Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-148-2014.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/148/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, pr. zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom AK, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, S., v konaní o zaplatenie 474,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C 126/2012-69 zo dňa 19.6.2013 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C 126/2012-91 zo dňa 12.2.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietavom výroku, výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo výroku o trovách konania.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 359,73 Eur, úrok z úveru vo výške 16,90 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,22 Eur od 12.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 14,44 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 50,52 Eur, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 70 Eur mesačne, až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov za upomienky a výzvy v celkovej výške 115 Eur žalobu zamietol.
Dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok rozsudku č. k. 4C/126/2012-69 vyhláseného dňa 19.6.2013 o tento výrok: „Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku V. bode 3 zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 1.6.2007 týkajúca s účtovania odmien a poplatkov za bankové služby a produkty uvedené v Zmluve a to podľa Sadzobníka banky v bode 5.1 Všeobecné poplatky vo výške 10 eur - poplatok za upomienku a vo výške 35 eur - poplatok za výzvu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Pokiaľ ide o poplatky účtované žalovanému, súd zistil, že žalobca od 3.2.2011 do 20.4.2011 účtoval žalovanému poplatok za upomienku vo výške 10 eur a 3 krát poplatok za výzvu vo výške 35 eur. Po čiastočných úhradách žalovaného, ktoré boli započítané na tieto poplatky, zostatok poplatkov činil 35,29 eur.
V danom prípade po posúdení vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli v danom prípade tzv. formulárovú zmluvu, teda zmluvu o bežnom účte, ktorú pripravuje veriteľ ako dodávateľ určitej služby a klient - spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky nejakým zásadným spôsobom (resp. v mnohých prípadoch žiadnym spôsobom) ovplyvniť. Podobne je to aj so sadzobníkom poplatkov, ktorý stanovuje žalobca bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť ich výšku ovplyvniť. Vychádzajúc z povahy právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, ktorý súdna prax ako aj právna teória považuje za vzťah nerovnocenný čo do vyjednávacej sily, znalostí a skúseností s poskytovaním tovarov či služieb a možnosti dodávateľa určovať vopred zmluvné podmienky apod., súd sa zaoberal aj otázkou, či takáto výška poplatkov nie je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a či v dôsledku porušenia tejto požiadavky nedošlo k ujme spotrebiteľa a tým pádom k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach strán.
Aj keď zmluva o bežnom účte a prečerpanie bežného účtu, ktorá sa riadi ustanoveniami zmluvy o úvere, právna teória považuje za tzv. absolútne obchody, teda za zmluvu, ktorá sa riadi výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka, od zavedenia ustanovení o ochrane spotrebiteľa do Občianskeho zákonníka je potrebné práva a povinnosti aj takýchto zmlúv (najmä ich vyváženosť a primeranosť vo vzťahu k obom zmluvným stranám) posudzovať aj cez ustanovenia upravujúcu ochranu spotrebiteľa. Aj keď sa teda základné práva a povinnosti riadia ObZ, ak sú tieto nevyvážené v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany, je povinnosťou súdu aj bez návrhu túto nevyváženosť a neprimeranosť vyvážiť rozhodovacou činnosťou súdu v zmysle občianskoprávnej úpravy. V opačnom prípade nie je možné dosiahnuť cieľ stanovený 6 Smernice (93/13/ES), ktorý ochranu spotrebiteľa zavádza v záujme zvýšenia kvality života bežných ľudí..
Je nepochybné, že žalovaný výšku poplatkov za upomienky nemohol ovplyvniť. Je pravdou, že nezabezpečením dostatku finančných prostriedkov na účte žalovaný porušil svoje povinnosti a žalobca ho pred zosplatnením pohľadávky vyzýval na splnenie si svojich povinností. Súd nespochybňuje funkciu upomienky ako prostriedku jednak na pripomenutie nesplnenia si nejakej povinnosti dlžníka a jednak ako upozornenie na možné následky ďalšieho neplnenia si povinností, a to prípadne aj viacnásobné. Takisto je súdu zrejmé, že so zaslaním upomienky či výzvy vznikajú určité náklady, ako poštovné, náklady na materiál a pod.
Na druhej strane súd sumu 10 eur za upomienku a následne sumy 35 eur za výzvy považuje za neprimerané. Aj keby súd zohľadnil náklady spojené s administratívnou činnosťou a poštovným pri vyhotovení upomienky, suma 10 eur, resp. 35 eur podľa názoru súdu vysoko prevyšuje takéto náklady. Aj takéto poplatky by podľa názoru súdu mali primerané povahe úkonu a výške potrebnej na vykonanie takéhoto úkonu. Pri ich stanovovaní ich výšky by teda žalobca mal postupovať tak, aby to nebolo v rozpore s požiadavkami dobrej viery a tieto boli primerané vyššie uvedeným požiadavkám. Ak takto nepostupuje, nemá potom právo na ich náhradu. Výška takýchto poplatkov skôr evokuje snahu skryť do poplatkov určité sankcie, ktoré sú uvedené len v sadzobníku poplatkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutočnú časovú a materiálnu nákladnosť jednej upomienky, resp. výzvy, ktoré sú pripravené ako paušalizované vzory, v ktorých sa menia len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky dlhu a prípadne nejaké číselné alebo dátumové údaje, sa výška poplatku za nich javí súdu privysoká a spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Výška poplatkov
je pritom jednostranne určená žalobcom, žalovaný ju nedokáže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podmienku umožňujúce uplatňovanie poplatkov v uvedenej výške súd považuje za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, z ktorej žalovaný nie je povinný plniť
Súd preto zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov vo výške 115 eur. Sumu vo výške 35,29 eur ako zvyšok neuhradenej sumy za poplatky si žalobca uplatnil v celkovej žalovanej sume, zvyšok vo výške 79,71 eur súd odpočítal z istiny, keďže čiastočné úhrady žalovaného boli použité na poplatky, ktoré vzhľadom na ich vyslovené neplatnosť nemal platiť a započítanie na istinu je výhodnejšie pre žalovaného ako spotrebiteľa.“
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu a neúspechu (75,78% : 24,22%; rozdiel 51,56%).
Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že účtoval poplatky výlučne v súlade so Sadzobníkom poplatkov (oprávnenie vyplýva z Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, článok 4, bod 7). Časť predmetných účtovaných poplatkov bola žalovaným riadne uhradená. Žalovaný si teda bol vedomý výšky a dôvodu účtovaných poplatkov a súhlasil s nimi. Na internetovej stránke sú zverejnené úrokové sadzby ako aj Sadzobníky poplatkov a rovnako sú tieto prístupné aj v prevádzkových priestoroch žalobcu. Žalovaný teda mal k týmto informáciám prístup a mal možnosť sa s nimi kedykoľvek oboznámiť. Výška poplatku za upomienku a výzvu, ktorú účtuje žalobca svojim klientom je porovnateľná s poplatkami účtovanými inými bankami. Cena za upomienku iných bánk sa pohybuje v rozmedzí od 10 Eur do 25 Eur a cena za výzvu iných bánk je účtovaná priemerne vo výške 30 Eur. Zastáva názor, že vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska nevyjadrila názor, že by poplatky za upomienky alebo výzvy akejkoľvek banky na území Slovenskej republiky boli neprimerane vysoké, poplatky za upomienky vo výške 10 Eur a poplatok za výzvu vo výške 35 Eur sú primerané a akceptovateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie napadol i rozsudok vo výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o dopĺňací rozsudok namietal, že mu nie je zrejmé, ako rozhodol odvolací súd. Zastával názor, že prvostupňový súd rozhodol o celom jeho návrhu a skutočnosť, že len v odôvodnení vyjadril neprijateľnosť zmluvnej podmienky neznamená, že nerozhodol o niektorom z nárokov žalobcu. Dopĺňací rozsudok preto považoval za zmätočný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že je si vedomý svojho záväzku a príjme akékoľvek rozhodnutie súdu. Poplatky za upomienku, spolu vo výške 115 Eur považoval za neprimerané.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v ich napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania (§ 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a rozsudok je vo výroku vecne správny.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej aj ,,Smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“).
Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 definoval neprijateľnú zmluvnú podmienku ako cit. ,,podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky ani pri poplatku za upomienku a výzvu, ktorý poplatok umožňuje (objektívne) získať na strane dodávateľa podstatne vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady na upomienku. Nebolo by ani rozhodujúce, že poplatky sú nižšie, ako skutočné výdavky žalobcu, ale rozhodujúce je, že objektívne tieto poplatky sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady. Rovnako ide o rozpor týchto poplatkov s § 121 ods. 3 OZ. Príslušenstvom pohľadávky sú inter alia ,,náklady spojené s jej uplatnením, rozumej skutočné náklady. Poplatok za upomienku a výzvu je v rozpore s týmto ustanovením v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré bráni odkloniť sa od normy Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
V súvislosti s vyhodnotením zmluvných podmienok za neprijateľné, odvolací porovnal nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách. Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7U 17/06 konštatoval cit. „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“.
Aj odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky uvedené v článku V. bode 3 zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 1.6.2007 týkajúce sa účtovania odmien a poplatkov za bankové služby a produkty uvedené v Zmluve a to podľa Sadzobníka banky v bode 5.1 Všeobecné poplatky vo výške 10 eur - poplatok za upomienku a vo výške 35 eur - poplatok za výzvu, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako ako prvostupňový súd i odvolací súd konštatuje, že predmetné zmluvné podmienky sú neprimerané, obchádzajú zmysel a cieľ § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 OZ a sú spôsobilé poškodiť spotrebiteľa.
Žalovaný v odvolaní obhajuje jednotlivé poplatky s poukazom na porovnateľnú výšku poplatkov u iných bankových subjektov a nenamietanie výšky poplatkov u dohľadového orgánu, Národnej banky Slovenska. Odvolací súd s uvedeným tvrdením nesúhlasí, keďže plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky je plnením z absolútne neplatného právneho úkonu a uvedené nemôže zvrátiť ani s poukazom na štandardné uplatňovanie poplatkov zo strany bankových subjektov. Ide o plošné uplatňovanie neprijateľných zmluvných podmienok a odvolací súd uvedenému konania neposkytuje ochranu (§ 39 OZ). To, že obdobne postupujú aj nebankové subjekty, je pre rozhodovanie vo veci žalobcu irelevantné.
V podanom odvolaní žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil teóriu skutočného plnenia pre spotrebiteľa, ktorú spomína prvostupňový súd (arg. „Aj keby súd zohľadnil náklady spojené s administratívnou činnosťou a poštovným pri vyhotovení upomienky, suma 10 eur, resp. 35 eur podľa názoru súdu vysoko prevyšuje takéto náklady.“). Odvolací súd odvolateľovi pripomína predovšetkým
rozsudok SD C-143/13 vo veci Matei B. proti SC Volksbank România SA cit.: „Totiž, stále s výhradou overenia týmto súdom, niektoré okolnosti v spise zrejme naznačujú, že predmet sporu vo veci samej sa netýka primeranosti medzi výškou tohto poplatku a akýmkoľvek plnením poskytnutým veriteľom, keďže sa tvrdí, že neposkytuje nijaké skutočné plnenie, ktoré by mohlo predstavovať protihodnotu tohto poplatku, takže otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť (pozri analogicky rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 58).“ Otázka primeranosti poplatku je relevantná a nebola skúmaná vo veci C-143/13 len preto, že prioritu malo zistenie, že v uvedenej právnej veci nedošlo k žiadnemu skutočnému plneniu pre spotrebiteľa. Teda na otázku primeranosti ani ,,nedošlo“. Tiež rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7U 17/06: ,,Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje (§ 121 OZ, pozn. odvolacieho súdu) alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo- knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10 eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej nedostatok vytýkala sporiteľňa.“
Na margo odvolacieho dôvodu k nesprávnosti dopĺňacieho rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd rovnako správne doplnil výrok rozsudku o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky priamo vo výroku tak ako to vyžaduje § 153 ods. 3, 4 O.s.p. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1Obdo 25/2012 zo dňa 31.7.2012).
Odvolateľ argumentuje, že žalovaná časť poplatkov v minulosti plnila. K tomuto odvolací súd udáva, že právo s faktickým vykonaním plnenia z neprijateľných podmienok nespája žiadnu konvalidáciu právneho úkonu.
Argument odvolateľa, že poplatky sú zistiteľné na adrese žalobcu je rovnako právne neudržateľný. Táto skutočnosť totiž zo sporných poplatkov nerobí nijako individuálne vyjednané zmluvné podmienky. Argument o obdobnosti poplatkov na strane bank odvolací súd odmieta, pretože ich nemôže posudzovať. Konečne aj argument, že dohľadová centrálna banka nenamietala poplatky, je irelevantný,
pretože názor centrálnej banky nepredstavuje žiadny hmotnoprávny, či procesnoprávny predpoklad pre výkon ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok.
Prvostupňový súd rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Nepriznané poplatky sú naozaj neprimerané. Odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietavom výroku a výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Správne tiež prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu a neúspechu (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanému trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.