Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/54/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ O. H., bytom: B., 2/

M. I., bytom: T., obidvaja zast. advokátom JUDr. M. S., so sídlom: Z. proti ţalovanému: A.

družstvo, so sídlom: T., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. H. G., so sídlom: Č., o zaplatenie

33 193,92 eur (pôvodne 1 000 000,-- Sk) zo zmenky, na odvolanie ţalobcov a ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. marca 2011, č. k. -240, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 21. marca 2011, č. k. -240 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21. 03. 2011, č. k.

-240 zrušil zmenkový platobný rozkaz, vydaný tamojším súdom dňa

14. 05. 2003, č. k. -31 v znení opravného uznesenia zo dňa 23. 06. 2010, č. k.

-154. Súčasne uloţil ţalobcom v 1. a 2. rade povinnosť uhradiť ţalovanému

na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, kaţdý v sume 2 132,87 eur, a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na dve zmenky

vystavené na sumy po 500 000,-- Sk, dve dohody o dodatku k pracovnej zmluve

o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000, uzavreté medzi ţalovaným

a ţalobcami, dve dohody o vyplňovacom práve zo dňa 18. 07. 2000, uzavreté medzi

ţalovaným a ţalobcami, dve splnomocnenia ţalovaného, udelené ţalobcom zo dňa

14. 02. 1996, na základe ktorých Krajský súd v Košiciach vydal dňa 14. 05. 2003 zmenkový

platobný rozkaz v znení opravného uznesenia zo dňa 23. 06. 2010, ktorým ţalovanému uloţil,

2

aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil ţalobcovi

v 1. rade sumu 500 000,-- Sk so 6%-ným úrokom od 17. 07. 2001 do zaplatenia, ţalobcovi

v 2. rade sumu 500 000,-- Sk so 6%-ným úrokom od 17. 07. 2001 do zaplatenia, zmenkovú

odmenu 3 333,30 Sk a na účet právneho zástupcu ţalobcu náhradu trov konania vo výške

79 300,-- Sk, alebo aby v tej istej lehote podal námietky na tamojšom súde.

K rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -66 a -52

vydané v obdobných veciach, ktoré ţalobcovia cestou svojho právneho zástupcu pripojili

k svojmu písomnému vyjadreniu zo dňa 31. 01. 2011 (č. l. 166 – 191), prvostupňový súd

uviedol, ţe sa nejedná o rozsudky, týkajúce sa prejednávanej veci, preto súd nimi nie je

viazaný.

Súd ďalej poukázal na ust. , (ďalej

len ) a vo vzťahu k tzv. koncentračnej zásade uviedol, ţe súd môţe v námietkovom

konaní prihliadať len na tvrdenia uvedené v námietkach, na neskôr uplatnené námietky

neprihliadne. Pokiaľ však ide o posúdenie platnosti zmenky, túto je súd oprávnený a povinný

posudzovať v kaţdom štádiu konania. V prejednávanej veci sa jedná o vlastné zmenky

vystavené ţalovaným, v tom čase podnikajúci pod obchodným menom T. I., a. s., ktoré si

navzájom za ţalovaného podpísali ţalobcovia v 1. a 2. rade ako zástupcovia ţalovaného. Táto

skutočnosť, teda ţe ţalobcovia jednali ako zástupcovia, je na zmenke uvedená.

Vo vzťahu k námietke ţalovaného o neplatnosť splnomocnení zo dňa 14. 02. 1996

(č. l. 12 a 16), ktorými ţalovaný splnomocnil P. B. a RNDr. N. K., CSc. ako dvoch členov

predstavenstva spoločnosti na všetky právne úkony s právom podpisu spojeným so

zastupovaním spoločnosti v jeho mene, poukázal prvostupňový súd na čl. III § 3 ods. 2

Zmenkový a šekový zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len

ZaŠZ), z ktorého vyplýva, ţe ak zmenku podpisuje zástupca, zmocnenie na podpis zmenky

musí byť písomné. V prejednávanom prípade síce bolo udelené plnomocenstvo pre ţalobcov

v písomnej forme na všetky právne úkony, ale sa v ňom neuvádza, ţe je udelené aj

na podpisovanie zmeniek. Keďţe zákonná úprava výslovne vyţaduje zmocnenie na podpis

zmenky, ktoré v danej veci dané nebolo, má súd za to, ţe ak zmenky podpísali ţalobcovia

bez splnomocnenia výslovne udeleného na podpisovanie zmeniek, nemoţno ich povaţovať

za zástupcov ţalovaného, oprávnených na podpísanie zmeniek za ţalovaného ako vystaviteľa

3

zmenky. Súčasne však súd uviedol, ţe ţalovaný v 2. rade ako predseda predstavenstva

ţalovaného v čase podpísania zmenky, bol oprávnený konať za ţalovaného a zmenku

podpísať nie ako zástupca, ale z titulu svojej funkcie ako predsedu predstavenstva.

Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného o tom, ţe plnomocenstvá udelené ţalobcom dňa

14. 02. 1996 boli pred podpisom zmenky odvolané ţalovaným, toto v konaní súd

za preukázané nemal. Naproti tomu, na základe výpovedí ţalovaného aj ţalobcov o tom, ţe

pokiaľ by ţalovaný mal vyplatiť zmenkový záväzok, tak by tým bol vyplatený takmer celý

jeho finančný kapitál, mal súd za preukázané, ţe podpisom zmeniek došlo zo strany ţalobcov,

konajúcich za ţalovaného, ku konaniu v rozpore so záujmami ţalovaného a tieţ ku konaniu

v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu je vystavenie a podpísanie zmeniek

za ţalovaného podľa (ďalej len ) neplatné.

K ďalšej námietke ţalovaného, spočívajúcej v tvrdení, ţe zmenkové záväzky neboli

uvedené v účtovnej závierke za rok 2000, ktorú v marci 2001 podpísal ţalovaný v 2. rade (súd

mal zrejme na mysli ţalobcu v 2. rade), súd zdôraznil, ţe toto tvrdenie samo osebe nie je

dôkazom preukazujúcim, ţe ţalované zmenky v danom období vystavené neboli, i keď je

na nich ako dátum vystavenia uvedený deň 18. 07. 2000, teda deň pred vystavením účtovnej

závierky.

Vo vzťahu k dohodám o vyplňovacom práve zo dňa 18. 07. 2000 (č. l. 11 a 15) súd

uviedol, ţe tieto za ţalovaného podpísali ţalobcovia navzájom a boli dohodnuté na základe

dohôd o dodatkoch k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa

17. 07. 2000 (č. l. 9 - 10,13 - 14).Vyplňovacie právo sa týkalo doplnenia údaja dňa splatnosti

zmeniek. Podľa dohôd o vyplňovacom práve, údaj splatnosti zmeniek bol oprávnený doplniť

nadobúdateľ zmenky v prípade, ak zamestnávateľ – vystaviteľ blankozmenky (t. j. ţalovaný)

ukončí pracovný pomer s pracovníkmi – nadobúdateľmi zmeniek (t. j. so ţalobcami) z iného

dôvodu ako podľa (ďalej len ), alebo keď pracovníkovi – ţalobcovi

v 1. rade zanikne funkcia riaditeľa marketingu a investícií a ţalobcovi v 2. rade funkcia

výkonného riaditeľa. V takomto prípade bol ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcom jednorazové

odškodné po 500 000,-- Sk, pričom nárok ţalobcov zabezpečovali práve ţalované zmenky.

4

Súd ďalej poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

, v ktorom ţalovaný navrhol vyhlásiť dohody o plate a dohody o dodatkoch

k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach, obidva zo dňa 17. 07. 2000,

uzatvorené medzi ţalobcami v 1. a 2. rade a ţalovaným, za neplatné. Po tom, ako Krajský

súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 31. 03. 2009 zrušil pôvodný rozsudok

Okresného súdu Košice II z 22. 03. 2007 (ktorým súd ţalobe vyhovel) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 19. 11. 2009 ţalobu pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu zamietol (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 23. 09. 2010, č. k. -311).

V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. súd

rozsudkom zo dňa 06. 03. 2007, č. k. -123, potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 20. 05. 2008, č. k. -199 (č. l. 125 - 135) zamietol

ţalobu ţalobcov o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 422 300,-- Sk a 1 221 900,-- Sk

za nesplnenie záväzku ţalovaného na zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške

po 500 000,-- Sk na základe dohôd o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych

výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000, uzavretých medzi ţalovaným a ţalobcami

v 1. a 2. rade. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, ţe jednorazové odškodné, dohodnuté

vo výške po 500 000,-- Sk v čl. IV bod 2 vyššie menovaných dohôd, nepredstavuje mzdový

nárok. Súdy uviedli, ţe odstupné moţno dohodnúť len v prípade rozviazania pracovného

pomeru z dôvodov uvedených v , , (ďalej len ),

kým v danom prípade k rozviazanou pracovného pomeru z uvedených dôvodov nedošlo.

Na základe uvedeného súdy dospeli k záveru, ţe dojednanie uvedené v čl. IV, bod 1, 2 dohôd

o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa

17. 07. 2000, je neplatné.

Z vyššie uvedeného dôvodu, keďţe ţaloba o určenie neplatnosti dohôd o dodatkoch

k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000 bola

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnutá, mal prvostupňový súd za to, ţe

platnosť týchto dohôd, pokiaľ ide o nárok ţalobcov voči ţalovanému na zaplatenie

jednorazového odškodnenia vo výške po 500 000,-- Sk ako nároku zabezpečeného

ţalovanými zmenkami, je oprávnený posúdiť v konaní ako predbeţnú otázku. Súd vyslovil

totoţný názor ako Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. -199, teda ţe

5

z dôvodu, ţe nárok na zaplatenie odškodnenia pri ukončení pracovnej zmluvy so ţalobcami

z iného dôvodu ako podľa nie je mzdovým nárokom, je dohodnutie v dohodách

o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa

17. 07. 2000 podľa neplatné. Keďţe sú dohody o dodatkoch

k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000 v časti

dojednania jednorazového odškodnenia po 500 000,-- Sk pre kaţdého ţalobcu neplatné,

potom sú neplatné aj dohody o vyplňovacom práve blankozmeniek medzi ţalovaným

a ţalobcami v 1. a 2. rade, ktoré boli uzavreté na ich základe. Nakoniec, keďţe sú neplatné

dohody o vyplňovacom práve blankozmeniek, potom ak blankozmenky boli vyplnené

na základe týchto dohôd, jedná sa o nevyplnené blankozmenky, a teda nespôsobilé

na preplatenie.

Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia vo veci samej zhrnul, ţe

vystavenie zmenky vychádza spravidla z určitého reálneho základu, ktorým v prejednávanom

prípade mal byť záväzok ţalovaného na zaplatenie odškodného, dohodnutý v dohodách

o dodatkoch k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa

17. 07. 2000. Tento však bol posúdený ako absolútne neplatný a teda neexistujúci, a to uţ

v čase vystavenia zmeniek. Na základe uvedeného súd uzavrel, ţe z dôvodu, ţe kauzálny

záväzok neexistuje, aj keby boli zmenky formálne platné, ţalovaný nie je povinný platiť.

Vo vzťahu k náhrade trov konania, uplatneným právnou zástupkyňou ţalovaného

za 8 úkonov právnej pomoci, k náhrade cestovného osobným motorovým vozidlom

na pojednávanie súdu dňa 21. 03. 2011, náhrade za stratu času a reţijnému paušálu,

prvostupňový súd povaţoval za dôvodnú odmenu za 4 úkony právnej pomoci po 320,30 eur

(prevzatie a príprava veci, podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, podanie

vo veci zo dňa 14. 05. 2007 a účasť na pojednávaní dňa 21. 03. 2007), ďalej reţijný paušál

2 x 4,25 eur, 1 x 5,91 eur a 1 x 7,41 eur. Spolu so zaplateným súdnym poplatkom

za námietky v sume 829,85 eur predstavujú trovy konania celkom 2 132,87 eur. Súd

za nedôvodnú povaţoval odmenu za návrh na prerušenie konania zo dňa 26. 05. 2006

s odôvodnením, ţe sa nejedná o podanie vo veci samej, ale o procesný návrh, ako aj ďalšie

podania ţalovaného z dôvodu, ţe tvrdenia v nich uvedené mohol vzhľadom na koncentračnú

zásadu uviesť v námietkach a vo vyjadrení zo dňa 14. 05. 2007. Súd za neúčelné trovy

konania povaţoval náklady cestovného a straty času spojené s účasťou právnej zástupkyne

ţalovaného na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 21. 03. 2011 argumentujúc, ţe

6

ţalovaný si na zastupovanie svojej osoby mohol zvoliť právneho zástupcu so sídlom v K.,

a nie v R. (i keď na takéto zastupovanie zákonný nárok má).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobcovia aj

ţalovaný. Ţalobcovia napadli prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu argumentujúc, ţe

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 221

ods. 1 písm. f/ ( ), súčasne ţe rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ţalobcovia v bode a/ svojho odvolania namietli nesprávne právne posúdenie

plnomocenstiev zo dňa 14. 02. 1996 súdom prvého stupňa. Poukázali na čl. III, § 3 ods. 2

ZaŠZ, ktorý pre právny úkon podpisu zmenky vyţaduje písomnú plnú moc, avšak ţiadne iné

náleţitosti nevyţaduje. Zdôraznili, ţe písomná forma plnomocenstva bola zachovaná, bolo

udelené na všetky právne úkony a zahŕňa v sebe i právny úkon vystavenia a podpisu zmenky.

V tejto súvislosti prezentovali názor, ţe splnomocnenie v zmenkových vzťahoch nie je

inštitútom zmenkovo-právnym, preto sa jeho úprava riadi ustanoveniami o zastupovaní

na základe plnej moci podľa a nasl. . I keď písomná forma plnomocenstva nie je

v všeobecne predpísaná, v prípade udelenia všeobecného (generálneho)

plnomocenstva sa písomná forma v zmysle vyţaduje. Uviedli, ţe písomné

plnomocenstvo nebolo nijako obmedzené a ţalobcovia, konajúc podľa , rozsah

udeleného plnomocenstva neprekročili. V súlade s dikciou čl. III, § 3 ods. 2 ZaŠZ majú za to,

ţe úkony, ktoré nemajú písomnú formu, nemôţu zaloţiť ţiadne zmenkové práva alebo

povinnosti, súčasne však vyjadrili názor, ţe niet zmenkového úkonu, ktorý by nemohol byť

vykonaný zástupcom. Ďalej poukázali na to, ţe splnomocniteľ (ţalovaný) udelil

plnomocenstvo osobe, ktorá zmenku podpísala, na všetky právne úkony. V súlade s čl. III § 3

ods. 1 ZaŠZ, splnomocnenec sa na zmenku podpísal sám s pripojením doloţky, za koho

podpisuje.

V ďalšej časti odvolania (bod b/) ţalobcovia namietli nepreskúmateľnosť rozhodnutia

prvostupňového súdu v časti, v ktorej súd vyhodnotil podpis zmeniek za neplatný právny

úkon podľa pre rozpor s dobrými mravmi a rozpor so záujmami odporcu.

Prvostupňovému súdu vytkli, ţe bliţšie neozrejmil, v čom malo byť konanie ţalobcov

v rozpore so záujmami ţalovaného. Majú za to, ţe v prejednávanom prípade nie je na mieste

7

aplikovať . Zdôraznili, ţe záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca boli

zhodné. Ţalovaný udelil plnomocenstvo ţalobcom v roku 1996 a odvolal ho aţ v roku 2001.

Za celé toto obdobie bola spoločnosť ţalovaného za účasti ţalobcov vo vedení spoločnosti

v zisku. Naproti tomu v období rokov 2002 - 2004, kedy sa uţ ţalobcovia na riadení

spoločnosti nezúčastňovali, ţalovaný ani v jednom účtovnom období nedosiahol zisk, vţdy

iba stratu. Podľa ţalobcov sa súd rovnako nedostatočne vysporiadal s otázkou konania

ţalobcov v rozpore s dobrými mravmi. Súdu vytkli, ţe sa obmedzil len na konštatovanie, ţe

ak by mal ţalovaný vyplatiť zmenkový záväzok, bol by tým vyplatený celý finančný kapitál

ţalovaného, v tomto smere však nevykonal ţiadne dokazovanie. Súd neuviedol, ktoré osoby

mali konať v rozpore s dobrými mravmi, o akú kategóriu dobrých mravov malo ísť, ani

bliţšie neozrejmil, aké konanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobcovia majú za to,

ţe v dôsledku nedostatočného a zmätočného odôvodnenia rozsudku nemajú ani len objektívne

moţnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť napadnutého výroku rozhodnutia

a v konečnom dôsledku ani odôvodniť svoje odvolanie tak, aby mohli byť v odvolacom

konaní úspešní.

V bode c/ odvolania ţalobcovia súdu prvého stupňa vytkli, ţe pri posúdení dohôd

o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa

17. 07. 2000, ako aj dohôd o vyplňovacom práve zo dňa 18. 07. 2000 za neplatné, konal nad

rámec námietok ţalovaného, obsiahnutých v jeho písomnom podaní, označenom ako

„Námietky ţalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa

26. 05. 2003“. Poukázali na tzv. sústreďovaciu (koncentračnú) zásadu, v zmysle ktorej súd

v konaní nemôţe prihliadať k iným námietkam neţ k tým, ktoré boli včas uplatnené a len

z hľadiska týchto námietok môţe posudzovať obsah napadnutého platobného rozkazu (v tejto

súvislosti poukázali na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2001). Vzhľadom

na uvedené mohol súd posudzovať len námietky ţalovaného v jeho podaní zo dňa

26. 05. 2003. Ţalovaný v týchto námietkach otázku platnosti vyššie uvedených dohôd vôbec

nevzniesol a otázku kauzálneho vzťahu ani nenamietol, z dôvodu ktorého súd túto otázku

nemohol skúmať, a to bez ohľadu na to, či išlo o zabezpečovaciu zmenku alebo nie.

Ţalobcovia majú za to, ţe súd mohol posudzovať otázku existencie dohody o vyplňovacom

práve, uzavretej medzi ţalobcami a ţalovaným dňa 18. 07. 2000, iba z hľadiska námietky

ţalovaného, spočívajúcej v jej údajnom antidatovaní, pričom ţalovaný mal na preukázanie

svojich tvrdení označiť dôkaz. Pokiaľ tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno. Bolo na jeho

8

ťarchu zhrnúť všetky svoje námietky v podaní zo dňa 26. 05. 2003 a vyhnúť sa riziku, ţe

niektoré námietky neurobil včas, resp. ich neurobil vôbec.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ţalobcovia odvolaciemu súdu navrhli,

aby napadnuté rozhodnutie v zmysle zmenil tak, ţe námietkami napadnutý

zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie

v zmysle , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj ţalovaný, a to

voči výroku o trovách konania. K argumentácii súdu, ţe ţalovaný si advokátku so sídlom v R.

zvolil v záverečnom štádiu konania uviedol, ţe nemohol vedieť, ţe po 8-ich rokoch trvania

sporu pôjde o záverečné štádium konania vo veci, naviac, keďţe sa jedná len o prvostupňové

konanie, je predpoklad, ţe jeden z účastníkov podá odvolanie. Ako účastník konania má

zákonné právo zvoliť si advokáta na zastupovanie na základe slobodného výberu, voči

ktorému má plnú dôveru bez ohľadu na jeho sídlo. Súdu tieţ vytkol, ţe napriek zásade

uvedenej v mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za štyri

písomné podania vypracované vo veci, vrátane návrhu na prerušenie konania (zo dňa

26. 05. 2006, 24. 05. 2007, 04. 12. 2008 a 14. 03. 2011), ako aj náklady cestovného a straty

času spojené s účasťou na pojednávaní dňa 21. 03. 2011. Má za to, ţe súd neposúdil všetky

okolnosti relevantné pre rozhodnutie o nedôvodnosti uplatnených trov konania a svoje

rozhodnutie náleţite neodôvodnil. Namietol nerešpektovanie ustanovení § 150 ods. 1 a § 1

, pretoţe nepriznanie náhrady trov konania na základe úvahy súdu je moţné len

vo výnimočnom prípade, ktoré musí byť v rozhodnutí náleţite odôvodnené. Za nedostatočne

zdôvodnené povaţuje ţalovaný aj konštatovanie prvostupňového súdu o účelnosti trov

konania titulom cestovného a straty času spojených s účasťou právnej zástupkyne ţalovaného

so sídlom v R. na pojednávaní súdu v K.. Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol napadnutý

rozsudok v časti o náhrade trov konania zmeniť tak, ţe ţalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní

uhradiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania, kaţdý v sume 3

485,79 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

K odvolaniu ţalobcov sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa v merite veci ako vecne správny potvrdiť.

9

K odvolaniu ţalovaného sa ţalobcovia nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

odvolanie ţalobcov podľa , v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa

a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

Podľa veta prvá , účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2

písm. a/ ), súčasne ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ).

Ţalobcovia svoje odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 221 ods. 1 písm.

f/ a h/ , teda ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom a vyššie citovaným ustanovením

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe ţalobcovia návrhom zo dňa 11. 07. 2002,

poţiadali o vydanie zmenkového platobného rozkazu z titulu 2 vlastných zmeniek,

vystavených ţalovaným v Košiciach dňa 18. 07. 2000 na zmenkovú sumu 500 000,-- Sk,

splatných dňa 16. 07. 2001 (č. l. 17 a 18), vyplnených na základe dohôd o vyplňovacom práve

zo dňa 18. 07. 2000 (č. l. 11 a 15). Predmetné zmenky podpísal v prospech ţalobcu v 1. rade

M. I. (ţalobca v 2. rade) na základe splnomocnenia vystaveného ţalovaným v zastúpení P. B.

a RNDr. N. K., CSc. ako vtedajších členov predstavenstva v Košiciach dňa 14. 02. 1996 (č. l.

12) a v prospech ţalobcu v 2. rade O. H. (ţalobca v 1. rade) na základe splnomocnenia

vystaveného ţalovaným v zastúpení M. I. a RNDr. N. K., CSc. ako predsedu predstavenstva

a člena predstavenstva v predmetnom čase v Košiciach dňa 14. 02. 1996 (č. l. 16). Obidve

splnomocnenia, ktorými ţalovaný ako splnomocniteľ splnomocnil vyššie označených

splnomocnencov na všetky právne úkony s právom podpisu, spojené so zastupovaním

spoločnosti v jeho mene, vyhodnotil súd prvého stupňa za neplatné dôvodiac, ţe

10

v predmetných splnomocneniach nie je výslovne uvedené, ţe sú udelené aj na podpisovanie

zmeniek.

Podľa čl. III, § 3 ods. 1 ZaŠZ, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené

tak, ţe niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno

a pripojiť údaj, za koho podpisuje.

Podľa čl. III, § 3 ods. 2, veta prvá ZaŠZ, zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku

musí byť písomné.

Podľa , pri právnom úkone sa moţno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi,

v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak

sa netýka len určitého právneho úkonu.

Z vyššie citovaného ustanovenia čl. III, § 3 ods. 2 ZaŠZ je zrejmé, ţe zmenkové

plnomocenstvo musí mať bezpodmienenčne písomnú formu, ktorá zákonná poţiadavka je

v prejednávanom prípade splnená. Ţalované zmenky podpísali splnomocnenci na základe

splnomocnení s pripojením údaja, za koho podpisujú (resp. koho zastupujú), ktorá skutočnosť

vyplýva z predloţených zmeniek, ktorých fotokópie sú zaloţené na č. l. 17 a 18 spisu, čím je

splnená aj ďalšia podmienka, vyţadovaná článkom III § 3 ods. 1, veta druhá ZaŠZ. Otázkou,

na zodpovedanie ktorej majú ţalobcovia a vec prejednávajúci prvostupňový súd rozdielny

názor, preto zostáva posúdenie skutočnosti, či v plnomocenstve udelenom na všetky právne

úkony, musí byť výslovne uvedené, ţe toto sa vzťahuje aj na podpisovanie zmeniek. Je

potrebné súhlasiť so ţalobcami, ţe splnomocnenie samo osebe nie je zmenkovoprávnym

inštitútom, a teda v otázkach výslovne neupravených Zmenkovým a šekovým zákonom, sa

jeho úprava riadi všeobecnými ustanoveniami o zastupovaní na základe plnomocenstva,

upravenými v aţ 33b . Zmenkový a šekový zákon okrem

poţiadavky písomnej formy zmocnenia na podpis zmenky (čl. III, § 3 ods. 2, veta prvá ZaŠZ)

a špecifikácie vlastného mena zmocnenca, vrátane údaja, za koho podpisuje (čl. III, § 3 ods. 1,

11

veta druhá ZaŠZ), iné náleţitosti plnej moci nevyţaduje. Ţalobcovia, ktorí ţalované zmenky

za ţalovaného podpísali, disponovali generálnym plnomocenstvom, znejúcim na všetky

právne úkony spojené so zastupovaním spoločnosti ţalovaného (pôvodne T. I., akciová

spoločnosť, obchodník s cennými papiermi), vrátane podpisového práva. Preto aj keby ZaŠZ

písomnú formu zmocnenia nevyţadoval, vzhľadom na všeobecnú formu plnomocenstva,

vzťahujúceho sa na všetky právne úkony, by poţiadavka písomnej formy plnomocenstva

vyplývala z . Táto, ako základná podmienka platnej plnej moci, je v konaní

splnená, v dôsledku ktorej skutočnosti niet pochýb o jej platnosti.

Odvolací súd povaţuje za dôvodnú aj ďalšiu námietku odvolateľov, spočívajúcu

v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvého

stupňa vyhodnotil vystavenie a podpísanie ţalovaných zmeniek za neplatné v zmysle § 39

. Odvolací súd v tejto časti totoţne s odvolateľmi má za to, ţe prvostupňový rozsudok

v tejto časti je nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa len na základe konštatovania, ţe pokiaľ

by ţalovaný vyplatil zmenkový záväzok, bol by tým vyplatený takmer celý finančný kapitál

ţalovaného, dospel k záveru, ţe podpísaním zmeniek došlo zo strany ţalobcov, konajúcich

za ţalovaného, ku konaniu v rozpore so záujmami ţalovaného a tieţ ku konaniu v rozpore

s dobrými mravmi. Súd v tomto smere skutočne nevykonal ţiadne dokazovanie a do svojho

odôvodnenia len prevzal tvrdenia ţalovaného z jeho písomného vyjadrenia zo 14. 05. 2007.

Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa článku

46 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Toto právo bezpochyby neznamená povinnosť súdu

zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi

konania, musí však spĺňať limity zákonného rozhodnutia v zmysle

a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, vznesené

účastníkmi v priebehu konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako neozrejmil konanie

ţalobcov v rozpore so záujmami ţalovaného. Odôvodnenie v tomto smere je nevyhnutné o to

viac, ţe ţalovaný splnomocnil ţalobcov na zastupovanie spoločnosti ešte v roku 1996 a je

12

ťaţko predstaviteľné, ţe pokiaľ by títo konali skutočne v rozpore s jeho záujmami, ţalovaný

by takéto konanie bez ďalšieho znášal aţ do roku 2001.

Tak, ako súd riadne neodôvodnil, v čom vidí konanie ţalobcov v rozpore so záujmami

ţalovaného, v rozhodnutí celkom absentuje odôvodnenie tej skutočnosti, ktorá ho viedla

k záveru o konaní ţalobcov v rozpore so všeobecne uznávanými mravnými normami

(hodnotami) spoločnosti (t. j. v rozpore s dobrými mravmi).

Ţalobcovia v neposlednom rade namietli porušenie tzv. koncentračnej (sústreďovacej)

zásady súdom prvého stupňa, ktorý nad rámec námietok ţalovaného, uvedených v jeho

písomnom podaní zo dňa 26. 05. 2003 (č. l. 35 - 37), prvostupňovému súdu doručené

v rovnaký deň, skúmal ako predbeţnú otázku platnosť dohôd o dodatkoch k pracovným

zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000.

Podľa , veta prvá (platného a účinného aj v čase rozhodovania

prvostupňového súdu), ak navrhovateľ predloţí v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti

ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá

na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi

uloţí, aby do troch dní zaplatil poţadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej

lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému

rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.

Podľa (v čase rozhodovania prvostupňového súdu ods. 2) , ak

odporca nepodá námietky včas, alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo

šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky,

námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou

osobou, súd odmietne.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, ţe

zmenkové konane je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, v zmysle ktorej v konaní

o námietkach môţe súd preskúmať len tie námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní

od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky nemôţe súd

prihliadnuť bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Ţalovaný okruh námietok, ani ich odôvodnenie

13

nemôţe po podaní včasných námietok účinne meniť ani rozširovať. Môţe len navrhovať

dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďţe znáša dôkazné bremeno

na preukázanie oprávnenosti svojich námietok. Zákon pritom nerozlišuje námietky procesnej

povahy od námietok majúcich povahu hmotnoprávnu, ktoré napádajú samotnú zmenku alebo

skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ boli ţalovaným v jeho podaní zo dňa 14. 05. 2007

(č. l. 93 - 98) dodatočne vznesené námietky, týkajúce sa neplatnosti vyššie označených dohôd,

rovnako dohôd o vyplňovacom práve, a teda aj samotných zmeniek, ide o nové námietky,

na ktoré súd nemôţe prihliadať, i keby bola ich dôvodnosť preukázaná. Výnimku

z koncentračnej zásady tvoria iba niektoré námietky procesného charakteru, ktoré sa týkajú

podmienok konania (dôsledkom ktorých je zastavenie konania, prípadne postúpenie veci

na prejednanie príslušnému súdu) a ku ktorým musí súd prihliadať kedykoľvek za konania aj

bez návrhu účastníkov. V prejednávanej veci sa však o uvedený prípad nejedná.

Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj ţalovaný, a to

voči výroku o trovách konania. Dôvodnosťou tohto odvolania sa odvolací súd nezaoberal,

vzhľadom na to, ţe je potrebné napadnutý rozsudok vo veci samej zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3

).

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ a § 205

ods. 2 písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní opakovane preskúmal námietky

ţalovaného, podané proti zmenkovému platobnému rozkazu (č. l. 35), prihliadnuc

na koncentračnú zásadu námietkového konania a aby tieto vyhodnotil v súlade s vysloveným

právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia viazaný.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

14

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová