Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/25/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G., a. s., so sídlom B., B.,

IČO: X., zastúpenému JUDr. D.S., advokátom so sídlom Š., B. proti ţalovanému Ing. P.K.,

nar. X., bytom M., M., zastúpenému JUDr. M.B., právne sluţby, s. r. o., so sídlom Č., M.,

IČO: X., o zaplatenie 20 932,23 eur s príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline, č. k. -124 zo dňa 9. februára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k.

-124 zo dňa 9. februára 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Martin,

č. k. -92 zo dňa 6. apríla 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 24.11.2009 sa ţalobca domáhal

vydania platobného rozkazu, ktorým by súd ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

20 932,23 eur, úrok z omeškania vo výške 15 % p. a. zo sumy 20 932,23 eur za obdobie

odo dňa 11.01.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, pozostávajúce zo súdneho

poplatku vo výške 1 255,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 897,48 eur. Okresný

súd Martin návrhu ţalobcu vyhovel a dňa 10.05.2010 vydal platobný rozkaz pod č. k.

-21, proti ktorému ţalovaný podal odpor. Následne bola vec prevedená

do registra Cb a zapísaná pod spisovou značkou . Na pojednávaní dňa

06.04.2011, ktoré sa konalo v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, bol vyhlásený

rozsudok, ktorým súd ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalovanému priznal náhradu trov

konania. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. -92 zo dňa

06.04.2011 podal ţalobca odvolanie. Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací vec prejednal

podľa bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok ako vecne

správny podľa , potvrdil.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k. -124 zo dňa

09.02.2012 podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd oba rozsudky (prvostupňový

aj odvolací) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje dovolanie

odôvodnil tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Odvolaciemu súdu vytýkal najmä nedostatočné odôvodnenie, na základe akého právneho

posúdenia mali byť na daný skutkový stav pouţité iba ustanovenia ,

keď uţ zákonodarca predpokladal, ţe na spotrebiteľské zmluvy je moţné pouţiť aj Obchodný

zákonník. Vyjadril názor, ţe zákonné ustanovenie ohľadom

všeobecnej premlčacej doby nie je moţné povaţovať za neprijateľnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, keďţe toto ustanovenie nespôsobuje nerovnováhu v zmluvnom

postavení oboch strán, ale im dáva rovnaké zbrane a moţnosti na uplatnenie svojich nárokov.

Podľa dovolateľa nie je moţné neprijateľnú podmienku vnímať podľa toho, aký prospech

či najmenšiu majetkovú ujmu bude mať z toho spotrebiteľ, ale je potrebné sledovať, aký

dopad pre budúce právne vzťahy bude mať označenie ustanovenia v spotrebiteľských

zmluvách za neprijateľnú podmienku. Odvolací súd teda nemal nepodloţene

a bezmyšlienkovite posudzovať všetky ustanovenia spotrebiteľských zmlúv podľa

, ale mal rozhodnúť o ich prospechu pre spotrebiteľa. Podľa

dovolateľa je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súdy rozhodujú tak, aby spotrebiteľ

v danom súdnom spore zaplatil čo najmenej, bez ďalšieho uváţenia dlhodobého prospechu

rozhodnutia pre spotrebiteľa. Ustanovenia totiţ nemusia byť

za kaţdých okolností pre spotrebiteľa výhodnejšie ako ustanovenia .

Ďalej dovolateľ namietal tieţ porušenie svojich procesných práv, ku ktorému malo dôjsť tým,

ţe ţalovaný na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktorého sa ţalobca ani jeho právny

zástupca nezúčastnili, pouţil nové argumentačné dôvody na podporu svojich práv a súd

napriek tomu vyhlásil rozsudok. Podľa dovolateľa mu tým bola odňatá moţnosť vyjadriť sa

k novo-uvedeným skutočnostiam.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia pojednávania ( ) najskôr to, či sa

ním napáda rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd

rozsudkom, preto dovolací súd skúmal otázku prípustnosti dovolania najskôr z hľadiska § 238

, ktorý v odsekoch 1 aţ 3 taxatívnym spôsobom vymedzuje, ktoré rozsudky

odvolacieho súdu je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Podľa platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:

 proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej (ods. 1),

 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2),

 proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (ods. 3).

Podľa , dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z uvedeného je zrejmé, ţe z ustanovenia prípustnosť dovolania

v predmetnej veci nemoţno vyvodiť. Dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné len v dvoch prípadoch. V prvom prípade vtedy, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. To znamená, ţe výroková časť

rozsudku odvolacieho súdu musí obsahovať výrok súdu o tom, ţe proti svojmu rozhodnutiu

pripúšťa dovolanie. V druhom prípade je dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu prípustné vtedy, ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

tento vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ide o prípady, keď súd prvého stupňa vo výroku rozsudku, ktorým rozhodol spor

zo spotrebiteľských zmlúv, vyslovil, ţe určitá podmienka pouţívaná v spotrebiteľských

zmluvách dodávateľom je neprijateľná ( ), ako aj prípady podľa

ods. 4 , keď súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo

vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto

podmienky a z tohto dôvodu dodávateľovi nepriznal plnenie, alebo mu na základe takejto

podmienky uloţil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu,

alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, za predpokladu, ţe súd túto zmluvnú

podmienku výslovne uvedie vo výroku svojho rozhodnutia. V prejednávanej veci súd prvého

stupňa síce rozhodoval spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie účastníkov

zmluvného vzťahu podľa všeobecných obchodných podmienok finančného leasingu, podľa

ktorého sa zmluva uzatvára podľa ako zmluva

nepomenovaná v zmysle , posúdil v zmysle ,

a ako dojednanie, ktoré je v neprospech

spotrebiteľa, avšak vo výroku rozsudku, ktorým ţalobu v celom rozsahu zamietol, neuviedol,

ţe tak rozhodol z dôvodu konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výroková časť

prvostupňového rozsudku je záväzná aj pre dovolací súd, preto bez výslovného uvedenia

neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa nemôţe dovolací

súd konštatovať prípustnosť dovolania v prejednávanej veci v zmysle

(druhá časť vety) v spojení s

Neprípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu bráni tomu, aby taký

rozsudok mohol byť predmetom prieskumu dovolacieho súdu z hľadiska existencie

dovolacích dôvodov uvedených v a Dovolací súd teda nie je

oprávnený skúmať, aj keby sa toho dovolateľ výslovne doţadoval, či odvolací súd posúdil

prejednávanú vec po právnej stránke správne alebo či v konaní nedošlo k inej vade (odlišnej

od vád taxatívne uvedených v ), ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Inak povedané, nie je oprávnený zaoberať sa vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia, ale môţe skúmať iba procesný postup niţších súdov a aj to len

z hľadiska toho, či konanie pred týmito súdmi netrpí niektorou z vád uvedených v § 237

(tzv. dôvody zmätočnosti). V zmysle tohto ustanovenia je totiţ dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Na tieto vady, ktoré v podstate zodpovedajú absencii niektorej z podmienok konania

(procesných podmienok, len za splnenia ktorých môţe súd konať vo veci), prihliada dovolací

súd z úradnej povinnosti, to znamená aj vtedy, keď neboli dovolateľom výslovne namietané,

čo je záver, ktorý moţno vyvodiť z druhej vety Výskyt niektorej z týchto

vád v konaní pred odvolacím súdom je vţdy dôvodom na to, aby súd rozhodujúci o dovolaní

napadnuté rozhodnutie podľa zrušil, a to prípadne spolu s rozhodnutím

súdu prvého stupňa ( ), ak sa preukáţe, ţe aj jeho rozhodnutie

(resp. konanie, ktoré mu predchádzalo) trpí niektorou z vád podľa

Vychádzajúc z uvedeného, preskúmal dovolací súd postup Krajského súdu v Ţiline

v konaní, sp. zn. , ako aj postup Okresného súdu Martin v konaní, sp. zn.

a skutočne zistil vady konania, ktoré je moţné subsumovať pod dovolací

dôvod v zmysle , podľa ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa postupom súdu účastníkovi konania odňala

moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Dovolateľ výslovne namietal porušenie svojho procesného práva vyjadriť sa ku

skutočnostiam, ktoré predniesol ţalovaný na pojednávaní pred súdom prvého stupňa,

na ktorom sa ţalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili. S týmto názorom sa dovolací súd

nestotoţnil. Zo zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom Martin, konanom dňa

06.04.2011, vyplýva, ţe súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti ţalobcu a jeho

právneho zástupcu preto, ţe právny zástupca ţalobcu ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť

ţalobcu na tomto pojednávaní a ţiadal, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Ide o situáciu predpokladanú ustanovením (v zápisnici sa nesprávne

uvádza ), podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal

z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Na to, aby súd mohol vec

prejednať v neprítomnosti účastníka konania je teda potrebné, aby sa účastník nedostavil

na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a buď nepoţiadal o odročenie pojednávania

alebo svoju ţiadosť o odročenie pojednávania neodôvodnil „dôleţitým dôvodom“, ktorého

existenciu je zároveň povinný preukázať. V prejednávanej veci ţalobca nielen ţe neţiadal

pojednávanie odročiť, ale dokonca súhlasil s tým, aby súd za istých podmienok vec prejednal

a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vyplýva to z podania právneho zástupcu ţalobcu na č. l. 73

spisu, označeného ako „Špecifikácia ţalovanej sumy a ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní nariadenom na deň 06.04.2011“, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.04.2011

a v ktorom sa výslovne uvádza: „Máme za to, ţe oprávnenosť nami uplatňovaného nároku

ţalobca dostatočne preukázal predloţenými dôkazmi a nepovaţujeme našu účasť

za nevyhnutnú pre rozhodnutie v konaní. Našou osobnou účasťou na pojednávaní by sa trovy

súdneho konania navýšili o cca 236,04 eur, preto si dovoľujeme poţiadať Okresný súd

Martin, aby v súlade s princípom hospodárnosti konania ospravedlnil našu neúčasť

na pojednávaní nariadenom na deň 6.4.2011 o 12:30 hod. Vzhľadom na skutočnosti uvedené

v ţalobe s návrhom na vydanie platobného rozkazu si zdvorilo dovoľujeme poţiadať Okresný

súd Martin, aby rozhodol vo veci aj bez našej prítomnosti, a to v zmysle ţaloby a našich

vyjadrení. Zároveň Vás ţiadame o zaslanie zápisnice z pojednávania na e-mailovú adresu M.

V prípade, ak súd bude mať dôvodné a závaţné pochybnosti o zhodných, právne významných

skutkových tvrdeniach strán, resp. o tvrdeniach ţalobcu nerozporovaných ţalovaným,

ţiadame súd, aby nevydával uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ale

pojednávanie odročil a zaslal ţalobcovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach v zmysle

ust. za účelom predloţenia dodatočných dôkazov

preukazujúcich tvrdenia ţalobcu.“ Nakoľko teda neboli splnené predpoklady pre odročenie

pojednávania vytýčeného na deň 06.04.2011, bol súd prvého stupňa v zmysle § 101 ods. 2 O.

s. p. oprávnený vec prejednať v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny

zástupca ţalovaného vo svojom prednese

na pojednávaní konanom dňa 06.04.2011 predovšetkým argumentačne rozvinul námietku

premlčania uplatneného nároku, ktorú ţalovaný prvýkrát vzniesol uţ v rámci odporu proti

platobnému rozkazu. Tento odpor, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, bol ţalobcovi

doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 26.07.2010. Čiţe skutočnosť,

ţe ţalovaný namieta premlčanie, bola ţalobcovi známa dávno pred pojednávaním konaným

dňa 06.04.2011. Ţalobca sa k odporu ţalovaného a ním vznesenej námietke premlčania

vyjadril písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 24.02.2011.

Pre prípad, ţe súd neuzná námietku premlčania, právny zástupca ţalovaného na pojednávaní

dňa 06.04.2011 spochybnil výšku uplatneného nároku, namietal premlčanie dlţných splátok

do 30.10.2005 a ţiadal, aby súd vyuţil svoje moderačné oprávnenie a neprimerane vysokú

zmluvnú pokutu zníţil. Nakoľko však súd prvého stupňa uznal námietku premlčania

uplatneného nároku v celom rozsahu za dôvodnú, nebolo potrebné zisťovať stanovisko

ţalobcu k týmto tvrdeniam ţalovaného. Pokiaľ teda súd prvého stupňa za tejto procesnej

situácie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho

zástupcu, konal tak v súlade so zákonom ( ) a týmto svojim postupom

neodňal ţalobcovi ako účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom.

Odňatie moţnosti ţalobcovi konať pred súdom videl dovolací súd v tom, ţe súd

prvého stupňa nepostupoval v zmysle Podľa tohto ustanovenia, ak súd

určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných

podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uloţil

povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú

podmienku vo výroku rozhodnutia. V porovnaní s predchádzajúcim odsekom 3 citovaného

ustanovenia, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy aj bez návrhu vysloviť, ţe určitá podmienka pouţívaná v spotrebiteľských zmluvách

dodávateľom je neprijateľná, z formulácie odseku 4 vyplýva priamo povinnosť súdu,

rozhodujúceho spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v prípade, ţe určitú zmluvnú podmienku

(uvádzanú v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach) posúdi

ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, pričom na základe takéhoto posúdenia

dodávateľovi neprizná plnenie, alebo mu uloţí povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné

obohatenie, alebo nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie,

vo výroku svojho meritórneho rozhodnutia túto zmluvnú podmienku výslovne uviesť

(odcitovať jej presné znenie), a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ v predmetnom spore

domáhal takého určenia. Podľa názoru dovolacieho súdu sa súd prvého stupňa týmto

ustanovením dôsledne neriadil, čím ţalobcovi odňal moţnosť pre prípad, ţe odvolací súd

potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa (zamietajúci ţalobu), napadnúť také rozhodnutie

dovolaním a domáhať sa toho, aby dovolací súd preskúmal správnosť právneho posúdenia

danej veci súdmi niţšieho stupňa. Význam, ktorý zákonodarca pripisoval takejto povinnosti

súdu (ktorý v prvom stupni rozhoduje spor zo spotrebiteľskej zmluvy), moţno zistiť

z dôvodovej správy k , ktorým sa o. i. novelizovali vyššie citované

ustanovenia a s účinnosťou od 01.03.2010.

Uvádza sa v nej: „V aplikačnej praxi možno bežne zmonitorovať prípady, kedy napriek

zamietnutiu žaloby dodávateľa o plnenie z neprijateľnej podmienky, tento ďalej používa

rovnakú neprijateľnú podmienku vo formulárových zmluvách a uplatňuje voči ostatným

spotrebiteľom plnenie z takejto podmienky na súde. Navrhovaná právna úprava má zamedziť

sústavnému používaniu nekalej podmienky (čl. I bod 3). Z dôvodu právnej istoty dodávateľov

bolo nevyhnutné im umožniť prístup k dovolaciemu súdu aj v prípade potvrdenia rozsudku

súdu prvého stupňa. Rozhodnutie podľa § 153 ods. 4 bude mať totiž širší dopad než len

na vzťahy medzi účastníkmi konania (porovnaj dôvodovú správu k článku I). Dodávateľ tak

bude mať možnosť obhájiť svoju zmluvnú podmienku až pred Najvyšším súdom a počas

dovolacieho konania má tiež možnosť využiť inštitút odkladu vykonateľnosti.“ Spomínaný

prístup k dovolaciemu súdu musí v zmysle dodávateľovi zabezpečiť súd

prvého stupňa tým, ţe vo výroku svojho rozsudku výslovne uvedie zmluvnú podmienku

pouţívanú dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach, ktorú posúdil ako neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky.

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, ţe tento povaţoval za preukázané,

ţe zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl.

účinného v čase uzatvorenia zmluvy, s tým, ţe ţalobca uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ

v zmysle a ţalovaný bol pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľom v zmysle

ods. 3 . V súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu v rámci všeobecných

obchodných podmienok leasingovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 262

ods. 1 , poukázal súd na to, ţe podľa nesmú spotrebiteľské zmluvy

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj na ustanovenie , podľa

ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné

a ustanovenie , podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou nemôţu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom

na uvedené, potom súd námietku premlčania vznesenú ţalovaným posudzoval podľa

príslušných ustanovení , s poukazom na to, ţe pri aplikácii právnej

úpravy premlčania podľa by podmienky spotrebiteľskej zmluvy

ohľadom premlčania boli v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného je zrejmé, ţe dojednanie

o voľbe podľa , tvoriace súčasť

všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa k zmluve o finančnom leasingu, posúdil

súd prvého stupňa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle 53 , a teda v tejto časti

povaţoval zmluvu za absolútne neplatnú. Otázku premlčania uplatneného nároku potom

posudzoval v zmysle a nasl. , podľa ktorej úpravy je všeobecná

premlčacia doba 3 roky, zatiaľ čo podľa by bola 4-ročná. Podľa

názoru dovolacieho súdu teda existuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím súdu prvého

stupňa o nepriznaní plnenia dodávateľovi (v podobe výroku zamietajúceho ţalobu) a právnym

posúdením dohody o voľbe podľa všeobecných obchodných

podmienok ako neplatnej zmluvnej podmienky. Preto mal súd prvého stupňa v súlade s § 153

ods. 4 vo výroku svojho rozsudku uviesť znenie neplatnej zmluvnej podmienky,

pre ktorú ţalobu zamietol (nepriznal dodávateľovi ţalované plnenie). Nakoľko tak neurobil,

odňal ţalobcovi moţnosť dosiahnuť preskúmanie tejto zmluvnej podmienky v konaní pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím. Podľa názoru dovolacieho

súdu ide o nesprávny procesný postup, ktorý zakladal dôvod pre zrušenie prvostupňového

rozsudku uţ v konaní pred odvolacím súdom ( ). Keďţe odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa nezrušil, aj jeho konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237

písm. f/

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen dovolaním

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline ( ), ale aj rozsudok

Okresného súdu Martin ( ) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V novom konaní bude úlohou prvostupňového súdu predovšetkým sa vysporiadať

s výhradami ţalobcu voči posúdeniu dohody o voľbe

ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a znova vo veci

rozhodnúť s tým, ţe pokiaľ opätovne dospeje k záveru, ţe ţalobcovi nemoţno z dôvodu

takejto zmluvnej podmienky priznať ţalované plnenie, je povinný dôsledne aplikovať

ustanovenie Svoje rozhodnutie je potom tieţ povinný riadne odôvodniť

v zmysle V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvého stupňa

aj o trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania (posledná veta § 243d ods. 1

).

Dovolací senát rozhodol v pomere hlasov 3 : 0 (

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Štefan Šatka, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová