Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/26/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom

25. júla 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. V. pre zločin skrátenia dane

a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

zo 16. júla 2012, sp. zn. 20/2011, takto

rozhodol:

I. Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom

rozsahu.

II. Podľa ţiadosť obvineného M. V., nar. X. v T., trvale bytom M.,

T., okres T., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, o prepustenie

z väzby na slobodu sa z a m i e t a.

III. Podľa písomný sľub obvineného M. V.

sa n e p r i j í m a.

IV. Podľa ponuka peňaţnej záruky sa n e p r i j í m a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica uznesením zo 16. júla 2012, sp. zn. 20/2011, rozhodol o tom,

ţe podľa obvineného M. V., nar. X. v T., trvale bytom M., T., okres T.,

t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, prepúšťa z väzby na slobodu.

2

V písomnom odôvodnení pritom poukázal predovšetkým na to, ţe v súčasnosti

sa trestná vec obvineného M. V. nachádza v štádiu po skončení vyšetrovania, v čase,

keď prokurátor vypracúva obţalobu. Hoci má za to, ţe trestné stíhanie je voči vyššie

menovanému obvinenému naďalej vedené dôvodne, dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/

podľa neho uţ pominuli. Ako totiţ uviedol ďalej, v tomto štádiu trestného stíhania,

po ukončení vyšetrovania, kedy obvinený nie je konateľom ani jednej zo spoločností, ktoré

vlastní, je obava z pokračovania v trestnej činnosti uţ rozptýlená. Existencia nebezpečia

opakovania alebo pokračovania v trestnej činnosti obvineným je vzhľadom na obstarané

dôkazy a ukončené vyšetrovanie mizivá. A napokon záverom sudca pre prípravné konanie

konštatoval, ţe vzhľadom na ukončené vyšetrovanie, ako aj celkovú dobu väzobného stíhania

obvineného má za to, ţe obava z pokračovania v trestnej činnosti obvineným pominula,

a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote sťaţnosť.

Uviedol v nej pritom, ţe s argumentáciou súdu sa nestotoţňuje, pričom v tejto

súvislosti poukazuje najmä na rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 27. apríla 2012, sp. zn. 20/2011, ktorým bola

spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2012, sp. zn.

, podľa zamietnutá ţiadosť obvineného M. V.

o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň podľa ,

nebol prijatý písomný sľub obvineného ani ponuka peňaţnej záruky. Pokiaľ

ide o spomenuté rozhodnutia, tak v týchto sú podrobne konkretizované naďalej pretrvávajúce

dôvody väzby podľa u obvineného M. V., pričom na tam

uvedených záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu v súčasnosti ukončeného vyšetrovania

a spracovávania obţaloby prokurátorom.

Vzhľadom k tomu, ţe dôvod väzby podľa teda u vyššie

menovaného obvineného podľa názoru prokurátora naďalej trvá, navrhol, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky podľa napadnuté uznesenie zrušil

a aby alternatívne vo veci rozhodol sám tak, ţe ţiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

obvineného M. V. podľa zamieta a podľa

a podľa peňaţnú záruku ani písomný sľub obvineného neprijíma,

3

alebo aby uloţil orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťaţnosť smeruje, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol dňa 19. júla 2012 predloţený Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o predmetnej sťaţnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, ţe sťaţnosť je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťaţovateľ podal sťaţnosť

ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k takému záveru, ţe podaná sťaţnosť

je dôvodná.

Z obsahu predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe na základe uznesení

vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja

proti korupcii – Východ Košice zo dňa 1. marca 2011, 18. apríla 2011, 27. júna 2011,

18. augusta 2011 a 10. januára 2012, ČVS: PPZ-152/BPK-V-2010, je M. V. obvinený

z pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

ako i pokračujúceho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,

a to na skutkovom základe tam bliţšie špecifikovanom.

Obvinený M. V. bol do väzby vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu z 3. marca 2011, sp. zn. 20/2011, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2011, sp. zn. ,

a to z dôvodov uvedených v , s tým, ţe táto mu začala plynúť

dňom 1. marca 2011 o 05.30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská

Bystrica.

Naposledy bola lehota väzby obvinenému predĺţená uznesením sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu z 27. januára 2012, sp. zn. 20/2011, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára 2012, sp. zn. ,

a to do 1. septembra 2012.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

z 27. apríla 2012, sp. zn. 20/2011, bola zamietnutá ţiadosť obvineného o prepustenie

4

z väzby na slobodu. Zároveň nebol prijatý písomný sľub obvineného a ani ponuka peňaţnej

záruky. Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť obvineného proti predmetnému

rozhodnutiu uznesením zo 16. mája 2012, sp. zn. , zamietol ako nedôvodnú.

Písomným podaním z 29. júna 2012 podal obvinený M. V. prostredníctvom svojho

obhajcu znova ţiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Upozornil v nej v prvom rade na to, ţe prípravné konanie - vyšetrovanie sa dostalo

do svojej záverečnej fázy, keď v čase od 12. júna 2012 do 22. júna 2012 sa uskutočnil

záverečný procesný úkon vo forme preštudovania vyšetrovacieho spisu. Aj v tomto štádiu

trestného konania zásadne popiera páchanie akejkoľvek trestnej činnosti. Ţiadny právny

predpis fyzickej osobe nezakazuje, aby bola spoločníkom vo viacerých obchodných

spoločnostiach. V rokoch 2008 – 2010 vlastnil 50 obchodných spoločností, avšak všetky boli

zaloţené a vykonávali svoju činnosť reálne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Reálne

zamestnával ľudí (v danom období mal 650 zamestnancov, ktorí poberali mzdy a za ktorých

platil tieţ i zdravotné a sociálne odvody, či dane), vlastnili a prenajímali si obchodné

priestory, sú vlastníkmi hospodárskych budov, výrobných hál, pozemkov,

poľnohospodárskych plôch a pod., čo je napokon veľmi jednoducho overiteľné v príslušnom

katastri nehnuteľností. Príslušný daňový úrad vykonával pravidelné kontroly, keď za 4 roky

ich bolo vykonaných v jeho spoločnostiach pribliţne 2000. V uvedenom období bola prax

a legislatívna úprava taká, ţe finančné prostriedky uplatnené ako nadmerný odpočet DPH

mohli byť daňovému subjektu vyplatené aţ po riadnom a správnom vykonaní daňovej

kontroly. Ţiadna z takých kontrol vykonaných v jeho spoločnostiach nebola ukončená

s výsledkom neoprávneného nadmerného odpočtu DPH.

Ďalej poukázal na to, ţe od augusta 2011 uţ nie je konateľom ţiadnej z obchodných

spoločností, ktorých sa vyšetrovanie týka, o čom predloţil i rozhodnutia valného

zhromaţdenia jednotlivých spoločností, ktorými bolo rozhodnuté o zmene konateľa.

Nesúhlasí s konštatovaním, ţe na obave z pokračovania v trestnej činnosti táto skutočnosť

nič nezmenila, pretoţe novými konateľmi sú osoby jemu blízke.

Záverom tieţ zdôraznil, ţe trestné stíhanie je voči jeho osobe vedené uţ viac ako rok

a štyri mesiace, pričom za toto obdobie uţ podľa jeho názoru bolo moţné orgánmi činnými

v trestnom konaní trestnú vec náleţite a zákonne objasniť.

5

Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený napokon ţiadal, aby orgány

rozhodujúce o jeho zotrvaní vo väzbe rozhodli tak, ţe ho podľa prepustia

z väzby na slobodu. Pre prípad neakceptovania ním zmienených dôvodov predloţil

s poukazom na ust. písomný sľub (vlastnoručne podpísaný)

o tom, ţe v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny ţivot, najmä sa nedopustí

ţiadnej trestnej činnosti a splní všetky povinnosti a dodrţí obmedzenia, ktoré mu budú

uloţené. Ak nebude rozhodnuté ani v zmysle uvedeného ţiadal na záver nahradiť jeho väzbu

peňaţnou zárukou pri dodrţaní všetkých zákonných podmienok stanovených v

v súdom určenej výške ( ). Peňaţná záruka by bola zloţená

prostredníctvom jeho druţky D. B., nar. X., bytom B., ul. F..

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

predmetnej ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel, a preto ju dňa

9. júla 2012 aj spolu s celým spisovým materiálom predloţil Špecializovaného trestnému súdu

na rozhodnutie s tým, ţe ju navrhuje podľa zamietnuť, pretoţe podľa jeho

názoru je v prípade obvineného M. V. väzobné stíhanie z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/

aj naďalej dôvodné. Písomný sľub obvineného v zmysle

navrhol neprijať a rovnako tak ani peňaţnú záruku v zmysle

V rámci výsluchu konaného dňa 16. júla 2012 od 9.30 hod. na Špecializovanom

trestnom súde obvinený pred zákonným sudcom pre prípravné konanie (v prítomnosti svojho

obhajcu ako i prokurátora) uviedol, ţe súhlasí s obsahom ţiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu, ktorú predloţil v jeho mene obhajca, podľa jeho názoru v jeho prípade nie sú dané

dôvody väzby a trestné stíhanie môţe byť kľudne vedené na slobode.

Podľa obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd

sú povinní skúmať v kaţdom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,

6

alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu

prokurátora na predĺţenie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní

o ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní

prokurátor zistí, ţe dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie

na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu

rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu

bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia

a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom

konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek ţiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej ţiadosti nevyhovie, predloţí

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej ţiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

ţiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

alebo c/, môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného

na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, ţe povedie riadny

ţivot, najmä ţe sa nedopustí trestnej činnosti a ţe splní povinnosti a dodrţí obmedzenia, ktoré

sa mu uloţia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povaţuje sľub

vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme

ho.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa alebo c/,

môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní

obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zloţil

peňaţnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný

pre obzvlášť závaţný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ aţ c/ alebo e/,

alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, moţno peňaţnú

záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vţdy uloţí

povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom

7

obvineného môţe peňaţnú záruku zloţiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť

oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.

Na dôvody, pre ktoré peňaţná záruka môţe pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá

peňaţnú záruku zloţila, vopred upozorniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predloţený spisový materiál a tieţ

predovšetkým s poukazom na vyššie citované ustanovenia dospel k takému záveru, ţe sudca

pre prípravné konanie nerozhodol správne a v súlade so zákonom, keď napadnutým

rozhodnutím rozhodol o tom, ţe obvinený M. V. sa prepúšťa z väzby na slobodu,

nakoľko podľa jeho názoru u neho uţ dôvod väzby v zmysle

pominul.

V prvom rade treba uviesť, ţe dôvodnosť trestného stíhania obvineného M. V. z vyššie

spomenutých trestných činov je z doposiaľ nazhromaţdených dôkazov (predovšetkým

mnoţstva listinných dôkazov a svedeckých výpovedí) podľa názoru sťaţnostného súdu

aj naďalej evidentná. V tomto smere ale napokon nemal ţiadne pochybnosti

ani Špecializovaný trestný súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval,

ţe aj naďalej existuje podozrenie, ţe skutky, pre ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie,

boli spáchané, majú znaky trestného činu vo forme zločinu a je dôvodné podozrenie, ţe tieto

trestné činy spáchal obvinený. Nejde pritom o ţiadne hmlisté a konkrétnymi skutočnosťami

neodôvodnené podozrenie. Poţiadavka úplnej istoty je nevyhnutná v štádiu meritórneho

rozhodovania vo veci.

Pokiaľ ale však ide uţ o skúmanie existencie konkrétnych skutočností,

odôvodňujúcich obavu z toho, ţe by obvinený mohol v prípade prepustenia z väzby

pokračovať v páchaní trestnej činnosti, tak tu uţ nemoţno súhlasiť s názorom vyjadreným

v napadnutom rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky má totiţ za to, ţe samotné ukončenie vyšetrovania,

resp. spracúvanie návrhu na podanie obţaloby zo strany prokurátora nie je v posudzovanom

prípade takou rozhodnou skutočnosťou, ktorá by mohla znamenať zánik dôvodu

tzv. preventívnej väzby u obvineného M. V.. Podľa jeho názoru naopak od posledného

väzobného rozhodnutia v danej veci nenastali ţiadne také relevantné zmeny, na základe

8

ktorých by bolo moţné hovoriť o pominutí obavy z pokračovania obvineného v trestnej

činnosti (rovnakého charakteru).

Aj v momentálnom štádiu konania sú teda aktuálne tie skutočnosti, na ktoré

bolo poukazované či uţ zo strany sťaţnostného súdu alebo súdu prvého stupňa

v ich predchádzajúcich väzobných rozhodnutiach. V tejto súvislosti je treba upozorniť

predovšetkým na rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

z 27. januára 2012, sp. zn. 20/2011, ktorým bola spolu s rozhodnutím tunajšieho súdu

z 1. februára 2012, sp. zn. , obvinenému predĺţená lehota väzby

do 1. septembra 2012, ako i rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá posledne podaná ţiadosť

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu a ktorými tieţ rovnako nebol prijatý

ani ním predloţený písomný sľub či ponuka peňaţnej záruky. Najmä potom charakter stíhanej

trestnej činnosti, jej rozsah, spôsob a dlhšie časové obdobie, počas ktorého mala byť táto

páchaná sú tie okolnosti, ktoré aj naďalej odôvodňujú v predmetnom prípade existenciu

dôvodu väzby v zmysle

Čo sa týka pritom tej námietky obvineného, ţe uţ od augusta 2011 nie je konateľom

ţiadnej z dotknutých obchodných spoločností, tak v tomto smere je potrebné podotknúť

iba toľko, ţe s uvedenou výhradou sa uţ oba konajúce súdy vysporiadali vo svojich skorších

rozhodnutiach, keď v podstate zhodne uviedli, ţe uvedená skutočnosť - zmena v osobe

konateľa obch. spoločností, kde novými konateľmi sa stali osoby jemu blízke - nič nemení

na pretrvávajúcej obave z pokračovania v trestnej činnosti obvineného. Rovnaký záver potom

platí taktieţ i vo vzťahu k zaisteniu všetkých listinných dôkazov zo strany orgánov činných

v trestnom konaní.

A napokon vo vzťahu k otázke moţného nahradenia väzby obvineného M. V.

či uţ ním predloţeným písomným sľubom v zmysle

alebo ponúknutou peňaţnou zárukou uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky

tú skutočnosť, ţe s ohľadom na osobu obvineného ako i okolnosti daného prípadu, najmä však

povahu, závaţnosť a následky trestných činov, z ktorých spáchania je obvinený dôvodne

podozrivý, nie je moţné povaţovať v danom prípade prijatie ani jedného z vyššie uvedených

inštitútov za dostatočné.

9

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ţe napadnuté rozhodnutie podľa v celom rozsahu zrušil

a predmetným uznesením následne sám rozhodol tak o ţiadosti obvineného M. V.

o prepustenie z väzby na slobodu ako i jeho návrhu na nahradenie väzby písomným sľubom,

resp. peňaţnou zárukou.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. júla 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová