Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eb6/386004.4774c0.pdf
PDF · 195.44 KB
No categories available
4Obo/54/2011
Najvyšší súd 4 Obo 54/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ O. H., bytom: B., 2/
M. I., bytom: T., obidvaja zast. advokátom JUDr. M. S., so sídlom: Z. proti ţalovanému: A.
družstvo, so sídlom: T., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. H. G., so sídlom: Č., o zaplatenie
33 193,92 eur (pôvodne 1 000 000,-- Sk) zo zmenky, na odvolanie ţalobcov a ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. marca 2011, č. k. 12Cb/8/2003-240, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 21. marca 2011, č. k. 12Cb/8/2003-240 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21. 03. 2011, č. k.
12Cb/8/2003-240 zrušil zmenkový platobný rozkaz, vydaný tamojším súdom dňa
14. 05. 2003, č. k. 12 Zm 78/02-31 v znení opravného uznesenia zo dňa 23. 06. 2010, č. k.
12Cb/8/2003-154. Súčasne uloţil ţalobcom v 1. a 2. rade povinnosť uhradiť ţalovanému
na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, kaţdý v sume 2 132,87 eur, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na dve zmenky
vystavené na sumy po 500 000,-- Sk, dve dohody o dodatku k pracovnej zmluve
o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000, uzavreté medzi ţalovaným
a ţalobcami, dve dohody o vyplňovacom práve zo dňa 18. 07. 2000, uzavreté medzi
ţalovaným a ţalobcami, dve splnomocnenia ţalovaného, udelené ţalobcom zo dňa
14. 02. 1996, na základe ktorých Krajský súd v Košiciach vydal dňa 14. 05. 2003 zmenkový
platobný rozkaz v znení opravného uznesenia zo dňa 23. 06. 2010, ktorým ţalovanému uloţil,
aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil ţalobcovi
v 1. rade sumu 500 000,-- Sk so 6%-ným úrokom od 17. 07. 2001 do zaplatenia, ţalobcovi
v 2. rade sumu 500 000,-- Sk so 6%-ným úrokom od 17. 07. 2001 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 3 333,30 Sk a na účet právneho zástupcu ţalobcu náhradu trov konania vo výške
79 300,-- Sk, alebo aby v tej istej lehote podal námietky na tamojšom súde.
K rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 Cb 5/04-66 a 16 Cb 129/02-52
vydané v obdobných veciach, ktoré ţalobcovia cestou svojho právneho zástupcu pripojili
k svojmu písomnému vyjadreniu zo dňa 31. 01. 2011 (č. l. 166 – 191), prvostupňový súd
uviedol, ţe sa nejedná o rozsudky, týkajúce sa prejednávanej veci, preto súd nimi nie je
viazaný.
Súd ďalej poukázal na ust. § 175 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O. s. p.) a vo vzťahu k tzv. koncentračnej zásade uviedol, ţe súd môţe v námietkovom
konaní prihliadať len na tvrdenia uvedené v námietkach, na neskôr uplatnené námietky
neprihliadne. Pokiaľ však ide o posúdenie platnosti zmenky, túto je súd oprávnený a povinný
posudzovať v kaţdom štádiu konania. V prejednávanej veci sa jedná o vlastné zmenky
vystavené ţalovaným, v tom čase podnikajúci pod obchodným menom T. I., a. s., ktoré si
navzájom za ţalovaného podpísali ţalobcovia v 1. a 2. rade ako zástupcovia ţalovaného. Táto
skutočnosť, teda ţe ţalobcovia jednali ako zástupcovia, je na zmenke uvedená.
Vo vzťahu k námietke ţalovaného o neplatnosť splnomocnení zo dňa 14. 02. 1996
(č. l. 12 a 16), ktorými ţalovaný splnomocnil P. B. a RNDr. N. K., CSc. ako dvoch členov
predstavenstva spoločnosti na všetky právne úkony s právom podpisu spojeným so
zastupovaním spoločnosti v jeho mene, poukázal prvostupňový súd na čl. III § 3 ods. 2
zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
ZaŠZ), z ktorého vyplýva, ţe ak zmenku podpisuje zástupca, zmocnenie na podpis zmenky
musí byť písomné. V prejednávanom prípade síce bolo udelené plnomocenstvo pre ţalobcov
v písomnej forme na všetky právne úkony, ale sa v ňom neuvádza, ţe je udelené aj
na podpisovanie zmeniek. Keďţe zákonná úprava výslovne vyţaduje zmocnenie na podpis
zmenky, ktoré v danej veci dané nebolo, má súd za to, ţe ak zmenky podpísali ţalobcovia
bez splnomocnenia výslovne udeleného na podpisovanie zmeniek, nemoţno ich povaţovať
za zástupcov ţalovaného, oprávnených na podpísanie zmeniek za ţalovaného ako vystaviteľa
zmenky. Súčasne však súd uviedol, ţe ţalovaný v 2. rade ako predseda predstavenstva
ţalovaného v čase podpísania zmenky, bol oprávnený konať za ţalovaného a zmenku
podpísať nie ako zástupca, ale z titulu svojej funkcie ako predsedu predstavenstva.
Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného o tom, ţe plnomocenstvá udelené ţalobcom dňa
14. 02. 1996 boli pred podpisom zmenky odvolané ţalovaným, toto v konaní súd
za preukázané nemal. Naproti tomu, na základe výpovedí ţalovaného aj ţalobcov o tom, ţe
pokiaľ by ţalovaný mal vyplatiť zmenkový záväzok, tak by tým bol vyplatený takmer celý
jeho finančný kapitál, mal súd za preukázané, ţe podpisom zmeniek došlo zo strany ţalobcov,
konajúcich za ţalovaného, ku konaniu v rozpore so záujmami ţalovaného a tieţ ku konaniu
v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu je vystavenie a podpísanie zmeniek
za ţalovaného podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatné.
K ďalšej námietke ţalovaného, spočívajúcej v tvrdení, ţe zmenkové záväzky neboli
uvedené v účtovnej závierke za rok 2000, ktorú v marci 2001 podpísal ţalovaný v 2. rade (súd
mal zrejme na mysli ţalobcu v 2. rade), súd zdôraznil, ţe toto tvrdenie samo osebe nie je
dôkazom preukazujúcim, ţe ţalované zmenky v danom období vystavené neboli, i keď je
na nich ako dátum vystavenia uvedený deň 18. 07. 2000, teda deň pred vystavením účtovnej
závierky.
Vo vzťahu k dohodám o vyplňovacom práve zo dňa 18. 07. 2000 (č. l. 11 a 15) súd
uviedol, ţe tieto za ţalovaného podpísali ţalobcovia navzájom a boli dohodnuté na základe
dohôd o dodatkoch k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
17. 07. 2000 (č. l. 9 - 10,13 - 14).Vyplňovacie právo sa týkalo doplnenia údaja dňa splatnosti
zmeniek. Podľa dohôd o vyplňovacom práve, údaj splatnosti zmeniek bol oprávnený doplniť
nadobúdateľ zmenky v prípade, ak zamestnávateľ – vystaviteľ blankozmenky (t. j. ţalovaný)
ukončí pracovný pomer s pracovníkmi – nadobúdateľmi zmeniek (t. j. so ţalobcami) z iného
dôvodu ako podľa § 53 Zákonníka práce (ďalej len ZP), alebo keď pracovníkovi – ţalobcovi
v 1. rade zanikne funkcia riaditeľa marketingu a investícií a ţalobcovi v 2. rade funkcia
výkonného riaditeľa. V takomto prípade bol ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcom jednorazové
odškodné po 500 000,-- Sk, pričom nárok ţalobcov zabezpečovali práve ţalované zmenky.
Súd ďalej poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
39Cb/97/05, v ktorom ţalovaný navrhol vyhlásiť dohody o plate a dohody o dodatkoch
k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach, obidva zo dňa 17. 07. 2000,
uzatvorené medzi ţalobcami v 1. a 2. rade a ţalovaným, za neplatné. Po tom, ako Krajský
súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 31. 03. 2009 zrušil pôvodný rozsudok
Okresného súdu Košice II z 22. 03. 2007 (ktorým súd ţalobe vyhovel) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 19. 11. 2009 ţalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu zamietol (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 23. 09. 2010, č. k. 4Co/41/2010-311).
V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17C/172/2004 súd
rozsudkom zo dňa 06. 03. 2007, č. k. 17C/172/2004-123, potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 20. 05. 2008, č. k. 6Co/142/2006-199 (č. l. 125 - 135) zamietol
ţalobu ţalobcov o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 422 300,-- Sk a 1 221 900,-- Sk
za nesplnenie záväzku ţalovaného na zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške
po 500 000,-- Sk na základe dohôd o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych
výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000, uzavretých medzi ţalovaným a ţalobcami
v 1. a 2. rade. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, ţe jednorazové odškodné, dohodnuté
vo výške po 500 000,-- Sk v čl. IV bod 2 vyššie menovaných dohôd, nepredstavuje mzdový
nárok. Súdy uviedli, ţe odstupné moţno dohodnúť len v prípade rozviazania pracovného
pomeru z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Zákonníka práce (ďalej len ZP),
kým v danom prípade k rozviazanou pracovného pomeru z uvedených dôvodov nedošlo.
Na základe uvedeného súdy dospeli k záveru, ţe dojednanie uvedené v čl. IV, bod 1, 2 dohôd
o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
17. 07. 2000, je neplatné.
Z vyššie uvedeného dôvodu, keďţe ţaloba o určenie neplatnosti dohôd o dodatkoch
k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000 bola
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnutá, mal prvostupňový súd za to, ţe
platnosť týchto dohôd, pokiaľ ide o nárok ţalobcov voči ţalovanému na zaplatenie
jednorazového odškodnenia vo výške po 500 000,-- Sk ako nároku zabezpečeného
ţalovanými zmenkami, je oprávnený posúdiť v konaní ako predbeţnú otázku. Súd vyslovil
totoţný názor ako Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. 6Co/142/2006-199, teda ţe
z dôvodu, ţe nárok na zaplatenie odškodnenia pri ukončení pracovnej zmluvy so ţalobcami
z iného dôvodu ako podľa § 53 ZP nie je mzdovým nárokom, je dohodnutie v dohodách
o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
17. 07. 2000 podľa § 241 ods. 2 písm. a/ ZP neplatné. Keďţe sú dohody o dodatkoch
k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000 v časti
dojednania jednorazového odškodnenia po 500 000,-- Sk pre kaţdého ţalobcu neplatné,
potom sú neplatné aj dohody o vyplňovacom práve blankozmeniek medzi ţalovaným
a ţalobcami v 1. a 2. rade, ktoré boli uzavreté na ich základe. Nakoniec, keďţe sú neplatné
dohody o vyplňovacom práve blankozmeniek, potom ak blankozmenky boli vyplnené
na základe týchto dohôd, jedná sa o nevyplnené blankozmenky, a teda nespôsobilé
na preplatenie.
Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia vo veci samej zhrnul, ţe
vystavenie zmenky vychádza spravidla z určitého reálneho základu, ktorým v prejednávanom
prípade mal byť záväzok ţalovaného na zaplatenie odškodného, dohodnutý v dohodách
o dodatkoch k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
17. 07. 2000. Tento však bol posúdený ako absolútne neplatný a teda neexistujúci, a to uţ
v čase vystavenia zmeniek. Na základe uvedeného súd uzavrel, ţe z dôvodu, ţe kauzálny
záväzok neexistuje, aj keby boli zmenky formálne platné, ţalovaný nie je povinný platiť.
Vo vzťahu k náhrade trov konania, uplatneným právnou zástupkyňou ţalovaného
za 8 úkonov právnej pomoci, k náhrade cestovného osobným motorovým vozidlom
na pojednávanie súdu dňa 21. 03. 2011, náhrade za stratu času a reţijnému paušálu,
prvostupňový súd povaţoval za dôvodnú odmenu za 4 úkony právnej pomoci po 320,30 eur
(prevzatie a príprava veci, podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, podanie
vo veci zo dňa 14. 05. 2007 a účasť na pojednávaní dňa 21. 03. 2007), ďalej reţijný paušál
2 x 4,25 eur, 1 x 5,91 eur a 1 x 7,41 eur. Spolu so zaplateným súdnym poplatkom
za námietky v sume 829,85 eur predstavujú trovy konania celkom 2 132,87 eur. Súd
za nedôvodnú povaţoval odmenu za návrh na prerušenie konania zo dňa 26. 05. 2006
s odôvodnením, ţe sa nejedná o podanie vo veci samej, ale o procesný návrh, ako aj ďalšie
podania ţalovaného z dôvodu, ţe tvrdenia v nich uvedené mohol vzhľadom na koncentračnú
zásadu uviesť v námietkach a vo vyjadrení zo dňa 14. 05. 2007. Súd za neúčelné trovy
konania povaţoval náklady cestovného a straty času spojené s účasťou právnej zástupkyne
ţalovaného na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 21. 03. 2011 argumentujúc, ţe
ţalovaný si na zastupovanie svojej osoby mohol zvoliť právneho zástupcu so sídlom v K.,
a nie v R. (i keď na takéto zastupovanie zákonný nárok má).
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobcovia aj
ţalovaný. Ţalobcovia napadli prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu argumentujúc, ţe
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 221
ods. 1 písm. f/ O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), súčasne ţe rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Ţalobcovia v bode a/ svojho odvolania namietli nesprávne právne posúdenie
plnomocenstiev zo dňa 14. 02. 1996 súdom prvého stupňa. Poukázali na čl. III, § 3 ods. 2
ZaŠZ, ktorý pre právny úkon podpisu zmenky vyţaduje písomnú plnú moc, avšak ţiadne iné
náleţitosti nevyţaduje. Zdôraznili, ţe písomná forma plnomocenstva bola zachovaná, bolo
udelené na všetky právne úkony a zahŕňa v sebe i právny úkon vystavenia a podpisu zmenky.
V tejto súvislosti prezentovali názor, ţe splnomocnenie v zmenkových vzťahoch nie je
inštitútom zmenkovo-právnym, preto sa jeho úprava riadi ustanoveniami o zastupovaní
na základe plnej moci podľa § 31 a nasl. OZ. I keď písomná forma plnomocenstva nie je
v § 31 OZ všeobecne predpísaná, v prípade udelenia všeobecného (generálneho)
plnomocenstva sa písomná forma v zmysle § 31 ods. 4 OZ vyţaduje. Uviedli, ţe písomné
plnomocenstvo nebolo nijako obmedzené a ţalobcovia, konajúc podľa § 31 OZ, rozsah
udeleného plnomocenstva neprekročili. V súlade s dikciou čl. III, § 3 ods. 2 ZaŠZ majú za to,
ţe úkony, ktoré nemajú písomnú formu, nemôţu zaloţiť ţiadne zmenkové práva alebo
povinnosti, súčasne však vyjadrili názor, ţe niet zmenkového úkonu, ktorý by nemohol byť
vykonaný zástupcom. Ďalej poukázali na to, ţe splnomocniteľ (ţalovaný) udelil
plnomocenstvo osobe, ktorá zmenku podpísala, na všetky právne úkony. V súlade s čl. III § 3
ods. 1 ZaŠZ, splnomocnenec sa na zmenku podpísal sám s pripojením doloţky, za koho
podpisuje.
V ďalšej časti odvolania (bod b/) ţalobcovia namietli nepreskúmateľnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu v časti, v ktorej súd vyhodnotil podpis zmeniek za neplatný právny
úkon podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a rozpor so záujmami odporcu.
Prvostupňovému súdu vytkli, ţe bliţšie neozrejmil, v čom malo byť konanie ţalobcov
v rozpore so záujmami ţalovaného. Majú za to, ţe v prejednávanom prípade nie je na mieste
aplikovať § 22 ods. 2 OZ. Zdôraznili, ţe záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca boli
zhodné. Ţalovaný udelil plnomocenstvo ţalobcom v roku 1996 a odvolal ho aţ v roku 2001.
Za celé toto obdobie bola spoločnosť ţalovaného za účasti ţalobcov vo vedení spoločnosti
v zisku. Naproti tomu v období rokov 2002 - 2004, kedy sa uţ ţalobcovia na riadení
spoločnosti nezúčastňovali, ţalovaný ani v jednom účtovnom období nedosiahol zisk, vţdy
iba stratu. Podľa ţalobcov sa súd rovnako nedostatočne vysporiadal s otázkou konania
ţalobcov v rozpore s dobrými mravmi. Súdu vytkli, ţe sa obmedzil len na konštatovanie, ţe
ak by mal ţalovaný vyplatiť zmenkový záväzok, bol by tým vyplatený celý finančný kapitál
ţalovaného, v tomto smere však nevykonal ţiadne dokazovanie. Súd neuviedol, ktoré osoby
mali konať v rozpore s dobrými mravmi, o akú kategóriu dobrých mravov malo ísť, ani
bliţšie neozrejmil, aké konanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobcovia majú za to,
ţe v dôsledku nedostatočného a zmätočného odôvodnenia rozsudku nemajú ani len objektívne
moţnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť napadnutého výroku rozhodnutia
a v konečnom dôsledku ani odôvodniť svoje odvolanie tak, aby mohli byť v odvolacom
konaní úspešní.
V bode c/ odvolania ţalobcovia súdu prvého stupňa vytkli, ţe pri posúdení dohôd
o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
17. 07. 2000, ako aj dohôd o vyplňovacom práve zo dňa 18. 07. 2000 za neplatné, konal nad
rámec námietok ţalovaného, obsiahnutých v jeho písomnom podaní, označenom ako
„Námietky ţalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 12Zm/78/02 zo dňa
26. 05. 2003“. Poukázali na tzv. sústreďovaciu (koncentračnú) zásadu, v zmysle ktorej súd
v konaní nemôţe prihliadať k iným námietkam neţ k tým, ktoré boli včas uplatnené a len
z hľadiska týchto námietok môţe posudzovať obsah napadnutého platobného rozkazu (v tejto
súvislosti poukázali na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2001). Vzhľadom
na uvedené mohol súd posudzovať len námietky ţalovaného v jeho podaní zo dňa
26. 05. 2003. Ţalovaný v týchto námietkach otázku platnosti vyššie uvedených dohôd vôbec
nevzniesol a otázku kauzálneho vzťahu ani nenamietol, z dôvodu ktorého súd túto otázku
nemohol skúmať, a to bez ohľadu na to, či išlo o zabezpečovaciu zmenku alebo nie.
Ţalobcovia majú za to, ţe súd mohol posudzovať otázku existencie dohody o vyplňovacom
práve, uzavretej medzi ţalobcami a ţalovaným dňa 18. 07. 2000, iba z hľadiska námietky
ţalovaného, spočívajúcej v jej údajnom antidatovaní, pričom ţalovaný mal na preukázanie
svojich tvrdení označiť dôkaz. Pokiaľ tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno. Bolo na jeho
ťarchu zhrnúť všetky svoje námietky v podaní zo dňa 26. 05. 2003 a vyhnúť sa riziku, ţe
niektoré námietky neurobil včas, resp. ich neurobil vôbec.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ţalobcovia odvolaciemu súdu navrhli,
aby napadnuté rozhodnutie v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe námietkami napadnutý
zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie
v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj ţalovaný, a to
voči výroku o trovách konania. K argumentácii súdu, ţe ţalovaný si advokátku so sídlom v R.
zvolil v záverečnom štádiu konania uviedol, ţe nemohol vedieť, ţe po 8-ich rokoch trvania
sporu pôjde o záverečné štádium konania vo veci, naviac, keďţe sa jedná len o prvostupňové
konanie, je predpoklad, ţe jeden z účastníkov podá odvolanie. Ako účastník konania má
zákonné právo zvoliť si advokáta na zastupovanie na základe slobodného výberu, voči
ktorému má plnú dôveru bez ohľadu na jeho sídlo. Súdu tieţ vytkol, ţe napriek zásade
uvedenej v § 142 ods. 1 O. s. p. mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za štyri
písomné podania vypracované vo veci, vrátane návrhu na prerušenie konania (zo dňa
26. 05. 2006, 24. 05. 2007, 04. 12. 2008 a 14. 03. 2011), ako aj náklady cestovného a straty
času spojené s účasťou na pojednávaní dňa 21. 03. 2011. Má za to, ţe súd neposúdil všetky
okolnosti relevantné pre rozhodnutie o nedôvodnosti uplatnených trov konania a svoje
rozhodnutie náleţite neodôvodnil. Namietol nerešpektovanie ustanovení § 150 ods. 1 a § 1
O. s. p., pretoţe nepriznanie náhrady trov konania na základe úvahy súdu je moţné len
vo výnimočnom prípade, ktoré musí byť v rozhodnutí náleţite odôvodnené. Za nedostatočne
zdôvodnené povaţuje ţalovaný aj konštatovanie prvostupňového súdu o účelnosti trov
konania titulom cestovného a straty času spojených s účasťou právnej zástupkyne ţalovaného
so sídlom v R. na pojednávaní súdu v K.. Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol napadnutý
rozsudok v časti o náhrade trov konania zmeniť tak, ţe ţalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní
uhradiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania, kaţdý v sume 3
485,79 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
K odvolaniu ţalobcov sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v merite veci ako vecne správny potvrdiť.
K odvolaniu ţalovaného sa ţalobcovia nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal
odvolanie ţalobcov podľa § 212 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2
písm. a/ O. s. p.), súčasne ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Ţalobcovia svoje odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ a h/ O. s. p., teda ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom a vyššie citovaným ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe ţalobcovia návrhom zo dňa 11. 07. 2002,
poţiadali o vydanie zmenkového platobného rozkazu z titulu 2 vlastných zmeniek,
vystavených ţalovaným v Košiciach dňa 18. 07. 2000 na zmenkovú sumu 500 000,-- Sk,
splatných dňa 16. 07. 2001 (č. l. 17 a 18), vyplnených na základe dohôd o vyplňovacom práve
zo dňa 18. 07. 2000 (č. l. 11 a 15). Predmetné zmenky podpísal v prospech ţalobcu v 1. rade
M. I. (ţalobca v 2. rade) na základe splnomocnenia vystaveného ţalovaným v zastúpení P. B.
a RNDr. N. K., CSc. ako vtedajších členov predstavenstva v Košiciach dňa 14. 02. 1996 (č. l.
12) a v prospech ţalobcu v 2. rade O. H. (ţalobca v 1. rade) na základe splnomocnenia
vystaveného ţalovaným v zastúpení M. I. a RNDr. N. K., CSc. ako predsedu predstavenstva
a člena predstavenstva v predmetnom čase v Košiciach dňa 14. 02. 1996 (č. l. 16). Obidve
splnomocnenia, ktorými ţalovaný ako splnomocniteľ splnomocnil vyššie označených
splnomocnencov na všetky právne úkony s právom podpisu, spojené so zastupovaním
spoločnosti v jeho mene, vyhodnotil súd prvého stupňa za neplatné dôvodiac, ţe
v predmetných splnomocneniach nie je výslovne uvedené, ţe sú udelené aj na podpisovanie
zmeniek.
Podľa čl. III, § 3 ods. 1 ZaŠZ, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené
tak, ţe niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno
a pripojiť údaj, za koho podpisuje.
Podľa čl. III, § 3 ods. 2, veta prvá ZaŠZ, zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku
musí byť písomné.
Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa moţno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi,
v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 3l ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak
sa netýka len určitého právneho úkonu.
Z vyššie citovaného ustanovenia čl. III, § 3 ods. 2 ZaŠZ je zrejmé, ţe zmenkové
plnomocenstvo musí mať bezpodmienenčne písomnú formu, ktorá zákonná poţiadavka je
v prejednávanom prípade splnená. Ţalované zmenky podpísali splnomocnenci na základe
splnomocnení s pripojením údaja, za koho podpisujú (resp. koho zastupujú), ktorá skutočnosť
vyplýva z predloţených zmeniek, ktorých fotokópie sú zaloţené na č. l. 17 a 18 spisu, čím je
splnená aj ďalšia podmienka, vyţadovaná článkom III § 3 ods. 1, veta druhá ZaŠZ. Otázkou,
na zodpovedanie ktorej majú ţalobcovia a vec prejednávajúci prvostupňový súd rozdielny
názor, preto zostáva posúdenie skutočnosti, či v plnomocenstve udelenom na všetky právne
úkony, musí byť výslovne uvedené, ţe toto sa vzťahuje aj na podpisovanie zmeniek. Je
potrebné súhlasiť so ţalobcami, ţe splnomocnenie samo osebe nie je zmenkovoprávnym
inštitútom, a teda v otázkach výslovne neupravených Zmenkovým a šekovým zákonom, sa
jeho úprava riadi všeobecnými ustanoveniami o zastupovaní na základe plnomocenstva,
upravenými v § 31 aţ 33b Občianskeho zákonníka. Zmenkový a šekový zákon okrem
poţiadavky písomnej formy zmocnenia na podpis zmenky (čl. III, § 3 ods. 2, veta prvá ZaŠZ)
a špecifikácie vlastného mena zmocnenca, vrátane údaja, za koho podpisuje (čl. III, § 3 ods. 1,
veta druhá ZaŠZ), iné náleţitosti plnej moci nevyţaduje. Ţalobcovia, ktorí ţalované zmenky
za ţalovaného podpísali, disponovali generálnym plnomocenstvom, znejúcim na všetky
právne úkony spojené so zastupovaním spoločnosti ţalovaného (pôvodne T. I., akciová
spoločnosť, obchodník s cennými papiermi), vrátane podpisového práva. Preto aj keby ZaŠZ
písomnú formu zmocnenia nevyţadoval, vzhľadom na všeobecnú formu plnomocenstva,
vzťahujúceho sa na všetky právne úkony, by poţiadavka písomnej formy plnomocenstva
vyplývala z § 31 ods. 4 OZ. Táto, ako základná podmienka platnej plnej moci, je v konaní
splnená, v dôsledku ktorej skutočnosti niet pochýb o jej platnosti.
Odvolací súd povaţuje za dôvodnú aj ďalšiu námietku odvolateľov, spočívajúcu
v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvého
stupňa vyhodnotil vystavenie a podpísanie ţalovaných zmeniek za neplatné v zmysle § 39
OZ. Odvolací súd v tejto časti totoţne s odvolateľmi má za to, ţe prvostupňový rozsudok
v tejto časti je nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa len na základe konštatovania, ţe pokiaľ
by ţalovaný vyplatil zmenkový záväzok, bol by tým vyplatený takmer celý finančný kapitál
ţalovaného, dospel k záveru, ţe podpísaním zmeniek došlo zo strany ţalobcov, konajúcich
za ţalovaného, ku konaniu v rozpore so záujmami ţalovaného a tieţ ku konaniu v rozpore
s dobrými mravmi. Súd v tomto smere skutočne nevykonal ţiadne dokazovanie a do svojho
odôvodnenia len prevzal tvrdenia ţalovaného z jeho písomného vyjadrenia zo 14. 05. 2007.
Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Toto právo bezpochyby neznamená povinnosť súdu
zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi
konania, musí však spĺňať limity zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.
a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, vznesené
účastníkmi v priebehu konania.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako neozrejmil konanie
ţalobcov v rozpore so záujmami ţalovaného. Odôvodnenie v tomto smere je nevyhnutné o to
viac, ţe ţalovaný splnomocnil ţalobcov na zastupovanie spoločnosti ešte v roku 1996 a je
ťaţko predstaviteľné, ţe pokiaľ by títo konali skutočne v rozpore s jeho záujmami, ţalovaný
by takéto konanie bez ďalšieho znášal aţ do roku 2001.
Tak, ako súd riadne neodôvodnil, v čom vidí konanie ţalobcov v rozpore so záujmami
ţalovaného, v rozhodnutí celkom absentuje odôvodnenie tej skutočnosti, ktorá ho viedla
k záveru o konaní ţalobcov v rozpore so všeobecne uznávanými mravnými normami
(hodnotami) spoločnosti (t. j. v rozpore s dobrými mravmi).
Ţalobcovia v neposlednom rade namietli porušenie tzv. koncentračnej (sústreďovacej)
zásady súdom prvého stupňa, ktorý nad rámec námietok ţalovaného, uvedených v jeho
písomnom podaní zo dňa 26. 05. 2003 (č. l. 35 - 37), prvostupňovému súdu doručené
v rovnaký deň, skúmal ako predbeţnú otázku platnosť dohôd o dodatkoch k pracovným
zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000.
Podľa § 175 ods. 1, veta prvá O. s. p. (platného a účinného aj v čase rozhodovania
prvostupňového súdu), ak navrhovateľ predloţí v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti
ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá
na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi
uloţí, aby do troch dní zaplatil poţadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej
lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému
rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.
Podľa § 175 ods. 3 (v čase rozhodovania prvostupňového súdu ods. 2) O. s. p., ak
odporca nepodá námietky včas, alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo
šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky,
námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou
osobou, súd odmietne.
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, ţe
zmenkové konane je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, v zmysle ktorej v konaní
o námietkach môţe súd preskúmať len tie námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní
od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky nemôţe súd
prihliadnuť bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Ţalovaný okruh námietok, ani ich odôvodnenie
nemôţe po podaní včasných námietok účinne meniť ani rozširovať. Môţe len navrhovať
dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďţe znáša dôkazné bremeno
na preukázanie oprávnenosti svojich námietok. Zákon pritom nerozlišuje námietky procesnej
povahy od námietok majúcich povahu hmotnoprávnu, ktoré napádajú samotnú zmenku alebo
skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ boli ţalovaným v jeho podaní zo dňa 14. 05. 2007
(č. l. 93 - 98) dodatočne vznesené námietky, týkajúce sa neplatnosti vyššie označených dohôd,
rovnako dohôd o vyplňovacom práve, a teda aj samotných zmeniek, ide o nové námietky,
na ktoré súd nemôţe prihliadať, i keby bola ich dôvodnosť preukázaná. Výnimku
z koncentračnej zásady tvoria iba niektoré námietky procesného charakteru, ktoré sa týkajú
podmienok konania (dôsledkom ktorých je zastavenie konania, prípadne postúpenie veci
na prejednanie príslušnému súdu) a ku ktorým musí súd prihliadať kedykoľvek za konania aj
bez návrhu účastníkov. V prejednávanej veci sa však o uvedený prípad nejedná.
Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj ţalovaný, a to
voči výroku o trovách konania. Dôvodnosťou tohto odvolania sa odvolací súd nezaoberal,
vzhľadom na to, ţe je potrebné napadnutý rozsudok vo veci samej zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3
O. s. p.).
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ a § 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní opakovane preskúmal námietky
ţalovaného, podané proti zmenkovému platobnému rozkazu (č. l. 35), prihliadnuc
na koncentračnú zásadu námietkového konania a aby tieto vyhodnotil v súlade s vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 226 O. s. p. viazaný.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová