Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/177/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou M., proti povinnému Š. K., bývajúcemu v P.,

o vymoženie 1 266,10 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod

sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 21. decembra 2011 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 1 266,10 € s príslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., so sídlom

v B., z 27. augusta 2010 sp. zn. W., ktorým bola žalovanému Š. K. uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni B. istinu 1 266,10 € s príslušenstvom. Súdna exekútorka požiadala

Okresný súd Stará Ľubovňa o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 28. júla 2011 č.k. -18

v spojení s opravným uznesením z 3. februára 2012 č.k. -30 zastavil exekučné

konanie v celom rozsahu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania. Súd rozhodol, že trovy exekučného konania súdnej exekútorke JUDr. V. U.

nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie zastavil podľa § 45

ods. 1, 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „

Z.z.“), lebo v rozhodcovskom rozsudku uvádzaná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, spotrebiteľ si ju osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo ju akceptovať. Dojednanie

rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch

k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52

a nasl. a tiež Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že

dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka ako aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS.

O trovách konania súd rozhodol podľa ,

a o trovách exekučného konania podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov.

Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením z 21. decembra 2011

sp. zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove

z 9. mája 2012 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením ( ).

Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia dodal, že rozhodcovská zmluva

musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma zmluvy v zmysle § 40 ods. 3

však vyžaduje podpis účastníkov právneho úkonu. Predmetná

rozhodcovská zmluva, však účastníkmi konania podpísaná nie je a preto je neplatná. Nestačí

len odkaz v zmluve o úvere na obchodné podmienky, obsahom ktorých je aj rozhodcovská

zmluva. Z tohto hľadiska potom nebola daná právomoc rozhodcovského súdu tento spor

rozhodovať a ak tak urobil, jeho rozhodnutie nemožno považovať za exekučný titul

v zmysle Exekučného poriadku. Z pohľadu exekučného konania teda absentuje základný

predpoklad exekúcie, a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Absencia

exekučného titulu odôvodňuje zastavenie exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z § 237

písm. d/, e/, f/ a jeho dôvodnosť z až c/ Poukázala na to,

že je neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,

pretože nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol

potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť

rozsudku. Exekučný súd podľa názoru dovolateľky nie je oprávnený skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej

bol vydaný. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“. Ďalej

poukázala na to, že ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania

vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať zmysel úprava

možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne

príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci

o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Právo na výkon rozhodnutia,

ktoré je v zmysle zákona perfektným exekučným titulom, je integrálnou súčasťou práva

na súdnu a inú právnu ochranu. Konaním súdu jej bolo odňaté právo domáhať sa svojho

práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, pretože súd vyslovil bez

zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

za nevykonateľné. Tým súd oprávnenej spôsobil ujmu. Odňatie práva konať pred súdom sa

odrazilo v postavení oprávnenej tak, že uznesenie súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho

súdu neboli dostatočne odôvodnené. Záverom poznamenala, že exekučný súd v exekučnom

konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom

na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v zmysle skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

uznesení, preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady

v zmysle , , , nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z , keď

poukázala na prekážku rei iudicatae.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už

bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j., ak vyplýva

z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,

ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je

žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom

konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie

žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej B., so sídlom v B.,

proti Š. K., bývajúcemu v P., o vymoženie 1 266,10 € s príslušenstvom, na základe

rozhodcovského rozsudku z 27. augusta 2010 sp. zn. W., ktorý vydal Stály rozhodcovský

súd zriadený pri R., vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. ,

nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada konanie nezaťažila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorej sa mali (ako to vyplýva z obsahu dovolania) dopustiť tým, že skúmali

podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu aktivitu

na takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak

konanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez

návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade

založili svoje rozhodnutia.

Dovolateľka ďalej tvrdila, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. f/ , ktorej sa súd dopustil tým, že jej neumožnil podať kvalifikované odvolanie

proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia jeho

rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávnenej, ktoré v podanom

odvolaní uviedla. Dovolateľka uviedla, že pred vydaním poverenia na výkon rozhodnutia

súd nemá skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka

dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

súdov oboch stupňov nie je dôvodná.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj uznesenia

s poukazom na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ/ka sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

Dovolací súd ďalej skúmal, či k vade v zmysle nedošlo z iného

dôvodu.

V danom prípade oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie a súdna exekútorka

požiadala súd, aby ju poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim

postupom súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo :

I. preskúmanie žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a II. rozhodnutie o žiadosti súdnej

exekútorky vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmania. Uvedené ustanovenie

predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí

exekútora vykonaním exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V danej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti

súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil

podľa ; odvolací súd jeho postup považoval

za správny a odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ustanovenia § 44 ods. 3

Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd

exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné

odvolanie.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský

rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok

zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona

č. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Dovolací súd skúmal, či postupom súdov v danej veci (keď súd prvého stupňa dospel

k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom a žiadosť

súdnej exekútorky o udelenie poverenia nezamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

ale konanie zastavil podľa ) nebola oprávnenej odňatá

možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania,

do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdnej

exekútorky najmä so zreteľom na to, či týmto postupom nebola oprávnenej odňatá možnosť

konať pred súdom podľa

Základné právo na súdnu ochranu podľa

totiž zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup

k súdu. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo

účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

V prejednávanej právnej veci tým, že súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie

podľa uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie,

ktoré aj bolo podané a vec bola prejednaná odvolacím súdom, bola zachovaná zásada

dvojinštančnosti konania. Účastníci neboli ukrátení na svojich procesných právach

v porovnaní so situáciou, ak by súd postupoval v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3, 4

Exekučného poriadku, pretože proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je síce prípustné odvolanie, no proti uzneseniu o následnom

zastavení exekučného konania (po právoplatnosti uznesenia, ktorým bola žiadosť

zamietnutá), odvolanie prípustné nie je.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu nezistil, že by oprávnenej nejakým

závadným procesným postupom súdu bola znemožnená realizácia procesných práv

priznaných jej procesným predpisom. Vo vzťahu k oprávnenej nedošlo postupom súdov

k odňatiu možnosti pred ním konať, týmto postupom nedošlo k porušeniu zásady

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.

Pre úplnosť sa dodáva, že pokiaľ oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

(resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 9. februára 2012 sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu

prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom,

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne nevznikli ( v spojení s ,

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová