Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/51/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. K. s manželkou A. K.,

obaja bytom H., P., proti žalovanému: S. C., s. r. o., J., M., IČO: X., právne zastúpenému

JUDr. D. V., advokátom, J., M., v konaní o určenie pravosti pohľadávky vo výške

20 497,51 Eur (617 508,-- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. marca 2011, č. k. -99, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

11.3.2011, č. k. -99 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením rozhodol, že žalobcovia sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania vo výške

131,25 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Ďalej žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 62,70 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že uznesením Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 30. 04. 2010, č. k. -82, súd konanie zastavil

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že

žalobcovia vzali návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a podľa ust. § 96 ods. 1, 3

a ust. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania, ak konanie bolo zastavené.

Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 04. 08. 2010, č. k.

-92 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia, súd prvého stupňa znovu posudzoval, ktorý

z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť (ust. , prvá veta ) a či

sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania

podľa ust. , ako žiadali žalobcovia a znova rozhodol o náhrade trov

konania žalovaného na súde prvého stupňa, ako aj o trovách v odvolacom konaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , prvá veta

, nakoľko žalobcovia zavinili, že konanie sa muselo zastaviť (žalobcovia vzali návrh

na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu) a priznal náhradu trov prvostupňového konania

žalovanému, keďže nezistil dôvody hodné osobitého zreteľa, aby súd nepriznal žalovanému

náhradu trov konania podľa ust. Pri skúmaní existencie podmienok

hodných osobitého zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust.

súd prihliadal v prvom rade na majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcov a uzavrel, že

ich majetkové pomery neodôvodňujú aplikáciu ust. Podľa súdu prvého stupňa,

príjmy žalobcov nie sú také nízke, aby úspešný žalovaný nemal priznanú odmenu

za vykonané úkony právnej pomoci. Žalovaný bol v priebehu konania aktívny, od začiatku

namietal neopodstatnenosť návrhu žalobcov z dôvodu, že im bola popretá pohľadávka aj

ďalšími veriteľmi konkurzného konania a žalobcovia podali návrh len proti jednému

veriteľovi (ust. § 23 ods. 2, 5 ZKV). Právnemu zástupcovi žalovaného preto súd priznal

odmenu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Proti napadnutému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, v ktorom uviedli, že

navrhujú žalovanému nepriznať žiadnu náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitého

zreteľa, nakoľko po zaplatení priznaných trov konania by došlo k rapídnemu zníženiu ich

životnej úrovne. Obaja žalobcovia majú totiž vážne zdravotné problémy a v spoločnej

domácnosti s nimi žije aj ich rozvedená dcéra spolu s jej dvomi školopovinnými deťmi.

Po vrátení veci odvolacím súdom bez rozhodnutia o opravnom prostriedku (č. l. 113),

súd prvého stupňa vyzval žalobcov o doplnenie odvolania. V doplňujúcom podaní žalobcovia

opätovne zdôraznili, že navrhujú napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalovanému sa

náhrada trov nepriznáva, a to z dôvodov hodných osobitého zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1

Odvolatelia majú za to, že dôvody hodné osobitého zreteľa dostatočne preukázali

a zdôraznili, že ich sociálne, zdravotné a majetkové pomery sú hodné oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov. V tomto podaní žalobcovia zároveň požiadali aj o oslobodenie

od povinnosti platenia dotknutých trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. )

prejednal vec podľa ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust.

) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, a preto

napadnuté uznesenie podľa ust. ako vecne správne potvrdil. Súčasne sa

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ust.

, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie vyjadruje základnú zásadu, uplatňujúcu sa pri náhrade trov

konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd

v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Ak sa chce

súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite

odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Výnimky

z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky

sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr

reštriktívne.

Podľa ust. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu (žalovaného) vzal

späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (žalovaný).

V citovanom zákonnom ustanovení sa premieta zákonný princíp,

podľa ktorého náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka,

ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Náhrada trov sporového konania ovládaná

zásadou úspechu, je preto doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je

sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená

rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá ho

vyvolala.

Pri posudzovaní zavinenia v zmysle ust. však použitý výraz

„zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej

súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle,

spočívajúci v späťvzatí návrhu), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého

účastníka. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa

procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie

konania.

Ak sú tu dôvody, hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov

konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému

sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Musí však

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený (ust. § 150 ods. 1

). Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach

na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba

prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež

na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č.

1/2000).

Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania

aplikácia ust. neprichádzala do úvahy, a dôvody, ktoré žalobca považoval

za dôvody hodné osobitného zreteľa, nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali

výnimočné použitie tohto zákonného ustanovenia. Pre súd sú totiž pri aplikácii ust. § 150

rozhodujúce dve oblasti, a to pomery účastníkov (majetkové, sociálne, osobné

a ďalšie) a okolnosti prípadu. Z uvedeného vyplýva, že súd skúma nielen finančné, sociálne,

osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, avšak aj okolnosti, týkajúce sa predmetného

konania.

Súd prvého stupňa uzavrel, že príjmy žalobcov nie sú také nízke, aby úspešný

žalovaný nemal priznanú odmenu za vykonané úkony právnej pomoci, pričom žalovaný bol

v priebehu konania aktívny.

Odvolací súd preto zdôrazňuje, že dôvod rapídneho zhoršenia životnej úrovne žalobcu

uhradením trov právneho zastúpenia žalovaného, ktorý dôvod považuje žalobca za hodný

osobitného zreteľa, nie je sám osebe dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150

Takisto nemožno v zmysle ust. vychádzať podporne z tej skutočnosti, že

žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania a túto

okolnosť automaticky považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa aj vo vzťahu k náhrade

trov konania.

V danom prípade nastala okolnosť späťvzatia žaloby, ktoré späťvzatie nebolo

vyvolané správaním žalovaného, preto zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil

žalobca. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval

zásadu veta prvá

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia boli v konaní oslobodení od platenia súdnych

poplatkov uznesením zo dňa 14. 11. 2005 (č. l. 27), ktorý právny inštitút nie je totožný

s povinnosťou náhrady trov právneho zastúpenia úspešného účastníka konania. Preto

predmetné oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno zamieňať s povinnosťou náhrady trov

právneho zastúpenia.

So zreteľom na tieto skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa ust. ako vecne správne

potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová