Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
120/385506.efeb32.pdf
PDF · 134.78 KB
No categories available
4Obdo/58/2011
Najvyšší súd 4 Obdo 58/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej
v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r. o., Ľ.B., IČO: X., zastúpeného JUDr. P.R., advokátkou,
Z.B. proti ţalovanému: 1/ E., s. r. o., Košice, B.K., IČO: X.,
2/ Ž.S., Bratislava, K.B., IČO: X., 3/ Ž.S., a. s., R.B., IČO: X., 4/ Ž.C.S., a. s., D.B., IČO:
X., o určenie účinnosti právneho úkonu a o zaplatenie sumy 132 627,64 eur (3 995 540,37
Sk) s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 32Cb 65/2002,
na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob 198/2007-430
zo dňa 18. novembra 2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob 198/2007-430 zo dňa 18. novembra
2008 z r u š u j e a vec mu vr a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II rozsudkom, č. k. 32Cb 65/2002-343 zo dňa 22.05.2007 určil,
ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou M., spol. s r.
o. a ţalovaným 1/ dňa 23.03.2001, vykonané dňa 25.04.2001 spoločnosťou M., spol. s r. o., je
právne účinné. Ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 577 330 Sk s 18% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 302 220 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia,
zo sumy 275 110 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia a ţalovaným 3/ a 4/ uloţil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi istinu 3 418 210,37 Sk spolu s 18% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 644 980 Sk od 17.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 130 514,67 Sk
od 17.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy
9 323 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia,
zo sumy 22 055 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 661 300 Sk od 17.11.2000
do zaplatenia, zo sumy 304 340 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk
od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 9 323 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy
30 000 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 21 450 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia,
zo sumy 662 700 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 13.01.2001
do zaplatenia, zo sumy 9 323 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk
od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 19 690 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy
711 790 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 15.02.2001 do zaplatenia,
zo sumy 15 565 Sk od 15.02.2001 do zaplatenia, zo sumy 15 000 Sk od 28.02.2002
do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 16.03.2001 do zaplatenia a zo sumy 19 855 Sk
od 16.03.2001 do zaplatenia. Zároveň ţalovaným 2/, 3/, a 4/ uloţil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 488 525,60 Sk a na účet
Okresného súdu Košice II sumu 1 574 Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe pôvodný ţalobca (M., spol. s r.o.)
sa jednak domáhal určenia, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
medzi spoločnosťou M., spol. s r.o. a ţalovaným 1/ zo dňa 23.03.2001, vykonané dňa
25.04.2001, je právne účinné a nároku na zaplatenie sumy 3 995 540,37 Sk voči ţalovaným
2/, 3/ a 4/ spolu s úrokmi z omeškania.
Súd mal za to, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie
od zmluvy o postúpení pohľadávok je právne účinné, s tým, ţe táto ţaloba má v danom
prípade nielen preventívny, ale aj reparačný cieľ. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bol daný uţ existenciou rozporu
medzi právnymi účinkami vyvolanými oznámením postupcu o postúpení pohľadávok
dlţníkovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a účinkami vyvolanými odstúpením
od zmluvy, t. j. jej zrušením, odstúpením (a teda aj vrátením týchto pohľadávok postupcovi).
Za situácie, kedy ţalovaný 2/ obdrţal oznámenie od spoločnosti M., spol. s r.o. o postúpení
jeho pohľadávok na ţalovaného 1/ a následne M., spol. s r.o. odstúpil
od zmluvy, mal ţalobca (ako singulárny nástupca spoločnosti M., spol. s r.o.) naliehavý
právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je účinné
(odstránenie právnej neistoty nielen postupcu, ale aj dlţníka), a to najmä za situácie,
ak ţalobca súčasne tvrdí, ţe tieto pohľadávky zostali neuhradené, t. j. k ich uspokojeniu ešte
nedošlo, a teda pre ţalobcu je podstatné, komu majú byť tieto pohľadávky hradené.
V konaní bolo nesporne preukázané, ţe pôvodný ţalobca M., spol. s r.o. postúpil na
postupníka pohľadávky voči ţalovanému 2/ a tento nezaplatil odplatu v dojednanej lehote.
M., spol. s r.o. vykonal úkon v písomnej forme, ktorým odstúpil od zmluvy o postúpení
pohľadávok. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie v zmysle § 351
Obchodného zákonníka, čoho dôsledkom je to, ţe ţalovaný 2/ prestal byť veriteľom
pohľadávok uplatnených týmto ţalobným návrhom a tieto preto nemohli byť platne postúpené
na ďalšie subjekty, a to N., a. s. a Š., s. r. o. Z uvedeného je preto nepochybné, ţe veriteľom
týchto pohľadávok je ţalobca, ktorý po účinnosti odstúpenia od zmluvy nadobudol tieto
pohľadávky postúpením zmluvou o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, a to M.,
spol. s r.o.
Vo vzťahu k časti výroku voči ţalovaným 2/, 3/ a 4/ sa súd nestotoţnil s námietkou
týchto ţalovaných, týkajúcou sa zániku pohľadávok vykonaním jednostranného započítania
spoločnosťou Š., s. r. o. a čiastočne prisvedčil námietkam ţalovaného 2/ aţ 4/ týkajúcich sa
pasívnej legitimácie.
V konaní bolo sporné, či úkon, ktorým spoločnosť Š., s. r. o. vykonala započítanie
vzájomných pohľadávok, je platným a účinným úkonom. Súd mal za to, ţe tento úkon nie je
účinný, keďţe bol vykonaný dňa 09.04.2001, avšak jeho doručenie strane, ktorej bol určený,
nastalo dňom 11.04.2001, pričom z výpovede svedka RSDr. J. mal súd
za preukázané, ţe ešte pred 12.04.2001 ţiadal ţalovaného 2/ o to, aby pozastavil postúpenie
týchto pohľadávok. Toto nemoţno vykladať inak ako odvolanie oznámenia o postúpení, ktoré
bolo najprv vykonané v ústnej forme a následne aj vo forme písomnej. Ţalovaný 2/ bol riadne
informovaný o odvolaní oznámenia o postúpení pohľadávok a tento úkon aj takto pochopil,
čomu svedčí aj tá skutočnosť, ţe zostávajúcu časť postupovanej pohľadávky vo výške
4 501 851,86 Sk z celkovej výšky 8 496 826,23 Sk zaplatil priamo pôvodnému ţalobcovi, a to
čiastkovými platbami. Okrem toho mal súd za to, ţe jednostranné započítanie vykonané
spoločnosťou Š., s. r. o. je neúčinné aj z toho dôvodu, ţe započítací prejav je moţné vykonať
aţ po tom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. V danom prípade bol úkon
smerujúci k započítaniu vykonaný dňa 09.04.2001 (doručený ţalovanému 2/ dňa 11.04.2001),
avšak oznámenie o tom, ţe spoločnosť N.., a. s. postupuje pohľadávky
na spoločnosť Š., s. r. o. bolo ţalovanému 2/ doručené aţ 12.04.2001, teda jednoznačne po
tom, ako došlo k doručeniu započítania. Kompenzačný prejav spoločnosti Š., s. r. o. preto
nemohol byť platne účinný.
Pokiaľ sa jedná o pasívnu legitimáciu ţalovaného 2/, tak súd ho zaviazal na úhradu
čiastky 577 330 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatených odplát, vyúčtovaných pôvodným
veriteľom M., spol. s r.o. ako ţalovanému 2/ v celkovej výške 577 330 Sk. Z týchto faktúr je
zrejmé, ţe práve tieto dve faktúry sú vystavené na odberateľa Ţ.S., S., ostatné sú vystavené
v prospech odberateľa Ţ.S., D..
Z ustanovení zákona č. 259/2001 Z. z. je zrejmé, ţe predmetom nepeňaţného vkladu
do majetku novozaloţenej spoločnosti mali byť vymedzené účtovné organizačné jednotky,
ktoré sa povaţovali za časti podniku, pričom tieto časti podniku boli taxatívne vymedzené
v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/ aţ g/ uvedeného zákona. Medzi tento výpočet však nepatrila
S., a preto tento záväzok nemohol prejsť s poukazom
na ustanovenie § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka na Ţ., a. s. (právneho predchodcu
ţalovaného 3/ a 4/). Na Ţ., a. s. prešli len tie záväzky, ktoré sa týkali uvedených
organizačných jednotiek. V konaní nebolo preukázané, ţe by záväzky z týchto dvoch faktúr
skutočne prešli na právneho predchodcu ţalovaného 3/ a 4/ a v tomto smere ţalovaný 2/
nenavrhoval ţiadne dôkazy. Ţalovaný 3/ uviedol, ţe tieto faktúry boli vystavené na S., teda
organizačnú zloţku Ţ.S., ktorá zostala súčasťou ţalovaného 2/. Nebolo moţné ţalovaného 2/
zaviazať na celé plnenie rukou spoločnou a nerozdielnou (keďţe záväzky zo zostávajúcich
faktúr prešli na Ţ., a. s.), a to ani z titulu prípadného ručiteľského záväzku, s poukazom na
jeho vylúčenie. Keďţe zostávajúce faktúry boli vystavené v prospech bývalej divízie
Ţelezničných koľajových vozidiel a táto divízia v zmysle § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č.
259/2001 Z. z. bola ako časť podniku predmetom vkladu do Ţ., a. s., teda právneho
predchodcu ţalovaného 3/ a 4/, tak ich súd zaviazal na úhradu týchto faktúr.
Pri ustaľovaní pasívnej legitimácie vychádzal súd z toho, ţe tieto záväzky prešli
na Ţ., a. s., táto však zanikla v priebehu súdneho konania rozdelením
na dva samostatné subjekty, a to ţalovaného 3/ a 4/, a preto s poukazom na ustanovenie § 69
ods. 4 zaviazal ţalovaných 3/ a 4/ na plnenie spoločne a nerozdielne.
Nebolo moţné prisvedčiť ani námietke premlčania, vznesenej ţalovaným 3/, pretoţe
ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie čiastky 3 995 540,37 Sk spolu s príslušenstvom
podaním zo dňa 21.06.2004, a teda uvedený návrh došiel súdu pred uplynutím štvorročnej
premlčacej lehoty, pričom tento návrh smeroval voči Ţ., a. s., keďţe ţalovaný 3/ ešte v tom
čase neexistoval. Tým, ţe bolo uplatnené právo voči právnemu predchodcovi ţalovaného 3/,
tak účinky uplatnenia nároku vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi zostávajú zachované.
Súd v zmysle § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka, s poukazom na § 763a
Obchodného zákonníka zaviazal ţalovaných aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďţe mal
za preukázané, ţe ţalovaný 2/ aţ 4/ boli v omeškaní s úhradou svojich záväzkov.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O. s. p.).
Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 2Cob 198/2007-430 zo dňa 18.11.2008
na odvolanie ţalovaných 2/, 3/ a 4/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu voči
ţalovaným 2/, 3/ a 4/ v celom rozsahu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť
ţalovanému 2/ trovy konania vo výške 34 639 Sk, ţalovanému 3/ trovy konania vo výške
74 038 Sk a ţalovanému 4/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň uloţil ţalobcovi
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 1 574 Sk.
Odvolací súd sa nestotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca mal naliehavý
právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, vykonané dňa
25.04.2001 spoločnosťou M., spol. s r.o., je právne účinné. Podľa názoru odvolacieho súdu
v čase rozhodovania súdu neexistoval naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie od
zmluvy je právne účinné. Ţalobca sa mohol ţalobou vo vzťahu k všetkým ním označeným
ţalovaným domáhať priamo plnenia a bez tohto určenia nebolo ohrozené právo. Určovacou
ţalobou sa nepredišlo ţalobe na plnenie voči ţalovaným 2/, 3/ a 4/, ktorí naviac v konaní
o určenie, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je právne účinné, neboli vecne
legitimovaní.
V danom prípade spoločnosť M., spol. s r. o. uzatvorila so spoločnosťou E., s. r. o.,
Košice Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 aţ 530 Obchodného zákonníka a § 358
Obchodného zákonníka, a to dňa 23.03.2001. Postupník E., s. r. o., Košice sa zaviazal odplatu
vo výške 8 496 826,23 Sk uhradiť postupcovi v lehote 30 dní
od uzavretia tejto zmluvy. Účastníci tejto zmluvy si nedohodli, ţe predmetné pohľadávky
špecifikované v predmete zmluvy zo dňa 23.03.2001 nemoţno ďalej postúpiť pred uplynutím
30-dňovej lehoty od uzavretia zmluvy na zaplatenie odplaty v sume 8 496 826,23 Sk.
Účastníci tejto zmluvy si mohli s poukazom na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky. Takáto dohoda sa mohla týkať zákazu postúpenia
vôbec, na určitú dobu, v prospech konkrétne označenej osoby a pod. Spoločnosť M., spol. s r.
o. v zmysle ustanovenia § 526 postúpenie pohľadávky oznámila dlţníkovi
- Ţ.S.. Po postúpení pohľadávok spoločnosťou E., s. r. o., Košice spoločnosti N.., a. s.,
spoločnosť E., s. r. o., Košice oznámila Ţ.S., ţe postúpila pohľadávku voči Ţ.S.
na spoločnosť N.., a. s. vo výške 8 496 826,23 Sk. Po uzatvorení zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi spoločnosťou N.., a. s. a spoločnosťou Š., s. r. o. spoločnosť N.., a. s. ako
postupca oznámil Ţ.S., ţe svoju pohľadávku vo výške 3 995 540,37 Sk, vyplývajúcu
z neuhradených faktúr, postúpil na postupníka Š., s. r. o. Tým, ţe spoločnosť Š., s. r. o.
doručila právnemu predchodcovi ţalovaných započítací prejav - jednostranný právny úkon
smerujúci na započítanie - jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov zo dňa
09.04.2004, došlo k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli, a to v rozsahu
3 995 539,69 Sk, a teda došlo k zániku záväzku právneho predchodcu ţalovaných uhradiť
sumu v celkovej výške 3 995 539,69 Sk, teda záväzku uhradiť faktúry, ktoré sú predmetom
tohto sporu.
K zániku pohľadávky právneho predchodcu ţalobcu, ako aj záväzku Ţ.S. došlo
predtým, ako spoločnosť M., spol. s r.o. odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávok.
Ţiadosti o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávky zo dňa 23.03.2001, ktoré zasielala
spoločnosť M., spol. s r. o. Ţ.S., nemohli vyvolať ţiadne právne účinky, keďţe právo postúpiť
pohľadávku, resp. nepostúpiť pohľadávku mohol vyuţiť len veriteľ, nie dlţník. V konaní
nebolo preukázané, ţe by spoločnosť Š., s. r. o. nenadobudla predmetné pohľadávky na
základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky v dobrej viere, a teda i prípadné relevantné
odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky, učinené spoločnosťou M., spol. s r. o.,
nemôţu mať vplyv na nadobudnutie pohľadávok spoločnosťami N.., a. s. a Š., s. r. o. Zo
ţiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nevyplýva, ţe
v prípade odstúpenia od zmluvy dochádza tieţ k zániku všetkých zmlúv nadväzujúcich.
Odvolací súd mal za to, ţe v čase vykonania jednostranného zápočtu spoločnosťou Š.,
s. r. o. vo vzťahu k Ţ.S., táto bola vlastníkom pohľadávky, i keď samotné postúpenie bolo
dlţníkovi oznámené aţ dňa 12.04.2001. Pre dlţníka to mohlo znamenať iba to, ţe do
12.04.2001 mohol svoj záväzok zaplatiť spoločnosti N.., a. s., k čomu však nedošlo.
V dôsledku jednostranného započítania spoločnosťou Š., s. r. o. došlo k zániku pohľadávky,
ktorá je predmetom sporu. Naviac, ţiadosti o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávky
(oznámenie postupcu o odvolaní oznámenia) spoločnosť M., s. r. o. urobila po tom, čo došlo
k zániku pohľadávok jednostranným započítaním, ktoré mohol veriteľ urobiť i bez súhlasu,
prípadne aj proti vôli Ţ.S..
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd mal za to, ţe v čase rozhodovania súdu ţalobca
nemal vo vzťahu k ţalovanému 2/ pohľadávku vo výške 577 330 Sk a vo vzťahu k ţalovaným
3/ a 4/ pohľadávku v celkovej výške 3 418 210,37 Sk. Preto odvolací súd povaţoval ţalobu
o úhradu celkovej sumy 3 995 540,37 Sk vo vzťahu k ţalovaným 2/, 3/, 4/ za skutkovo
i právne nedôvodnú. Keďţe sa ţalovaní 2/, 3/ a 4/ nedostali do omeškania s úhradou
peňaţného záväzku, ţalobcovi nevzniklo ani právo na úroky z omeškania, s poukazom
na ustanovenie § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd zmenil tieţ výrok o náhrade trov konania a náhradu trov prvostupňového
konania ţalobcovi a ţalovaným 2/, 3/ a 4/ nepriznal a úspešným ţalovaným 2/ a 4/ priznal
s poukazom na ustanovenie § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2011.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie
ţalobca z dôvodu, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, rozhodol na základe
skutočností, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a na základe vykonaných
dôkazov nesprávne zistil skutkový stav.
Uviedol, ţe ţalobný návrh v časti určenia neúčinnosti odstúpenia od zmluvy
sa výslovne týkal len ţalovaného 1/ a súhlasí, ţe ţalobca nemal naliehavý právny záujem
na určení účinnosti odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k ţalovaným 2/, 3/ a 4/. Ďalej sa
nestotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe došlo k započítaniu ţalovanej pohľadávky.
V konaní nebolo preukázané ani to, o aké pohľadávky sa jedná, či ide o pohľadávky splatné
alebo nesplatné a či bol zápočet prípustný. V tomto smere dôkazné bremeno zaťaţovalo
ţalovaných 2/ aţ 4/, ktorí však ţiadne dôkazy v tomto smere nenavrhovali, a teda neuniesli
svoju dôkaznú povinnosť. Podľa názoru dovolateľa, odstúpením od zmluvy z dôvodu
nezaplatenia ţalovaných pohľadávok dochádza k zrušeniu zmluvy ex tunc, a preto došlo
k zániku aj ďalších zmlúv na túto zmluvu nadväzujúcich. Poukázal na skutočnosť,
ţe spoločnosť Š., s. r. o. vykonala započítanie ešte predtým, neţ bolo ţalovanému 2/ doručené
oznámenie o postúpení pohľadávky na túto spoločnosť a v tomto období
sa nemohli vzájomné pohľadávky kryť, tento úkon nebol dostatočne spôsobilý na započítanie.
Navrhuje, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ţe vydá rozsudok
zhodný s rozsudkom súdu prvého stupňa.
K podanému dovolaniu sa vyjadrili ţalovaný 3/ a 4/.
Ţalovaný 4/ súhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu a tieţ mal za to, ţe ţalobca
naliehavý právny záujem na určení účinnosti odstúpenia od zmluvy nepreukázal. Ďalej
uviedol, ţe na základe zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy, uzavretej medzi
ţalovaným 2/ (právnym predchodcom ţalovaných 3/ a 4/) a spoločnosťou Š.,
s. r. o., poskytol ţalovaný 2/ spoločnosti Š., s. r. o. prepravné výkony, ktorých cenu
spoločnosť Š., s. r. o. nezaplatila. Spoločnosť Š., s. r. o. svoju pohľadávku nadobudnutú jej
postúpením od spoločnosti N., a. s. jednostranne započítala na vzájomnú pohľadávku
ţalovaného 2/, čím svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy
vyrovnal. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný 2/ ako dlţník do procesu postupovania
pohľadávok ţiadnym spôsobom nemohol zasiahnuť. Ďalší veritelia pohľadávky o zániku
zmluvy medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ nevedeli a pri nadobúdaní pohľadávky boli
dobromyseľní. Vlastnícke právo k pohľadávke a právo disponovať s ňou stratil ţalobca
uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok so ţalovaným 1/. Ţalovaný 4/ navrhuje, aby
dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol.
Ţalovaný 3/ vo vyjadrení uviedol, ţe moţnosť odstúpiť od zmluvy nebola v zmluve
vôbec dohodnutá, preto nemohla byť predmetom sporu. Tieţ mal za to, ţe na strane ţalobcu
neexistoval naliehavý právny záujem na určení, ţe odstúpenie od zmluvy je právne účinné.
Uviedol, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by spoločnosť Š., s. r. o. nenadobudla predmetné
pohľadávky na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosťami N.., a. s. a Š.,
s. r. o. Poukázal na skutočnosť, ţe ţiadosť o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávok
bola ţalovanému 2/ doručená po zrealizovaní jednostranného zápočtu, teda po zániku
pohľadávok vo výške 3 995 539,69 Sk. Spoločnosť M., spol. s r. o. o jednostrannom zápočte
vedela a zároveň ho akceptovala, keďţe oznámila, ţe ţiada o pozastavenie realizácie
postúpenia len vo zvyšnej časti postúpených pohľadávok. Navrhuje, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu potvrdil, dovolanie zamietol a zaviazal ţalobcu uhradiť
mu trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení,
ţe dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote /§ 240 ods. 1 O. s. p./,
skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť
týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
z dôvodov, taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v § 238
O. s. p. V prejednávanej veci je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné
podľa § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie tieţ prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Ako vyplýva z obsahu dovolania, ţalobca namieta existenciu dovolacieho dôvodu
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t. j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, pričom poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, s poukazom
na skutočnosť, ţe ţalobcom uplatnená pohľadávka zanikla v dôsledku jednostranného zápočtu
zo strany spoločnosti Š., s. r. o. voči ţalovanému 2/, v dôsledku čoho v čase rozhodovania
súdu ţalobca nemal vo vzťahu k ţalovanému 2/ pohľadávku vo výške 577 330 Sk a vo vzťahu
k ţalovaným 3/ a 4/ pohľadávku vo výške 3 418 210,37 Sk. Vychádzal teda z iného
skutkového základu ako súd prvého stupňa, bez toho, aby skúmal, či boli splnené podmienky
pre zánik uplatnenej pohľadávky započítaním v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka
a v tomto smere doplnil dokazovanie tak, ako to predpokladá ust. § 213 ods. 3
Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa 30.10.2008,
odvolací súd po podaní správy o priebehu konania oboznámil s výsledkami doterajšieho
dokazovania, ako aj obsahom rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.05.2007, č. k.
32Cb 65/02-343, obsahom uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 22.05.2007, č. k.
32Cb 65/02-361, obsahom odvolania ţalovaného 2/ zo dňa 07.08.2007, obsahom odvolania
ţalovaného 4/ zo dňa 31.07.2007, ako aj obsahom vyjadrenia ţalobcu k odvolaniam
ţalovaných. Z obsahu zápisnice nemoţno dospieť k záveru, ţe na pojednávaní bol vykonaný
dôkaz, týkajúci sa splnenia podmienok pre zánik ţalobcom uplatnenej pohľadávky
započítaním.
Priebeh odvolacieho konania upravujú ust. § 215 a 216 O. s. p. Podanie správy
o priebehu doterajšieho pojednávania a oboznámenie s dokazovaním, vykonaným súdom
prvého stupňa, nemoţno povaţovať za doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, keďţe ide
o povinnosť, ktorá vyplýva odvolaciemu súdu z ust. § 215 O. s. p. Za dôkaz nemoţno
povaţovať ani vyjadrenia zástupcov účastníkov a účastníkov na otázky súdu, ktorých účelom
je len vysvetlenie skutkového deja.
V danom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220
O. s. p. bez toho, aby doplnil dokazovanie spôsobom uvedeným v § 120 a nasl. O. s. p.,
konanie pred ním je v dôsledku toho postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 1 písm. b/
O. s. p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie o veci. K tejto vade je dovolací súd
pri rozhodovaní o dovolaní povinný prihliadnuť aj v prípade, ak by nebola v dovolaní
výslovne uplatnená /§ 242 ods. 1 O. s. p./.
V odvolacom konaní ţalobca poukazoval aj na skutočnosť, ţe výrok rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým súd určil, ţe odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
medzi spoločnosťou M., s. r. o. a ţalovaným 1/ dňa 23.03.2001, vykonané dňa 25.04.2001
spoločnosťou M., s. r. o. je právne účinné, sa netýkalo ţalovaných 2/ aţ 4/, v dôsledku čoho
neboli oprávnení podať proti tejto časti výroku odvolanie. Odvolací súd iba konštatoval, ţe
ţalovaní 2/, 3/, 4/ boli uvedeným výrokom dotknutí, bez toho, aby toto konštatovanie
konkretizoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe právo na podanie odvolania patrí iba
tomu účastníkovi konania, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma
na jeho právach. Dovolaním napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 4 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom sa rozhodne aj o znášaní trov celého konania /§ 243d ods. 1 O. s. p./.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Viera Pepelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová