Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/29/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: F. R., bytom B., zastúpený JUDr. M. K., advokátkou, so

sídlom F. č. X., N., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so

sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu

ţalovaného č. I/224/11561-82942/2010/992117-r zo dňa 27. júla 2010, č.

I/224/13160-84396/2010/992117-r zo dňa 30. júla 2010, č. I/224/11570-83290/2010/992117-r

zo dňa 27. júla 2010 a č. I/224/11567-83272/2010/992117-r zo dňa 27. júla 2010,

konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.

-241 zo dňa 31. mája 2011 a o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre č. k. -259 zo dňa 3. augusta 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -241 zo dňa 31. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre

č. k. -259 zo dňa 3. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, ako

i prvostupňových rozhodnutí správcu dane, dodatočných platobných výmerov Daňového

úradu Šurany č. /Hru zo dňa 2.2.2010, č. 633/230/580/10/Hru zo dňa

21.1.2010, č. /Hru zo dňa 2.2.2010 a č. /Hru zo dňa

2.2.2010, ktorými správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly podľa § 44 ods. 6

písm. b/ bod 1 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 (ďalej

len „zákon o správe daní“ alebo „“) vyrubil ţalobcovi rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) oproti nadmernému odpočtu na DPH ním uplatneného

v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných dodatočných platobných

výmerov, mesiaca marec 2006 v sume 6.477,49 €, január 2005 v sume 3.834,66 €, august

2006 v sume 5.776,97 € a jún 2006 v sume 6.654,08 €, ţiadajúc súd, aby rozhodnutia

ţalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd s poukazom na ust. spojil na spoločné konanie veci

vedené na krajskom súde pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. s tým, ţe tieto veci budú ďalej vedené

pod sp. zn. .

Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní

napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovými

rozhodnutiami správcu dane a konania im predchádzajúce v medziach ţaloby dospel k záveru,

ţe rozhodnutia a postup ţalovaného správneho orgánu sú v súlade so zákonom.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách

ustanovení § 19 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1, 2, s § 51 ods. 1, písm. a/, a s § 71 ods. 1, 5

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom

v kontrolovaných obdobiach. Konštatoval, ţe medzi účastníkmi bol sporný výklad § 49, § 51

a v spojení s platného v kontrolovaných zdaňovacích

obdobiach podľa bodov špecifikovaných v rozhodnutí, či daňové orgány pri rozhodovaní

v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,

ţe ţalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z tovaru, ktorý mu nebol reálne

dodaný v zmysle podmienok zákona o DPH. Poukázal na to, ţe v preskúmavanej veci

vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán),

ktorá vyplýva z ust. a zameral sa na o otázky, či boli alebo neboli porušené

niektoré ţalobcom namietané procesné zásady daňového konania, či vykonané dôkazy,

z ktorých správca dane vychádzal a ktoré ţalobca taktieţ v ţalobe namietal, sú natoľko

relevantné, ţe z nich moţno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému ţalovaný dospel.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na výsledky dokazovania vykonaného

v preskúmavaných prípadoch pri preverovaní sporného nákupu pohonných hmôt ţalobcom

od dodávateľa F., spol. s r.o. stotoţniac sa so skutkovými zisteniami a právnym záverom

ţalovaného. Konštatoval, ţe ţalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly,

nepresvedčivé svedecké výpovede, oznámenia doţiadaných orgánov, zistenia u iných

daňových subjektov, zastávajúc názor, ţe v daných prípadoch ostali sporné skutkové

okolnosti o obchodných transakciách tvrdených ţalobcom, ktoré správca dane, ani ţalovaný

nepovaţovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na odpočítanie

dane v zmysle platného zákona o dani z pridanej hodnoty. Krajský súd taktieţ dospel

k záveru, ţe doklady (ktorým korešpondujú výdavkové pokladničné doklady vystavené

ţalobcom v priebehu mesiacov január 2005, marec, jún a august 2006) z elektronickej

registračnej pokladnice predloţené ţalobcom a vystavené dodávateľom pohonných hmôt –

spoločnosťou F., spol. s r.o. sú v rozpore s kontrolnou páskou z elektronickej registračnej

pokladnice predloţenou touto spoločnosťou napr. za obdobie od 14.3.2006 do

17.3.2006, od 24.3.2006 do 31.3.2006 (ostatné kontrolné pásky za mesiac marec 2006 neboli

správcovi dane predloţené). Uviedol, ţe porovnaním predloţených kontrolných pások za

uvedené obdobie bolo zistené, ţe predloţené doklady v počte 31 kusov z ERP (42 dokladov

za august 2006, 71 dokladov za január 2005, 74 dokladov za jún 2006) sa nenachádzali na

kontrolných páskach u dodávateľa pohonných hmôt, s poukazom na to, ţe uvedené doklady z

ERP dodávateľa nesúhlasili s kontrolnými páskami v poradových číslach dokladov, v čase

nablokovania tovaru, mnoţstva tovaru, ceny tovaru, druhu tovaru, teda pod

poradovými číslami predloţených dokladov ku kontrole sa na kontrolných páskach nachádzali

doklady s inými údajmi alebo sa doklady s uvedeným poradovým číslom na

kontrolnej páske dodávateľa nenachádzali. Ďalej uviedol, ţe obdobný stav správca dane zistil

u ţalobcu i v zdaňovacích obdobiach mesiaca január 2005, jún a august 2006, pričom denné

uzávierky dodávateľa tovaru za mesiace január 2005, marec, jún a august 2006 sa zhodovali

s dennými uzávierkami za tieto mesiace uvedenými v knihe pokladnice a trţieb, ktoré

predloţil dodávateľ tovaru. Krajský súd povaţoval za správny postup správcu dane, keď na

overenie správnosti kontrolných pások dodávateľa preveril v rámci daňovej kontroly u iného

daňového subjektu (ktorý sa zaoberal poľnohospodárskou činnosťou a nakupoval pohonné

hmoty u spoločnosti F., spol. s r.o.) ním predloţené doklady z elektronickej registračnej

pokladnice a tieto vo všetkých poloţkách súhlasili, z čoho správca dane vyvodil záver

o správnosti predloţených kontrolných pások dodávateľa, s poukazom na to, ţe ide však

o nepriamy dôkaz na vyvrátenie tvrdení ţalobcu o nákupe pohonných hmôt od tohto

dodávateľa v mnoţstve podľa predloţených dokladov.

Podľa názoru krajského súdu preverovaním jednotlivých obchodných transakcií

ţalobcu na základe ním predloţených dokladov správca dane zistil a konštatoval, ţe doklady

boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky

pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Taktieţ mal za to, ţe obchodné prípady, ktoré

ţalobca povaţuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predloţil doklady

z elektronickej registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou F., spol. s r.o., nespĺňajú

atribúty daňových transakcií podľa zákona o dani z pridanej hodnoty a ţalobca nepreukázal

kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru, čo znamená, ţe v daňovom, ani

v súdnom konaní ţalobca nepreukázal, ţe ním predloţené doklady zodpovedajú reálnemu

plneniu. Nesúlad daňových dokladov ţalobcu predloţených správcovi dane od spoločnosti F.,

spol. s r.o. s kontrolnými páskami z elektronickej registračnej pokladnice tohto dodávateľa,

súd nepovaţoval iba za neporiadok v účtovných dokladoch ţalobcu, s poukazom na to, ţe

ţalobca mal vydaný odberný poukaz na daňovo zvýhodnený minerálny olej (tzv. červenú

naftu) a pridelený limit v roku 2005 a 2006 nevyčerpal, hoci tento sa prideľuje príslušným

správnym orgánom podľa jednotlivých poľnohospodárskych strojov ţiadateľa (daňový

subjekt), do ktorých môţe čerpať iba červenú naftu a kaţdú zmenu je povinný hlásiť colnému

úradu, pričom ţalobca správcovi dane ani súdu logicky nezdôvodnil, prečo takúto

zvýhodnenú červenú naftu (najmä cenovo) nepouţíval do poľnohospodárskych strojov, ale vo

veľkých mnoţstvách nakupoval cenovo nevýhodnú bielu naftu, čo vyplýva i z výpovedí jeho

vodičov. Uviedol, ţe aj keď nemoţno podnikateľovi zakázať pouţívanie bielej nafty do

pracovných poľnohospodárskych strojov, z ekonomického hľadiska, ako i nákladov

podnikateľa (ţalobcu), je postup ţalobcu nereálny a neakceptovateľný z hľadiska zákona

o DPH. Krajský súd vyslovil názor, ţe pri takomto spôsobe podnikania daňový subjekt musí

vţdy dbať na súlad svojho účtovníctva so zákonom o účtovníctve v spojení so zákonom

o DPH na preukazovanie zdaniteľných plnení v súvislosti s uplatnením odpočítania dane

z tovaru dodaného v rámci Európskeho spoločenstva.

Krajský súd ďalej konštatoval, ţe ţalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej

hodnoty v prípade pohonných hmôt, ktoré mal nakúpiť v ním tvrdenom objeme

od spoločnosti F., spol. s r.o. len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť

jeho dodávateľovi, s poukazom na zistenie správcu dane, ţe spoločnosť F., s.r.o. predala

v roku 2005 naftu v objeme 447.348 litrov, z toho bezhotovostne na faktúry v objeme

316.327 litrov a v hotovosti na predaj cez elektronickú registračnú pokladnicu zostal predaj

nafty v objeme 131.021 litrov, potom ţalobca jednoznačne nemohol nakúpiť v roku 2005

u tohto dodávateľa pri hotovostnom predaji naftu v objeme 339.600 litrov, ako to deklaruje

v predloţených dokladoch z registračnej pokladnice; v roku 2006 bol zistený predaj nafty

v objeme 453.071 litrov, na bezhotovostný predaj na faktúry v objeme 263.955 litrov

a hotovostný predaj cez pokladňu pre ostatné daňové subjekty v objeme 56.506 litrov;

v hotovosti cez elektronickú registračnú pokladnicu bol zistený u dodávateľa predaj v objeme

132.610 litrov, ale kontrolovaný daňový subjekt (ţalobca) predloţil ku kontrole za

vyššie uvedené obdobie roka 2006 doklady za nákup nafty z elektronickej registračnej

pokladnice od tohto dodávateľa v objeme 312.600 litrov, čo bolo o 179.990 litrov nafty viac,

ako bol predaj nafty na tejto čerpacej stanici zistený správcom dane. Podľa názoru krajského

súdu pri tomto objeme nafty nemohla vzniknúť dodávateľovi tovaru – spoločnosti F., spol.

s r.o. daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty (keďţe na základe vyššie uvedeného

takýto objem nafty nemohol ţalobcovi predať hotovostne cez elektronickú registračnú

pokladnicu) a nemohlo ani ţalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.

V danej súvislosti krajský súd povaţoval za potrebné poukázať i na Šiestu smernicu

Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov,

týkajúcich sa dani z obratu (spoločný systém dane z DPH), v znení doplnenom smernicou

Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ktorá zakladá spoločný systém DPH a v súlade s jej

ustanoveniami dospel súd k záveru, ţe v preverovaných prípadoch nedošlo k uskutočneniu,

resp. prijatiu zdaniteľného prijatia, a teda ani ku vzniku daňovej povinnosti a v konečnom

dôsledku ani k nároku na odpočítanie dane. Správca dane podľa názoru súdu legálnym

spôsobom objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich

z ust. § a nasl. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov a v nadväznosti na doklady predloţené zo strany ţalobcu.

Pokiaľ ţalobca v podanej ţalobe poukazoval na iný postup správcu dane

pri zdaňovacom období marec 2007, krajský súd uviedol, ţe predmetom daňovej kontroly,

na základe zistení ktorej boli vydané dodatočné platobné výmery, ktorými bol ţalobcovi

vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2006, január 2005,

jún 2006, august 2006, bola daň z príjmov fyzickej osoby a daň z pridanej hodnoty za obdobie

roku 2005, 2006 a kontrola nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie marec 2007 bola samostatnou daňovou kontrolou a jej výsledky nemohli mať vplyv

na daňovú kontrolu zdaňovacích období rokov 2005 a 2006.

Pokiaľ právna zástupkyňa ţalobcu na pojednávaní poukázala na rozsudok Súdneho

dvora z 27.9.2007 č. C-409/04 a to na 68. bod rozsudku (strana 14) na podporu podanej

ţaloby, ako i tvrdení samotného ţalobcu, ţe v preskúmavanej veci postupoval v súlade

s ustanoveniami zákona o DPH a neporušil svoje povinnosti, krajský súd uviedol, ţe tento

rozsudok nie je moţné aplikovať na kontrolované zdaniteľné obdobia v zmysle vyššie

uvedených ţalôb ţalobcu, keďţe z tohto rozsudku Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, ţe

ide o návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný z podnetu

subjektov Spojeného kráľovstva v súvislosti s rozhodnutiami príslušných orgánov tejto

krajiny v oblasti výberu dani z pridanej hodnoty, keďţe v tomto rozhodnutí sa riešia

konkrétne články šiestej smernice pri dodávke tovaru v rámci tohto spoločenstva alebo

aj dodávke tovaru do tretích krajín, čo nie je preskúmavaný prípad podľa vydaného rozsudku.

Súd zastával názor, ţe tento návrh bol podaný 24.9.2004, týka sa citovanej šiestej smernice

o DPH, avšak o dani z pridanej hodnoty, nadobudol účinnosť 1. mája

2004 a uţ v ňom bola zapracovaná šiesta smernica o DPH.

Krajský súd dospel k záveru, ţe správca dane postupoval správne a v zmysle zákona,

keď ţalobcovi dodatočnými platobnými výmermi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie marec 2006, január 2005, jún 2006, august 2006 a správne postupoval

i ţalovaný, keď rozhodnutia správcu dane – dodatočné platobné výmery potvrdil podľa § 48

ods. 5 Mal za to, ţe z obsahu predloţeného administratívneho spisu

vyplýva, ţe daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby

bolo moţné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť, ako aj, ţe záver správcu dane

a ţalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického

myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami ,

s ktorými závermi daňových orgánov sa stotoţnil a ţaloby ako nedôvodné zamietol podľa

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak, ţe neúspešnému

ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Napadnutým uznesením č. k. -259 zo dňa 3.8.2011 krajský súd uloţil

ţalobcovi podľa poloţky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) zaplatiť súdny poplatok v sume 264 €

(t.j. 4x 66 €, keď predmetom preskúmania boli štyri rozhodnutia ţalovaného napadnuté

samostatnými ţalobami pred spojením veci do konania vedeného pod sp. zn. )

za podané odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -241 zo dňa

31.5.2011.

Ţalobca v zákonnej lehote podal proti obidvom uvedeným rozhodnutiam krajského

súdu odvolanie.

V odvolaní proti rozsudku krajského súdu ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe vyhovie jeho ţalobnému návrhu a zruší

napádané rozhodnutia ţalovaného a správcu dane.

V dôvodoch odvolania ţalobca vytýkal krajskému súdu nesprávne právne a skutkové

posúdenie prejednávanej veci, ako aj, ţe prvostupňový súd si osvojil názor ţalovaného

bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou tohto rozhodnutia. Namietal porušenie § 2 ods. 1

a ods. 3 zákona o správe daní zo strany krajského súdu a ţalovaného, keď dôkazy vykonané

v rámci daňovej kontroly svedčiace v prospech ţalobcu vyhodnotili nesprávne, a to tým, ţe

navrhované dôkazy nevykonali alebo vykonané vyhodnotili jednostranne.

Vytýkal krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa

nevykonania ním navrhovaných dôkazov v rámci daňového konania, ako aj s námietkami

k nesprávnemu vyhodnoteniu výpovedí vypočutých svedkov, s námietkou ohľadne

nejednotného postupu a rozhodovania správcu dane v porovnaní s určením daňovej povinnosti

na DPH za mesiac marec 2007, ako i s námietkou ohľadne právneho záveru vyplývajúceho

z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.9.2007 číslo C-409-04 vo vzťahu k zásade

aplikovanej slovenskými daňovými orgánmi s odvolaním na § 49 zákona o DPH.

Ďalej ţalobca povaţoval za závaţné porušenie svojich práv v daňovom konaní, keď

správca dane ohľadne preukázania existencie sporných zdaniteľných plnení preniesol celé

dôkazné bremeno na neho, pričom nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to znalecké

dokazovanie spornej elektronickej registračnej pokladnice a nepreveril uskutočnenie sporných

zdaniteľných plnení kontrolou účtovníctva dodávateľa F., spol. s r.o., z ktorého v daňovom

konaní správca dane pri určení ţalobcovej daňovej povinnosti vychádzal, tvrdiac, ţe

dodávateľská spoločnosť F., spol. s r.o. porušovala celý rad predpisov – colných, daňových,

účtovných, prestala podnikať a „stratila“ predmetnú elektronickú registračnú pokladnicu.

Uviedol, ţe znaleckým dokazovaním ERP by sa preukázalo, či ním k daňovej kontrole

predkladané pokladničné daňové doklady boli vystavené dodávateľom pohonných hmôt F.,

spol. s r.o. a v prípade pozitívneho výsledku by bolo preukázané, ţe dodávateľovi vznikla

daňová povinnosť a ţalobcovi právo na odpočet DPH. Nesúhlasil s dôvodmi súdu prvého

stupňa ohľadne znaleckého dokazovania.

Ţalobca videl pochybenie tak krajského súdu ako i daňových orgánov v nesprávnom

vyhodnotení svedeckých výpovedí jeho zamestnancov ako aj zamestnancov dodávateľa F.,

spol. s r.o., ktorí jednoznačne potvrdili pravidelné čerpanie väčšieho mnoţstva nafty

a benzínu zamestnancami ţalobcu, pričom krajský súd v napadnutom rozsudku prevezmúc

tvrdenie ţalovaného neodôvodnil, v čom povaţuje svedecké výpovede za

nepresvedčivé.

Vytýkal krajskému súd, ţe neuviedol, v čom videl nesúlad v účtovníctve, s poukazom

na to, ţe účtovníctvo mal v poriadku, keďţe doklady mal riadne zaúčtované a reálne

podloţené, pričom nesúlad v účtovníctve mal jeho dodávateľ spoločnosť R., spol. s r.o.

a napriek tomu ţalovaný aj súd posudzoval údaje v jeho účtovníctve ako správne. Spochybnil

dôkaz porovnania spotreby pohonných hmôt ţalobcu s porovnateľným podnikateľom

v poľnohospodárskej výrobe, pretoţe správca dane, ţalovaný a ani krajský súd sa nezaoberali

spotrebou nafty u neho vychádzajúc z pracovných výkazov, pracovných zmlúv, predaja

tovaru a sluţieb, ktoré jednoznačne preukazujú ním spotrebované mnoţstvo nafty.

Ďalej v odvolaní poukázal na to, ţe v priebehu daňového konania i v konaní

pred krajským súdom deklaroval a vysvetľoval dôvody, pre ktoré nakupoval cenovo

nezvýhodnenú naftu na čerpacej stanici a nevyčerpal odberný poukaz na nákup daňovo

zvýhodneného minerálneho oleja na rok 2005 (nevyčerpal 60.256 litrov tzv. červenej nafty),

pričom s jeho vysvetlením sa ţalovaný ani krajský súd nevysporiadali.

Ţalobca v súvislosti s nezákonnosťou napádaných správnych rozhodnutí opätovne

poukázal na skoršie rozhodnutie správcu dane vo veci určenia jeho daňovej povinnosti

za zdaňovacie obdobie marec 2007, ktoré vychádzalo z rovnakých skutkových zistení,

t.j. ţalobca predloţil ku kontrole doklady z elektronickej registračnej pokladnice dodávateľa

F., spol. s r.o., ktoré taktieţ neboli evidované na kontrolnej páske uvedenej ERP dodávateľa,

a tieto boli ţalovaným akceptované a ţalobcovi bolo uznané právo na nadmerný odpočet

DPH, tvrdiac, ţe správca dane by mal rozhodovať v týchto identických veciach rovnako.

Nesúhlasil s tvrdeniami krajského súdu v súvislosti s rozsudkom Európskeho súdneho

dvora z 27.9.2007 číslo C-409-04 vo veci Teleos plc., na ktorý poukazoval v rámci

preskúmavacieho konania. Uviedol, ţe obsahom tohto rozhodnutia je, ţe nemoţno niekoho

kto koná v dobrej viere a má doklady, ktoré odôvodňovali jeho norok (doklady z ERP) nútiť,

aby zaplatil daň, keď sa preukáţe, ţe tieto sú nepravdivé (čo sa ani nepreukázalo, lebo

znalecký posudok nebol vykonaný), pričom však nedôjde k preukázaniu jeho účasti na tomto

podvode, a to napriek zneniu šiestej smernice ako aj a zákona

o dani z pridanej hodnoty. Dôvodil, ţe podľa svojich moţností prijal všetky rozumné

opatrenia na uistenie sa, ţe dodávateľ F., spol. s r.o. je podnikateľom – výpisom

z obchodného registra a na stránke daňového riaditeľstva zistil, ţe táto spoločnosť je platcom

DPH. Namietal, ţe iné opatrenia na zamedzenie podvodu voči nemu nemohol vykonať,

a preto, keď k daňovej kontrole predloţil doklady pochádzajúce zo spornej ERP dodávateľa,

riadne ich zaúčtoval a nakúpenú naftu riadne pouţil na svoje zdaniteľné plnenia, s poukazom

na predchádzajúce rozhodnutie správcu dane ohľadne kontrolovanej daňovej povinnosti

na DPH za mesiac marec 2007.

V odvolaní proti uzneseniu krajského súdu ţalobca namietal, ţe toto rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1

písm. a/ dôvodil, ţe poplatková povinnosť vzniká podaním

odvolania, pričom v spojení s určením výšky poplatku poloţkou č. 10 písm. a/ Sadzobníka

súdnych poplatkov, t.j. z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy na základe ţaloby, sa pod pojem návrh zahŕňa aj odvolanie. Vzhľadom k tomu, ţe

krajský súd podľa spojil štyri veci na spoločné konanie a vydal

v preskúmavanej veci jeden rozsudok, ktorý je napadnutý odvolaním, vyslovil názor, ţe súdny

poplatok by mal zaplatiť len vo výške 66 € za podanie jedného odvolania proti jednému

rozhodnutiu súdu. Z uvedených dôvodov ţalobca ţiadal, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, ţe sa mu ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 66 €.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, ţe ţalobca v odvolaní neuvádza

ţiadne nové dôkazy a argumenty, ktoré by preukázali nezákonnosť postupu daňových

orgánov, pričom v dôvodoch svojho petitu odkazuje na obsah jeho vyjadrenia k podanej

ţalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu

( v spojení s veta prvá ), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania ( veta prvá ), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s

veta prvá a ), súčasne preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

a dospel k záveru, ţe odvolania ţalobcu nie sú dôvodné.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov

je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Podľa s účinnosťou

od 1. januára 2012 sa zrušuje o daňových orgánoch a ktorým sa mení

a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení

Z. z. a , t.j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (

a o daňových orgánoch).

Vzhľadom na to, ţe bolo s účinnosťou od 1. januára 2012

zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého

pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní

a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa v spojení s na strane

ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţaloby, ktorými sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutí a postupu ţalovaného správneho orgánu a súčasne ich zrušenia

a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaný potvrdil

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Daňového úradu Šurany, ktorými správca

dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - mesiace

marec 2006 v sume 6.477,49 €, január 2005 v sume 3.834,66 €, august 2006 v sume

5.776,97 € a jún 2006 v sume 6.654,08 €, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa

súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobách a z takto

vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí

ţalovaného správneho orgánu.

Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvorili administratívne spisy, zistil, ţe príslušný správca dane Daňový úrad Šurany vykonal

u ţalobcu daňovú kontrolu za kontrolované obdobie rok 2006, predmetom ktorej bola daň

z príjmov fyzických osôb podľa o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov a daň z pridanej hodnoty podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, o výsledkoch ktorej bol vyhotovený

protokol č. /Szö zo dňa 11.12.2009. Správca dane na základe výsledkov

zistených daňovou kontrolou a uvedených v protokole vydal dňa 2.2.2010 dodatočné platobné

výmery, ktorými podľa ţalobcovi vyrubil

rozdiel dane z pridanej hodnoty oproti nadmernému odpočtu tejto dane ním uplatnenému

v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných v dodatočných

platobných výmerov a to rozhodnutím č. /Hru za mesiac marec 2006 v sume

6.477,49 €, rozhodnutím č. /Hru za mesiac jún 2006 v sume 6.654,08 €

a rozhodnutím č. /Hru za mesiac august 2006 v sume 5.776,97 €. Proti

uvedeným rozhodnutiam správcu dane sa ţalobca odvolal v zákonnej lehote. Ţalovaný

rozhodnutiam zo dňa 27.7.2010, č. I/224/11561-82942/2010/992117-r, č. I-/224/11567-

83272/2010/992117-r, č. I/224/11570-83290/2010/992117-r (rozhodnutia napadnuté ţalobou)

uvedené rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutí konštatoval, ţe postup

správcu dane pri vydaní napadnutých rozhodnutí bol v súlade s procesnými

a hmotnoprávnymi predpismi.

Daňový úrad Šurany vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu za kontrolované obdobie rok

2005, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzických osôb podľa

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a daň z pridanej hodnoty podľa zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, o výsledkoch ktorej

bol vyhotovený protokol č. /Szӧ zo dňa 30.11.2009 a jeho dodatok

zo dňa 13.1.2010. Správca dane na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou

a uvedených v protokole vydal dňa 21.1.2010 dodatočný platobný výmer

č. 633/230/580/10/Hru, ktorým podľa

ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty oproti nadmernému odpočtu tejto dane ním

uplatnenému v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 3.834,66 €.

Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane sa ţalobca odvolal v zákonnej lehote. Ţalovaný

rozhodnutím zo dňa 30.7.2010, č. I/224/13160-84396/2010/992117-r (rozhodnutie napadnuté

ţalobou) uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval,

ţe postup správcu dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol v súlade s procesnými

a hmotnoprávnymi predpismi.

Vo všetkých uvedených prípadoch dôvodom zníţenia ţalobcom uplatnenej výšky

nadmerného odpočtu DPH na vstupe bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/

, pričom správca dane neuznal ţalobcom predloţené daňové doklady

– pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) DKP

č. 6330031413633001 vystavených dodávateľom pohonných hmôt F., spol. s r.o. Všetky

uvedené doklady boli za nákup pohonných hmôt (nafta, benzín) od uvedeného dodávateľa z

čerpacej stanice pohonných hmôt Š., H. X.. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného

v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady nemajú

reálny základ, nakoľko sa nepodarilo preukázať uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných

plnení.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových

orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené

príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe

daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie

dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.

Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak

zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si

platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dokladu z registračnej pokladne dodávateľa,

musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody, na základe ktorých došlo

k dodaniu tovaru alebo služby, boli uskutočnené.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa medzi

účastníkmi konania v danej veci ostal sporný výklad právnych noriem § 49 ods. 1, 2, písm. a/

v spojení s a s platného v kontrolovaných zdaniteľných

obdobiach a súčasne zistenie skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutí.

Podľa ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako

odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom,

môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text

v odôvodnení uvedie.

Senát odvolacieho súdu v rámci súdneho prieskumu danej veci zistil, ţe Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rámci súdneho prieskumu v konaniach vedených pod sp. zn. 5Sţf

, sp. zn. a sp. zn. prejednal a rozhodol obdobné

veci, týkajúce sa tých istých subjektov - ţalobcu F. R., bytom B., proti ţalovanému

Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, s obdobným skutkovým stavom (skutkový

stav vychádzal z daňovej kontroly vykonanej správcom dane – Daňovým úradom Šurany

u ţalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2005 a 2006)

a predmetom prieskumu vo všetkých uvedených veciach bolo posúdenie uplatneného práva

ţalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty v uvedenom kontrolovanom období. Predmetom

súdneho prieskumu v uvedených veciach boli rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky, ktorými Daňové riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutia - dodatočné platobné

výmery Daňového úradu Šurany, ktorými správca dane ţalobcovi ako platiteľovi dane

z pridanej hodnoty podľa vyrubil rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - mesiace november, október, jún a máj roku

2005 (rozsudok NS SR sp. zn. ), mesiace marec, december a apríl 2005

(rozsudok NS SR sp. zn. ) a mesiac december roku 2006 (rozsudok

sp. zn. NS SR ). Súčasne vo všetkých uvedených prípadoch dôvodom zníţenia

ţalobcom uplatnenej výšky nadmerného odpočtu DPH na vstupe bolo porušenie ustanovenia

a , pričom správca dane neuznal ţalobcom

predloţené daňové doklady – pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice

DKP č. 6330031413633001 vystavených dodávateľom pohonných hmôt F., spol. s

r.o. a na základe výsledkov dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly správca dane

zistil, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady nemajú reálny základ, nakoľko sa nepodarilo

preukázať uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení. Vo všetkých týchto prípadoch

ţalobca tieţ vznášal v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, následne v ţalobách

a v odvolaniach proti rozhodnutiam krajského súdu obdobné námietky nezákonnosti.

V súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme Najvyšší súd

Slovenskej republiky v danej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na právne

dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf

zo dňa 30. apríla 2012, ktorým rozsudkom najvyšší súd na základe odvolania

ţalobcu F. R. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým súd prvého stupňa zamietol

ţalobu.

Súčasne najvyšší súd v danej veci právne dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. apríla 2012

uvádza v odôvodnení tohto rozsudku nasledovne:

“V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len

ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec

správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo

na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý

je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,

alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola

pouţitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu

dane právo:

a) na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr

v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu

v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu

k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých

vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho

tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových

priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného

daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky

skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako

aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie

právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH účinného do 31.12.2005 daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň

odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo

alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2

písm. a/, c/ alebo d/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo

v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo

na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania

za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku

1 písm. a/, c/ alebo d/; ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá

doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom

období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/. Platiteľ vykoná

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol

v záznamoch podľa § 70.

Podľa § 51 ods. 3 zákona o DPH odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, ţe od celkovej

výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane

za príslušné zdaňovacie obdobie.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní sluţby

v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade,

ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie sluţby skončené.

Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom

mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím platby a zároveň aj dodaním tovaru

alebo dodaním sluţby, na ktoré prijal platbu, môţe platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to

najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie

tovaru alebo dodanie sluţby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely

dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo sluţbu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane

podľa § 28 aţ 42.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať:

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva

tovar alebo sluţbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,

b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu

tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo sluţba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1

prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej

cene,

h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

i) výšku dane spolu v slovenských korunách.

Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím

na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti

boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane

zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického

myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona

o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady

a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu pohonných hmôt nespĺňajú zákonné

kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH ako i vierohodnosti účtovnej evidencie

ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).

Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu svedeckých výpovedí krajským

súdom a daňovými orgánmi oboch stupňov najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu konštatuje, ţe úlohou krajského súdu v rámci prieskumu zákonnosti

napádaných správnych rozhodnutí a procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu bolo

zistiť, či boli dodrţané práva ţalobcu, ktoré mu v rámci vykonávania dôkazov prislúchajú,

či priebeh realizácie dôkazov bol v súlade so zákonom. Pokiaľ správny súd na základe obsahu

administratívneho spisu a obsahu dôvodov napádaného rozhodnutia nevidí porušenie zákona

a vyhodnotenie vykonaných dôkazov kaţdý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti povaţuje

za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov podľa

§ 29 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o správe daní, nie je potrebné, aby v odôvodnení súdneho

rozhodnutia opakoval opisom výsledky a vyhodnotenie dôkazov s poukazom na dôvody

posúdenia ich vierohodnosti alebo nevierohodnosti, ak takéto odôvodnenie je obsiahnuté

v administratívnom spise a napádaných správnych rozhodnutiach. Najvyšší súd má za to, ţe

správca dane uţ v protokole o výsledku daňovej kontroly ako i v následných napádaných

rozhodnutiach uviedol, ktoré výpovede si vzájomne odporujú a zrozumiteľne a jasne uviedol

dôvody, pre ktoré v ňom tie ktoré výpovede svedkov vzbudzujú pochybnosť o ich úplnej

vierohodnosti, a to i vo vzťahu k iným zisteniam a faktom, napr. počet a druh, značky vozidiel

a poľnohospodárskych strojov s prihliadnutím na objem ich nádrţí a druh tankovaných

pohonných hmôt. Je potrebné vziať do úvahy, ţe výpovede svedkov nie sú jedinými dôkazmi,

ktoré môţu potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia ţalobcu ohľadne nakúpeného mnoţstva

pohonných hmôt. Ich analýzu dotvára kontext ďalších dôkazov vo vzájomných súvislostiach.

Z obsahu administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe ţalobcovo deklarovanie

a vysvetľovanie dôvodov nevyčerpania cenovo zvýhodnenej tzv. červenej nafty v objeme

60.256 litrov sa v administratívnom ani súdnom spise nenachádza. Z uvedeného dôvodu jeho

námietku ohľadne nevysporiadania sa s touto argumentáciou ţalobcu zo strany krajského

súdu a správnych orgánov, najvyšší súd povaţuje za účelovú, nemajúcu oporu v ţalobcom

predloţených dôkazoch v rámci preskúmavaného daňového konania a v obsahu

administratívneho spisu.

V súvislosti s námietkou ţalobcu o nekompetentnom a „neporovnateľnom“ porovnaní

spotreby nafty s iným podnikateľským subjektom podnikajúcim v danej oblasti

v poľnohospodárskej výrobe, najvyšší súd okrem konštatovania dôkladnosti odôvodnenia

výberu porovnateľného a porovnávaného daňového subjektu zo strany daňových orgánov,

a to s prihliadnutím na rozlohu, spôsob obrábania a kvalitu obhospodarovanej pôdy,

poukazuje i na zistený pomer spotreby cenovo zvýhodnenej nafty k čerpanej cenovo

nevýhodnej u oboch porovnávaných daňových subjektov ako i na zaznamenaný výrazný pokles

priemerného mesačného nákupu cenovo nezvýhodnenej nafty ţalobcom po začatí daňových

kontrol v porovnaní s priemerným mesačným nákupom nafty ţalobcom v rokoch 2005 a 2007,

a to i napriek nárastu obhospodarovanej pôdy v roku 2008 oproti roku 2005 o 359 hektárov.

Na základe uvedeného moţno len konštatovať, ţe vo svetle výsledkov vykonaného

dokazovania nie je moţné nepochybovať o hodnovernosti ţalobcom deklarovaných tvrdení

ohľadne uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení v nadväznosti na splnenie zákonných

podmienok nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu

je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak,

ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať

ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných

listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8

zákona o správe daní). Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu

daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv

daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne

určenie dane alebo oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona

o DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu

daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná

aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej

pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov

nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými

v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému

postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo

(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností

musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných

ustanovení.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu

povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu

a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných

a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom

dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú

hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného

dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy

vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii (k tomu pozri

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 07.09.2011).

Preto neobstojí ţalobcove tvrdenie, ţe správca dane ohľadne preukázania existencie

sporného nákupu nafty neprimerane preniesol dôkazné bremeno len na ţalobcu. Povinnosť

dôkazného bremena spočívajúca na ţalobcovi sa vzťahuje podľa § 29 ods. 8 zákona o správe

daní aj na jeho povinnosť preukázať vierohodnosť a správnosť ním vedených povinných

evidencií alebo záznamov, čo sa mu však vzhľadom na výsledky dokazovania nepodarilo

preukázať a čo bolo preverovaním ţalobcom deklarovaných plnení zo strany správcu dane

relevantne spochybnené.

Prihliadnuc na uvedené, ţalobcom navrhované vykonanie znaleckého dôkazu pravosti

a pôvodu správcom dane vyradených pokladničných pások, sa vo svetle výsledkov dosiaľ

vykonaného dokazovania javí ako bezúčelné, nakoľko, s prihliadnutím na znenie § 49 ods. 2

písm. a/ zákona o DPH, nie je preukázané, ţe dodávateľovi F., spol. s r.o. vznikla daňová

povinnosť, a ţe voči ţalobcovi bola dodávateľom F., spol. s r.o. daň z pridanej hodnoty za

predmetné dodanie pohonných hmôt uplatnená. Z uvedeného dôvodu preukázanie pravosti

a pôvodu pokladničných dokladov z ERP dodávateľa F, spol. s r.o. by nemohlo privodiť pre

ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci oprávnenosti na vrátenie ním uplatneného

nadmerného odpočtu za kontrolované mesačné zdaňovacie obdobia.

Nemoţno akceptovať argument ţalobcu ohľadne odlišného postupu správcu dane

pri preverovaní a rozhodovaní o výške daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie

mesiaca marec 2007 vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam v tomto konaní. Z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, ţe dodatočný platobný výmer č. /Hru

vydaný Daňovým úradom Šurany dňa 05.05.2009 vychádzal z výsledkov opakovanej daňovej

kontroly, ktorou správca dane rozsiahlym spôsobom v intenciách druhostupňového

rozhodnutia ţalovaného, ktorým zrušil skorší dodatočný platobný výmer za uvedené

zdaňovacie obdobie a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie

a rozhodnutie, doplnil dokazovanie, na základe ktorého dospel k tým istým skutkovým

zisteniam ako vyšli najavo pri preverovaní mesačných zdaňovacích období DPH v rokoch

2005 a 2006. Ţalobcovi teda neboli pre účely nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH

za opakovane kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2007 uznané daňové doklady z ERP

dodávateľa F., spol. s r.o., ktorých reálny základ sa dokazovaním nepotvrdil. Zavádzajúce sa

zdá tvrdenie ţalobcu, ţe všetky ním predloţené daňové doklady za nákup nafty na čerpacej

stanici dodávateľa pohonných hmôt boli správcom dane uznané, nakoľko to z odôvodnenia

dodatočného platobného výmeru nevyplýva, ba naopak, dôkazná situácia bola správnymi

orgánmi oboch stupňov vyhodnotená obdobne ako v tejto preskúmavanej veci.

Na margo rozhodnutia ţalovaného č. I/224/12937-102571/2009/992117-r

z 10.09.2009, ktorým vyhovel odvolaniu ţalobcu proti vyššie uvedenému dodatočnému

platobnému výmeru, najvyšší súd poznamenáva, ţe týmto rozhodnutím ţalovaný zmenil výšku

nadmerného odpočtu DPH uplatneného ţalobcom v daňovom priznaní za marec 2007,

o 32,9 eura, čo bola skutočnosť vyplývajúca z obsahu samotného daňového priznania a táto

zmena vo výroku prvostupňového rozhodnutia má skôr povahu opravy chyby v písaní, pričom

výrok druhostupňového rozhodnutia ţiadnym spôsobom nezasiahol do výšky opakovane

kontrolovanej a dorubenej daňovej povinnosti a nemal vplyv na dôvody a závery správcu

dane vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania.

K namietanému rozporu v postupe daňových orgánov pri aplikácii § 49 zákona o DPH

s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.09.2007 číslo

C-409-04 vo veci Teleos plc. vs Commissioners of Customs & Excise (voľný preklad

„zamestnanci/kontrolóri pre clo a spotrebné dane“ v Spojenom kráľovstve) najvyšší súd,

taktieţ ako krajský súd, konštatuje, ţe uvedený rozsudok nie je moţné aplikovať

na preskúmavané konanie/ na tento prípad kontrolovaných daňových povinností ţalobcu,

nakoľko predmetom konania pred Európskym súdnym dvorom bola prejudiciálna otázka

podaná vnútroštátnym súdom Spojeného kráľovstva na základe podnetov ich daňových

subjektov na vyriešenie podmienok oslobodenia od platenia DPH pri obchodoch

realizovaných medzi dodávateľmi a odberateľmi v rámci krajín Európskeho spoločenstva.

V uvedenom rozsudku sa aplikáciou článku 28c A písm. a/ prvý pododsek šiestej smernice

77/388 zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, v súlade so zásadou proporcionality

ohľadne rozdelenia rizika medzi dodávateľa plnenia v rámci členských krajín Európskeho

spoločenstva oslobodeného od platenia DPH a daňový orgán v nadväznosti na podvod

spôsobený treťou osobou, zabezpečuje ochrana dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere

a predloţil dôkazy na prvý pohľad odôvodňujúce jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru

vnútri Spoločenstva od dane, aby následne neplatil DPH z tohto tovaru, keď sa následne zistí,

ţe uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného

dodávateľa na tomto podvode.

Uvedený rozsudok rieši prejudiciálnu otázku aplikácie vnútroštátneho práva

Spojeného kráľovstva v nadväznosti na obchody – dodávky tovaru vnútri Spoločenstva, kedy

podmienkou oslobodenia je fyzické opustenie územia členského štátu dodania preukázané

dodávateľom a dôjde k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako s vlastným

na nadobúdateľa v inom členskom štáte Spoločenstva.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe podmienky reţimu vyššie uvedenej

kauzy nemoţno porovnávať s podmienkami vnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej

republike, vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby

platiteľovi DPH podľa § 49 zákona o DPH, kedy podľa podmienok stanovených vnútroštátnou

právnou úpravou zákona o DPH s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť daňových subjektov

vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, oprávnenosť nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ.

Ţalobcove poukazovanie na neúplnosť účtovníctva dodávateľa F., spol. s r.o., na jeho

porušovanie colných, daňových a účtovných predpisov, v nadväznosti na ţalobcom

predkladaný právny záver vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku Európskeho súdneho

dvora, sa javí ako účelové vytváranie dojmu, ţe ţalobca sa ako odberateľ stal obeťou

podvodu dodávateľa, resp. osoby konajúcej v jeho mene vo vzťahu k ţalobcovi. Avšak

z obsahu administratívneho spisu nevyplýva taká skutočnosť právoplatne zistená orgánmi

činnými v trestnom konaní, prípadne inými príslušnými orgánmi. V tejto súvislosti moţno

poznamenať, ţe v prípade právoplatného preukázania sa viny dodávateľa, daňový poriadok

pripúšťa v zákonom stanovenej lehote mimoriadny opravný prostriedok inštitútom obnovy

konania podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), prípadne je moţnosť

dosiahnuť náhradu škody prostredníctvom iných uplatniteľných inštitútov. V slovenskom

právnom poriadku, prihliadnuc na všetky procesné predpisy v administratívnom

a občianskom práve, nie je prípustné, aby si, a to i v tomto prípade, orgán správy daní robil

úsudok o predbeţnej otázke o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, a to len

na základe tvrdenia o vine tretej osoby účastníkom konania, ktorý sa cíti byť obeťou podvodu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu, vznesené v odvolaní nemoţno povaţovať

za opodstatnené a pre posúdenie danej veci za právne relevantné.

Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná,

nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne

vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym

zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu

prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné

ustanovenia daňových predpisov.

Keďţe podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom

na podanie ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol

svojvoľne ani protizákonne a keďţe najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie

napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné

a nezistil v tomto rozhodnutí ţiadny rozpor s daňovými predpismi ani judikatúrou Súdneho

dvora Európskej únie, rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa veta druhá

a a potvrdil.“

Senát odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené taktieţ námietky ţalobcu v danej veci

povaţoval za neopodstatnené. V preskúmavaných prípadoch podľa názoru odvolacieho súdu

zhodne s názorom súdu prvého stupňa správca dane na základe daňovej kontroly vykonanej

u ţalobcu v predmetných zdaňovacích obdobiach si zadováţil dostatok relevantných dôkazov

pre vydanie rozhodnutia, keďţe na základe výsledkov daňovej kontroly mal preukázané, ţe

ţalobca v jednotlivých zdaňovacích obdobiach deklaroval čerpanie pohonných hmôt (nafta,

benzín), ktoré neboli predmetom zdaniteľného plnenia, keď spôsobom vylučujúcim

akékoľvek pochybnosti nebolo preukázané dodanie tovaru, v dôsledku čoho u dodávateľa

pohonných hmôt F., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, z ktorých dôvodov nebolo moţné ani

uplatniť odpočítanie dane, s poukazom na to, ţe z administratívnych spisov je

zrejmé, ţe zo skutkových zistení vyplýva, ţe predmetom zdaniteľného plnenia ţalobcu neboli

pohonné hmoty, ktorých čerpanie deklaroval v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a

to v mesiaci január 2005 nafta v mnoţstve 20.400 l a benzín v mnoţstve 1.000 l, v mesiaci

marec 2006 nafta v mnoţstve 30.000 l a benzín v mnoţstve 1.000 l, v mesiaci jún 2006 nafta

v mnoţstve 29.600 l a benzín v mnoţstve 1.000 l a v mesiaci august 2006 nafta v mnoţstve

25.200 l a benzín v mnoţstve 1.000 l.

Z uvedených dôvodov, keďţe skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány

oboch stupňov v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia

v preskúmavanej veci v danom prípade (nákup pohonných hmôt v zdaňovacom období roku

2005 a 2006) a súčasne vzhľadom na zhodné právne posúdenie veci, s prihliadnutím na to, ţe

ţalobca proti rozhodnutiam ţalovaného uvedených v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu

vznášal obdobné námietky ako v preskúmavacom konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. -241 zo dňa 31. mája 2011 podľa § 250ja ods. 3

v spojení s a s , potvrdil z jeho vecne a právne

správnych dôvodov.

Odvolací súd povaţoval za vecne a právne správne aj napadnuté uznesenie krajského

súdu o uloţení súdneho poplatku ţalobcovi za podané odvolanie, z ktorých dôvodov uvedené

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 2

, keďţe súdny poplatok za podané odvolanie v danej veci bol uloţený vzhľadom

na počet preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov správne.

Podľa , , ak je sadzba poplatku ustanovená

za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby

sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní podľa piatej časti

sa platí poplatok podľa odseku 2.

Podľa v odvolacom konaní sa poplatok platí

súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Podľa Poloţky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych

poplatkoch sa vyberá z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

na základe ţaloby 66 €.

Zo spôsobu určenia sumy súdneho poplatku podľa Sadzobníka súdnych poplatkov

vyplýva, ţe spoplatneniu podlieha kaţdý návrh (ţaloba), ktorého predmetom je preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, t.j. preskúmanie zákonnosti kaţdého

rozhodnutia jednotlivo. Vzhľadom k tomu, ţe v preskúmavanom konaní boli predmetom

preskúmania zákonnosti štyri rozhodnutia orgánu verejnej správy, postupom v zmysle

ustanovenia a , sa poplatok vyberá za podané

odvolanie rovnako ako pri podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy,

t.j. podľa počtu preskúmavaných rozhodnutí.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k

ods. 1 v spojení s a s Ţalobcovi náhradu trov tohto konania

nepriznal, pretoţe v tomto konaní bol neúspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 18. júla 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth