovanie prevedenia s odborovým orgánom a tá splnená bola, nakoľko odborový orgán

Železničnej polície, Závodný výbor ZO Ž pri Železničnej polícií Bratislava listom súhlasil

s prevedením účastníka konania podľa ust. Súčasťou

administratívneho spisu je aj personálny rozkaz riaditeľa oblastnej správy železničnej polície

Trnava č. 100 zo dňa 30.1.2009 o ustanovení žalobcu do funkcie starší odborný inšpektor

oddelenia ŽP Bratislava – Petržalka, odboru ŽP Bratislava, Oblastnej správy ŽP Trnava, ktorý

nie je vo vzťahu k preskúmavanej veci, keďže žalobou podľa druhej hlavy piatej časti

bolo napadnuté rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa, ktorým bol potvrdený

personálny rozkaz, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa odboru ŽP

Bratislava, Oblastnej správy ŽP Trnava.

Podľa ust. , , , , o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák.

č. “), policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa

požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo

vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené

kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní

do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne

prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav

policajta.

Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

Vymenovaním do funkcie sa obsadzujú funkcie nadriadených v priamej riadiacej

pôsobnosti ministra.

Policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie

odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu.

6

Vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie podľa odsekov 3 a 4 môže vykonať

výlučne minister, ak osobitný predpis 10a) neustanovuje inak.

Podľa ust. , minister môže policajta zaradeného

v útvare inšpekčnej služby 10b) a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného,

previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné,

preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného

úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom.

Podľa ust. , prevedenie na inú funkciu alebo

preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho

ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.

Podľa ust. , rozhodnutie musí byť v súlade

s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto

rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť

podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené

odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo

doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto

osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

Podľa ust. , na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní ( o správnom konaní v znení

neskorších predpisov – správny poriadok) okrem výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

7

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení s obsahom administratívneho ako

i súdneho spisu sa v súlade s v plnom rozsahu stotožnil s právnym

záverom a dôvodmi rozhodnutia, ktoré sú prezentované v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Podľa ustanovenia , ak Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím

súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text

v odôvodnení uvedie.

S poukazom na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa obdobnou vecou

v rozhodnutí č. z 11.3.2008 už zaoberal, v súlade s ust.

poukazuje na jeho znenie, ktorého časť zároveň uvádza.

„Rozhodovanie ministra vnútra, ktorým realizuje svoju právomoc menovať

a odvolávať nadriadeného v zmysle má povahu správneho úkonu,

minister vnútra pritom vystupuje ako správny orgán sui generis. V danej veci vystupuje ako

správny orgán, ktorý autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne determinovaných

subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. Správne

orgány, ale i súdy v rámci prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí musia dôsledne

aplikovať jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je vyjadrený v čl. 2 ods. 2

SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať „iba v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon“. V nie je vymedzený obsah a teda ani hranice pojmu

„dôležitý záujem služby“, neupravuje to ani žiaden vykonávací predpis, je teda vecou voľnej

úvahy ministra vnútra, ktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy služby.

Predovšetkým však bolo potrebné vychádzať z právnej konštrukcie ustanovenia § 35 ods. 2

zákona a zo systematiky zaradenia slov „aj bez uvedenia dôvodov“ na konci vety, z čoho bolo

potrebné vyvodiť záver, že uvedené slovné spojenie sa vzťahuje na obe časti (ktoré sú spojené

spojkou „a“ predmetného odseku 2), teda nielen na príslušníkov PZ zaradených na útvare

inšpekčnej služby, ale aj na nadriadeného, a teda toto personálne opatrenie (hoci

s podmienkou „ak to vyžaduje dôležitý záujem služby“, ktorá v predmetnom personálnom

8

rozkaze formou jej deklarovania splnená bola), bolo možné realizovať aj bez uvedenia

dôvodu.“

Senát odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené taktiež námietky žalobcu v danej veci

považoval za neopodstatnené.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k zhodnému

záveru ako súd prvého stupňa, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade postupoval

v súlade so , vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov

relevantných pre vydanie rozhodnutia a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne,

žalovaný správny orgán sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s námietkami žalobcu

vznesenými v rozklade proti personálnemu rozkazu náležite vyporiadal, z ktorých dôvodov

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom, a preto

súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol podľa

Odvolací súd taktiež považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že krajský súd sa

nezaoberal skutočnosťou, či bolo ministrom pred vydaním personálneho rozkazu č. 3/2009

postupované v súlade s dvanástou časťou , kedy minister podľa názoru

žalobcu pred vydaním rozhodnutia nezaobstaral potrebné podklady na rozhodnutie a teda

presne a úplne nezistil skutočný stav veci. Aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu zhodne

s názorom krajského súdu tým, že žalovaný postupoval vo vzťahu k žalobcovi podľa ust. § 35

ods. 2 , uplatnil tým svoju kompetenciu. Posúdenie dôležitého záujmu

služby je ponechané z dôvodu absencie akejkoľvek úpravy na voľnú úvahu príslušného

orgánu. Minister rozhodol o odvolaní z funkcie žalobcu na základe svojej úvahy, kedy

podklady obsiahnuté v administratívnom spise o skutkových okolnostiach, mu postačovali

na to, aby rozhodol v súlade s ust. § 35 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ teda minister

v danom prípade zvolil postup podľa citovaného ustanovenia a žalobcu odvolal z funkcie

bez uvedenia dôvodu, skúmanie dostatočného zistenia skutkového stavu vo vzťahu k tomuto

ustanoveniu ako aj k obsahovým náležitostiam rozhodnutia nie je právne významné.

V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa upretia procesných práv žalobcu

je potrebné uviesť, že žalobca počas celého konania konkrétne nenamietal upretie jeho práv

jednak to, že mu nebolo umožnené navrhovať dôkazy na podporu jeho tvrdení ako ani to, že

mu nebolo umožnené nahliadať do spisu, robiť si výpisky z dokladov. Z obsahu

9

administratívneho spisu nie je vôbec zrejmé, že žalobca sa uplatnenia svojich práv počas

konania účinne domáhal. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd uvedenú odvolaciu

námietku za účelovú.

Odvolací súd pri prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho

orgánu z pohľadu vád, na ktoré prihliada z úradnej moci nezistil, že by rozhodnutie

žalovaného bolo postihnuté vadou majúcou za následok jeho nezákonnosť.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá v spojení s , a s , veta prvá potvrdil

stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (

v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1

veta prvá v spojení s ust. , veta prvá a s ust.

Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 18. júla 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth